Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 31, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/265/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113225379
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7113225379.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu Z. Y., narodeného XX.X.XXXX,
bytom Y., N. 6, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobcu Občianske združenie - Právne
služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov, Škultétyho 3, Košice, IČO: 42 249 708, zastúpeného právnym
zástupcom vedľajšieho účastníka JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou, so sídlom Škultétyho 3, Košice,

proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904,
v nútenej správe, výkonom ktorej je poverená správkyňa JUDr. Irena Sopková, Zborovská 1524/8,
Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Košice I zo dňa 16. júna 2016, č.k. 40C 292/2013-182, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o náhrade trov konania Občianskeho združenia - Právne služby
spotrebiteľom a vlastníkom bytov.

Žalovanému a Občianskemu združeniu Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov nepriznáva
náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa
16.6.2016, č.k. 40C 292/2013-182 zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach, so sídlom na

Alžbetinej 41 v Košiciach sp.zn. 3C 3837/2012 z 19.1.2012. Nepriznal žalobcovi náhradu trov konania.
Uložil žalovanému povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalobcu náhradu trov konania
vo výške 210,34 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalobcu JUDr. Dariny
Solárovej, advokátky, Škultétyho 3, Košice, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 99,50 € na účet Okresného súdu Košice I
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným odôvodnil súd aplikáciou § 142
ods. 1 O.s.p. a contrario. Žalobca mal plný úspech v konaní, a preto mu vznikol nárok na náhradu trov
konania. Žalobcovi žiadne trovy konania nevznikli, a preto súd žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.

3. Na podporu práv žalobcu ako spotrebiteľa vstúpil do konania vedľajší účastník, ktorý účinne bránil

práva žalobcu ako spotrebiteľa a poukázal na neplatnosť dojednania rozhodcovskej doložky, čo bolo
aj dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku. Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka podľa vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (ďalej len „citovanej vyhlášky“) za tri úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1 citovanej vyhlášky,
a to za prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie o vstupe do konania zo dňa 9.10.2013 a písomné

vyjadrenie zo dňa 25.4.2016 (§ 13a ods. 1 písm. a,c/ citovanej vyhlášky) vo výške podľa § 11 ods. 1
citovanej vyhlášky, a to za dva úkony v roku 2013 á 60,07 € a 2 x režijný paušál podľa § 16 ods. 3citovanej vyhlášky á 7,81 € a za 1 úkon v roku 2016 v sume 66 € a režijný paušál 8,58 € v celkovej
výške 210,34 €.

4. Žalobca bol oslobodený od súdnych poplatkov, a preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
súdneho poplatku z návrhu podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

5. Proti výroku rozsudku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi
na strane žalobcu trovy konania vo výške 210,34 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka

advokátky JUDr. Dariny Solárovej do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, podal žalovaný v zákonnej
lehote odvolanie. Navrhol zrušiť napadnutý výrok ako nezákonný. Uviedol, že navrhovateľka (správne
malo byť žalobca - poznámka odvolacieho súdu) nebol v konaní zastúpený právnym zástupcom z
radov advokátov. Do konania na strane žalobcu vstúpil vedľajší účastník Občianske združenie Ochrana
spotrebiteľov a vlastníkov bytov (došlo k zmene názvu tohto združenia) a tento vedľajší účastník sa
nechal v konaní zastúpiť advokátom JUDr. Darinou Solárovou. Trovy konania boli priznané nezákonne,

lebo išlo o neúčelné trovy. Poukázal na skutočnosť, že oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do
konania podpísala pani N. C., ktorá je predsedníčkou konajúcou za vedľajšieho účastníka a zároveň je
aj advokátskou koncipientkou u JUDr. Dariny Solárovej (teda u zástupkyni vedľajšieho účastníka). Má za
to, že celé právne zastúpenie vedľajšieho účastníka nebolo v konaní účelné. Uviedol, že zákon umožnil
vedľajšiemu účastníkovi vstup do spotrebiteľských sporov, a podľa odvolateľa zákon predpokladal, že

takýto vedľajší účastník musí byť spôsobilý sám konať a zastupovať spotrebiteľov na strane ktorých
vstupuje do konania. Samotné zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom je úplne nadbytočné a
neúčelné. Všetky úkony vykonával štatutár vedľajšieho účastníka - občianskeho združenia, ale čisto
účelovo ich podpisoval ako koncipient právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. Poukázal na úpravu
CSP, ktorá už neobsahuje ani oprávnenie zástupcu združenia podľa § 291 ods. 1 CSP nechať sa

zastupovať advokátom.

6. Vedľajší účastník sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP, účinného od 1. júla 2016, ďalej len „CSP“)

prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému
odvolanie je prípustné bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je
dôvodné.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Keďže konanie, ako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané pred 1. júlom 2016, podmienky
prípustnosti odvolania, ako aj dôvody odvolania bolo treba posúdiť podľa právneho stavu existujúceho
v čase rozhodovania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p. Dôvodom pre takýto postup je
nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivej ochrane porušených práv a

právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych
očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy
procesného práva (Čl. 2 ods. 1, 2 CSP), ako aj o potrebe ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 CSP).

11. Predmetom odvolacieho konania bol iba výrok o trovách konania medzi žalovaným a vedľajším
účastníkom, ktorým žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalobcu náhradu trov konania vo výške 210,34 € na účet jeho právneho zástupcu v lehote do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku. Proti ostatným výrokom rozsudku účastníci konania nepodali odvolanie, a tak
rozsudok v ostatných výrokoch nadobudol právoplatnosť.

12. V sporovom konaní povinnosť nahradiť trovy konania do 30.6.2016 sa spravovala predovšetkým
zásadou úspechu vo veci.13. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

14. V prejednávanej veci vedľajším účastníkom na strane žalobcu bola právnická osoba Občianske
združenie - Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov (ďalej len „združenie“), ktorého predmetom
činnosti bola aj ochrana práv spotrebiteľa (§ 93 ods. 2 O.s.p.) v znení účinnom do 30.6.2016.

15. Aj postavenie vedľajšieho účastníka bolo charakterizované rovnakými procesnými právami a

povinnosťami, ako sú práva a povinnosti účastníka, na strane ktorého v konaní vystupoval. Právo
na náhradu trov konania a povinnosť nahradiť trovy konania sú procesnými právami a povinnosťami,
v prípade úspechu účastníka, ktorého vedľajší účastník v konaní podporoval, vedľajší účastník mal
právo na ich náhradu, ale rovnako aj v prípade neúspechu ním podporovaného účastníka musí znášať
povinnosťnáhradytrovkonaniaúspešnejprocesnejprotistrane,prípadnemusíznášaťto,žesúdvysloví,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

16. Z dôvodov vyššie uvedených vyplýva, že právo vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania sa
odvíja od úspechu účastníka, na podporu ktorého vedľajší účastník v konaní vystupoval.

17. Vedľajší účastník na strane žalobcu v predmetnom konaní podporoval žalobcu, ktorý mal vo veci

plný úspech, a preto vedľajší účastník má právo na náhradu účelných vynaložených trov konania.

18. Vzhľadom na to, že žalobca mal v konaní plný úspech a vedľajší účastník na strane žalobcu
účelne uplatňoval práva proti žalovanému, ktorý v konaní úspech nemal, správne postupoval súd prvej
inštancie, ak priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho

zastúpenia vedľajšieho účastníka podľa vyhlášky 655/2004 Z.z. za tri úkony právnej služby, a to za
prevzatie a prípravu zastúpenia, ako aj podanie zo dňa 9.10.2013 a taktiež za písomné podanie v roku
2016 zo dňa 25.4.2016 podľa § 13a ods. 1 písm. a,c/ v spojení s § 11 ods. 1 citovanej vyhlášky v roku
2013 2x á 60,07 € a 2x režijný paušál á 7,81 € podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, a za jeden úkon
v roku 2016 á 66 € a režijný paušál 1 x 8,58 €, spolu 210,34 €.

19. Výrok rozsudku, ktorým žalovanému bola uložená povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na
strane žalobcu trovy konania v celkovej výške 210,34 € na účet právneho zástupcu do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku bol vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 od. 1 CSP potvrdil.

20. Odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať, že Združenie, aj keď v konaní pred súdom prvej inštancie
vystupovalo ako vedľajší účastník, toto svoje právne postavenie stratilo účinnosťou zákona č. 160/2015
Z.z., a v odvolacom konaní sa rozhoduje o jeho právach na náhradu trov konania voči žalovanému, kde
má postavenie účastníka (odvolacieho) konania.

21. Civilný sporový poriadok s účinnosťou od 1. júla 2016 upravuje Inštitút intervenienta v § 81 a nasl.
CSP, pričom intervenientom môže byť iba ten, kto má právny záujem na výsledku konania, pričom
splnenie tejto povinnosti sa vzťahuje aj na právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana práv
podľa osobitného predpisu.

22. S prihliadnutím na vyššie uvedené Občianske združenie v čase rozhodovania odvolacieho súdu
nemá postavenie intervenienta podľa Civilného sporového poriadku a jeho práva preto nemožno
posudzovať podľa ustanovení vzťahujúcich sa na intervenienta. Ako už bolo uvedené vyššie, v
odvolacom konaní je účastníkom odvolacieho konania, keďže sa rozhoduje o jeho právach, a vzhľadom
na neexistenciu výslovnej úpravy náhrady trov konania takéhoto subjektu (odlišného od strán sporu,

ktorý zároveň nie je intervenientom, a ani osobou zúčastnenou na konaní), odvolací súd s poukazom
na Čl. 4 ods. 1 základných princípov posudzoval otázku nároku na náhradu trov konania tohto subjektu
aj podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 251 CSP.

23. Z obsahu spisu je zrejmé, že vedľajší účastník vstúpil do konania písomným podaním zo dňa

4.10.2013, (ktoré bolo doručené Okresnému súdu Košice I dňa 9.10.2013), ktorému Občianske
združenie „Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov“, Škultétyho 3 oznámilo, že vstupuje do
konania na podporu žalobcu ako vedľajší účastník. Prílohou podania bola aj plná moc zo dňa 4.10.2013,
v ktorej Občianske združenie splnomocnilo JUDr. Darinu Solárovú, advokátku, na zastupovanie v konanípred súdmi v plnom rozsahu. Prílohou oznámenia sú aj stanovy Združenia „Právne služby spotrebiteľom
a vlastníkom bytov“ zo dňa 4.4.2012, a potvrdenie o pridelení IČO. V podaní zo dňa 25.4.2016, ktoré
bolo doručené súdu dňa 26.4.2016, vedľajší účastník sa podrobne vyjadril k veci samej, osobitne k

rozhodcovskej doložke, ktorá nebola individuálne dojednaná a podrobne a kvalifikovane sa vyjadril aj
k rozhodcovskému konaniu, ktoré bolo upravené vo Všeobecných poistných podmienkach v časti XV.
a XVII. Vyjadrenie vedľajšieho účastníka obsahuje aj právnu argumentáciu, ktorú prevzal súd prvej
inštancie aj do svojho rozhodnutia.

24. Za tejto situácie nepochybne právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre
úspech vo veci, pre účelné uplatňovanie práva žalobcu, keď poskytol právne služby, ktorých vykonanie
malo vplyv na rozhodnutie súdu v prospech žalobcu. Nemožno preto hodnotiť vynaloženie trov právneho
zastúpenia ako trov nadbytočných, resp. neúčelných, tak, ako to namieta žalovaný vo svojom odvolaní.

25. Nemožno tiež prisvedčiť odvolacej námietke žalovaného, že právnym zastúpením vedľajšieho

účastníka došlo k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania.

26. K odvolacej námietke žalovaného ohľadom významu právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka
odvolací súd uvádza nasledovné :

27. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že podľa Ústavy Slovenskej republiky každý má právo
na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy) a každý má právo na právnu pomoc v konaní pred
súdmi za podmienok ustanovených zákonom (čl. 47 ods. 2 Ústavy). Žiadnym zákonom nie je vylúčené,
aby toto základné právo na právnu pomoc uplatnilo aj združenie spotrebiteľov, a preto toto právo môže
uplatniť aj také združenie.

28. Do obsahu základného práva na právnu pomoc nesporne patrí aj zastúpenie účastníka konania
(každého) advokátom. Obsah tohto základného práva však nepredpokladá, že spotrebitelia združení
v nejakom združení sú schopní uplatniť svoje základné právo na súdnu ochranu bez právnej pomoci
spočívajúcej v zastúpení advokátom len z dôvodu, že sú právnickou osobou, založenou a vzniknutou za

špecifickým účelom ochrany spotrebiteľov. Takéto združenie môže byť podľa názoru odvolacieho súdu
vytvorené aj z osôb, ktoré nemajú žiadny predpoklad, aby sa dokázali právne účinným spôsobom brániť
v konaní pred príslušným súdom (podľa názoru odvolacieho súdu ide o znalosť procesných predpisov,
ktorú nemožno stotožniť so znalosťou hmotnoprávnej problematiky ochrany spotrebiteľa), a tak len zo
zamerania na ochranu spotrebiteľa sa nemôže vyvodzovať, že také združenie je schopné zabezpečiť

realizáciu základného práva na súdnu ochranu bez zastúpenia advokátom.

29. Navyše, v zákone č. 250/2007 Z.z. sa združenie uvádza vo viacerých ustanoveniach (§§ 1, 3, 4, 10,
14b, 19, 20, 25 a 26a). Ani jedno z týchto ustanovení a rovnako ani Občiansky súdny poriadok neukladá
takému združeniu (porovnaj najmä § 25 citovaného zákona), aby vo veciach, v ktorých je účastníkom

alebo vedľajším účastníkom, v konaní pred súdmi konalo bez reálneho uplatnenia základného práva na
právnu pomoc, ktoré patrí každému, vrátane právneho zastúpenia advokátom. V tejto súvislosti odvolací
súd iba pripomína, že podľa článku 2 ods. 3 ústavy každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a
nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

30. Združeniu podľa § 25 zák. č. 250/2007 Z.z žiaden zákon nezakazoval byť zastúpený advokátom
(podľa názoru odvolacieho súdu ani v hmotnoprávnych vzťahoch) a tento záver musí byť základom
pre posúdenie práva združenia na náhradu trov konania vzniknutých trovami advokátskeho zastúpenia.
Takýto výklad základného práva na právnu pomoc podľa Článku 47 ods. 2 Ústavy v spojení s § 3 ods.
4 zák. č. 250/2007 Z.z. je potrebné uplatniť v posudzovanom spore, osobitne ku náhrade trov konania

vzniknutých právnou pomocou poskytnutou advokátkou.

31. K odvolacej námietke žalovaného, že trovy konania „vedľajšieho účastníka“ neboli trovami účelne
vynaloženými na uplatňovanie práva žalobcu, odvolací súd len uvádza, že aj v zmysle Civilného
sporového poriadku sa uplatňuje zásada účelnosti vynaložených výdavkov a odvolací súd zhodne

so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že trovy právneho zastúpenia, ktoré vznikli v súvislosti s
poskytnutím právnej služby občianskemu združeniu, boli nevyhnutné na účelné uplatňovanie práva
žalobcu.32. Odvolaciemu súdu sa žiada povedať, že žalobca dal súhlas na vstup Občianskeho združenia -
vedľajšieho účastníka do konania a naviac, uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 21.10.2014, č.k.
40C 292/2013-139 bol zamietnutý návrh žalovaného na vyslovenie neprípustnosti vstupu vedľajšieho

účastníka do konania na strane žalobcu Občianskeho združenia - Právne služby spotrebiteľom a
vlastníkom bytov. Na odvolanie žalovaného bolo uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa
14.1.2016, č.k. 1 Co 28/2015-155 potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku
o návrhu žalovaného na vyslovenie neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka na strane žalobcu do
konania.

33. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto
uznesenia.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 od. 1 CSP. Žalovaný nebol úspešný v odvolacom konaní, a tak nemá právo na náhradu

trov odvolacieho konania. Občianske združenie bolo v odvolacom konaní úspešné, a tak by malo nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, ale trovy odvolacieho konania mu nevznikli, a preto odvolací
súd rozhodol, že nepriznáva žalovanému, ani Občianskemu združeniu Právne služby spotrebiteľom a
vlastníkom bytov náhradu trov odvolacieho konania.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).