Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 27, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/370/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115220210
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4115220210.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej, v právnej veci žalobkyne:
B. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. 5, CH-XXXX R., Švajčiarsko, proti žalovaným: 1. V. F., nar. XX.
XX. XXXX, bytom H. pri K., Q. XX, 2. U. Q. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. pri K., Q. XX, obaja
zastúpeníJUDr.EvouMatejovovou,advokátkou,sosídlomNitra,Hollého12,oodstránenieohradyainé,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 3. marca 2016 č. k. 7C/362/2015-28
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1. a 2. rade sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovaným
v 1. a 2. rade náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia na účet ich právneho
zástupcu vo výške 242,47 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Po právnej stránke svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 37 ods. 1, § 40 ods. 1, § 123, § 126, § 420 ods. 1, 2, § 42 ods. 1 a § 443
Občianskeho zákonníka. Dôvodil tým, že žalobkyňa sa návrhom podaným na súd dňa 13. 07. 2012 a
doplneným podaním zo dňa 19. 04. 2013 voči žalovaným v 1. a 2. rade domáhala uloženia

povinnosti odstrániť celú ohradu, ktorá bola protizákonne prevedená, zaplatiť náhradu za poškodenie 2
ovocných stromov, urobiť nový zmluvu na základe ich podmienok, stiahnuť sa o jeden meter doprava z
ich pozemku a doplatiť im novú výmeru, peniaze za štvorcový meter pôvodne zaplatených 800 Sk/m2
podľa dohody s nimi alebo rozhodnutím súdu. Pôvodné konanie bolo vedené pod sp. zn. 7C/92/2012
a smerovalo aj voči žalovaným, voči ktorým sa žalobkyňa domáhala náhrady škody. Uznesením pod.
č. k. 7C/92/2012-307 zo dňa 08. 06. 2015 bol návrh žalobkyne voči žalovaným v 3. a 4. rade (V. F. a
U. F.) vylúčený na samostatné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. 7C/362/2015. V pôvodnom konaní

súd odstraňoval aj vady podania a konal ďalej v zmysle uznesenia Krajského súdu v Nitre pod sp.
zn. 25Co/16/2014. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že trvá na podanom návrhu
zo dňa 09. 04. 2013 tak, ako ho podala žalobkyňa. Žiada určiť neplatnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej
so žalovanými v 1. a 2. rade. Žalobkyňa svoju aktívnu legitimáciu odvodzuje od splnomocnenia, ktoré
dostala od svojich sestier U. B. a R. Y.. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že
žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností v katastrálnom území H. pri K.,
zapísanýchnaLVč.XXXX(č.l.153spisu7C/92/2012)akoparcelač.236/9-záhradyovýmere1408m2,

parc. č. 236/10 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 148 m2, dom súpis. č. XXX na parcele 236/10.
Uvedené nehnuteľnosti, a to parcelu č. 236/9 o výmere 1556 m2 nadobudli žalovaní od predávajúcej
R. Y. titulom kúpnej zmluvy zo dňa 25. 04. 2007, spísanej formou notárskej zápisnice N 126/2007,
NZ 15838/2007. Na Okresnom súde v Nitre sa viedlo konanie pod sp. zn. 14C/19/2010 na návrhnavrhovateľkyR.Y.(sestryžalobkyne)vočižalovanýmoneplatnosťkúpnejzmluvy.Návrhbolzamietnutý
a rozhodnutie právoplatné a vykonateľné. R. Y. nadobudla nehnuteľnosti v dedičskom konaní pod sp.
zn. D 2406/92 po matke Q. B. v celosti. Dedičov zo zákona bolo päť, medzi nimi aj žalobkyňa.

Na základe dedičskej dohody nadobudla nehnuteľnosti len jedna z dedičov, a to R. Y. (Osvedčenie o
dedičstve zo dňa 11. 01. 2000 nachádzajúce sa v spise D 2406/92). Zdedené nehnuteľnosti
rozparcelovala a časť z nich predala žalovaným - parcelu č. 236/9. Z informatívnej kópie mapy súd
zistil, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných susedia s parcelami č. 236/1, 235/1, 235/2, ktoré sú vo
výlučnom vlastníctve U. B.. Z listu Katastrálneho úradu v Nitre zo dňa 03. 12. 2010, ktorý bol adresovaný

žalobkyni, súd zistil, že R. Y. zdedené nehnuteľnosti rozparcelovala, časť z nich predala, preto je v
súčasnosti výmera nehnuteľností vedených na LV č. XXX nižšie. Ďalej sa v správe uvádza, že „priebeh
vlastníckych hraníc parciel zapísaných na LV č. XXXX bol určený v geometrických plánoch č. 011/2006
a č. 06/2008 na zameranie rodinného domu na parcele č. 236/10, ktoré slúžili ako technické podklady
pre zápis právnych listín do operátu katastra nehnuteľností. Geometrickým plánom č. 06/2008 bola
parcela 236/9 o výmere 1556 m2 rozdelená na parcelu č. 236/9 o výmere 1408 m2 a parcelu č. 236/10

o výmere 148 m2. Po zápise je konfigurácia, t.j. priebeh vlastníckych hraníc, určená v geometrických
plánoch záväzným údajom katastra. Vlastník rozdeľovaných parciel mohol pri vytyčovaní nových parciel
vzniesť námietku k navrhovanej zmene. V operáte katastra nehnuteľností je v súčasnosti evidovaná
konfigurácia parciel podľa zapísaného geometrického plánu, ktorú nie je možné zmeniť bez nového
geometrického určenia a príslušnej právnej listiny“. Súd si v prvom rade riešil otázku, na základe čoho

sa žalobkyňa domáha odstránenia ohrady, náhrady škody za odstránenie ovocných stromov, neplatnosti
kúpnej zmluvy a či je vôbec v tomto konaní oprávnená sa takýchto nárokov domáhať. Žalobkyňa svoju
aktívnu legitimáciu odvodzuje od plnej moci zo dňa 03. 09. 2015, predloženej na pojednávaní dňa 11.
02. 2016. Z predloženej plnej moci vyplýva: „Vlastníčky R. Y. a U. B. splnomocňujú navrhovateľku ako
dedičku, ktorá dedičstvo neodmietla, ako je v osvedčení uvedené, aby v ďalších súdnych konaniach

ich zastupovala“. Takéto splnomocnenie, od ktorého odvodzuje žalobkyňa svoju aktívnu legitimáciu,
ju neoprávňuje, aby vystupovala v konaní ako žalobkyňa. Žalobkyňa na základe osvedčenia zo dňa
11. 01. 2000 sp. zn. D 2406/92 žiadnu nehnuteľnosť nezdedila, jedinou dedičkou na
základe dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva sa stala R. Y.. Splnomocnenie predložené žalobkyňou
je neurčité, nie je z neho zrejmé, k akým súdnym konaniam ju sestry splnomocnili. Ak by ju aj sestry

splnomocnili, museli by ony vystupovať ako žalobkyne a súčasne by ich navrhovateľka mohla len
zastupovať na základe splnomocnenia. Z hmotnoprávneho hľadiska tiež žalobkyňa nepreukázala, aká
škodajejvzniklaodstránenímovocnýchstromov,pretožiadaodstrániťohradu,keďonaniejevlastníčkou
žiadnej nehnuteľnosti a ani nebola. Nepreukázala, aké stromy boli odstránené, kto ich odstránil. Z
osvedčenia o dedičstve vyplýva, že dedičia uzavreli dohodu a nehnuteľnosti nadobudla jediná dedička

R. Y.. Ak sa žalobkyňa domnieva, že je vlastníčkou nehnuteľností, musí si svoj nárok uplatniť inou
žalobou. O časti nároku týkajúceho sa neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi R. Y. a žalovanými
bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu v Nitre č. k. 14C/19/2010-100 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 7Co/228/2012-247, kedy návrh bol zamietnutý a odvolacím
súdom bol rozsudok potvrdený. Zo šetrenia katastra vyplynulo, že všetky zápisy k nehnuteľnostiam boli

v operáte katastra nehnuteľností vykonané v súlade s právnymi predpismi v období ich vykonania. Pri
predaji nehnuteľností sestra žalobkyne R. Y. nenamietala vytýčenie hraníc, o čom svedčí aj Protokol o
vytýčení hranice pozemku zo dňa 27. 07. 2007, ktorý podpísala. Z dôvodu, že žalobkyňa nie je aktívne
legitimovaná na podanie takejto žaloby, ako aj z dôvodov, že neuniesla dôkazné bremeno ohľadne
skutočností uvádzaných v žalobe, súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.

1 OSP a úspešným žalovaným v konaní priznal náhradu trov konania, ktorá pozostáva z trov právneho
zastúpenia vo výške 242,47 eura za štyri úkony právnej služby podľa § 11 ods. 1 písm. a) a § 16 ods.
3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb. Základnú sadzbu tarifnej odmeny súd podľa § 13 ods. 2 znížil o 50%, pretože išlo o spoločné
úkony pri zastupovaní dvoch osôb.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa, ktorá sa domáhala
jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietala, že z pôvodného konania vedeného pod sp.
zn. 7C/92/2012 sa na návrh právnej zástupkyne žalovaných rozdelili na dve samostatné konania bez
podstatnéhodôvodu.Namietalakritériáapodklady,zktorýchsúdvychádza,keďodr.2010riešidvekrivé

hranice a ani jedna sudkyňa sa jej problémom nezaoberala. Namietala nesprávne právne posúdenie
veci. Namietala, že hranica je vytýčená a prevedená potvrdením UGKK, čo protirečí smerniciam
74.20.73.43.00 a platnému zákonu SNR č. 162/1995. Ovocné stromky, čo už rodili, boli práve na mieste
ako prebieha hranica, oproti vstupu do ich domu. Pokiaľ súd uviedol, že bolo potrebné vyriešiť otázku, nazáklade čoho sa domáhala odstránenia ohrady, náhrady škody za zničené stromky a neplatnosti kúpnej
zmluvy, uviedla, že sa domáha na základe Katastrálneho zákona a smerníc o vynášaní hraníc. Plná moc
z 03. 09. 2015 slúžila k úplne inému jednaniu a vôbec nemala čo robiť na pojednávaní 11. 02. 2016, ale

vo veci okresného súdu vedenej pod sp. zn. 25C/262/2014. Chcela zastupovať sestry, ktoré boli v tom
čase v lekárskom ošetrení a sestra B. bola u nej na rekonvalescencii.

3. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 26. 04. 2016 pod sp. zn. 7C/362/2015-43 vyzval žalobkyňu, aby
v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia doplnila odvolanie zo dňa 03. 03. 2016 tak, že súdu doručí

podpísané odvolanie (nakoľko ňou podané odvolanie nebolo podpísané) a uvedie, v akom rozsahu
rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa domáha, pod následkom odmietnutia odvolania, pokiaľ nebude mať náležitosti
podľa § 205 ods. 1 a 2 OSP.
Žalobkyňa podaniami zo dňa 03. 05. 2016 a 09. 05. 2016 uviedla, že odvolanie proti rozsudku č. k.
7C/362/2015-28 z 03. 03. 2016 berie späť, pričom namietala, že konania (7C/362/2015 a 7C/92/2012)

boli prevedené pod nátlakom okresného súdu, napriek žiadosti o preloženie termínu a konanie bolo
prevedené neznámou osobou, ktorá vyniesla rozsudky, ktoré nemôžu byť platné, lebo nevychádzali zo
znaleckých posudkov, ktoré ešte pred vynesením rozsudkov konajúcej sudkyni zaslala. Ďalším podaním
zo dňa 05. 09. 2016, doručené odvolaciemu súdu dňa 13. 09. 2016 (č. l. 65), žalobkyňa adresuje
odvolaciemu súdu odvolanie a uvádza, že nedostala odpoveď na svoje odvolanie adresované na krajský

súd. Na výzvu odvolacieho súdu zo dňa 07. 02. 2017, doručenú vtedajšiemu právnemu zástupcovi
žalobkyne, samotná žalobkyňa uviedla na otázku, či na podanom odvolaní trvá, že nevie, prečo ju súd
vyzýva na vyjadrenie, keď na okresný súd podala odvolanie, na ktoré nedostala odpoveď. Opätovne
namietala protizákonne vytýčené hranice, ktorá leží celá na ich pozemku a vrýva sa hlboko do ich
pozemku, kde je ich pozemok široký len 15 metrov.

4. K podanému odvolaniu sa vyjadrili žalovaní, ktorí navrhli aj vzhľadom na doložené doklady, ktoré
doložili súdu dňa 05. 10. 2016, že zotrvávajú na svojom stanovisku, napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie považujú za vecne správny a žiadajú ho v celom rozsahu potvrdiť a žalobkyňu zaviazať na
náhradu trov odvolacieho konania.

5. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý v ust. § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd na prejednanie odvolania v zmysle § 34 CSP preskúmal vec v
rozsahu určenom v ust. § 380 ods. 1 a 2 CSP, pričom je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil
súd prvej inštancie podľa § 383 CSP a dospel k záveru, že tento je potrebné ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť.

7. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odôvodnenie žalobkyne zo dňa 03. 03. 2016 bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 18. 03. 2016.
Účinky podaného odvolania v zmysle prechodného ustanovenia § 470 ods. 2 CSP musel odvolací súd
posudzovať podľa procesného predpisu účinného v čase doručovania odvolania. Odvolanie podľa § 205
ods. 2 OSP bolo možné odôvodniť aj odvolacími dôvodmi uvádzanými v odvolaní žalobkyni. Podľa §

212 ods. 1 OSP bol odvolací súd rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný v prejednávanej veci, t. z.
že odvolací súd v rámci odvolacieho prieskumu môže skúmať len to, či súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam alebo nie, ako to tvrdí žalobkyňa vo
svojom odvolaní a či vec súd prvej inštancie správne posúdil, alebo žalobca dôvodne uplatňuje námietku
o nesprávnom právnom posúdení veci.

9. Za účinnosti OSP bolo povinnosťou účastníkov vyplývajúcu z ust. § 120 ods. 1 OSP označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení z dôvodu, že v sporovom konaní, o ktoré ide aj v danej veci platí zásada
dispozičná a prejednacia. Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovaniedôkazov k nim je zásadne vecou sporových strán. Okrem povinností tvrdenia podľa § 79 ods. 1 a §
101 ods. 1 OSP mal účastník konania aj povinnosť unesenia dôkazného bremena podľa § 120 ods. 1
OSP. Rozsah dôkazného bremena určuje hmotnoprávna norma, podľa ktorej má byť nárok uplatnený

žalobou posudzovaný.

10. Žalobkyňa sa v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 7C/92/2012 zo dňa 06. 03.
2012 doplneným podaním zo dňa 19. 04. 2013 domáhala voči žalovaným v 1. a 2. rade (S. O. a Q..
A. Y.) zaplatenia sumy 5.680 eur a úroku z omeškania a voči žalovaným v 3. a 4. rade (V. F. a U. Q.

F.) sa domáhala uloženia povinnosti odstrániť celú ohradu, ktorá bola protizákonne prevedená, zaplatiť
náhradu škody za poškodenie dvoch stromov, urobiť novú zmluvu na základe ich podmienok, stiahnuť
sa o 1 meter doprava z ich pozemku, doplatiť im novú výmeru za meter štvorcový pôvodne zaplatených
800 Sk/m2 podľa dohody s nimi alebo rozhodnutím súdu. Pôvodné konanie vedené na Okresnom súde
Nitra pod sp. zn. 7C/92/2012 smerovalo aj voči ďalším dvom žalovaným (V. F., U. Q. F.), voči ktorým
sa žalobkyňa domáhala náhrady škody. Uznesením zo dňa 08. 06. 2015 pod č. k. 7C/92/2012-37 bol

návrh žalobkyne voči v pôvodnom konaní žalovaným v 3. a 4. rade (V. F., U. F.) vylúčení na samostatné
konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. 7C/362/2015. Žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu tvrdila,
že sa cíti byť ukrátená na svojich právach a žiada, aby súd rozhodol v zmysle žalobného petitu tak,
ako bol vylúčený z konania vedeného pod sp. zn. 7C/92/2012. Svoju aktívnu legitimáciu opierala
o plnomocenstvá 03. 09. 2015, ktorými ju R. Y. a A. B. splnomocnili ako dedičku, ktorá dedičstvo

neodmietla a aby ich v ďalších súdnych konaniach zastupovala. Z vykonaného dokazovania pred súdom
prvej inštancie vyplynulo, že žalovaní v 1. a 2. rade nadobudli ako bezpodieloví spoluvlastníci od
predávajúcej R. Y. kúpnou zmluvou zo dňa 25. 04. 2007 parcelu č. 236/9 - záhrady o výmere 1556 m2,
pričom kúpna zmluva bola spísaná formou notárskej zápisnice N 126/2007 NZ 15838/2007.
Pôvodná vlastníčka R. Y. (sestra žalobkyne) nadobudla nehnuteľnosť v dedičskom konaní pod sp. zn. D

2406/92pomatkeQ.B.vcelosti.Medzidedičmizozákona,ktorýchbolo5,bolaajžalobkyňa.Nazáklade
dedičskej dohody nadobudla nehnuteľnosti len jedna dedička (R. Y.), ktorá zdedené nehnuteľnosti
rozparcelovala a časť z nich odpredala žalovaným, konkrétne parcelu č. 236/9. Z listu Katastrálneho
úraduvNitrezodňa03.12.2010súdprvejinštanciezistil,žeR.Y.zdedenénehnuteľnostirozparcelovala
a časť z nich predala, preto je v súčasnosti výmera nehnuteľností vedených na LV č. XXX nižšia. Ďalej sa

v uvedenom liste uvádza, že „priebeh vlastníckych hraníc parciel zapísaných na LV č. XXXX bol určený
geometrickým plánom č. 011/2006 a č. 06/2008 na zameranie rodinného domu na parc. č. 236/10, ktoré
slúžiliakotechnicképodkladynazápisprávnychlistíndooperátukatastranehnuteľností“.Geometrickým
plánom č. 06/2008 bola parc. č. 236/9 o výmere 1556 m2 rozdelená na parc. č. 236/9 o výmere 1408 m2
a parc. č. 236/10 o výmere 148 m2. Vlastník rozdeľovaných parciel mohol pri vytyčovaní nových parciel

vzniesť námietku k navrhovanej zmene. V operáte katastra je v súčasnosti evidovaná konfigurácia
parciel podľa zapísaného geometrického plánu a nie je ju možné meniť bez nového geometrického
určenia a príslušnej právnej listiny.

11. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, keď si v prvom rade riešil aktívnu

legitimáciu žalobkyni a dospel k záveru, že žalobkyňa nie je aktívne legitimovaná na podanie predmetnej
žaloby, ako aj z dôvodov, že neuniesla dôkazné bremeno ohľadne tvrdených skutočností. Z týchto
dôvodov súd jej žalobu ako nedôvodnú zamietol.

12. Ustanovením § 387 CSP je daná odvolaciemu súdu možnosť vypracovať tzv. skrátené odôvodnenie

rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa
v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej aj právnej
stránke. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však
nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery
odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí zodpovedať na

podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa len obmedziť na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia.

13. Odvolací súd, rozhodujúc o podanom odvolaní žalobkyne preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody podaného odvolania a dospel k záveru,

že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, tieto dôkazy správne vyhodnotil a na ich základe
vecisprávneprávneposúdil.Následnevovecirozhodolnapadnutýmrozsudkomtak,žežalobuzamietol,
pričom s takýmto rozhodnutím súdu prvej inštancie sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, a preto
napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia i s ohľadom na dôvody uvedené v podanom
odvolaní, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

odvolací súd uvádza nasledovné:

15. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje správne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciouprávanazistenýskutkovýstav;dochádzaknejvtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpis,

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

16. Zostalo preto vyriešiť otázku, či napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na správnom
právnom posúdení veci. V danom prípade žalobkyňa namietala nesprávne právne posúdenie veci v
otázke jej vecnej aktívnej legitimácie, ktorú podľa jej názoru súd prvej inštancie nesprávne posúdil, a

preto nevykonal ďalšie dôkazy, na ktoré poukazovala v konaní.

17. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo, aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,

závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy jeden účastník je subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskomprocesnomprávepoužívapojemvecnálegitimácia.Zhľadiskaposúdeniavecnejlegitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť

účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, alebo vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom tohto hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní
ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je
nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v

konaní ide (rozsudok NS SR 3Cdo 192/2004).

18. V zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy SR má každý právo vlastniť majetok. Toto právo, rovnako ako ostatné,
požíva ochranu. Vlastnícke právo, ako je vyjadrené v § 123 OZ umožňuje vlastníkovi veci nakladať s
ňou podľa vlastného uváženia, najmä ju držať, užívať, brať z nej plody a scudziť ju. Vlastnícke právo

je možné vymedziť ako objektívne právo, ktoré umožňuje vlastníkovi vec držať, užívať, disponovať ním
na základe vlastnej úvahy a rozhodnutia, a to svojou mocou uznanou a chránenou zákonom, ktorá je
nezávislá od súčasnej existencie moci kohokoľvek iného k tej istej veci. V tomto pojmovom vymedzení
je zreteľne obsiahnutý prvok výlučnosti charakterizujúci právne postavenie vlastníka. Jeho podstata
spočíva v schopnosti vlastníka založenej zákonom vylúčiť každého, okrem seba samého, z pôsobenia

na vec.

19. Vlastnícke právo zahŕňa aj nárok vlastníka na súdnu ochranu. Vlastník je chránený aj inak, avšak
zavŕšením ochrany vlastníckeho práva je ochrana poskytovaná nezávislými súdmi. Východiskom pre
súdnu ochranu je ust. § 4 Občianskeho zákonníka, ktorá zdôraznená je a je aj v procesnom predpise

(§ 1 CSP). Súdnu ochranu vlastníckeho práva možno realizovať prostredníctvom dvoch typov žalôb, a
to žaloby na vydanie veci a žalobou zapieracou. Obe žaloby sú žalobami na plnenie a chránia obsah
vlastníckeho práva, t. j. právo vlastníka vec držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky vrátane oprávnenia
nakladať s ňou. Každá z týchto žalôb poskytuje ochranu proti inému spôsobu porušovania oprávnení
vlastníka.

20. Z ustanovenia § 126 ods. 1 OZ vyslovene vyplýva, že k podaniu vlastníckej žaloby je oprávnený
výlučne vlastník veci. Ochrany svojho vlastníckeho práva sa môže domáhať iba on; toto právo nie
je prevoditeľné na iné osoby a také osoby, ktoré nie sú vlastníkom veci, teda nemôžu podať žalobu
na ochranu vlastníctva svojim menom Pripustiť v občiansko-právnych vzťahoch podobný postup

by znamenalo poprieť zmysel ochrany vlastníckeho práva ako vecného práva absolútnej povahy
pôsobiaceho voči všetkým ostatným subjektom univerzálne a majúceho svoj ústavný základ v článku
11 Listiny základných práv a slobôd.21. To, že ochrany vlastníckeho práva na súde sa nemôže domáhať osoba odlišná od vlastníka, a to
ani na základe komisionárskej zmluvy, ani inej zmluvy, vyplýva nesporne i z rozhodnutia NS ČR pod
sp. zn. 28Cdo/2368/2002.

22. Žalobkyňa v podanom odvolaní namieta na základe Katastrálneho zákona nesprávne vymeranie
nehnuteľností a namieta zápisy vlastníckych práv, ktoré považuje za nesúladné s právnym poriadkom.
K uvedenému je podstatné uviesť, že tak súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd je viazaný žalobným
návrhom (petitom). Žalobný návrh je najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby, žalobca v ňom

uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok rozsudku. Zároveň
ním stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako sa má
rozhodnúť. Presný a určitý petit je síce pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý
môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch, to však v plnom rozsahu platí len z hľadiska
obsahu petitu a podstaty zmyslu toho, čoho sa žalobca v konaní domáha (rozsudok NS SR z 13. 09.
2012 sp. zn. 2Obo/46/2012).

Predmet konania bol vymedzený uznesením OS Nitra zo dňa 08. 06. 2015 pod sp. zn. 7C/92/2012-307,
ktorýmsúdnávrhžalobkynevočižalovaným,kdesadomáhalauloženiapovinnostiodstrániťcelúohradu,
ktorábolaprotizákonneprevedená,zaplatiťnáhraduškodyzapoškodenie2stromov,urobiťnovúzmluvu
na základe ich podmienok, stiahnuť sa o meter doprava z ich pozemku a doplatiť im novú výmeru, vylúčil
na samostatné konanie. Na pojednávaní dňa 11. 02. 2016 právny zástupca žalobkyne požadoval, aby sa

o žalobnom petite rozhodlo tak, ako bol vylúčený zo spisu 7C/92/2012, pričom žalobkyňa svoju aktívnu
legitimáciu oprela o plnomocenstvo zo septembra 2015.

23. Súd prvej inštancie, viazaný žalobným petitom sa správne zaoberal otázkou, či žalobkyňa je aktívne
legitimovaná na podanie takejto žaloby. Napriek konštatovaniu čiastočnej zmätočnosti žaloby žalobkyne

je možné konštatovať, že sa domáhala ochrany vlastníckeho práva. Ako už bolo vyššie uvedené,
ochrany vlastníckeho práva na súde sa nemôže domáhať osoba, ktorá je odlišná od vlastníka a to
ani na základe komisionárskej zmluvy, prípadne splnomocnenia. Žalobkyňa si svoju aktívnu legitimáciu
odvodzovala od splnomocnenia (č. l. 12), ktoré bolo podpísané R. Y. a U. B., ktoré ju splnomocňujú ako
dedičku, ktorá neodmietla dedičstvo na ďalšie súdne konania. Je potrebné uviesť, že takáto plná moc

je neurčitá, nedostatočná, pretože z nej nevyplýva, na aké konkrétne súdne konanie je splnomocnená
žalobkyňa, avšak zároveň plná moc nie je spôsobilá nahradiť aktívnu legitimáciu na podanie vlastníckej
žaloby. Od takéhoto splnomocnenia nie je možné odvodzovať aktívnu legitimáciu a zároveň žalobkyňu
ani neoprávňuje, aby vystupovala v konaní ako žalobkyňa namiesto skutočných vlastníkov, resp.
skutočnej vlastníčky nehnuteľnosti. Z dedičského osvedčenia D 2406/92 zo dňa 11. 01. 2000 vyplýva,

že na základe dedičskej dohody sa jedinou dedičkou stala R. Y. Vlastníčkou nehnuteľnosti, a to parc. č.
236/9 o výmere 1556 m2 bola R. Y. na základe notárskej zápisnice N 126/2007 NZ 15838/2007, ktorá
predala uvedenú nehnuteľnosť žalovaným. Žalobkyňa nikdy nebola vlastníčka spornej nehnuteľnosti,
tieto nenadobudla v dedičskom konaní, ani iným zákonným spôsobom, nemôže byť preto aktívne vecne
legitimovaná a domáhať sa ochrany vlastníckeho práva, keď nie je a nikdy ani nebola nositeľom hmotno-

právneho oprávnenia vyplývajúceho z hmotného práva (z vlastníckeho práva).

24. K správnemu právnemu záveru dospel súd prvej inštancie v časti náhrady škody, ktorej sa žalobkyňa
domáhala a ktorá mala vzniknúť odstránením ovocných stromov, odstránením ohrady.
Otázku, kto je v tom-ktorom prípade aktívne a pasívne legitimovaný, musí súd v konaní o náhradu škody

vždy riešiť medzi prvými. Pokiaľ súd nemá vyriešenú otázku, kto podľa zákona zodpovedá za údajnú
škodu žalobcu spôsobenú ním tvrdeným skutkovým dejom, nie je ešte opodstatnené riešenie otázky
neoprávnenosti konania bezprostredného škodcu ním spôsobenej škody, ani v príčinnej súvislosti medzi
konaním bezprostredného škodcu a škodcom tvrdenou škodou. Je totiž logické, že spornosť v týchto
otázkach môže byť v konaní o náhradu škody riešená len medzi subjektmi, ktorých sa táto spornosť týka

-medzipoškodenýmatým,ktozajehoúdajnúškoduzodpovedá.Ztohtohľadiskajepretopredpokladom
úspešného uplatnenia práva na náhradu škody nielen zistenie, že žalobca je subjektom, ktorému bola
škoda spôsobená, ale rovnako zistenie, že ten, koho žalobca žaluje za subjekt zodpovedajúci za jemu
vzniknutú škodu, skutočne za ňu podľa zákona zodpovedá. Obe zisťovania sú súčasťou skúmania, kto
je v konaní vecne legitimovaný (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/358/2015).

25. Súd prvej inštancie správne i v tejto časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala náhrady škody si správne
vyriešil otázku nedostatku vecnej legitimácie (aktívnej), ktorý nedostatok vždy vedie k zamietnutiu
žaloby. Žalobkyňa v konaní nepreukázala vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve t. č.žalovaných, keď z konania nesporne vyplývalo, že v dedičskom konaní dedičia uzavreli dedičskú dohodu
a nehnuteľnosti (vrátane nehnuteľností vo vlastníctve žalovaných) nadobudla jediná dedička R. Y..
Žalobkyňa, napriek konštatovaniu, že nebola aktívne legitimovaná na podanie žaloby ani v tejto časti,

vznik škody a jej rozsah ani nepreukázala, a teda neuniesla v tejto časti dôkazné bremeno, ktoré ju
zaťažovalo ako osobu, ktorá tvrdí, že bola poškodená. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že jej vznikla škoda, táto
je vyjadriteľná v peňažnom ekvivalente, v podobe skutočnej škody alebo ušlého zisku, avšak žalobkyňa
túto skutočnosť nepreukázala a nepreukázala skutočnú škodu, ktorá jej mala vzniknúť na jej majetku
(majetku v jej vlastníctve, či už nehnuteľnosti alebo inej veci).

26. Pokiaľ súd prvej inštancie z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku, ako aj z dôvodov
zdôraznených odvolacím súdom, žalobu žalobkyne zamietol pre nedostatok aktívnej legitimácie, je tento
jeho záver správny a odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

27. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhované dôkazy,

resp. dôkazy, na ktoré poukazovala vo svojom podaní, je potrebné uviesť, že súd správne, vychádzajúc
zo zásady hospodárnosti konania, považoval ďalšie dokazovanie za nadbytočné, pretože základnú
otázku,ktorúsipotrebovalvyriešiť,bolaotázkaaktívnejlegitimáciežalobkyne,akeďžežalobkyňanebola
v konaní aktívne legitimovaná, bol to prvoradý dôvod pre zamietnutie takejto žaloby.

28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP a žalovaným, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, priznal náhradu trov spojených
s odvolacím konaním v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).