Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 23, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/542/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213206845
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213206845.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom
Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanej: V. O., nar.
XX.XX.XXXX, bydlisko E. XX/X, XXX XX P. o zaplatenie zmenkovej sumy 330,60 eura s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 2. mája 2016 č.k. 8C/410/2013-105,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie o návrhu žalobcu na zaplatenie zmenkového
úroku vovýške0,19%dennezastavil.Vostatnejčastizamietolnávrhžalobcu,ktorýpodalformoutlačiva
podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 (ďalej len nariadenie) o zaplatenie
zmenkovej sumy 330,60 eura s príslušenstvom. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie
vo veci samej odôvodnil čl. 1, čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1, 2, 3, čl. 4 ods. 1, čl. 5 ods. 1, 2, 3, čl. 7 ods. 1, 2, čl.
9 ods. 1 nariadenia, čl. I § 75, § 5 ods. 1, 2, 3, § 33 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, 3, § 12 ods. 1, § 13 ods. 1, § 14
ods.1,§20ods.1,2,§17ods.1,2,§48ods.1zákonač.191/1950Zb.zákonazmenkovéhoašekového,

§ 3 ods. 1, § 34, § 39 Občianskeho zákonníka, § 79 ods. 3, 4, § 372y ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Konštatoval, že žalobca sa
domáha v rámci cezhraničného sporu zaplatenia pohľadávky, ktorá nepresahuje 2.000 eur (v spore je
uplatnená základná pohľadávka vo výške 330,60 eura), preto postupoval podľa ustanovení nariadenia
(Článok 2 ods. 1 nariadenia).

2. Oboznámil so zmenkou, ktorú vystavila žalovaná dňa 27.11.2008 v Komárne. Pritom v prvom rade

skúmal, či táto zmenka spĺňa všetky formálne a obsahové náležitosti v zmysle Čl. I § 75 zákona
č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový. Zistil, že žalobcom predložená zmenka má zákonné
označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny v slovenskom jazyku. Zmenka obsahuje
„bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu“ 9.959,66 Sk slovom a aj v číslach (Čl. I. § 75 bod
2. ZZŠ). Zmenka obsahuje údaj zročnosti (splatnosti) - na videnie (Čl. I. § 75 bod 3. ZZŠ). Tiež obsahuje
údaj miesta, kde sa má plniť - Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava (Čl. I. §
75 bod 4. ZZŠ), meno toho, komu alebo na rad koho sa má plniť - na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35

807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1,
Oddiel: Sro, vložka číslo 23636/B (Čl. I. § 75 bod 5. ZZŠ). Zmenka obsahuje dátum a miesto vystavenia
zmenky - v Komárne dňa 27.11.2008 (Čl. I. § 75 bod 6. ZZŠ) a je podpísaná žalovanou vpravo dole
na zmenke (Čl. I. § 75 bod 7. ZZŠ). S poukazom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že v danomprípade ide o platnú zmenku so všetkými náležitosťami. Pokiaľ ide o splatnosť zmenky, v posudzovanom
prípade ide o vistazmenku, t.j. zmenku bez uvedenia splatnosti - splatnú pri predložení. Pri tomto type
zmenky je možné úročenie podľa Čl. I § 5 ZZŠ. V zmenke je uvedený zmenkový úrok vo výške 0,25%

denne od 09.05.2009. Na zadnej strane zmenky sa nachádza nedatovaný indosament, ktorým remitent,
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., indosoval svoje práva zo zmenky na žalobcu.

3. Poukázal na ustanovenie § 79 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (účinné od 23.12.2015), v
zmysle ktorého je navrhovateľ v konaní, v ktorom sa uplatňuje nárok zo zmenky proti odporcovi, ktorý je

fyzickou osobou, povinný opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s odporcom,
ako aj skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov s odporcom. Ak nie je
dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky proti odporcovi, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou. Uviedol, že žalobca doručil súdu dňa 29.04.2016 ospravedlnenie účasti na
pojednávaní, v ktorom namietal vytýčenie ústneho pojednávania. Návrh v zmysle ustanovenia § 79 ods.
3 OSP žiadnym spôsobom nedoplnil. Pretože žalobca je v konaní zastúpený advokátom nebol povinný

žalobcu o jeho procesných povinnostiach poučovať (§ 5 ods. 2 OSP). Keďže žalobca nepreukázal opak,
pri posudzovaní jeho nároku vychádzal z toho, že uplatnený nárok zo zmenky proti žalovanej vznikol v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

4. Z úradnej činnosti mu bolo známe, že žalobca sa v konaní domáha uplatnenia pohľadávky na

základe indosovanej zmenky, ktorá slúžila ako zabezpečenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V čase
vystavenia zmenky bola platná a účinná právna úprava, podľa ktorej smel veriteľ prijať od dlžníka
zmenku na zabezpečenie svojich nárokov len vtedy, ak zmenková suma v čase jej vyplnenia bola
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného úveru a príslušenstva vrátane zmluvných pokút a
iných nárokov vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého úveru (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 o

spotrebiteľských úveroch). Použitie zmenky na zabezpečenie záväzku podľa úpravy platnej a účinnej
v čase vystavenia zmenky bolo prípustné, ale iba za splnenia vyššie uvedenej podmienky. Zmenku
prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s touto podmienkou, ktorá platila aj v prípade zmeny majiteľa
zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky, veriteľ nesmel prijať. V súvislosti s dodržaním zásad ochrany
spotrebiteľa Občiansky súdny poriadok expresis verbis zaviedol povinnosť súdu skúmať, či v rámci

uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom, a zaviedol nové povinnosti
účastníka konania v konaní, ktorý uplatňuje nárok zo zmenky, a to najmä za účelom zistenia, či ide
o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku. Povinnosťou účastníka konania je nielen povinnosť
tvrdiť, ale aj povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Konštatoval, že žalobca si svoju povinnosť doplniť
návrh, opísať skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovanou, a

zároveň preukázať, že zmenka bola vyplnená veriteľom v súlade s platnou právnou úpravou na sumu
zodpovedajúcu zákonnému limitu nesplnil. Z vykonaného dokazovania úverovou zmluvou (pripojený
spis Okresného súdu Komárno sp.zn. 5Er/556/2010) zistil, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške
232,35 eura (7.000,- Sk), z ktorej 30 % je suma 69,71 eura. Zmenková suma v čase vyplnenia mohla
byť maximálne 30 % istiny poskytnutého úveru, teda 69,71 eura. Zmenka však bola vystavená na sumu

330,60 eura, preto je v rozpore so zákonom a podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným
právnym úkonom. Preto žalobu, okrem späť vzatej časti špecifikovanej vo výroku rozsudku, zamietol. O
náhrade trov konania rozhodol § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanej náhradu trov tohto konania nepriznal,
lebo jej žiadne trovy konania nevznikli a ich náhradu si ani neuplatnila.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal rozsudok v napadnutej
zamietajúcej časti zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie mu svojím postupom
odňal možnosť konať pred súdom a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal,
že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie úverovou zmluvou a ďalšími listinnými dôkazmi, hoci

žalobca ani žalovaná takéto dokazovanie nenavrhli. Dokazovanie je podľa § 120 OSP ovládané
prejednacouzásadou.Predložilakodôkazosvojichnárokochplatnúzmenku,preukazujúcujasne,úplne
a zrozumiteľne jeho právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky
zo strany žalovanej neboli žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala
vykonanie ďalších dôkazov. Súd prvej inštancie mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a

jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia č.
61/2007 vzniesť námietky voči zmenke. Ak tak neurobila, akékoľvek iné námietky musia byť odmietnuté
z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Namietal, že súd prvej inštancie
nesprávne vykonával a hodnotil dôkazy na skutočnosti, ktoré netvrdila žiadna strana, preto dospelk rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie
príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Namietal voči odôvodneniu napadnutej
zamietajúcej časti rozhodnutia, podľa ktorého je dohoda o vyplnení zmenky neplatná. Poukázal na

rozhodnutia iných súdov, ktoré rozhodli v obdobných veciach v jeho prospech. Trval na tom, že je
majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom žiadneho spotrebiteľského vzťahu.
Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. S odkazom na ustanovenie
§ 17 Zmenkového a šekového zákona žalovaná nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči
majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Súd prvej inštancie

porušil poučovaciu povinnosť obmedzenú ustanovením § 5 ods. 1 OSP. Kauzálne námietky sú po
indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah medzi žalovanou a remitentom irelevantný. Nie je
mu známy obsah údajného zmluvného vzťahu. Poukázal na samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť
zmenkového záväzku, preto nemožno hovoriť, že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch a tomuto zákonu odporuje. Zmenka má všetky zákonom predpísané náležitosti. Namietal
tiež voči aplikácii ust. § 79 ods. 3 a § 372y OSP na prebiehajúce konanie. V danej veci ide o

konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu podľa nariadenia európskeho parlamentu a rady (ES)
č. 861/2007, ktoré obsahuje špeciálne procesné ustanovenia, je prameňom úniového práva a má
prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Tvrdil, že na ust. § 79 ods. 3 OSP nie je možné aplikovať
retroaktívny výklad vzhľadom na absenciu výslovného príkazu doplniť návrh na začatie konania v
prechodnýchustanoveniach.Ďalejnamietal,žedohodaovyplňovacomprávenemohlabyťneplatnouani

neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože zákon č. 258/2001 Z.z. pripúšťal zabezpečenie nárokov zo
spotrebiteľského úveru zmenkou. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške
dlhu v čase vyplnenia zmenky. Na podporu svojich argumentov poukázal na rozhodnutia iných súdov.

6. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.

1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k názoru, že
odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

10. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť
01.07.2016, vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania,

teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je
ustanovenéinak,platítentozákonajnakonaniazačatépredodňomnadobudnutiajehoúčinnosti,pričom
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods.
1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanievo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa žalobca domáhal
zaplatenia uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom, zmenkovej odmeny a trov konania. Podľa
predloženého návrhu je žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila

žalovaná, pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ
neuhradil.

14. Súd prvej inštancie veci rozhodol dňa 02.05.2016. V Zbierke súdnych rozhodnutí SR bolo pod

číslom 93/2015 publikované spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia z
20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky
vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledovnom znení:
I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1/ pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou

povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ:
2/ pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného

dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky ( bez ohľadu na to,
či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu

posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

15. Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu bolo
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky - v zákonom

stanovenom osobitnom médiu so špeciálnym zameraním a účelom, pod R 93/2015. Uvedeným
postupomplnilnajvyššísúdzákonomstanovenúpovinnosťdbaťojednotnývýkladajednotnépoužívanie
zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov (§ 16 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch
a sudcoch). Táto povinnosť mu v súčasnosti vyplýva z ustanovenia § 8 ods. 3 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. O publikovaní predmetného rozhodnutia bolo

rozhodnuté v rámci zákonom upraveného mechanizmu zabezpečujúceho koherentnosť judikatúry (IV.
ÚS 60/2010). Osobitný proces, výsledkom ktorého bolo publikovanie spoločného stanoviska oboch
kolégií v zbierke ako R 93/2015, priznáva tomuto stanovisku osobitný význam. Výklad
najvyššieho súdu, ktorý v ňom podal, nie je síce právne (de iure) záväzný, fakticky (de facto) má ale
vysokú vecnú autoritu. I keď judikatúra najvyššieho súdu nie je formálne záväzná, ipso iure normatívnu

silu má, a to tak vo vertikálnej línii (voči súdom nižších stupňov), ako aj v horizontálnej línii (medzi
jednotlivými senátmi a kolégiami najvyššieho súdu navzájom). Nemožno prehliadať podstatný rozdiel
medzi rozhodnutím nepublikovaným v zbierke (ďalej len „nepublikované rozhodnutie“) a rozhodnutím,
ktoré bolo na podklade zákonom určenej procedúry navrhovania a schvaľovania osobitným orgánom
najvyššieho súdu uverejnené v zbierke (ďalej len „publikované rozhodnutie“). Pokiaľ nepublikované

rozhodnutie najvyššieho súdu vyjadruje názor členov senátu (resp. väčšiny členov senátu) najvyššieho
súdu v individuálne ním prejednávanej veci, názor vyjadrený v publikovanom rozhodnutí je zároveň
zovšeobecňujúcim názorom (relevantnej väčšiny) členov kolégia najvyššieho súdu, ktoré vždy tvorí
viacero senátov. Názor vyjadrený v nepublikovanom rozhodnutí sa v tomto zmysle prípadne (ak vec
prejednávajúci senát dospeje k záveru, že sú pre to splnené podmienky) môže odkloniť či odchýliť od

názoru vyjadreného v publikovanom rozhodnutí, tým ale ešte bez ďalšieho nedochádza k „prekonaniu“
názoru, na ktorom spočíva publikované rozhodnutie. Zákon č. 191/1950 Sb. reagoval na prijaté
rozhodnutie zákonom č. 438/2015 Z.z. účinným od 23.12.2015. Doplnil v čl. II. Zákon č. 191/1950 Sb.
v §17 ods.1 o novú vetu a doplnil odsek 2. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak je žalovaným
zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno

majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystavovateľovi alebo k
predošlým majiteľom vždy. V konaní v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej
povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný
zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho záväznosť zo zmluvy vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.Poznámka pod čiarou odkazuje príkladmo na § 52 OZ, § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. Tento zákon
v čl. I. zmenil a doplnil aj Občiansky súdny poriadok, ako procesný predpis, ktorý bol účinný v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie, v § 79 o odseky 3, 4, § 114 ods. 2 OSP, v ktorých upravil náležitosti

návrhu na začatie konania pri nároku uplatnenom zo zmenky a sankciu za nesplnenie povinnosti
spočívajúcej v posudzovaní nároku titulom spotrebiteľskej zmluvy a poučenie žalovaného o možnosti
uplatňovania námietok.

16. Odvolací preskúmal rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti a dospel k záveru, že súd prvej

inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich
skutočností, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver. Súd prvej inštancie
skúmal zmenku, ktorá je jediným listinným dôkazom predloženým žalobcom. Zistil, že žalobca je ako
indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná. Dospel k záveru, že v
danej veci ide o žalobu, ktorou sa uplatňuje nárok zo zmenky proti žalovanej, ktorá je fyzickou osobou.
Žalobca si nesplnil povinnosť preukázať súdu, že zmenka bola vyplnená v súlade s platnou právnou

úpravou na sumu zodpovedajúcej zákonnému limitu. Vykonaným dokazovaním mal preukázané,
zmenka bola vystavená na sumu 330,60 eura, hoci mohla byť vystavená maximálne na sumu vo výške
30 % istiny poskytnutého úveru, teda v danej veci 69,71 eura. Preto dospel k záveru, že zmenka je
pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. Na
základe uvedeného záveru správne rozhodol tak, že žalobu, po čiastočnom zastavení konania, zamietol.

Odvolací súd sa s uvedeným záverom v plnom rozsahu stotožnil a rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutejzamietajúcejčasti, akovecnesprávny,potvrdil.Odvolacísúdsatiežstotožnilsodôvodnením
napadnutého rozsudku, ktoré nepovažuje za potrebné opakovať, vrátane citácie právnych predpisov, a
na tieto dôvody a zákonné ustanovenia ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

17. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP sa pri posudzovaní danej veci zaoberal námietkami žalobcu
uvedenými v odvolaní. Odvolací súd riadiac sa judikátom R 93/2015, by v zásade nemusel vysvetľovať,
prečo tento judikát považuje za opodstatnený (platí totiž zásada, že len ten, kto volí odklon od judikatúry,
musí náležite vysvetliť, prečo sa neriadi judikátom). Napriek tomu však viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP), k jednotlivým odvolacím dôvodom žalobcu spočívajúcim predovšetkým

v zdôraznení platnosti príslušnej zmenky a nepripustení akéhokoľvek súdneho prieskumu okolností
vzniku zmenky a vykonania dokazovania v tomto smere udáva, že sa nestotožnil s jeho argumentáciou
spochybňujúcoupostupsúduprivykonávanídôkazov.Ajpripostupepodľanariadeniač.861/2007jesúd
povinný rešpektovať právo na spravodlivý súdny proces a zásadu kontradiktórneho konania, najmä pri
rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné

pre vydanie rozhodnutia. Z článku 19 nariadenia vyplýva, že pokiaľ nariadenie neustanovuje inak,
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom
sa konanie vedie. Nariadenie preto nekladie žiadne prekážky v možnosti aplikovať procesnoprávne
predpisy použiteľné v slovenskom právnom poriadku. Občiansky súdny poriadok, ako procesný predpis,
ktorý bol účinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, dôkaznú povinnosť upravoval v ustanovení §

120, ktoré v tretej vete odseku 1 umožňovalo súdu výnimočne vykonať aj iné než navrhnuté dôkazy, ak
je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného nároku
s oporou v doloženej zmenke nemôže byť ovplyvňovaná povahou použitého procesného nástroja.
Skúmanie prípadnej absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej súd pristupuje ex offo nie je nariadením
vylúčená. Súd prvej inštancie preto správne vykonal dokazovanie v súlade s ustanovením § 120 OSP,

správne v súlade s ustanovením § 132 OSP vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a vyhodnotil
skutkovýstav,naktorýaplikovalsprávneustanoveniazákonavsprávnejinterpretácii.Odvolacísúdpreto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Rovnako s námietkou žalobcu voči
retroaktívnemu výkladu ust. § 79 ods. 3 OSP, vzhľadom na absenciu výslovného príkazu doplniť návrh
na začatie konania v prechodných ustanoveniach, sa odvolací súd nestotožnil. Prechodné ustanovenie

§ 372y ods. 1 OSP dáva v tomto smere jasnú odpoveď na otázku aplikácie nových ustanovení § 79
odseky 3 a 4 OSP tak, že sa použijú aj na konania začaté pred ich účinnosťou, pričom výnimky upravené
v odsekoch 2 a 3 § 372y na danú vec nedopadajú. Žalobca v odvolaní poukázal na zákon č. 258/2001
Z.z., ktorý pripúšťal vystavenie zmenky. Uviedol, že limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k
aktuálnejvýškedlhuvčasejejvyplneniaabolopripustenévypĺňaťichdodatočnepoichvystavení.Vtejto

časti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43 CoZm 10/2013 z 21.11.2013,
a uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4 CoZm 3/2014 z 13.06.2014. Uvedené rozhodnutia
nie sú záväzné, vyjadrujú názor dvoch senátov obchodných kolégií nesúladných s judikátom R 93/2015.
Žalobca okrem citácii týchto rozhodnutí neuviedol nič, v čom nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvejinštancie, len z obsahu predložených rozhodnutí odvolací súd vyvodil, že podľa názoru žalobcu súd
prvej inštancie bol oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia
pre jej platnosť zo zákona do nej uviesť. S uvedenými dôvodmi sa odvolací súd vyporiadal vo vyššie

uvedených dôvodoch.

18. V závere odvolací súd dodáva, že jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada,
podľa ktorej sú členské štáty povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú
povinné zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli

záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená,
že v prípade uplatnenia nároku zo zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je
spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj
v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti
nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranu spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010
nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa na základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo

zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z. a prijatím nového zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom
od 01.01.2011 do 30.04.2014. S účinnosťou od 01.05.2014 je táto ochrana zabezpečená v zákone
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje

žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo
EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za
istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch môže byť nepoužiteľná.
Pokiaľ však došlo k použitiu zmenky v spotrebiteľskom vzťahu súd je povinný preskúmať, či zmenka
bola vystavená v súlade s právnou úpravou účinnou v rozhodnom čase (v čase vystavenia zmenky).

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

20. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ust. §

396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania
z dôvodu, že bola v odvolacom konaní úspešná.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).