Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 22, 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14C/73/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816204765
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3816204765.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobcu: A. O., nar. X.XX.XXXX,

bytom C., X. XXX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Ľubica Lukáčová, s.r.o., so sídlom
Prievidza, M. Hodžu 10/3, proti odporkyni: Z. N., nar. X.X.XXXX, bytom M. N., E. XXX/X, právne
zastúpená JUDr. Matejom Valjentom, advokátom so sídlom Partizánske, Jesenského 232, o zaplatenie
primeranej náhrady, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde pôvodne domáhal, aby súd vydal rozkaz na

plnenie, ktorým by uložil žalovanej povinnosť strpieť právo žalobcu na bezplatné doživotné bývanie v
rodinnom dome súpisné číslo XX a užívanie nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva číslo XXX pre
katastrálne územie C., rodinný dom súpisné číslo XX, postavený na pozemku parcelné číslo C-KN XXX/
X a pozemky parcelné číslo C-KN XXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 479 m2 a parcelné
číslo C-KN XXX, záhrady, o výmere 262 m2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe dohody dedičov,
uzatvorenej v konaní o dedičstve po poručiteľovi A. O., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, zdedila žalovaná
nehnuteľnosti v k.ú. C., zapísané na liste vlastníctva č. XXX, rodinný dom a pozemky. Žalobca a matka

účastníkov, ako ustupujúci dedičia, nežiadali od žalovanej výplatu, ale namiesto nej si vyhradili právo
bezplatného doživotného bývania v rodinnom dome a užívania zdedených nehnuteľností. Toto právo
nemá charakter vecného bremena, ale bolo dohodnuté ako záväzkový vzťah medzi dedičmi. Spolu s
vlastníctvom odporkyne bol do Listu vlastníctva č. XXX urobený aj zápis do časti C, v znení: „Právo
bezplatného doživotného bývania v rod. dome č.p. XX aj užívania zdedených nehnuteľností pre Z. O.
(*X.X.XXXX) a A. O. (*X.XX.XXXX)“. Žalobca spolu s matkou predmetné nehnuteľnosti aj užívali a matka
účastníkov v dome bývala až do svojej smrti dňa X.X.XXXX. Po smrti matky žalobca zistil, že zápis

z časti „C“ listu vlastníctva je vymazaný. Žalobca býva vo svojom byte v Bystričanoch a okrem toho,
že v rodinnom dome poskytoval doživotnú starostlivosť svojej matke, užíval predovšetkým pozemky,
hospodársku budovu a garáž, kde mal umiestnené rôzne stroje a zariadenia. Po smrti matky žalovaná
prestala plniť svoj záväzok, vymenila na dome a bráne zámky a zamedzila tak žalobcovi prístup do domu
aj na pozemok. Záväzok žalovanej voči ustupujúcim dedičom je protihodnotou za výplatu ich dedičských
podielov a odstúpenie od tejto dohody nebolo dohodnuté. Preto bez poskytnutia iného plnenia nemôže
žalovaná tento záväzok jednostranne zrušiť a je povinná strpieť užívanie nehnuteľností žalobcom, pokiaľ

medzi účastníkmi nedôjde k inej dohode o poskytnutí plnenia alebo k dohode o zániku záväzku.

2. Súd vo veci vydal rozkaz na plnenie, podľa § 174b Občianskeho súdneho poriadku, účinného do
30.6.2016, ktorým žalobe vyhovel.3. Žalovaná podala proti rozkazu na plnenie riadne a včas odpor, v ktorom uviedla, že asi jeden
a pol roka pred smrťou matky účastníkov konania Z. O., žalobca bezdôvodne odmietal žalovanej

prístup k nehnuteľnostiam a neumožňoval žalovanej stretávanie sa so svojou matkou. Nie je pravda,
že o matku účastníkov konania sa staral výlučne žalobca, práve naopak, fyzicky ju napádal, konal
v rozpore s dobrými mravmi, keď pod hrozbou fyzického napadnutia neumožňoval žalovanej nielen
kontakt so svojou matkou, ale aj k prístupe k svojim nehnuteľnostiam. V súčasnej dobe žalovaná
plní svoj záväzok z Osvedčenia o dedičstve a je vecou žalobcu, ako bude svoje práva uplatňovať a

využívať. Žalovaná sa skutočne rozhodla nehnuteľnosti predať, pričom ich najprv ponúkla na predaj
žalobcovi. Žalobca doručil vtedajšiemu právnemu zástupcovi žalobkyne list dňa 11.4.2016 list, v ktorom
prezentuje svoje podmienky pri kúpe nehnuteľnosti. Aktuálne však nehnuteľnosti nie sú ponúkané
na predaj prostredníctvom realitnej kancelárie. Žalovaná má snahu dohodnúť sa pri kúpe uvedených
nehnuteľností, nakoľko ich nemá záujem užívať ani ďalej vlastniť a má záujem predať ich v prvom rade
žalobcovi. Žalobca je vlastníkom inej nehnuteľnosti, v katastrálnom území Bystričany, a to bytu a v

súčasnej dobe neprejavuje záujem o užívanie predmetných nehnuteľností. Žalovaná ponúka žalobcovi
kúpu uvedených nehnuteľností, s tým, že kúpna cena bude znížená o hodnotu záväzku analogického
vecného bremena.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že tvrdenia žalovanej o tom, že jej žalobca odmietal prístup k

nehnuteľnostiamaneumožňovaljejstretávaťsasmatkouniesúpravdivéatvrdeniaofyzickomnapádaní
matky sú nehorázne lži. Od marca 2016 nemá žalobca k nehnuteľnostiam žiadny prístup. Žalovaná
mu toto užívanie znemožnila, keď vymanila zámky na dome a bráne a odpojila vodu, plyn a elektrinu.
Žalobca sa nemôže dostať k svojim veciam, ktoré mal umiestnené v hospodárskej budove a garáži.
Žalobca oznámil žalovanej listom zo dňa 1.6.2016 stanovisko na mimosúdne vyriešenie veci.

5. Dňa 1.6.2017 bolo súdu doručené podanie, v ktorom uviedol, že z katastrálneho portálu na internete
zistil, že na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. C. sú zapísané dve plomby N zo dňa XX.X.XXXX a N zo
dňa XX.X.XXXX, čo nasvedčuje tomu, že žalovaná rodinný dom s príslušenstvom predáva a žalobca
nemôžeavbudúcnostianinebudemôcťsvojeprávovykonávať.Vzhľadomnanovéskutočnostipožiadal

žalobca súd, aby vyzval žalovanú na predloženie kúpnej zmluvy a znaleckého posudku na ocenenie
nehnuteľností, za účelom zistenia ich trhovej hodnoty. Pre prípad, že sa v konaní preukáže, že žalovaná
nehnuteľnosti predala a výrok rozhodnutia súdu, ktorého sa žalobca domáha pôvodnou žalobou by
bol nevykonateľný, žalobca mení žalobu tak, že navrhuje, aby súd po dokázaní predaja nehnuteľností
zaviazal žalovanú k vyplateniu primeranej náhrady za zánik záväzku strpieť právo žalobcu na bezplatné

doživotné bývanie v rodinnom dome súp.č. 62 a užívanie nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva
č. XXX vo výške jednej tretiny ceny, za ktorú žalovaná nehnuteľnosti predala.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie a vyzval žalovanú na predloženie kúpnej zmluvy a znaleckého
posudku k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre k.ú. C.. Žalovaná doručila súdu kúpnu zmluvu

a zároveň uviedla, že znaleckým posudkom nedisponuje.

7. Žalobca na pojednávaní prostredníctvom svojej právnej zástupkyne doplnil návrh na zmenu žaloby
tak, že sa od žalovanej domáhal primeranej náhrady vo výške 1/3 kúpnej ceny nehnuteľnosti (48.000,-
EUR), t.j. 16.000,-EUR. Súd uznesením zmenu žaloby pripustil.

8. Žalobca na pojednávaní uviedol, že keď zomrel ich otec, žalovaná tlačila na matku aby na ňu prepísala
svoj podiel. Presviedčala ju, že sa tak vyhnú daňovým povinnostiam v neskoršom dedičskom konaní.
Pôvodná ústna dohoda bola taká, že sa dedičstvo rozdelí na tri diely medzi súrodencov, keďže majú
ešte mladšiu sestru. Žalovaná vtedy tvrdila, že chce v dome bývať. Z pôvodnej ústnej dohody sa

do dedičského konania nedostalo skoro nič. Žalovaná tvrdila, že má mať celé dedičstvo lebo že vraj
otec to tak chcel. Žalobca sa trinásť rokov podieľal na údržbe domu, nechal opraviť strechu, steny a
zaviedol plynové kúrenie. Všetko to išlo z jeho prostriedkov. Rodina žalovanej neprispela ničím. Jej
syn neprišiel pomôcť ani raz. Žalobca rátal s tým, že to môže užívať, preto sa o dom staral. Žalovaná
mu neskôr povedala, že ho o to nikto neprosil. Strecha bola napríklad taká poškodená, že by bez

opravy spadla. Výdavky, ktoré vynaložil vie preukázať. Za trinásť rokov tam investoval množstvo svojich
peňazí, žalovaná to potom zanedbala. Jej nečinnosťou tam napríklad zamrzla voda a bol odstavený
plyn. Pôvodne sa dohodli, že žalobca obe sestry vyplatí, každú po 6.500 EUR. Táto dohoda bola ešte
v roku 2014. Žalovaná neskôr navrhla aby ich vyplatil po 8.500 EUR. Potom aj táto dohoda kvôli nejpadla. Neskôr jej sľúbil aj 10.000 EUR, potom od neho chcela 40.000 EUR. Ona mu však ponúkala len
5.000 EUR.

9. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že žalobca sa večne sporil s ich sestrou. Dedičské konanie
žalovaná nijako neovplyvňovala. Je pravda, že ich sestra dom nechcela, keďže má svoj dom vo Veľkých
Uherciach. Žalobca dom tiež nechcel, keďže vtedy čakal, že mu pridelia podnikový byt. Žalovaná mala
vtedy deti na internáte, nemala dosť peňazí aby súrodencov vyplatila, preto ani ona dom nechcela do
svojho výlučného vlastníctva. Švagor a sestra jej vtedy povedali, že od nej ani nikto nechce aby ich

vyplácala. Nakoniec sa dohodli, že každý bude niečo vlastniť. Dedičstvo si rozdelili. Žalovaná chodievala
Bystričian za matkou, varila jej a nosila jedlo. Žalobca chcel vtedy od nej kúpiť dom za 200 000 korún,
avšak matka a sestra ju prosili aby mu ho nepredávala. Žalobca pýtal od ich matky peniaze, keď
mu ich nedala, on na ňu zaútočil a obúchal jej hlavu o zárubňu. U matky sa v dôsledku toho začala
demencia. Bolo potrebné sa o ňu viac starať. Je pravda, že žalobca na dome urobil nejaké veci, nikto
ho však o to nežiadal, urobil to svojpomocne z matkiných peňazí. Žalovaná ponúkala žalobcovi sumu

8.500 EUR aby sa vysporiadali. List s touto ponukou prevzal dňa 29.3.2016. Jej vtedajšiemu právnemu
zástupcovi telefonicky oznámil, že žalovanej nič platiť nebude. Žalovaná sa potom obrátila na realitnú
kanceláriu. Žalobca potom až 13.4.2016 zaslal právnemu zástupcovi list, že má záujem kúpiť dom za
sumu 10.000 EUR. Suma 16.000 EUR nie je primeranou sumou, žalovaná dom predala za 45.000 EUR,
3.000 EUR platili kupujúci realitnej kancelárii. Žalobcovi navrhla, že mu mimosúdne zaplatia 5.250 EUR

ako odškodné. Dom sa predal jej zásluhou, žalobca ma les a lúku, sestra má tiež pozemky. Žalobca
s dedičským konaním súhlasil, ona ho vtedy neovplyvňovala. Je pravda, že v dome odpojila plyn, keď
nemala dosť peňazí na jeho údržbu. Dom však nie je znehodnotený. Nikdy nevyhlásila, že by v tom dome
chcela niekedy bývať. Je si vedomá svojej povinnosti zaplatiť nejakú sumu žalobcovi ako primeranú
náhradu za zánik záväzku, ale nie v takej sume.

10. Súd na pojednávaní ďalej vykonal dokazovanie nasledovnými listinami: inzeráty z internetu z
realitných stránok č. l. 5 a 6, list JUDr. Jozefa Jaška adresovaný žalobcovi, výpisy z LV č. XXX pre KÚ
C. č. l. X a X,. osvedčenie o dedičstve D1618/94 zo dňa 16.5.1997, čiastočný výpis z LV č. XXXX pre
KÚ C., Kúpna zmluva č. l. 42, výpis z LV č. XXX pre KÚ C. č. l. 46.

11. Na základe vykonaného dokazovania považoval súd za preukázaný tento skutkový stav: V
dedičskom konaní, ktoré sa viedlo na tunajšom súde pod sp.zn. D 1618/94, Dnot 391/94 po poručiteľovi
A. O., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX uzatvorili zákonní dedičia (manželka pozostalého a tri deti
pozostalého, t.j. žalobca, žalovaná a ich sestra E. N.) dohodu. Na základe tejto dohody nadobudla

žalovaná do svojho vlastníctva (okrem iného aj) nehnuteľností zapísané na Liste vlastníctva číslo XXX
pre katastrálne územie C., rodinný dom súpisné číslo XX, postavený na pozemku parcelné číslo C-
KN XXX/X a pozemky parcelné číslo C-KN XXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 479 m2 a
parcelné číslo C-KN XXX, záhrady, o výmere 262 m2. Súčasťou dedičstva boli aj uvedené nehnuteľnosti,
ktoré boli pôvodne v bezpodielovom spoluvlastníctve poručiteľa a jeho manželky. Manželka poručiteľa

a ustupujúci dedič (žalobca) nežiadali výplatu od preberajúcej dedičky (žalovanej). Namiesto výplaty si
vyhradili právo bezplatného doživotného bývania v rodinnom dome súp. č. XX a právo užívania týchto
nehnuteľností. V osvedčení o dedičstve je uvedené, že toto právo nemá charakter vecného bremena,
ale jedná sa o záväzkový vzťah medzi dedičmi. Ustupujúca dedička Katarína Vlčková výplatu nežiadala.
Súd podotýka, že súčasťou dedičstva boli aj ďalšie nehnuteľnosti - pozemky, predovšetkým orná pôda,

ktorú si dedičia dohodou rozdelili. Matka strán sporu Z. O. bývala v uvedenom dome až do svojej smrti,
zomrela dňa 2.3.2016. Posledné roky pred smrťou matky sa medzi žalobcom a žalovanou objavili spory,
žalobca obviňuje žalovanú, že mu bránila v užívaní nehnuteľností, žalovaná naopak tvrdí, že sa žalobca
k ich matke a k nej správal nevhodne a agresívne. Po smrti matky sa žalovaná rozhodla nehnuteľnosť
predať. Ako prvému v poradí ju ponúkla žalobcovi, zlyhala však komunikácia medzi nimi a k predaju

nedošlo. Žalovaná napokon predala nehnuteľnosť tretím osobám, kúpnou zmluvou zo dňa 19.5.2017.
Podľa zmluvy sa predávajúca a kupujúci dohodli, že kúpna cena bude 48.000,-EUR, pričom
z tejto sumy bude suma 3.000,-EUR poukázaná realitnej kancelárii ako provízia a suma 45.000,-EUR
bola poukázaná žalovanej.

12. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie
je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.13. Podľa § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

14. Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

15. Podľa § 491 ods. 1 OZ záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu
však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky

rôznych zmlúv.

16.Podľa§491ods.2nazáväzkyvznikajúcezozmlúvvzákoneneupravenýchtrebapoužiťustanovenia
zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

17. Podľa § 491 ods. 3 OZ na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia zákona

upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

18. Žalobca na základe výsledkov dedičského konania, právoplatne skončeného dňa 3.6.1997,
nadobudol k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV. č. 127 pre k.ú. Bystričany právo bezplatného
doživotného bývania v rodinnom dome a právo užívania predmetných nehnuteľností. V osvedčení o

dedičstve je zároveň výslovne uvedené, že toto právo nemá charakter vecného bremena ale jedná sa
o záväzkový vzťah medzi dedičmi.

19. Žalobca si (po zmene žaloby) uplatňoval voči žalovanej nárok na zaplatenie sumy 16.000,-EUR,
titulom primeranej náhrady za zánik záväzku žalovanej (t.j. presnejšie za zánik práva žalovaného

zodpovedajúceho záväzku žalovanej). Žalobca svoj nárok odôvodnil po právnej stránke tým, že je
potrebné na základe analógie vychádzať z ustanovení, ktoré sú k tomu najbližšie, teda z ustanovení o
vecných bremenách a preto je potrebné stanoviť primeranú náhradu.

20 V prvom rade teda bolo potrebné vyriešiť otázku, že ktoré ustanovenia Občianskeho zákonníka

možno aplikovať na právo žalobcu uplatnené v súdnom konaní. Bolo preto potrebné zistiť akú povahu
má právo žalobcu. V prípade práva k cudzej veci, zaťažuje právo oprávnenej osoby k cudzej veci
konkrétnu vec bez ohľadu na osobu vlastníka tejto veci a teda aj bez ohľadu na zmenu v osobe vlastníka.
V danom prípade je nepochybné, že povinnosť zodpovedajúcu právu žalobcu mala len žalovaná a
táto povinnosť už nezaťažuje nových vlastníkov predmetných nehnuteľností. Žalobca si už svoje právo

voči novým vlastníkom uplatniť nemôže. Záväzok žalovanej vznikol na základe dohody dedičov v
dedičskom konaní po poručiteľovi, otcovi strán sporu. Práva a povinnosti účastníkov dohody sú písomne
zachytené v osvedčení o dedičstve. Právo žalobcu však nebolo vecným právom. Právny vzťah medzi
žalobcom a žalovanou bol záväzkovým vzťahom, keďže bol viazaný len na osoby žalobcu (veriteľ) a
osobu žalovanej (dlžník). V danom prípade išlo zároveň o nepomenovanú zmluvu, keďže jej obsah

nezodpovedá žiadnemu zmluvnému typu upravenému v Občianskom zákonníku.

21. Súd konštatuje, že v § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka je upravená možnosť, aby súd priznal
oprávnenému primeranú náhradu, pokiaľ sa vecné bremeno obmedzuje alebo zrušuje na základe toho,
že vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Podľa názoru súdu však

uvedené ustanovenie nie je možné aplikovať na prejednávaný prípad a to ani na základe analógie. Ako
už bolo uvedené, právny vzťah medzi stranami bol záväzkovým právnym vzťahom, nie je preto možné v
tomto prípade použiť ustanovenia o vecných právach k cudzej veci. Je nepochybné, že žalovaná tým, že
nehnuteľnostipredalatretímosobám,svojzáväzokporušilaažalobcavdôsledkutohoužnemámožnosť
svoje právo využívať, a to aj napriek tomu, že malo trvať až do jeho smrti. Podľa názoru súdu však v

tomto prípade nevzniká žalobcovi nárok na primeranú náhradu obdobnú náhrade podľa § 151p ods.
3 Občianskeho zákonníka. Keďže boli porušené povinnosti zo záväzkového vzťahu, môže to mať za
následok prípadne vznik zodpovednosti za porušenie záväzku, a to prípadnú zodpovednosť za škodu,
či zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie. Žalobca sa však domáhal primeranej náhrady za zánik
záväzku (práva) a nie napr. náhrady škody. Na základe vyššie uvedených dôvodov mu súd požadovanú

náhradu nemohol priznať. Žalobou uplatnený nárok zároveň nebolo možné posúdiť ani ako nárok na
náhradu škody, keďže tomu nezodpovedali skutkové tvrdenia žalovaného a nebolo ani preukázané, či
žalobcovi vôbec nejaká škoda vznikla, v akej výške a ani ostatné predpoklady na vznik zodpovednosti
za škodu. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.22. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

25. Vzhľadom na to, že žalovaná bola v konaní plnom rozsahu úspešná, súd jej priznal proti žalovanému
nárok na náhradu 100% trov konania. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.