Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 27, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/584/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113227870
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4113227870.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
SATRO, s. r. o., so sídlom Bratislava, Polianky 9, IČO: 31 335 161, zast. STANO a partneri s. r. o., so
sídlom Bratislava, Nám. 1. mája 16, IČO: 36 869 571, proti žalovanej: X. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom J.,
O. XX, o zaplatenie 494,90 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Nitra zo dňa 20. apríla 2016 č. k. 10C/97/2014-91 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol a žalovanej náhradu
trov prvostupňového aj odvolacieho konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 37 ods.
1, § 39, § 48 ods. 1, 2, § 51, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k), ods. 5, § 123 ods. 1, § 457,
§ 544 ods. 1, 2, § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 43 ods. 1, 2, 3, 5 zák. č. 610/2003 Z. z. o
elektrických komunikáciách a uviedol, že súd prvej inštancie prvým rozsudkom č. k. 10C/97/2014-57
z 28. 01. 2015 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 99,76 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,25 % ročne zo sumy 150,20 eura od 01. 04. 2012 do 26. 01. 2015 a zo sumy 99,76 eura

od 27. 01. 2015 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v zostávajúcej časti
žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Proti predmetnému
rozsudku podal žalobca v zamietajúcej časti odvolanie, v ktorom tvrdil, že požadoval hodnotu zariadení,
ktoré mala žalovaná v prenájme a ktoré mu nevrátila, ktorý nárok súd prekvalifikoval na zmluvnú pokutu,
pričom ho mal v zmysle zásady iura novit curia posúdiť aj ako nárok na náhradu škody. Žalobca si uplatnil
náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením
č. k. 9Co/496/2015-74 zo 14. 01. 2016 v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania rozsudok

súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutie
nebolo dostatočne odôvodnené a súd má posúdiť nárok žalobcu aj z iného právneho dôvodu. Súd
zistil, že strany uzavreli 11. 10. 2010 zmluvu č. 4110001766 o poskytnutí elektronických komunikačných
služieb, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky s časovou viazanosťou podľa služieb.
Predmetnom zmluvy bolo zriadenie prístupu k elektronickej komunikačnej sieti žalobcom žalovanej a
poskytovanie elektronických komunikačných služieb a zariadení na príjem služby SATRONET Standard
s časovou viazanosťou do 01. 11. 2012, za ktorý sa zaviazala žalovaná platiť cenu 14,90 eura za

mesiac splatnú štvrťročne a digitálnej televízie s programom MINI + klasik bez časovej viazanosti, za
ktorý sa žalovaná zaviazala platiť cenu 12,90 eura za mesiac splatnú štvrťročne. V čl. III Zmluvy sa
účastníci dohodli, že v prípade, ak žalovaná nebude užívať služby v rozsahu ponúk a po dohodnutú
dobu a vykoná nejaký úkon smerujúci k ukončeniu zmluvy, je povinná zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu331,94 eura. Žalovaná na pojednávaní pred súdom a aj svojim podpisom na potvrdení o prevzatí
zariadení a zriadenia služieb z 11. 10. 2010 potvrdila prevzatie dekódovacej karty, káblového modemu
a dekódera KAON do nájmu. V predmetnom potvrdení sa účastníci dohodli, že žalovaná je povinná

vrátiť zariadenia do 7 dní od ukončenia zmluvy a v prípade ich nevrátenia zaplatiť zmluvnú pokutu
určenú v cenníku za dekódovaciu kartu 20 eur, káblový modem 40 eur a digitálny prijímač KAON 49
eur a zaplatiť škodu, ktorá presahuje dohodnutú zmluvnú pokutu. Žalovaná žalobcovi neuhradila cenu
služieb za obdobie od mája 2011 do februára 2012, t.j. 9 x 12,90 eura = 116,10 eura + 9 x 14,90
eura = 134,10 eura, t.j. celkom 250,20 eura. Žalobca listom z 11. 06. 2012 oznámil žalovanej, že z

uvedeného dôvodu odstupuje od zmluvy o poskytovaní elektronických komunikačných služieb, pričom
dlžnú sumu vyčíslil na 615,44 eura a táto pozostávala z neuhradených splátok 278,70 eura, zmluvnej
pokuty 331,94 eura a nákladov za upomienky 4,80 eura a vyzval žalovanú na vrátenie zapožičaných
zariadení. Odstúpenie bolo žalovanej doručované neúspešne na jej poslednú známu adresu a vrátené
žalobcovi 03. 07. 2012. Žalovaná v priebehu konania dňa 26. 01. 2015 zaplatila žalobcovi 150,44
eura, zariadenia žalobcovi doposiaľ nevrátila. Žalobca nepreukázal vyhotovenie a zaslanie žiadnej

upomienky žalovanej a ani cenu odovzdaných zariadení v čase vzniku zmluvného vzťahu a porušenia
povinnosti žalovanej. Pretože pri uzatváraní zmluvy žalobca konal a žalovaná, ktorá je fyzickou osobou
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je nevyhnutné na
daný vzťah aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, ktorých základ tvoria práve ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca

sa žalobou domáhal aj zaplatenia vyúčtovaného poplatku za upomienky, ktorý súd nepovažoval za
dôvodný, pretože nejde o paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa §
121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ani
o dohodnutú cenu za elektronické komunikačné služby, pričom žalobca nepreukázal ich individuálne
dojedanie podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, pričom dôkazné bremeno je na žalobcovi

podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, čo spôsobuje ich neplatnosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, rovnako ani ich vyhotovenie a zaslanie žalovanej, a preto súd návrh v tejto časti aj s
uplatnenými úrokmi z omeškania zamietol. Žalobca sa žalobou domáhal aj zaplatenia 243,10 eura
(134,10+49+20+40=243,10) titulom nárokov, ktoré v žalobe označil ako zmluvné pokuty dohodnuté
pre prípad porušenia zmluvných povinností žalovanej v zmluve alebo s odkazom na cenník, ktorý

aj doložil k žalobe. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k
riadnemu splneniu záväzku a plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. V prípade zmluvnej pokuty
dohodnutej v spotrebiteľskej zmluve je treba zo zákona skúmať jej platnosť a primeranosť, pričom
neplatné je dojednanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka alebo
je neprimerané podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Zmluvné pokuty boli buď dojednané priamo

v spotrebiteľskej zmluve vo výške 331,94 eura, z ktorej si žalobca uplatňoval len časť vo výške 134,10
eura alebo s odkazom na cenník, ktorý je jej súčasťou a to vo výške 49 eur, 20 eur a 40 eur. Predmetná
zmluva bola uzavretá ako typová zmluva a jej obsah, a teda i tieto dojednania spotrebiteľ nemal možnosť
ovplyvniť, mal iba možnosť zmluvu ako celok prijať a podrobiť sa aj nanútenému dojednaniu o zmluvnej
pokute alebo zmluvu ako celok odmietnuť. Z uvedeného dôvodu súd tieto dojednania o zmluvnej pokute

nepovažoval za individuálne dojednané, pričom žalobca nepreukázal v konaní opak, hoci dôkazné
bremeno bolo na jeho strane (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Zmluvné pokuty boli dojednané
výlučnevovzťahukžalovanej,čímtakétodojednaniespôsobujenerovnováhuvprávachapovinnostiach
oboch zmluvných strán v jej neprospech. Výška zmluvných pokút je okrem toho určená jednotne,
bez ohľadu na to, kedy príde k porušeniu povinnosti, pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, že

žalovaná si prestala plniť svoje povinnosti riadne až 7 mesiacov po uzavretí zmluvy, čo žalobca v
prípade zmluvných pokút nezohľadnil. Z uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že takéto dojednania
o zmluvnej pokute sú neprijateľné podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože sú v nerovnováhe,
podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože neboli individuálne dojednané a podľa § 53 ods. 4
psím. k) Občianskeho zákonníka, pretože sú na strane súdu pochybnosti o ich primeranosti, a preto sú

neplatnépodľa§53ods.5Občianskehozákonníkaanárokžalobcunaichzaplatenienedôvodný.Okrem
toho rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 8C/89/2012-21 z 16. 07. 2013 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Nitre č. k. 9Co/233/2014 z 28. 04. 2015 bolo dojedanie o zmluvnej pokute vo výške
331,94 eura vyhlásené právoplatne za neprijateľné. Žalobca až v odvolaní uviedol, že sumy 243,10 eura
(134,10+49+20+40=243,10) sa domáha titulom náhrady škody. Pretože rozhodnutie prvostupňového

súdu bolo v tejto časti zrušené odvolacím súdom s názorom, že súd má uplatnený nárok posúdiť aj z
iného právneho dôvodu, ktorým názorom je súd viazaný, tak súd tento nárok posúdil aj ako nárok na
náhradu škody vo výške hodnoty poskytnutých elektronických zariadení z dôvodu porušenia povinnosti
žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom počas doby viazanosti a riadne a včas uhrádzať svojesplatné záväzky. Predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občiansko-právnej zodpovednosti je protiprávny
úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie, pričom
pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených

predpokladov podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Je nesporné, že žalovaná porušila svoje povinnosti,
pretože nezotrvala v právnom vzťahu so žalobcom počas dohodnutej doby a neplnila si riadne a včas
svoje záväzky. Žalobca však v konaní nepreukázal existenciu škody, ktorej náhrady sa domáha, jej
výšku (cenu zariadení v čase vzniku zmluvného vzťahu a ani porušenia povinnosti) a ani existenciu
príčinnej súvislosti medzi konaním žalovanej, ktorým mala porušiť svoju právnu povinnosť a vznikom

škody.Zaškoduniejemožnépovažovaťposkytovanieslužieb,resp.zariadenívrámciobchodnejpolitiky
dodávateľa spotrebiteľom za cenu nižšiu, resp. bezplatne, pretože je to výsledkom dohody zmluvných
strán, ktorý nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnili
jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovanou vkladal. Škoda, ktorá mala podľa tvrdenia
žalobcu vzniknúť, nie je dôsledkom protiprávneho konania žalovanej v tom zmysle, že porušila zmluvné
záväzky zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dojednanú dobu viazanosti a platiť riadne a včas

cenu poskytnutých služieb, ale je výsledkom dohody o poskytnutí jej príslušných zariadení, ktoré by
bola žalovaná v danom prípade vzhľadom k tomu, že došlo platnému ukončeniu zmluvy vrátiť (§ 457
Občianskeho zákonníka), čoho sa však žalobca nedomáhal, a preto súd nemohol takúto povinnosť
žalovanej uložiť. Z uvedených dôvodov súd žalobcovi právo na zaplatenie zostatku žalovanej sumy
titulom zmluvnej pokuty a ani náhrady škody spolu s príslušným úrokom z omeškania od žalovanej

nepriznal a v tejto časti návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 OSP,
tak, že v konaní úspešnejšej žalovanej náhradu trov nepriznal, pretože si ich neuplatnila a ani jej žiadne
trovy v konaní nevnikli.

2.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalžalobcaodvolanie,odôvodniachotým,žesúdprvejinštancie

dospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam,rozhodnutiesúduvychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Dňa 11. 10. 2010 uzatvoril
žalobca so žalovanou zmluvu o pripojení na zariadenie a prevádzkovanie televíznych a káblových
rozvodov č. 4110001766. Podľa zmluvy mala žalovaná predpísanú službu MINI + KLASIK a Satronet

Standard, pričom mala vypožičané zariadenia dekóder KAON KCF a 220, dekódovaciu kartu a káblový
modem Hitron. Žalobca pôvodne formálne právne v žalobe požadoval úhradu zmluvnej pokuty, ako titul
vrátenia zariadení. Súd mal skúmať nárok žalobcu, teda to, či nemal žalobca nárok z iného dôvodu,
teda z dôvodu náhrady za poskytnuté zariadenia. Zariadenia sú klientom bezplatne vypožičiavané a
z uvedeného dôvodu žalobca disponuje interným cenníkom zariadení. Žalobca na základe nákupných

cien zariadení, ktoré dáva klientom do výpožičky, zostavil cenník, ktorý obsahuje výpočet zmluvných
pokút za každé z poskytovaných zariadení. Výška zmluvnej pokuty, ako je cena zariadenia označená,
zodpovedá skutočnej hodnote zariadenia. Žalovaná mala možnosť zariadenia včas a riadne vrátiť,
avšak do dnešného dňa tak neurobila, hoci bola vyzývaná na vrátenie predmetných zariadení do 7 dní
od účinného odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu, pričom bola upozornená na možné dôsledky.

V tomto prípade ide o relatívne drahé zariadenia, ktoré žalobca poskytne po vrátení do výpožičky
ďalej, pričom pri ich nevrátení dochádza ku škode, jednak z toho, že sa žalobcovi nevráti hodnota
zariadenia, ďalej ušlý zisk za poskytovanú službu, ktorú by poskytoval ďalej inému účastníkovi, ale
nemohol, a napokon, ďalšia strata, keď žalobca musí ďalšiemu užívateľovi takéto zariadenie kúpiť od
dodávateľa nanovo, odhliadnuc od skutočnosti, že žalovaná môže nerušene užívať a sledovať niektoré

televízne programy na nevrátených zariadenia žalobcu aj naďalej. Žalobca si hodnotu zariadení vyčíslil,
je všeobecne známa, nikdy ju nespochybnil. Ak mala sudkyňa pocit, že hodnota zariadení nezodpovedá
ich uplatnenej výške, mala nariadiť znalecké dokazovanie. Do 01. 07. 2016 v OSP stále platí zásada
rovnosti strán a kontradiktórnosti konania a bolo by vhodné, aby sa týmito základnými zásadami riadil
aj súd. Predmetom podnikania žalobcu je poskytovať služby retransmisie a služby prístupu do sieti

internet a SATROnet, ktoré nie je možné bez zariadení na to určených. Tým, že žalovaná nevrátila
poskytnuté zariadenia, vzniká spoločnosti hmotná škoda a predmet podnikania je značne sťažený.
Tým, že žalovaná nevrátila vypožičané zariadenia, ktoré žalobca mohol v prípade splnenia si povinnosti
poskytnúť ďalšiemu klientovi, vznikla škoda žalobcovi tak vo výške skutočnej škody - hodnoty zariadení,
ale aj v podobe ušlého zisku napríklad pri poskytovaní rovnakej služby za 12,90 eura + 14 90 eura

predmetnýmzariadenímpodobujednéhorokajetoasi333,60eura,ktorébyžalobcadosiaholvprípade,
ak by uzavrel zmluvu s ďalším klientom, ktorému by mohol poskytnúť predmetné zariadenia. Ušlý zisk
za dobu, keď nemôže využiť predmetné zariadenia od 11. 06. 2002 má dodnes pri hodnote poskytnutej
služby 12,90 eura + 14,90 eura pri využití zariadení tak predstavuje za 46 mesiacov sumu 1.278,80 eura.Túto sumu si žalobca mohol uplatniť titulom náhrady škody ušlého zisku. Uviedol ďalej, že predmetný
nárok je inými sudcami bežne priznávaný, pričom postup toho istého súdu mal byť vzhľadom na bohatú
judikatúru konzistentný a predvídateľný. Na záver poukázal na to, že jedným zo základných znakov a

predpokladov právneho štátu a zároveň právnej istoty je také usporiadanie, v ktorom každý môže mať
dôveru v právo. Princíp právnej istoty v zmysle nutnej predvídateľnosti dôsledkov právneho predpisu
má svoje jadro najmä v ustálenej súdnej praxi. Následná interpretácia právneho predpisu pri súdnych
rozhodnutiach, a to bez ohľadu na to, či rozhodnutie má alebo nemá precedenčný charakter, dotvára
a upravuje právnu normu pre bežný život a práve toto spoludotváranie právnych noriem aplikačnou

praxou je spolugarantom právnej istoty a predvídateľnosti a ako také sa výrazne podieľa na všeobecnej
nedôvere v právo, avšak len za predpokladu jednotnosti aplikačnej praxe pri výklade právnych noriem.
Pokiaľvšaksúdvrozporesdoterajšouaplikačnoupraxoubezakéhokoľvekzmysluinterpretujeaaplikuje
právnu normu diametrálne odlišným spôsobom, k vytváraniu právnej istoty a formovaniu všeobecnej
dôvery v právo týmto konaním neprispieva. Poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky v súvislosti s predvídateľnosťou súdneho rozhodnutia. Uviedol tiež, že z rozhodnutia súdu

vôbec nie je zrejmé, prečo súd oslobodil žalovanú, okrem náhrady hodnoty zariadení, aj od úhrady
požadovaného účastníckeho poplatku. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne sa
domáhaluloženiapovinnostižalovanejzaplatiťžalobcovisumu210,36euraspolusúrokomzomeškania
vo výške 9,25 % ročne zo sumy 210,36 eura odo dňa 01. 04. 2012 do zaplatenia. Žiadal priznať trovy

konania.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutých častiach bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.

1 CSP ako vecne správny potvrdil.

4. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 494,90 eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 494,90 eura o 01. 04. 2012 až do zaplatenia a trov konania.
Súd jeho návrhu vyhovel čiastočne a rozsudkom zo dňa 28. januára 2015 č. k. 10C/97/2014-57 uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 99,76 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne
zo sumy 150,20 eura od 01. 04. 2012 do 26. 01. 2015 a zo sumy 99,76 eura od 27. 01. 2015 do
zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej súd žalobu zamietol a o
trováchrozhodoltak,žežiadenzúčastníkovnemáprávonanáhradutrovkonania.Protitomutorozsudku
podal žalobca v zamietajúcej časti odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa

14. januára 2016 č. k. 9Co/496/2015-74 tak, že v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne súd prvej inštancie
rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov
prvostupňového aj odvolacieho konania nepriznal. Vyhovujúca časť týkajúca sa zaplatenia sumy 99,76
eura s príslušenstvom je už právoplatná.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania, ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty (§ 380 ods.
1 CSP). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah,
ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.9. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní dospel
k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, pričom

sa riadil názorom odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení. Súd vec posúdil aj titulom žalobcom v
žalobe pôvodne uplatňovaných zmluvných pokút a po zrušení odvolacím súdom aj titulom náhrady
škody, ktorú správne, dostatočne a v súlade s ustálenou rozhodovacou činnosťou ostatných súdov aj
vyhodnotil. Súd dal v odôvodnení rozhodnutia odpovede a riadne odôvodnil všetky pre posúdenie veci
podstatné skutočnosti a to i tie, ktoré žalobca uvádzal v odvolaní, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Na potvrdenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie a k námietkam uvedeným v odvolaní žalobcu odvolací súd uvádza, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené a preskúmateľné, preto námietka žalobcu
ohľadne nedostatočného odôvodnenia je nedôvodná. Pokiaľ žalobca uviedol, že mu nie je zrejmé, prečo
súd žalovanú oslobodil aj od zaplatenia účastníckeho poplatku v sume 250,20 eura (116,10 eura +

134,10 eura), krátenú o žalovanou zaplatenú sumu 150,44 eura, k tomu odvolací súd dodáva, že
na túto sumu 99,76 eura (250,20 - 150,44) bola žalovaná zaviazaná už prvým rozhodnutím súdu
prvej inštancie, zo dňa 28. januára 2015 a v tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie v dôsledku
absencie odvolania vo vyhovujúcej časti už právoplatné, preto je táto jeho námietka nedôvodná. K výške
žalobcom uvádzanej škody odvolací súd dodáva, že k jej zisteniu žalobca žiadny doklad nepredložil,

nie je zrejmé, z akého dôvodu by mala byť táto výška všeobecne známa, ako uviedol v odvolaní, pričom
prípadné znalecké dokazovanie na preukázanie jej výšky by mohlo nasledovať až potom, ako by žalobca
k znaleckému dokazovaniu predložil podklady, čo však neurobil. Z uvedených dôvodov odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu, avšak keďže jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že
žalovanejsanáhradatrovodvolaciehokonanianepriznáva,pretožeužvčaserozhodovaniaodvolacieho
súdu bolo zrejmé, že žalovanej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola

vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že žalovanej sa náhrada
trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).