Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 28, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/550/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222240
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4412222240.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov
JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich,
PhD., proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom

Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 29. apríla 2015, pod č. k. 8C/865/2012-56, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) uznesením zo dňa 29. 04. 2015, č. k. 8C/865/2012-56, zamietol návrh na
prerušenie konania. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 109 ods. 2 písm. c/ zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“).

2. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že medzi stranami sporu sa vedie spor o náhradu

škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v exekučnej veci Okresného súdu Nové Zámky sp.
zn. 9Er/1172/2009. Žalobca sa v tomto konaní domá škody, ktorá podľa jeho tvrdenia vznikla tým, že
Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd v exekučnej veci sp. zn. 9Er/1172/2009 nerozhodol v lehote
15 dní od doručenia žiadosti exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

3. Dňa 23. 04. 2015 žalobca súdu doručil návrh na prerušenie konania a žiadal, aby súd toto konanie

o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom prerušil podľa § 109 ods. 2 písm.
c/ OSP, dôvodiac, že na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 sa vedie konanie o náhradu
škody pre porušenie práva Európskej únie a v tom konaní sa riešia otázky, ktoré majú zásadný význam
aj pre rozhodnutie v tejto veci. V návrhu žalobca uviedol, že vo veci Okresného súdu Prešov na
strane žalovaného vystupuje ako žalovaný v 1. rade Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti SR a v 2. rade Pohotovosť, s. r. o., a konanie sa uskutočňuje za účasti vedľajšieho

účastníka, a to Združenia na ochranu spotrebiteľa - HOOS Bratislava. V uvedenej veci Okresný súd
Prešov uznesením zo dňa 07. 10. 2013 podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP rozhodol o prerušení
konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť
Slovenská republika, ako žalovaná v 1. rade vo veci.

4. Prejduiciálne otázky bolo predložené v znení: „1. môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu

za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako účastník konania využije všetky právne prostriedky
prislúchajúce mu podľa právneho poriadku členského štátu v konaní o výkone rozhodnutia, vzhľadomna skutkový stav veci môže v tomto prípade vzniknúť táto zodpovednosť členského štátu pred samotným
ukončením konania o výkon rozhodnutia a pred vyčerpaním možnosti žalobkyne požadovať vydanie
bezdôvodného obohatenia?; 2. v prípade, ak áno, je dostatočne jasným a závažným porušením

komunitárneho práva konanie orgánu, ktoré opisuje žalobkyňa, vzhľadom na daný skutkový stav,
najmä vzhľadom na jej absolútnu nečinnosť žalobkyne a vzhľadom na nevyčerpanie všetkých právnych
prostriedkov nápravy umožnených právom členského štátu?; 3. ak ide v tomto prípade o dostatočne
závažné porušenie komunitárneho práva, je žalobkyňou uplatňovaná suma škodou, za ktorú má
zodpovedať členský štát, možno škodu v tomto poňatí stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je

bezdôvodným obohatením? a 4. má vydanie bezdôvodného obohatenia ako právny prostriedok nápravy
prednosť pred náhradou škody?

5. V závere návrhu na prerušenie konania žalobca uviedol, že zodpovedanie predmetných
prejudiciálnych otázok v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010,
ktorého stranami sú zhodne žalobca a žalovaný, má v tomto konaní pre ďalší priebeh a rozhodnutie

zásadný význam, pretože pre vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie
správnosť postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného
titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu.

6. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 7C/6/2010

sa neriešia také otázky, ktoré majú zásadný význam pre rozhodnutie v tejto veci. Treba zdôrazniť,
že žalobca v tomto konaní sa domáha náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., teda náhrady
škody nesprávnym úradným postupom na konkrétnom skutkovom základe postupu exekučného súdu.
Tie otázky, ktoré sa riešia ako prejudiciálne otázky vo vyššie uvedenej veci Okresného súdu Prešov,
nemôžu ovplyvniť rozhodnutie súdu v tejto veci, pretože v tejto veci súd dôvodnosť uplatneného nároku

bude posudzovať z pohľadu zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovanej podľa zákona
č. 514/2003 Z. z. za prípadný nesprávny úradný postup exekučného súdu v konkrétnej exekučnej
veci. Na Okresnom súde Prešov v konaní sp. zn. 7C/6/2010 sa riešia iné právne otázky na základe
iného skutkového stavu, preto jeho výsledok nemôže ovplyvniť rozhodnutie v tejto veci. Vychádzajúc z
uvedených skutočností súd návrh žalobcu na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc odvolací súd, aby
rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu na prerušenie konania zamietne. Namietal,
že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, neúplne zistil skutkový stav veci, konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ zdôraznil, že opodstatnenosť
návrhu na prerušenie konania do zodpovedania prejudiciálnych otázok vidí v tom, že v danom konaní
bude zodpovedaná otázka, či postup exekučného súdu v konaní o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcienazákladeprávoplatnéhorozsudkurozhodcovskéhosúdujevsúladeskomunitárnymprávom.
Predmetom konania, ktoré žalobca navrhol prerušiť je náhrada škody za nesprávny úradný postup

exekučného súdu pri vydávaní poverenia na totožnom podklade, ktorým bol právoplatný rozsudok
rozhodcovského súdu. Zodpovedanie správnosti postupu exekučného súdu Súdnym dvorom Európskej
úniebudemaťvýznampreposúdeniepostupuexekučnéhosúduvprejednávanejveci,astýmsúvisiacim
založením zodpovednosti Slovenskej republiky za škodu spôsobenú štátnym orgánom pri výkone
verejnej moci. Žalobca dodal, že podľa jeho názoru je daný dôvod v zmysle § 109 ods. 2 písm. c)

OSP, a preto je potrebné toto konanie prerušiť až do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych
otázkach, ktoré navrhla predložiť Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR Súdnemu dvoru
Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu

prvej inštancie procesným postupom podľa § 378 ods. 1, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP a contrario,
dospejúc k tomu záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie ako vec správne potvrdil s poukazom na § 387 ods. 1 a 2 CSP.

9. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom
účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP platného a účinného do 30. 06. 2016, pokiaľ súd neurobí iné vhodné
opatrenia,môžekonanieprerušiť,akprebiehakonanie,vktoromsariešiotázka,ktorámôžemaťvýznam

pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo
správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na také konanie podnet.

Podľa § 165 ods. 1 CSP, len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v
konaní i bez návrhu.

Podľa § 165 ods. 2 CSP, ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony; plynúce procesné

lehoty sa prerušujú. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.

11. Nová právna úprava rovnako ako doterajšia úprava rozlišuje medzi obligatórnym a fakultatívnym
prerušením konania. Obligatórne prerušenie konania je upravené v ustanovení § 162 CSP a osobitný
prípad obligatórneho prerušenia konania v ustanoveniach § 163 a § 445 CSP. Fakultatívne prerušenie

konania je upravené v ustanovení § 164 CSP. Od prerušenia konania je potrebné odlišovať prerušenie
pojednávania (§ 174 ods. 3 CSP). Proti uzneseniu o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP
a § 164 CSP je prípustné odvolanie. V ostatných prípadoch odvolanie prípustné nie je.

12. Ohľadom fakultatívneho rozhodnutia o prerušení konania podľa § 164 CSP je potrebné uviesť, že

na rozdiel od obligatórneho prerušenia podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP tu ide o otázky, ktoré by súd
mohol sám vyriešiť ako prejudiciálne (§ 194 CSP). Je však na vôli súdu, či tak urobí alebo či počká na
vyriešenie otázky v súdnom alebo správnom konaní, ak takéto konanie už prebieha, alebo môže dať na
takéto konanie aj sám podnet a následne konanie preruší. Proti rozhodnutiu o prerušení konania podľa
§ 164 CSP je prípustné odvolanie.

13. Prerušenie má dva zásadné účinky, a to, že sa nevykonávajú procesné úkony (to však neznamená,
že by späťvzatie žaloby nebolo prípustné) a tie procesné lehoty, ktoré už začali plynúť, sa prerušujú. Ak
odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, súd pokračuje v konaní aj bez návrhu, pričom ak sa
v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova. Okamihom začiatku plynutia lehoty je deň doručenia

uznesenia o pokračovaní v konaní § 238 ods. 3 CSP). Ak ide o prerušenie podľa § 163 CSP, súd v
konaní pokračuje len na návrh ktorejkoľvek strany, pričom ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá
do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví.

14. Ustanovenie § 164 CSP teda prevzalo právnu úpravu § 109 ods. 2 písm. c) OSP, ktorou sa upravuje

tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné
konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými
prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber, resp. voľbu súdu, ktoré z jednotlivých
opatrení (napr. spojenie veci, prerušenie konania, riešenie tzv. predbežnej otázky) slúžiacich účeluracionálnej organizácie postupu súdu pri vedení príslušného súdneho konania, je ale potrebné podriadiť
ajzákonnejpožiadavkerýchlejaúčinnejochranyprávúčastníkovvsúdnomkonaníapoužiťtoopatrenie,
prostredníctvom ktorého je ochrana práv účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim

hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti
skôr výnimku ako pravidlo (uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 21. 10. 2010, sp. zn. 3 Cdo
150/2010). Toto ustanovenie musia súdy vykladať a uplatňovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky
(čl. 152 ods. 4). Zo žiadneho ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky nemožno vyvodiť, že prerušením
konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,

zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Všeobecný súd sa pri uplatňovaní procesného
postupu podľa ustanovenia § 164 CSP preto musí spravovať aj požiadavkou, ktorá je zakotvená v tomto
článku Ústavy Slovenskej republiky a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce
prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej
lehote (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 21/2000).

15. Rozhodnutia súdu o prerušení konania a o zamietnutí návrhu na prerušenie konania sú procesnými
rozhodnutiami, ktorými sa nerozhoduje o právach a povinnostiach strán sporu vo veci samej. Takéto
rozhodnutia majú procesnoprávne dôsledky len pre určité štádium občianskeho súdneho konania; nejde
o rozhodnutia vo veci samej, ktoré by do práv a povinností účastníkov konania zasahovali konečným
spôsobom (Uznesenie Najvyššieho súdu SR 3 Cdo 204/2013).

16. Prerušenie sporového konania podľa ustanovenia § 164 CSP súdom je odôvodnené v konaniach,
v ktorých je konanie prerušené preto, lebo výsledok iného začatého konania môže relevantne ovplyvniť
výsledok iného konania, toho, v ktorom bolo konanie prerušené. Tento záver sa uplatní najmä v prípade,
ak toto konanie vecne (skutkovo) súvisí s týmto konaním, resp. môže významne ovplyvniť jeho výsledok,

keď je vhodné vyčkať na výsledok tohto ďalšieho konania tak, aby sa súd vlastným predbežným
posúdenímotázok,ktorésariešiavinomkonaní,nedostaldorozporusprávoplatnýmrozhodnutímsúdu.

17. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie poznamenáva, že
vychádzajúc z predmetu žalobného návrhu, ktorým je náhrada škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku

zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia k realizácii exekúcie ako aj údajnými s tým súvisiacimi
prieťahmi exekučného súdu, nie je možné zistiť, ktoré otázky a skutočnosti použiteľné pre toto konanie,
majú byť vlastne v rámci prejudicionálnych otázok zodpovedané.

18. Poukazujúc na uvedený výklad, ak teda súd pristupuje k prerušeniu konania podľa § 109 ods. 2
písm. c/ OSP, robí tak vtedy, ak neurobí iné vhodné opatrenia, pričom môže konanie prerušiť ak prebieha
konanie, v ktorom sa rieši otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu. Takýto procesný postup súdu
má fakultatívny charakter, na rozdiel od procesného postupu súdu podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP,
kedy súd je povinný prerušiť konanie, ak prebieha otázka, ktorú nie je oprávnený súd riešiť. V danom

prípade z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je možné zistiť, čo i len náznak určitej väzby medzi
otázkami, ktoré sa majú vyriešiť v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/865/2012 a otázkou, resp. otázkami
v rámci prejudicionálnych otázok, ktoré majú byť vyriešené Súdnym dvorom EÚ.

19. Za daného stavu konania v prejednávanej veci je aplikovanie inštitútu prerušenia konania

prvoinštančným súdom aj v rozpore rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov konania. Samotná
rýchlosť a efektívnosť ochrany práv účastníkov konania vlastne predstavuje aj základ tohto uplatneného
žalobného návrhu, pričom práve v dôsledku povoleného prerušenia konania je takéto právo v konečnom
dôsledku na strane účastníkov porušované.

20. Navyše odvolací súd poznamenáva, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 29. 04.
2015, č. k. 8C/865/2012-59 súd prvej inštancie vo veci rozhodol tak, že žalobu žalobcu na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy zamietol, pričom vecnú správnosť tohto rozhodnutia preskúmal aj odvolací
súd v dôsledku žalobcom podaného odvolania a dospel k záveru o vecnej správnosti rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá a svoje rozhodnutie premietol do rozsudku zo

dňa 12. apríla 2016, č. k. 15Co/681/2015-119, 15Co/682/2015-119. Vychádzajúc z uvedeného bolo v
predmetnej veci meritórne rozhodnuté o zamietnutí žaloby žalobcu dňa 18. 07. 2016, v dôsledku čoho
dospel odvolací súd k záveru, že prerušenie predmetného konanie je v danej veci absolútne nedôvodné.21. Odvolací súd poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho toto rozhodnutie potvrdil podľa § 387 ods. 1
a 2 CSP.

22. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že v odvolacom konaní procesne úspešnému žalovanému nárok náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. veta druhá zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).