Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 11, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/393/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415212366
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Mazúchová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6415212366.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci

žalobcu Accentus s.r.o., so sídlom Nové Záhrady I 13/A, 821 05 Bratislava, IČO: 44 731 744, právne
zastúpený: JUDr. Katarína Dvorská, advokátka, so sídlom Vietnamská 48, 821 04 Bratislava, proti
žalovanému Y. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX/XX, XXX XX W. F., štátny občan SR, o
zaplatenie sumy 5.286,69 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.473,42 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.565,78 Eur od 22.09.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 31,40 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 09.11.2015, ktorá bola doručená súdu dňa 11.11.2015, domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 5.286,69 Eur, ktorá predstavovala neuhradenú istinu úveru vo výške
2.565,78 Eur, vyčíslený úrok k 04.11.2014 vo výške 1.336,12 Eur, vyčíslený úrok zo sumy 2.815,78
Eur od 05.11.2014 do 17.04.2015 vo výške 275,39 Eur, vyčíslený úrok zo sumy 2.615,78 Eur od

18.04.2015 do 21.09.2015 vo výške 246,41 Eur, vyčíslený úrok z omeškania ku dňu 04.11.2014 vo
výške 602,63 Eur, vyčíslený úrok z omeškania zo sumy 2.815,78 Eur od 05.11.2014 do 17.04.2015 vo
výške 110,07 Eur, vyčíslený úrok z omeškania zo sumy 2.615,78 Eur od 18.04.2015 do 21.09.2015
vo výške 97,83 Eur, neuhradené poplatky vo výške 52,46 Eur, t.j. spolu sumy 5.286,69 Eur s 8,75
% -ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.565,78 Eur od 22.09.2015 do zaplatenia a úrokom
vo výške 21,90 % ročne zo sumy 2.565,78 Eur od 22.09.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že dňa 23.01.2012 uzavrela Československá obchodná banka, a.s., so sídlom

Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 150 (ďalej len „ČSOB“) ako veriteľ so žalovaným ako
dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXXC. (ďalej len „úverová zmluva“), na základe
ktorej ČSOB poskytla žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 3.000,-Eur. Po vyčerpaní poskytnutého
úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto bol listom zo dňa 18.11.2012 vyzvaný na
predčasné splatenie poskytnutého úveru ku dňu 15.11.2012. Dňa 17.04.2015 uhradil žalovaný sumu
200,-Eur a 21.09.2015 sumu 50,-Eur. Dňa 04.11.2014 uzavrel žalobca s ČSOB zmluvu o postúpení
pohľadávok, na základe ktorej nadobudol pohľadávku z úverovej zmluvy. Postúpenie pohľadávky ČSOB

oznámila žalovanému listom zo dňa 03.12.2014.2. Dňa 29.06.2016 súd vydal platobný rozkaz sp.zn. 12C/393/2015-31, ktorý sa nepodarilo doručiť
žalovanému do vlastných rúk, preto ho súd uznesením sp.zn. 12C/393/2015-44 zo dňa 07.03.2017
zrušil.

3. Dňa 01.júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), ktorý nahradil dovtedy platný zákon č.99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§§ 473,
474 CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

4. Nakoľko adresu skutočného pobytu žalovaného sa súdu napriek opakovaným pokusom nepodarilo
zistiť, súd podľa § 116 ods. 2 CSP zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej
stránke súdu, vzhľadom na čo sa žaloba považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú,
a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

5. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 11.08.2017, na ktoré sa strany sporu
nedostavili. Podaním doručeným súdu dňa 24.07.2017 žalobca svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil,
aby súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti na základe predložených dôkazov. U žalovaného mal
súd vykázané doručenie predvolania na pojednávanie fikciou doručenia podľa § 111 ods. 3 CSP. Keďže

dôvody na odročenie pojednávania podľa § 183 CSP splnené neboli, súd podľa § 180 CSP rozhodol o
pojednávaní v neprítomnosti strán sporu a podanú žalobu prejednal bez prítomnosti strán sporu.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby, predloženou úverovou zmluvou
č.XXXXXXXXXR zo dňa 23.01.2012, obchodnými podmienkami ČSOB pre spotrebiteľské úvery,

vyčíslením pohľadávky ku dňu 04.11.2014, dokladom o čerpaní úveru, oznámením o zosplatnení úveru
zo dňa 18.11.2012, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 03.12.2014, podaniami založenými v
súdnom spise a zistil tento skutkový a právny stav.

7. Z predložených a vykonaných dôkazov súd zistil, že dňa 23.01.2012 uzavrela ČSOB ako veriteľ

so žalovaným ako dlžníkom úverovú zmluvu č.XXXXXXXXXC., na základe ktorej bol žalovanému
poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške istiny 3.000,-Eur, čo vyplýva z predloženého výpisu o čerpaní
úveru. Úroková sadzba poskytnutého úveru bola dohodnutá ako pevná vo výške 21,90 % p.a. Žalovaný
sa v zmysle úverovej zmluvy zaviazal zaplatiť žalobcovi celkovú čiastku 4.941,16 Eur v 48 pravidelných
mesačných anuitných splátkach po 93,96 Eur, splatných v 15. deň kalendárneho mesiaca, počnúc

dňom 15.02.2012, s termínom splatnosti poslednej splátky dňa 15.01.2016, pri výške RPMN 31,76
% a priemernej RPMN 20,37 %. Podľa článku 9 obchodných podmienok, ktoré sú podľa článku IX
neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy v prípade, že sa dlžník dostane do omeškania s plnením
svojich záväzkov, je banka oprávnená vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Z predloženého oznámenia
o zosplatnení úveru má súd preukázané predčasné zosplatnenie úveru ku dňu 15.11.2012, pričom

zostatok pohľadávky žalobca vyčíslil sumou 3.029,55 Eur. Z predloženého oznámenia o postúpení
pohľadávky má súd preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ktorý pohľadávku nadobudol na
základe zmluvy o postúpení od pôvodného veriteľa ČSOB.

8. Súd má za to, že právny vzťah medzi stranami sporu, založený uzavretou úverovou zmluvou podľa

§ 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“), je spotrebiteľským
vzťahom, preto je ho potrebné posúdiť aj podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“) o spotrebiteľských zmluvách a zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), a to s prihliadnutím na právnu úpravu platnú v čase

uzavretia zmluvy o úvere. Tzv. spotrebiteľské zmluvy, i keď sú upravené v Občianskom zákonníku, totiž
nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len výlučne na občianskoprávne vzťahy, ale príslušné
ustanovenia je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, a to
bez ohľadu na to, či je uzavretá zmluva ako zmluvný typ upravená v Občianskom alebo Obchodnom
zákonníku.

9. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“) zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 prvá veta ObchZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom, alebo
na základe zákona.

Podľa § 503 ods. 3 ObchZ, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou
určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných
prostriedkov.

Podľa § 504 ObchZ, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak
do 1 mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 ObchZ, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky
po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený do zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil
dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 369 ods. 1 ObchZ v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, ak je dlžník v omeškaní
so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa

predpisov občianskeho práva.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský

úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. , na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v

rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,

provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,

h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,
j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné

percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru,
k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru
dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých
medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným

použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky
úrokovésadzbyspotrebiteľskéhoúveru,úrokovásadzbaspotrebiteľskéhoúverusapovažujezafixnúiba
na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím
fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných
prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitosti uvedené v tomto zákonnom
ustanovení.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až l), s), z) a aa.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých

splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

10. Po preskúmaní obsahu zmluvy má súd za to, že uzavretá zmluva o úvere spĺňa všetky zákonom
predpísané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. Nakoľko

poskytnutý úver nie je možné podľa ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. považovať za
bezúročný a bez poplatkov, žalobca má nárok na vrátenie poskytnutého úveru spolu s úrokom a
dohodnutými poplatkami.

11. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v rozsahu ako je uvedený

v I. výroku dôvodná, preto súd podanej žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
3.473,42 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.565,78 Eur od 22.09.2015
do zaplatenia. Z preložených a vykonaných dôkazov mal súd preukázané uzavretie úverovej zmluvy,
čerpanie úveru vo výške 3.000,-Eur, ako aj predčasné zosplatnenie úveru výzvou zo dňa 18.11.2012
ku dňu 15.11.2012, ktorou veriteľ úver zosplatnil a vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 3.029,55 Eur,

čo bol zostatok neuhradenej pohľadávky ku dňu zosplatnenia úveru. Dňa 17.04.2015 žalovaný uhradil
sumu 200,-Eur a dňa 21.09.2015 sumu 50,-Eur, čím sa zostatok neuhradenej pohľadávky znížil na sumu
2.779,55 Eur (3029,55-200-50). K tejto sume súd pripočítal sumu 596,04 Eur, ktorá predstavuje súdom
prepočítaný 8,75 % úrok z omeškania zo sumy istiny 2.815,78 Eur za 883 dní omeškania za obdobie
od 16.11.2012 do 17.04.2015 (0,0875x2815,78/365x883) a sumu 97,83 Eur, ktorá predstavuje súdom

prepočítaný 8,75 % úrok z omeškania zo sumy istiny 2.615,78 Eur za 156 dní omeškania za obdobie
od 18.04.2015 do 21.09.2015 (0,0875x2615,78/365x156), vzhľadom na čo súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 3.473,42 Eur (2.779,55+596,04+97,83). V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.12. Súd nevyhovel žalobe v časti pokračujúcich zmluvných úrokov vo výške 21,90 % ročne uplatnených
za obdobie od 16.11.2012 do zaplatenia, t.j. za obdobie po zosplatnení úveru, a to s poukazom na
ustálenú rozhodovaciu prax súdov, v zmysle ktorej zmluvné úroky z úveru patria veriteľovi len do

splatnosti úveru (rozhodnutie NS SR č.k. 4 Obo 143/98, resp. nález US SR IV. 476/2012 z 18.9.2012).
Ako dovodila súdna prax zmluvný úrok síce predstavuje cenu peňazí, no len za obdobie, keď dlžník
peniaze veriteľa užíva v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami za stavu „lege artis“, t.j. za
obdobie v súlade s právom do dohodnutého termínu splatnosti. Ak však dlžník poruší svoje povinnosti, v
dôsledku čoho veriteľovi vznikne právo požadovať jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane

úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia a veriteľ toto svoje právo aj využije a úver zosplatní,
navodí tým stav, keď už dlžník nie je oprávnený poskytnuté prostriedky užívať. Niet preto dôvodu
na to, aby veriteľ popri úrokom z omeškania inkasoval naďalej aj zmluvné úroky, ktoré by mu patrili
výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov veriteľa. Počnúc prvým dňom omeškania dlžníka s
jednorazovým vrátením poskytnutých prostriedkov vzniká veriteľovi nárok na úroky z omeškania, ktoré
predstavujú „cenu“ peňazí za obdobie omeškania. S protiprávnym stavom omeškania sa tak spájajú

prirodzene a logicky výhradne sankcie v podobe úroku z omeškania. Bolo by nelogické, aby sa s
protiprávnym stavom omeškania spájali aj nároky, ktoré patria veriteľovi za stavu „lege artis“, teda
za stavu oprávnenej držby peňažných prostriedkov. Ak by v spotrebiteľskom právnom vzťahu napriek
tomu existovala zmluvná úprava, ktorá by s protiprávnym stavom stotožňovala aj odplatné nároky
patriace len v právne súladnom stave, bolo by takéto zmluvné dojednanie na škodu spotrebiteľa (ktorý

by bol v prípade omeškania duplicitne zaťažený okrem úroku z omeškania aj dohodnutým zmluvným
úrokom) neprijateľne odchylné od zákona, nakoľko skutočná výška úrokov za obdobie omeškania by
prekračovala zákonom prípustnú maximálnu výšku úroku z omeškania podľa § 369 ods. 1 ObchZ
v spojení s § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č.87/1995 Zb. v príslušnom znení, v dôsledku
čoho by bolo takéto zmluvné dojednanie podľa § 52 ods. 2 OZ, resp. § 53 ods. 1 a 5 OZ absolútne

neplatným (rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015; obdobne
rozsudky KS v Prešove sp.zn. 6Co/12/2014 zo dňa 30.06.2014, sp.zn. 3Co/79/2014 zo dňa 13.08.2014,
4Co/83/2013 zo dňa 07.05.2014, sp.zn. 1Co/29/2014 zo dňa 19.03.2014). Súd s poukazom na vyššie
uvedené nepovažoval žalobu v časti zaplatenia zmluvných úrokov vo výške 21,90 % ročne za obdobie
po zosplatnení úveru za dôvodnú. Súd zároveň poukazuje na to, že pre posúdenie dôvodnosti žaloby

ohľadne uplatnených zmluvných úrokov nie je rozhodujúce výlučne zmluvné dojednanie uvedené v bode
4.2 obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, hoci v prípade §§ 502-506 ObchZ
sa v zmysle § 263 ObchZ jedná o dispozitívne zákonné ustanovenia. Zároveň však nemožno opomenúť
skutočnosť, že v prejednávanom prípade sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah a dispozitívne zmluvné
dojednanie umožňujúce uplatňovať zmluvné úroky popri úrokom z omeškania po zosplatnení úveru

až do jeho skutočného zaplatenia by nebolo ničím iným ako faktickým zvýšením výšky úrokov z
omeškania v neprospech spotrebiteľa v rozpore s ustanoveniami smerujúcimi k ochrane spotrebiteľa,
najmä §§ 369 ods. 1 ObchZ, 53b OZ. Súd poukazuje zároveň na to, že ustanovenia §§ 502 a 503
ObchZ upravujú povinnosti strán za stavu „lege artis“, keď dlžník užíva prostriedky veriteľa v zmysle
dohodnutých podmienok. Nemožno z nich preto automaticky odvodzovať rovnaké závery aj pre stav,

keď už dlžník nie je oprávnený poskytnuté prostriedky užívať. Ustanovenie § 503 ods. 3 ObchZ je
celkom jednoznačne koncipované na ochranu dlžníka, keďže upravuje situáciu, keď sa dlžník rozhodne
vrátiť prostriedky pred dojednanou splatnosťou, čo vyplýva z právnej normy „Dlžník je oprávnený vrátiť
poskytnuté prostriedky pred dobou určenou v zmluve.“ Úroky je však v takom prípade povinný zaplatiť
len za dobu do vrátenia peňažných prostriedkov veriteľovi. Hoci je toto ustanovenie dispozitívne a v

praxi často veriteľmi upravené v neprospech dlžníkov, povinnosť dlžníka platiť zmluvné úroky až do
vrátenia peňažných prostriedkov v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru zo strany veriteľa, z
neho nevyplýva. Toto dispozitívne zákonné ustanovenie totiž neupravuje následky v prípade vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru zo strany veriteľa pre porušenie záväzkových povinností dlžníkom, ale len
prípady kedy sa dlžník rozhodne úver predčasne dobrovoľne vrátiť pred dobou určenou v zmluve.

Následky pre protiprávny stav zákonná úprava výslovne neupravuje, no súdna prax vo vyššie uvedených
rozhodnutiach správne v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa dovodila, že s protiprávnym
stavom sa spájajú výlučne úroky z omeškania, ktoré majú sankčný charakter a prípadné dispozitívne
dojednania v neprospech spotrebiteľa nie sú v spotrebiteľských vzťahoch prípustné. Takáto súdna prax
je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR IV. 476/2012-14 z 18.9.2012.

13. Hoci zosplatnenie úveru predstavuje „sankciu“ za porušenie povinností zo strany dlžníka a veriteľ
by sa uplatnením tohto svojho práva nemal dostať horšej pozície ako bol pred využitím svojho
práva na zosplatnenie úveru (keby veriteľ úver nezosplatnil, patrili by mu dohodnuté úroky za celéobdobie do pôvodne dohodnutej lehoty splatnosti), z dôkazov predložených žalobcom súd nemohol
posúdiť oprávnenosť uplatnených zmluvných úrokov (rovnako ani vyčíslených úrokov z omeškania
a poplatkov), nakoľko žalobca špecifikáciu, z ktorej by vyplývala oprávnenosť uplatneného nároku

nepredložil. Vyčíslenie pohľadávky ku dňu 04.11.2014 na č.l.17 takýmto dôkazom nie je, nakoľko
toto vyčíslenie obsahuje len sumárne údaje, z ktorých oprávnenosť predmetného vyčíslenia nie
je možné overiť. Základnou zákonnou povinnosťou žalobcu v civilnom sporovom konaní je opísať
rozhodujúce skutočnosti svojho nároku, ktoré následne vykonaním dokazovania dôkazmi označenými
alebo predloženými žalobcom budú potvrdené alebo vyvrátené, keď v právnej úprave účinnej od 01.07.

2016 už zákonodarca výslovne uvádza, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť
odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 CSP). Toto zákonné ustanovenie upravuje dôkaznú
povinnosť strán sporu, ktorá súvisí s tzv. dôkazným bremenom. V civilnom sporovom konaní spočíva
dôkazné bremeno na žalobcovi, tzn. že je povinný označiť, resp. predložiť všetky dôkazy, ktorými by
sa preukázali ním tvrdené skutočnosti osvedčujúce nielen jeho nárok, ale aj výšku uplatneného nároku.
Ak svoju dôkaznú povinnosť splní iba tak, že jeho tvrdenia sa napokon nepreukážu, znamená to, že

dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledok neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu,
ktorý postihuje tú stranu sporu, na ktorej dôkazné bremeno spočívalo, a ktorá sa tak dostala do dôkaznej
núdze, pretože neponúkla alebo nevedela súdu ponúknuť také dôkazné prostriedky, ktorými by sa
preukázali skutočnosti rozhodujúce pre výsledok sporu. Podľa právnej úpravy účinnej od 01.07.2016
ak strana konania nesplní, resp. nedostatočne splní svoju povinnosť tvrdenia, na zistenie podstatných

a rozhodujúcich skutočností môže súd strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (§ 150 ods. 2
CSP). Súd musí mať nárok pri jeho priznaní dostatočne preukázaný, nielen čo do právneho dôvodu,
ale aj do jeho výšky, to znamená, že uplatnený nárok musí byť vyčíslený z jednotlivých položiek
tak, aby súd mohol v rámci rozhodovacej činnosti prekontrolovať a posúdiť celkovú výšku žalobcom
uplatneného nároku. Úlohou súdu v sporovom konaní nie je pátrať z čoho uplatnený nárok pozostáva

(z akých súm, za aké obdobie), nakoľko by tým súd zasiahol do rovnosti postavenia strán sporu.
Je povinnosťou žalobcu svoj nárok jednoznačne preukázať predloženými, príp. označenými dôkazmi.
Úlohou súdu je len oboznámiť sa s predloženými dôkazmi a posúdiť, či obsah predložených dôkazov
zodpovedá tvrdenému skutkovému stavu a dostatočne preukazuje dôvodnosť uplatneného nároku, a
to nielen čo do jeho právneho základu ale aj jeho výšky. Žalobca v konaní nevyužil možnosť plniť

dôkaznú povinnosť ani účasťou na pojednávaní, ktoré súd nariadil na deň 11.08.2017, na ktorom mohol
po oboznámení sa s predbežným právnym názorom súdu podľa § 181 ods. 2 CSP v spojení s §
182 CSP navrhnúť doplnenie dokazovania vo vzťahu k výške uplatneného nároku. Ak strana nesplní,
resp. nedostatočne splní svoju dôkaznú povinnosť, súd nemá povinnosť vykonávať iné dokazovanie,
ale rozhodne na základe výsledkov dokazovania navrhnutého stranami sporu a bez návrhu ďalšie

dôkazy nevykonáva (§ 185 ods. 2 CSP). Súd teda rozhodne na základe zisteného skutkového stavu,
ktorý sa zisťuje procesným postupom podľa CSP (§ 215 ods. 1, 2 CSP) a dopad núdze tvrdenia a
dôkaznej núdze pripočíta tej strane, na ktorej podľa predpisov hmotného práva leží povinnosť tvrdenia
a dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného
práva. Hoci skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné

(§151 ods. 1 CSP), neznamená to, že tieto skutkové tvrdenia si má vyvodzovať súd z predložených
listín a rovnako to neznamená, že tieto skutkové tvrdenia by nemali byť dôkazmi preukázané, keďže
v meritórnom rozhodnutí je povinnosťou súdu aj jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, a ktoré skutočnosti považoval za preukázané, a ktoré nie
(§ 220 ods.2 CSP). Základnou povinnosťou žalobcu v civilnom sporovom konaní je povinnosť tvrdenia a

dôkazná povinnosť. Žalobca je nielen povinný tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých svoj nárok odvodzuje,
a ktoré sú určené obsahom hmotnoprávnej normy, ale je zároveň povinný označiť a predložiť súdu
dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Treba zdôrazniť, že obsah dôkaznej povinnosti,
ako povinnosti označiť a predložiť dôkazy, nie je totožný s pojmom dôkazného bremena. Dôkazné
bremeno predstavuje súhrn pravidiel umožňujúcich súdu rozhodnúť vo veci, ak nastane stav tzv.

objektívnej neistoty nazývaný aj „non liquet“ („nie je jasné“), ktorý nedovoľuje súdu rozhodnúť v súlade s
hmotnoprávnym stavom, pretože výsledky vykonaného dokazovania nedávajú súdu podklad pre prijatie
záveru či už o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdení strany sporu, prípadne je tento stav dôsledkom
nepredloženia dôkazov alebo situáciou, kedy sa strana sporu dostáva do dôkaznej núdze. Ide v podstate
o procesnú zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto

dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Pokiaľ teda žalobca v konaní nepreukáže
pravdivosť ale ani nepravdivosť skutočností svedčiacich o existencii jeho hmotnoprávneho nároku,
súd nemôže rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou aplikácie princípov dôkazného bremena,
t.j. žalobu zamietne pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Nie je povinnosťou žalovanéhotvrdiť ani dokazovať skutočnosti, z ktorých žalobca svoje právo odvodzuje, t.j. nezaťažuje ho v tomto
smere dôkazné bremeno, a preto mu neunesenie dôkazného bremena žalobcom nemôže byť na ujmu.
Dôsledky neunesenia dôkazného bremena vyplývajú zo samotného rozdelenia dôkazného bremena

medzi stranami v spore, ktoré vychádza z teórie preukazovania skutočností právo zakladajúcich.
Každá strana tvrdí a dokazuje tie skutkové okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva a protistrana naopak
tvrdí a dokazuje skutočnosti, ktoré toto právo vylučujú alebo zabraňujú jeho uplatniteľnosti. Dôsledky
neunesenia dôkazného bremena sa potom riadia jednoduchým pravidlom neúspechu v spore stíhajúcim
tú stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie práva v jej prospech. Žalobca teda k podanej žalobe

v rozpore s § 132 ods. 3 CSP nepredložil relevantné dôkazy, nevyhnutné k posúdeniu dôvodnosti
žalobou uplatneného nároku čo do jeho výšky, a teda podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno
ohľadne skutočností tvrdených v žalobnom návrhu, a preto súd pre neunesenie dôkazného bremena
žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia zmluvných úrokov vo výške 21,90 % ročne za
obdobie po zosplatnení úveru, zamietol ako nedôvodnú. Z predloženého vyčíslenia pohľadávky ku dňu
04.11.2014 nie je možné dovodiť záver o správnosti výšky uplatnenej pohľadávky. Úlohou súdu nie

je upozorňovať žalobcu na neplnenie si dôkaznej povinnosti, ale len zákonom stanoveným postupom
oboznámiť obsah predložených dôkazov a vzhľadom na žalobcom navrhnuté dôkazy posúdiť, či obsah
predložených dôkazov zodpovedá tvrdenému skutkovému stavu, teda odôvodnenosť a zákonnosť
uplatnených nárokov. Pokiaľ súd v rámci voľného hodnotenia dôkazov dospel k záveru, že vykonané
dokazovanie nepostačovalo na preukázanie tvrdení strany sporu, z ktorých svoje nároky odvodzuje,

potom súdu neostávalo iné ako postupovať v zmysle pravidiel dôkazného bremena, vyhodnotiť spor
v neprospech strany pre neunesenie dôkazného bremena a bez ďalšieho zdôvodňovania ostatných
aspektov veci nepreukázaný nárok žalobcu zamietnuť. Z rovnakých dôvodov súd zamietol aj žalobcom
uplatnený nárok na zaplatenie poplatkov uplatnených vo výške 52,46 Eur, keď žalobca dôvodnosť
uplatneného nároku na poplatky nepreukázal. Na záver súd uvádza, že vzhľadom na nedostatočnú

špecifikáciuuplatnenéhonárokusasúdnemoholzúradnejpovinnostipodľa§5bzákonač.250/2007Z.z.
o ochrane spotrebiteľa zaoberať posúdením premlčania uplatneného nároku na zaplatenie vyčíslených
zmluvných úrokov a poplatkov, nakoľko žalobca neuviedol a ani nepreukázal skutočnosti rozhodujúce
pre posúdenie premlčania nároku na zaplatenie zmluvných úrokov a poplatkov.

14. Okrem žalovanej sumy žalobca požadoval priznať aj úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne.
Podľa § 369 ods. 1 ObchZ v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, ak je dlžník v omeškaní
so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy

a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva. V danom prípade výšku úrokov z omeškania osobitne upravovala zmluva
v čl. VI, a to výškou 9,00 % p.a. Takto stanovená výška úrokov z omeškania prekračuje výšku úrokov
z omeškania upravenú vykonávacím predpisom, ktorým je nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 ods. 1 v spojení s § 10c,

výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba
Európskejcentrálnejbankyplatnákprvémudňuomeškania,t.j.k16.11.2012(kedybolúverzosplatnený)
bola vo výške 0,75 %. Vzhľadom na uvedené ako aj na viazanosť súdu podanou žalobou, súd priznal
žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 16.11.2012. Žalovaný je preukázateľne v

omeškaní so zaplatením, pričom toto omeškanie stále trvá, preto žalobca má nárok aj na zaplatenie
úrokov z omeškania, a to odo dňa 16.11.2012 (po zohľadnení dobrovoľných úhrad) až do zaplatenia.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo

veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo. Žalobca bol v konaní úspešný na 65,70 % (3473,42/5286,69). Žalovaný
bol úspešný na 34,30 % (100-65,70). Právo na náhradu trov konania tak vzniklo žalobcovi v rozsahu
31,40 % (65,70-34,30), ktorý mal v konaní úspech vo väčšej miere než žalovaný. Podľa § 262 ods. 2
CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar
nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej
značkytohtokonania(§127CSP).Podanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohami
tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s

prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov).