Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, August 10, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 30Sa/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200166
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6017200166.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Zdráhalovou

Rúfusovou, v právnej veci žalobkyne: Z. O., bytom X. XX, XXX XX J. B., proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .
II. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.10.2015 bola žalobkyňa uznaná za invalidnú a bol jej
priznaný nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o sociálnom poistení), a to od 24.09.2015 vo

výške 112,90 Eur mesačne. Zároveň bolo rozhodnuté, že invalidný dôchodok sa začne vyplácať až po
zániku nároku na nemocenské.

2. Za invalidnú bola žalobkyňa uznaná z dôvodu, že pokles jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou je 45 %. Pri vydaní rozhodnutia žalovaná vychádzala z posudku
posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen zo dňa 24.09.2015.

3. Žalobkyňa požiadala žiadosťou zo dňa 11.10.2016 o prehodnotenie jej zdravotného stavu a o
zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Uviedla, že sa jej rapídne zhoršil zdravotný stav a nie je schopná
vykonávať ťažké práce, ako zdvíhanie a nosenie ťažkých predmetov. Poukázala na to, že nie je
schopná vykonávať svoje zamestnanie, a to prácu upratovačky, a taktiež nezvláda ani domáce práce.
Poukazovala na časté bolesti a na alergickú reakciu pri užití lieku predpísaného na liečbu reumatoidnej
artritídy. K žiadosti doložila aj lekárske správy.

4. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.11.2016 bolo rozhodnuté, že žiadosť žalobkyne o
zvýšenie invalidného dôchodku sa zamieta. Žalovaná v rozhodnutí poukázala na to, že posudkový
lekár sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne Zvolen opätovne preskúmal zdravotný stav
žalobkyne a určil jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 45 %. Podľa tohto
posudkového záveru je žalobkyňa naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, s
rovnakou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako pri predchádzajúcom posúdení
jej zdravotného stavu. Z uvedeného dôvodu preto podľa žalovanej žalobkyni patrí dôchodok v

nezmenenej sume, nakoľko sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce pre nárok na vyplatenie invalidného
dôchodku a jeho sumu podľa § 73 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení.5. Žalobkyňa podala proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom uviedla, že nemôže vykonávať
prácu vo svojom zamestnaní, ktorá je náročná a fyzicky namáhavá, nevládze vykonávať ani domáce
práce, ako ani úkony osobnej starostlivosti. Nesúhlasila s rozhodnutím a predložila nové lekárske správy

análezy,atopsychiatrickévyšetreniezo dňa06.12.2016,reumatologickévyšetreniezodňa15.12.2016,
psychiatrické vyšetrenie zo dňa 02.01.2017, neurologické vyšetrenie zo dňa 27.01.2017 a CT vyšetrenie
LS chrbtice zo dňa 01.02.2017.

6.Rozhodnutímč.XXXXXXXXXXXzodňa08.02.2017generálnyriaditeľSociálnejpoisťovneodvolanie

žalobkyne zamietol v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

7. V odôvodnení rozhodnutia žalovaná uviedla, že žalobkyňa bola uznaná za invalidnú od septembra
2015 so stanovením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % pre pretrvávajúce
ťažkosti po operácii chrbtice. V predložených odborných nálezoch, zameraných na osový aparát, nie sú
preukázané zmeny, ktoré by odôvodňovali zvýšenie percentuálneho zhodnotenia. Nebol konštatovaný

prípadný motorický deficit na končatinách, ani sfinkterové ťažkosti pri primeranom pooperačnom MR
náleze.

8. Ďalej bolo v rozhodnutí uvedené, že v priebehu roka 2016 žalobkyňa absolvovala rôzny odborné
vyšetreniazameranénasomatickéanakoniecajnapsychicképroblémy.Podľažalovanejtietoochorenia

podľa priebehu a liečby neodôvodňujú percentuálne zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Znížená činnosti štítnej žľazy je primeraná na substitučnej liečbe. V júni 2016 pri
podozrení na reumatoidnú artritídu bola začatá liečba s nutnou úpravou a 24.10.2016 bola zahájená
bazálna liečba. V čase podania žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku, a ani v dobe rozhodovania
žalovaného, nebolo podľa názoru žalovaného možné zhodnotiť efekt liečby, navyše reumatoidná

artritída bola hodnotená na úrovni prvého štádia. Z posudkového hľadiska teda uvedené ochorenie
nespĺňa kritéria dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a tieto nie sú splnené rovnako ani pri
psychických problémoch žalobkyne so začatím liečbe epizódy stredne ťažkej depresie od 06.12.2016.
Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo u žalobkyne naďalej určené ochorenie podporného
a pohybového aparátu, zaradené do kapitoly XV, odd. E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a

spondylopatia, položka č. 4 - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, písm. b - často
recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia podľa prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení.
Uvedenému ochoreniu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %,
pričom žalovaná vychádzala z odborného lekárskeho posudku posudkového lekára sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne ústredia zo dňa 06.02.2017.

9. V druhostupňovom rozhodnutí teda žalovaná konštatovala, že od posledného posúdenia posudkovým
lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky Zvolen dňa 12.10.2016 nedošlo k zmene zdravotného stavu
žalobkyne, pričom posudkoví lekári vychádzali z predložených odborných správ a diagnostických
záverov odborných lekárov, ako aj z vlastného vyšetrenia.

10. Žalovaná tak v rozhodnutí poukázala na to, že posudkový lekár pobočky aj ústredia dospeli k
zhodnému názoru, že rozhodujúcim ochorením u žalobkyne sú choroby podporného a pohybového
aparátu, a tomuto zdravotnému stavu žalobkyne zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 45 %, ktorá nebola percentuálne zvýšená za iné ochorenia žalobkyne, a to či už

somatické alebo psychické.

11. Žalovaná potom v rozhodnutí konštatovala, že žalobkyňa je naďalej invalidná a závery posudkových
lekárovboliodborné,presvedčivé,náležitezdôvodnenéazhodné,pričomniejerozpormedziichzávermi
a skutočným zdravotným stavom žalobkyne.

12. Podľa žalovanej žalobkyňa neuviedla žiadne také nové skutočnosti v odvolacom konaní, ktoré
by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho
poistenia. Na základe uvedených argumentov dospela žalovaná k záveru, že odvolanie nie je dôvodné
a prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené.

13. Správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 21.04.2017 sa žalobkyňa domáhala zrušenia
rozhodnutia žalovaného zo dňa 08.02.2017 s tým, aby správny súd určil, že podľa § 71
ods. 1 Zákona o sociálnom poistení je invalidná a pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má poklesschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V
správnej žalobe žiadala, aby jej ochorenie chrbtice bolo zaradené do kapitoly XV, oddiel E, položka č.
4 písm. c) - nepriaznivé reziduálne funkčné nálezy a trvalé prejavy dráždenia nervov, s parézamy a so

svalovými atrofiami a poruchou zvieračov, alebo žiadala o ponechanie v doterajšom zaradení v kapitole
XV,oddielE-dorzopatia,deformujúcadorzopatiaapondylopatia,položkač.4-stavypooperáciichrbtice
a medzistavcových platničiek, písm. b) s tým, aby bolo zohľadnené, resp. prihliadnuté na iné diagnózy,
a aby bolo navýšené percento postihnutia o 10 % podľa príslušných ustanovení Zákona o sociálnom
poistení.

14. Správnu žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že s posudkovými závermi nesúhlasí a určené percento
postihnutia podľa jej názoru nezodpovedá reálnemu stavu a záväzným odporúčaniam ošetrujúceho
lekára - špecialistu v odbore ortopédia T.. X. C.. Trvala na tom, aby jej zdravotný stav bol
posúdený tak, že patrí pod písm. c) v príslušnej položke, kde je percento miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť určené v rozpätí 70 - 80 %. Poukázala na to, že jej ortopéd T.. C. je

dlhodobo práceneschopný, a preto nemohla absolvovať kontrolné ortopedické vyšetrenie. Uviedla, že
je objednaná na kontrolu k špecialistke v odbore ortopédia T.. Q. W. dňa 27.04.2017 a lekársku správu
predloží súdu na vyzvanie o tomto termíne.

15. V žalobe ďalej žalobkyňa uviedla, že trpí ďalšími ochoreniami, ktoré neboli žalovaným zohľadnené,

napr. psychické problémy. Podľa odborného posudku T.. I. T. sa jej psychické problémy zhoršili, a preto
žiada o zaradenie do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položka 3 poruchy nálad, písm.
a) - stredne ťažké formy. Poukázala na nález zo dňa 16.03.2017, kde bola konštatovaná epizóda
stredne ťažkej depresie s tým, že bola objednaná na kontrolu 26.04.2017 a správu z tohto vyšetrenia
predloží správnemu súdu.

16. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že sa lieči na endokrinologickej ambulancii vo Zvolene u T.. Z. C.,
kde bola objednaná na kontrolu 27.04.2017 a správu z tohto vyšetrenia predloží správnemu súdu po
uvedenom termíne na vyzvanie.

17. Ďalej uviedla, že dňa 21.04.2017 bola objednaná na kontrolné reumatologické vyšetrenie k T.. U.
K., a aj lekársku správu z tohto vyšetrenia predloží krajskému súdu na vyžiadanie.

18. K správnej žalobe žalobkyňa doložila rozhodnutie žalovanej o zamietnutí odvolania a potvrdení
prvostupňového rozhodnutia, ďalej rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku, röntgenový nález

zo dňa 05.04.2017, správu z vyšetrenia u reumatológa zo dňa 24.10.2016 a 15.12.2016, správu z
neurologického vyšetrenia zo dňa 16.08.2016 a 20.03.2017, správu z psychiatrického vyšetrenia zo dňa
01.03.2017 a 16.03.2017 a výsledok CT vyšetrenia LS chrbtice zo dňa 01.02.2017.

19. K správnej žalobe sa vyjadrila žalovaná a uviedla, že podľa posudkového lekára sociálneho poistenia

Sociálnej poisťovne, ústredie bola žalobkyňa uznaná za invalidnú od septembra 2015 so stanovením
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 45 % pre pretrvávajúce ťažkosti
po operácii C chrbtice. Neboli preukázané zmeny, ktoré by odôvodňovali zvýšenie percentuálneho
zhodnotenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nakoľko u žalobkyne nebol
dokumentovaný prípadný motorický deficit na končatinách ani sfinkterove ťažkosti pri primeranom

pooperačnom MR náleze.

20. Aj ďalšie vyšetrenia zamerané na somatické a aj psychické problémy neodôvodňovali percentuálne
zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože znížená činnosť štítnej žľazy
bola primeraná na substitučnej liečbe a liečbu reumatoidnej artritídy nebolo možné z hľadiska efektu

liečby vyhodnotiť, pričom artritída bola hodnotená na úrovni prvého štádia. Žalovaná poukázala na
posudkové závery, podľa ktorých toto ochorenie nespĺňa kritériá dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu a rovnako tieto kritériá neboli splnené ani pri psychických problémoch žalobkyne, pretože od
06.12.2016 bola začatá liečba epizódy stredne ťažkej depresie. Ako rozhodujúce ochorenie bolo preto
vyhodnotené ochorenie podporného a pohybového aparátu.

21. Žalovaná ešte poukázala na to, že z administratívneho spisu vyplýva, že zdravotný stav žalobkyne
bol objektívne zistený, neboli diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a ich posúdením
posudkovými lekármi sociálneho poistenia a posudkoví lekári nezistili takú zmenu v zdravotnomstave, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodných posudkov a spochybnila na ich základe posúdený
nárok žalobkyne na invalidný dôchodok. Žalobkyňa podľa žalovanej nepredložila k správnej žalobe
také dôkazné prostriedky, ktorými by spochybnila alebo doplnila dôkazné prostriedky obsiahnuté v

administratívnom spise do vydania rozhodnutia odvolacieho orgánu. Námietky žalobkyne v podanej
žalobe sú podľa žalovanej jej subjektívnym názorom a nie sú právne významné, preto nemajú vplyv na
vecnú a zákonnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Na základe uvedeného preto žalovaná žiadala,
aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

22. Na prejednanie veci nariadil správny súd pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. d) zákona č.
162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj SSP) na 10.08.2017.
23. Žalovaná sa pojednávania nezúčastnila, ospravedlnila svoju neúčasť a súhlasila, aby správny súd
uskutočnil pojednávanie v jej neprítomnosti.
24. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že pokiaľ ide o posúdenie posudkovou lekárkou, na posúdení
bola len 15 minút a podľa jej názoru posudková lekárka nedostatočne vyhodnotila predkladané lekárske

správy. Poukázala na to, že sa lieči na reumu a liečba sa mení. Po podaní prvých liekov sa prejavila
alergia na lieky, preto reumatologička liečbu zmenila. Nový liek je taký, že ak si ho zoberie, je jej
lepšie, ale inak by nemohla pre bolesti vôbec fungovať. Dôchodok jej nepostačuje na lieky a cestovné,
niektoré lieky si vôbec nemôže dovoliť. Uviedla ďalej, že bola nútená ísť pracovať. Pokiaľ ide o gastro
vyšetrenie, mala problémy so žalúdkom a aj na to beriem lieky. Reumatologické vyšetrenie bolo zrejme

prvé v júni 2016. Ďalej ešte žalobkyňa poukázala na to, že má nový nález z ortopédie, ktorý potvrdzuje
artrózu kolien, ide o nové vyšetrenie, ktoré absolvovala po rozhodnutí žalovanej. Takisto má nález
na nadobličkách, ktorý bude v najbližšej dobe riešiť a berie lieky na štítnu žľazu. Uviedla ešte, že v
nasledujúcom období do konca roka bude mať aj ďalšie kontroly, a to aj so žalúdkom, aj na reumatológii.

25. Žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe, ktorú podala najmä z toho dôvodu, že mala pocit, že jej
zdravotný stav nebol dostatočne vyhodnotený posudkovým lekárom.

26. Správna žaloba žalobkyne je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená
v tretej časti Správneho súdneho poriadku. Z koncepcie právnej úpravy správnych žalôb v sociálnych

veciach vyplýva, že k správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy
v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby,
ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2
Správneho súdneho poriadku. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa
§ 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Aj v zmysle § 203 ods. 2 SSP pri správnej

žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného správny
súd preskúmaval rozhodnutie žalovanej a postup, ktorý mu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov
uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu.
27. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovanej o odvolaní žalobkyne zo dňa 08.02.2017, ako aj
prvostupňové rozhodnutie zo dňa 02.11.2016, v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), a dospel k záveru,

že správna žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
28. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení; poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

29. Podľa § 71 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení; dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký
zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa
poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

30. Podľa § 71 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení; pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca
s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

31. Podľa § 71 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení; pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje na základea) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

32. Podľa § 71 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

33. Podľa § 71 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí.

34. Podľa § 71 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení; jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

35. Podľa § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení; mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty
sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a
schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

36. Podľa § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení; lekársku posudkovú činnosť podľa odseku
1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho
poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec
Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

37. Otázka vzniku invalidity u žalobkyne bola vyriešená v r. 2015. Predmetom súdneho prieskumu v
prejednávanej veci bolo rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku
z dôvodu ňou tvrdeného zhoršenia jej zdravotného stavu. Podľa § 135 ods. 1, 2 Správneho súdneho
poriadku je pre správny súd rozhodujúci stav v čase, kedy bolo právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej

správy, t. j. 20.02.2017. Preto správny súd nemohol prihliadať na nové dôkazy - lekárske správy a
nálezy (predložené žalobkyňou v súdnom konaní), ktoré boli vyhotovené po právoplatnosti rozhodnutia
žalovanej.

38. Správny súd má za to, že v prejednávanom prípade bol zachovaný zákonom ustanovený postup pri

posudzovaní žiadosti žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku. Zdravotný stav žiadateľa o invalidný
dôchodok, prípadne o jeho zvýšenie, posudzujú posudkoví lekári Sociálnej poisťovne, ktorým je táto
kompetencia ako odborne spôsobilým osobám zverená v ustanovení § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom
poistení.

39. Posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí do kompetencie
posudkových lekárov. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie
na to, aby vyslovovali odborný záver o tom, či ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím alebo
o invalidnú osobu, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to,
či posudky ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a

presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie
NS SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.2015). Správnemu súdu nepatrí kompetencia vyslovovať
odborný záver o tom, či ide o invalidnú osobu, ani mu nepatrí kompetencia vyslovovať záver ohľadom
medicínskych otázok - skúma len, či posudky ako podklady rozhodnutia o invalidnom dôchodku sú
úplné, logické, objektívne a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych

vyšetrení.
40. Vychádzajúc z uvedeného záveru, vysloveného aj v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, preto správny súd preskúmal závery lekárskych posudkov žalovanej ako podklad v
rámci prieskumu postupu a rozhodnutia žalovanej. Správny súd vychádzal z predložených lekárskychposudkov a posudzoval presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, a to s
prihliadnutím na lekárske správy a nálezy s diagnostickými závermi, ako aj s prihliadnutím na žalobné
námietky.

41. V posudzovanom prípade po oboznámení sa s lekárskymi nálezmi a správami, ktoré boli
podkladom pre vyhotovenie lekárskych posudkov, správny súd konštatuje, že nemal dôvod pochybovať
o objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkových lekárov.

42. Posudkový lekár ústredia (a rovnako aj posudkový lekár pobočky) sa vyrovnal so všetkými

skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, je zrejmá jeho úvaha pri určení rozhodujúceho
ochorenia žalobkyne pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako aj
zotrvanie na pôvodnom zaradení tohto ochorenia do príslušnej kapitoly a oddielu podľa prílohy č. 4
Zákona o sociálnom poistení. Z predložených lekárskych nálezov nebolo preukázané, že by došlo
k zmene zdravotného stavu žalobkyne pri ochorení podporného a pohybového aparátu. Rovnako
presvedčivo je zdôvodnené, prečo nevzal posudkový lekár do úvahy ďalšie ochorenia - somatické a

psychické ochorenia, za účelom prípadného zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť podľa § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení. Podstatou, prečo tieto ochorenia neboli vzaté
do úvahy bolo, že netrvali po zákonom požadovanú dobu. Nešlo o také ochorenia, ktoré by dlhodobo
nepriaznivo ovplyvňovali zdravotný stav žalobkyne, v dôsledku čoho by bola ovplyvnená aj schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť v období dlhšom ako 1 rok (§ 71 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení).

Rovnako je logický záver o vyhodnotení ochorenia reumatoidnej artritídy, pri ktorom bola navyše v
čase rozhodovania prvostupňového, ako aj druhostupňového orgánu verejnej správy, ako aj v čase
právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia, menená liečba a efekt poslednej nasadenej liečby nebolo
možné z dlhodobého hľadiska jednoznačne vyhodnotiť.

43. Z uvedených dôvodov správny súd považuje rozhodnutia žalovanej a postup, ktorý im predchádzal
za správne, a preto správnu žalobu žalobkyne zamietol.

44. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contr. a žalobkyni, ktorá
nebola úspešná v súdnom konaní, nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený
advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).