Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 10, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/272/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4407207727
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4407207727.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcu:
M. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. F., T. G. I. XX, zast. Mgr. Zsoltom Ördöghom, advokátom, so sídlom
Nové Zámky, Turecká 36, proti žalovaným: 1. Y. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. nad F., C. XX, 2. G. X.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom U., C. 8, 3. M. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXSt. Z. M., J., N9 XBU, W. -

O. Y., zastúpený R. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXSt. Z. M., J., N9 XBU, W. - O. Y., 4. N. H., nar. XX.
XX. XXXX, bytom U., D. XX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s. r. o., so sídlom
Nové Zámky, Ernestova bašta 2, 5. I. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., o určenie pravosti podpisov, o
odvolaní žalovaného v 4. rade proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 25. októbra 2016
č. k. 6C/110/2007-507 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania p

o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a rozhodol, že žiadna zo strán nemá
právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods.

1, § 256 ods. 1, § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). V
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 21. 05. 2007 domáhal určenia
pravosti podpisov na zmenke k Úverovej zmluve zo dňa 22. 06. 2005 a na Zmluve o životnom poistení
uzavretej s Wüstenrot poisťovňou a. s. Ďalej uviedol, že právny zástupca žalobcu písomným podaním
zo dňa 14. 10. 2016 oznámil súdu, že žalobca berie žalobu v plnom rozsahu späť a žiadal, aby súd
konanie zastavil s tým, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Zároveň uviedol, že

zo znaleckého posudku znalkyne Mgr. Evy Forgácsovej, č. 20/2016 zo dňa 22. 06. 2016 vyplýva, že
žalobca inkriminovanú zmenku vystavenú N. H. ako avalista nepodpísal, jeho podpis je na zmenke
nepravý, a teda niekto, neznámy páchateľ, jeho podpis na zmenke sfalšoval v úmysle obohatiť sa na
úkor žalobcu. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedených skutočností, ako i na základe uvedeného
zákonného ustanovenia, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého uznesenia, keďže
žalobca zobral žalobu späť z vyššie uvedených dôvodov s poukazom na závery vyššie uvedeného

znaleckého posudku. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 257 CSP,
keďže žalobca zobral žalobu späť na základe záverov znaleckého posudku, ktorý jednoznačne potvrdil,
že žalobca ako avalista inkriminovanú zmenku nepodpísal, a teda odpadol dôvod, pre ktorý žaloba bola
podaná, pričom žalobca náhradu trov konania nežiadal a žalovaným ich súd nepriznal, vzhľadom na
priznanie trov konania žalovaným, že žalobca zobral žalobu späť až na základe znaleckého posudku,
ktorým sa potvrdilo, že podpis na inkriminovanej zmenke nie je jeho vlastným podpisom a žalobu zobral

späť z dôvodu, že právny dôvod podania žaloby odpadol, a teda nešlo o svojvoľné späťvzatie žaloby a
bolo by nespravodlivé, aby žalobca za týchto okolností znášal náhradu trov konania. V závere uviedol,že o vrátení súdneho poplatku nerozhodol, keďže súdny poplatok za podanú žalobu zaplatený nebol,
pričom pojednávanie vo veci samej sa neuskutočnilo.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa náhrady trov konania podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalovaný v 4. rade, ktorý vo svojom odvolaní uviedol, že súd mal za to,
že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na ustanovenie § 257
CSP a v napadnutom uznesení uviedol, že žalobca zobral žalobu späť na základe záverov znaleckého
posudku, ktorý jednoznačne potvrdil, že žalobca ako avalista inkriminovanú zmenku nepodpísal, a

teda odpadol dôvod, pre ktorý bola žaloba podaná. Žalobca náhradu trov konania nežiadal a že v
zmysle napadnutého uznesenia nešlo o svojvoľné späťvzatie žaloby a bolo by preto nespravodlivé,
aby žalobca za týchto okolností znášal náhradu trov konania. Namietal, že bolo v možnostiach a
schopnostiach žalobcu zabezpečiť si znalecký posudok ešte pred začatím konania, ktorý by preukázal,
či podpis na inkriminovanej zmenke patrí žalobcovi alebo nie a to s prihliadnutím na časový rámec
trvania sporu. Pokiaľ by si žalobca zabezpečil znalecký posudok na posúdenie uvedených skutočností,

na ktoré sú nutné vedecké poznatky už skôr, nemuseli stranám sporu vzniknúť trovy konania, ktorú
skutočnosť v konaní súd prvej inštancie nezohľadnil. V zmysle súčasnej právnej teórie, ak dôjde k
zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o
trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania oboch procesných strán, teda
aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca vezme žalobu späť bez toho, aby išlo

o reakciu na správanie žalovaného, teda nemožno pripočítať procesné zavinenie žalovanému, znáša
trovy žalovaného žalobca. Z uvedených dôvodov má za to, že v danom prípade neexistujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. V závere navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej
častizrušilavrátilnaďalšiekonanie,resp.abyzmeniluzneseniesúduprvejinštancietak,žežalovanému
prizná nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3.Žalobcavovyjadreníkodvolaniužalovanéhov4.radeuviedol,žepredzačatímsporumalsícežalobca
možnosť obstarať si znalecký posudok za účelom zistenia pravosti jeho podpisu na zmenke, avšak
žalovaný nebol z dôvodu svojej dlhotrvajúcej finančnej tiesne schopný takýto znalecký posudok obstarať
na svoje náklady. Ďalej uviedol, že v roku 2006 podal vo veci podvodu trestné oznámenie, nakoľko

neznámy páchateľ sfalšoval jeho podpis na rôznych dokumentoch, mimo iného aj na zmenke vystavenej
N. H. dňa 22. 06. 2005 na sumu 341.911,20 Sk, splatnej 30. 04. 2007. Na podklade tejto zmenky potom
v roku 2010 vydal Okresný súd Nitra zmenkový platobný rozkaz č. k. 27Zm/7/2010-35, ktorým zaviazal
jednak žalovaného v 4. rade (vystaviteľa zmenky), ako aj jeho manželku I. H. ako avalistu a zároveň
žalobcu ako avalistu spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 11. 349,37 eura s príslušenstvom v

rozsahu 6% ročný úrok od 01. 05. 2007 do zaplatenia, ďalej odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej
sumy, t. j. 37,83 eura a nahradiť trovy konania. Zdôraznil, že voči uvedenému zmenkovému platobnému
rozkazu nepodal námietky ani N. H., ani jeho manželka, čo znamená, že zmenkovú sumu od nich môže
vymáhať a je pravdepodobné, že aj vymáha spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o. a to už od roku
2010. Ak by v tomto zmenkovom konaní proti zmenkovému platobnému rozkazu nepodal námietky, bol

by právoplatne zaviazaný uhradiť zmenkovú sumu s príslušenstvom a v prípadnej exekúcii by do konca
života musel uhrádzať škodu, ktorú mu úmyselne spôsobil neznámy páchateľ, ktorý jeho meno sfalšoval
na zmenke vystavenej žalovaným v 4. rade. Znalecký posudok vyhotovený mimo súdneho konania
teda nie je na podklade uznesenia súdu o nariadení znaleckého dokazovania, oproti súčasnej civilno-
procesnej právnej úprave nebolo do 01. 07. 2016 použiteľným dôkazným prostriedkom v prípadnom

súdnom konaní, napr. v konaní o zaplatenie plnenia na podklade zmenky, resp. zmlúv, na ktorých
podpisy žalobcu nie sú pravé. Preto bolo nevyhnutné aj v tomto konaní o určenie pravosti podpisov
zabezpečiť takýto znalecký posudok. Úver, ktorý bol zabezpečený inkriminovanou zmenkou, žalovaným
v 4. rade splácaný nebol, pretože inak by nebol vydaný zmenkový platobný rozkaz a nemusel by sa v
tejto veci brániť žalobca a nemal by zároveň náklady s predmetným konaním, ktoré činia asi 2.700 eur.

Z uvedených dôvodov položil otázku, či by bolo spravodlivé, ak by žalobca mal znášať v predmetnom
konaní svoje trovy, ako aj trovy konania N. H. a tiež svoje trovy v zmenkovej veci len preto, lebo si
nedal z opatrnosti vyhotoviť na svoje náklady ešte pred začatím uvedených konaní znalecký posudok
pre účely posúdenia pravosti jeho podpisov? Na základe vyššie uvedených skutočností mal žalobca
za to, že súd o trovách konania rozhodol správne a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej

inštancie v napadnutej časti potvrdil.

4. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 25. 01. 2017 sa písomne vyjadril žalovaný v 4. rade a uviedol, že
žalobca od samého začiatku nemal v konaní naliehavý právny záujem na určení, či tu právo aleboprávny vzťah je, ktorú skutočnosť by v konečnom dôsledku zrejme musel uviesť aj konajúci súd vo
svojom rozhodnutí. Samotný petit žaloby bol chaotický a nevykonateľný. Ďalej mal za to, že v tejto
súvislosti neobstojí ani tvrdenie žalobcu týkajúce sa znaleckého posudku vyhotoveného mimo súdneho

konania, ktorý podľa názoru žalobcu nebol do 01. 07. 2016 použiteľným dôkazným prostriedkom v
prípadnom súdnom konaní. Žalovaný v 4. rade uviedol, že aj pred nadobudnutím účinnosti zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok bolo možné v konaní predložiť znalecký posudok, ktorý na
vlastné náklady zabezpečil účastník konania (strana sporu). Okrem toho však žalobca nemal komu
predkladať znalecký posudok, nakoľko ho od neho ani nikto nežiadal, chcel ho mať zrejme len pre svoju

potrebu. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že v zmenkovom konaní sa potvrdilo jeho tvrdenie o
nepravosti jeho podpisu na zmenke, ktoré bolo preukázané práve uvedeným znaleckým posudkom,
odpadol tak dôvod, pre ktorý bola žaloba v tomto konaní o určenie pravosti podpisov podaná. V zmysle
súčasnej právnej úpravy týkajúcej sa náhrady trov konania, tieto znáša strana, ktorá procesne zavinila
zastavenie konania. V uvedenom prípade k zastaveniu sporového konania došlo konaním žalobcu a to
bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať žalovanému procesné

zavinenie. Z uvedeného dôvodu by mal náhradu trov konania, ktoré mu v spore vznikli, znášať žalobca.
V závere poukázal na zavádzajúce tvrdenia žalobcu o jeho finančnej tiesni.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporovéhoporiadku(ďalejlenCSP),viazanýodvolacímidôvodmi(§380ods.1CSP)prejednalodvolanie

žalovaného v 4. rade bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. V prejednávanej veci sa žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 21. 05. 2007 domáhal

určenia pravosti jeho podpisov na zmenke k Úverovej zmluve zo dňa 22. 06. 2005 a na Zmluve o
životnom poistení, uzavretej s Wüstenrot poisťovňou a. s. Podaním zo dňa 14. 10. 2016 žalobca vzal
žalobu v celom rozsahu späť. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo
v súlade s ustanovením § 473 CSP k zrušeniu Občianskeho súdneho poriadku. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti
CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto

základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

11. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

13. Podľa § 256 ods. 2 CSP ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

14. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

15. Civilný sporový poriadok zavádza novú definíciu trov konania, pričom za trovy konania sa podľa
novej právnej úpravy považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t.j. v období od začatia konaniado jeho skončenia. Nová právna úprava druhy trov konania nevymedzuje ani príkladným výpočtom, ako
to bolo v ustanovení § 137 OSP. Trovami konania spravidla sú hotové výdavky strán a ich zástupcov
ako cestovné náhrady, stravné, náklady na ubytovanie, poštovné, súdne poplatky, ušlý zárobok, trovy

dôkazov, odmena za právne služby poskytnuté advokátom a iné. Aby sa výdavky, ktoré v konaní vznikli,
mohlipovažovaťzatrovykonania,musíbyťsplnenáajďalšiapožiadavka,ato,žemusiabyťpreukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v tomto konaní.
Výdavky, ktoré strana nepreukázala a neodôvodnila, nemôže súd považovať za trovy konania a priznať
ich ani s poukazom na zásadu oficiality zavedenú pri rozhodovaní o trovách konania v § 262 CSP.

Zjednodušene povedané, ak má strana záujem, aby sa napríklad jej náklady na cestovné považovali za
trovy tohto konania, musí výšku cestovného zdokladovať a zároveň zdôvodniť, kedy a z akého dôvodu
tieto výdavky vynaložila. Požiadavka účelnosti vynaložených výdavkov ostáva aj v novej právnej úprave
zakotvená. Podľa doterajšej právnej úpravy v § 142 OSP súd prisudzoval v rámci náhrady trov konania
len trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, v novej právnej úprave je požiadavka
účelnosti jedným zo základných predpokladov toho, aby sa vynaložené výdavky mohli považovať za

trovy konania. Aby mohli byť vynaložené výdavky považované za účelne vynaložené v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva, teda za trovy konania, musia byť vynaložené v príčinnej súvislosti
s procesným postojom strany k predmetu konania; ich vynaložením sa musí sledovať buď procesné
presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná obrana proti takémuto nároku (nález Ústavného
súdu SR z 31. júla 2008 sp. zn. IV. ÚS 147/08). Každú jednu zložku výdavkov, teda aj každý úkon

právnej služby, ak je strana (či iný subjekt) zastúpená advokátom, musí súd posudzovať samostatne.
Dôležitou je tiež požiadavka, aby výdavky, ktoré majú byť považované za trovy konania, boli aj skutočne
vynaložené v konaní, teda nemôže ísť napríklad len o pohľadávku štátu na zaplatenie súdneho poplatku;
vyrubený súdny poplatok na to, aby mohol byť považovaný za trovy konania, musí byť aj zaplatený.
Dôkazné bremeno ohľadom preukázania splnenia predpokladov pre posudzovanie výdavkov ako trov

konania leží na strane sporu.

16.Vsporovomkonanísapovinnosťnahradiťtrovykonaniaspravujepredovšetkýmzásadouúspechuvo
veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnej strane priznať náhradu trov konania, resp. neuložiť povinnosť
neúspešnej strane nahradiť trovy konania úspešnej strane. Môže tak urobiť podľa § 257 CSP (pôvodne

§ 150 ods. 1 OSP) a rozhodnúť tak, že žiadnej zo strán nepriznáva náhradu trov konania. Ide však o
ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za
výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia
ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam.
Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu

dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie
dopadá na tú stranu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia
je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane.
Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať
preto z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci a rozhodnutie musí byť aj náležite odôvodnené.

17. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie
§ 257 CSP nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k
uplatneniunárokunasúde,postojstránvkonaní,pričomjepotrebnéprihliadaťkmajetkovým,sociálnym,
osobným a ďalším pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by

mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery
oprávnenej strany. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho
prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane účastníkov, a to nielen toho,
v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie
je priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich

náhradu, keď mal v konaní úspech.

18. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne postupoval, keď na uvedený prípad
aplikoval ustanovenie § 257 CSP a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. V zmysle
ustanovenia § 257 CSP pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na

osobné,majetkové,zárobkovéainépomeryvšetkýchstránkonaniaatiežnaokolnosti,ktoréviedlistrany
k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Odvolací súd dospel k záveru, že práve okolnosti danej
veci a tiež vecí s ňou súvisiacich sú takými okolnosťami, ktoré je potrebné zohľadniť ako dôvody hodné
osobitného zreteľa. Napriek tomu, že žalobca zmenku vystavenú žalovaným v 4. rade nepodpísal, čo jeužpreukázanéznaleckýmposudkom znalkyneMgr.EvyForgácovejč.20/2016,vypracovanomvkonaní
sp. zn. 30CbZm/8/2010, ktorého záver žalobca súdu predložil, pričom vystaviteľom zmenky bol žalovaný
v 4. rade, je voči žalobcovi vedené konanie o zaplatenie zmenkovej sumy 11.349,37 eura, v ktorom sa

musí brániť. Konaním žalovaných sa žalobca dostal do situácie, kedy musí čas a finančné prostriedky
vynakladať na to, aby preukazoval, že zmluvy, ktoré boli v jeho mene uzavreté (zmluva o životnom
poistení, zmluva o úvere a s ňou súvisiaca zmenka) neuzavrel. Žalobca po preukázaní toho, že podpis
na predmetnej zmenke nie je jeho pravým podpisom reagoval späťvzatím žaloby v celom rozsahu, a
teda svojím konaním nespôsobil zbytočné navyšovanie trov v tomto konaní. K argumentácii žalovaného

v 4. rade, že žalobca od samého začiatku nemal v konaní naliehavý právny záujem na určení, či tu právo
je alebo nie je, že samotný petit žaloby bol chaotický a nevykonateľný, je bezpredmetná, nakoľko pri
zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby a následkom konaní o trovách konania sa zohľadňuje len
procesné zavinenie zastavenia konania a prípadné následné použitie ustanovení o nepriznaní náhrady
trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Nezohľadňuje sa teda to, či by bol žalobca v konaní
úspešný, ako by konanie prebehlo, teda v danom prípade to, či mal žalobca na požadovanom určení

naliehavý právny záujem a ďalšie žalovaným v 4. rade namietané skutočnosti. Z uvedených dôvodov
mal odvolací súd za to, že aj napriek tomu, že žalobca vzal žalobu späť, a teda zavinil zastavenie
konania, nemožno v tomto prípade aplikovať len zásadu zodpovednosti za zavinenie, ale práve naopak,
je potrebné prihliadnuť na výnimočné okolnosti, ktoré toto konanie a tiež ďalšie konania vedené voči
žalobcovi spôsobili, teda správanie žalovaných, a preto dospel k záveru, že ak súd prvej inštancie

aplikoval ustanovenie § 257 CSP, jeho záver je správny. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie
súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa výroku o trovách konania ako vecne správne v
zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku

na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že nakoľko žalobca bol v odvolacom konaní
úspešný, priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).