Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 27, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/988/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113201335
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4113201335.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobkyne: A.. W. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E., I. XXXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne: Združenie na
ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Nitra, Petzwalova 12, proti žalovanému: Rapid Life
životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: XX XXX XXX, adresa na doručovanie:
JUDr.IrenaSopková,nútenýsprávcaspoločnostiRapidlifeživotnápoisťovňaa.s,Slovenskájednota14,
Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Nitra č.k. 25C/114/2013-182 zo dňa 02. apríla 2012 v spojení s opravným uznesením č.k. 25C/114/2013

- 227 zo dňa 29. júla 2013, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej p o t v r d z u j e .
II. Návrhy žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a .
III. Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu
Košice, sp. zn. 2C/3689/2012 zo dňa 19.01.2012 , ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť
žalovanému 51,45 eura a trovy rozhodcovského konania 276 eur . O zrušenie rozhodcovského rozsudku
žiadalaokreminého zdôvoduneplatnostirozhodcovskejdoložkyakoneprimeranejzmluvnejpodmienky

majúcej za následok nedostatok právomoci rozhodcovského súdu.

1.1 Súd prvej inštancie vyhovel žalobe a napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok
sp.zn. 2C/3689/2012 Arbitrážneho súdu Košice, zo dňa 19.01.2012. Zároveň žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra súdny poplatok vo výške 331,50 eura do troch dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobkyni náhradu trov konania k rukám jej právnej zástupkyni JUDr. Lucii Čavojskej v sume 151,36 eura

a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalobkyne náhradu trov konania k rukám jeho právnej zástupkyne
JUDr. Lucii Čavojskej v sume 151,36 eura, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1, § 51, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1,
2, 4 písm. k), 5, § 53a ods. 1, 2, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia zmluvy), § 4 ods. 1, 2, 3, § 8 ods. 1, 2, § 17 , § 35, §
40 ods. 1 písm. c), g), j), § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, čl. 3 ods.
1, čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach a s poukazom na vykonané

dokazovanie dospel k záveru, že sú dané dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40
ods. 1 písm. c), g), j) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Z vykonaného dokazovania mal
preukázané, že dňa 26.07.2007 žalobkyňa so žalovaným uzavrela poistnú zmluvu. V časti XV v bode
2 všeobecných poistných podmienok si mali účastníci dohodnúť rozhodcovskú doložku. Rovnako malza preukázané, že žalovaný v priebehu zmluvného vzťahu dodatkom č. 2 doplnil všeobecné obchodné
podmienky (VPP) v časti XVII o bod 11b tak, že poistený mal v lehote 30 dní možnosť odmietnuť
dojednanie o rozhodcovskom súde, čo zverejnil na internete, a o čom sa žalobkyňa dozvedela až po

doručení rozhodcovského rozsudku. Keďže dňa 14.07.2010 (t.j. pred uplynutím troch rokov od uzavretia
zmluvy) požiadala žalobkyňa o zrušenie zmluvy, žalovaný jej zaslal oznámenie o zániku zmluvy zo
dňa 20.07.2010, v ktorom vykonal aj vyúčtovanie poistnej zmluvy s preplatkom žalobkyne. Napriek
tomu, že žalobkyňa ku dňu zániku poistného nemala voči žalovanému žiadny nedoplatok, žalovaný
podal na rozhodcovskom súde žalobu o zaplatenie sumy 51,45 eura titulom Osobitnej pohľadávky

voči žalobkyni, ktorá mala zodpovedať nákladom vynaloženým na uzavretie zmluvy ( provízia). Podľa
Všeobecných poistných podmienok sa pohľadávka žalovaného za vyplatenú províziu vyporiada pri
ukončení zmluvy zápočtom, a dodatkom č. 4 došlo k zmene všeobecných poistných podmienok v časti
XVII bod 7a tak, že táto pohľadávka zanikne po troch rokoch trvania zmluvy, inak je žalovaný oprávnený
ju vymáhať pred rozhodcovským súdom. V tomto smere žalovaný tvrdil, že ich zástupkyňa pri podpise
zmluvy mala žalobkyni výšku provízie oznámiť, žalobkyňa však informovaná zástupkyňou žalovaného

o výške provízie za uzavretie zmluvy nebola. Žalovaný v zmysle rozhodcovskej doložky podal návrh
na rozhodcovský súd - Arbitrážny súd Košice, so sídlom Košice, Alžbetina 41, ktorý dňa 19.01.2012
vydal rozhodcovský rozsudok sp.zn. 2C/3689/2012, v zmysle ktorého bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť
žalovanému istinu 51,45 eura a trovy konania v sume 276,- eura. Súd prvej inštancie predmetnú
poistnú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú, pri uzatváraní ktorej žalovaný konal v rámci predmetu svojej

podnikateľskejčinnostiamalpretopostaveniedodávateľaažalobkyňa,ktoránekonalavrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, vystupovala v pozícii spotrebiteľa. Okrem toho
obsah zmluvy bol žalovaným vopred pripravený, pričom rovnaký formát zmluvy poskytoval všetkým
klientom, v dôsledku čoho žalobkyňa nemala možnosť individuálne zmluvu pripomienkovať. Navyše bolo
preukázané, že pred podpisom zmluvy nebola so všeobecnými poistnými podmienkami ani dostatočne

oboznámená. Žalobkyňa síce potvrdila, že mala vedomosť o rozhodcovskej doložke, ale nepoznala jej
význam a zástupkyňa žalovaného jej to nevysvetlila. Podľa názoru súdu prvej inštancie tento nedostatok
nemôže konvalidovať ani podpis žalobkyne pod prehlásením, že už nič nechce k produktu vysvetliť a
súhlasí s ním, keďže toto prehlásenie sa týka rozsahu dojednania o poistení žalobkyne. Žalobkyňa sa
domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku v zákonnej 30 dňovej lehote a to jednak pre neplatnosť

rozhodcovskej doložky, ktorú považovala za neprijateľnú podmienku a taktiež z dôvodov podľa § 40 ods.
1 písm. g) a j) zákona č. 244/2002 Z.z. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobkyňa nemá povinnosť
uviesť konkrétne písmená § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., pretože podstatný je obsah žaloby,
v ktorom žalobkyňa uviedla konkrétne len ust. § 40 ods. 1 písm. g) a j), avšak ako dôvod uviedla aj
neplatnosť rozhodcovskej doložky, čo je dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods.

1 písm. c).

1.2 V danom prípade právomoc rozhodcovského súdu - Arbitrážny súd Košice mala byť založená
rozhodcovskou doložkou upravenou v bode 2 časti XV Všeobecných poistných podmienok. Súd
prvej inštancie predmetnú rozhodcovskú doložku považoval za neprijateľnú podmienku, ktorá nebola

individuálne dojednaná so žalobkyňou a ktorá spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech žalobkyne, čím je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku
podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. Poukázal na to, že rozhodcovský rozsudok vydaný
v spotrebiteľskej veci je v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme
osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu,

nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne, pričom nedostatok právomoci rozhodcovského
súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za
následok nezáväznosť rozhodcovského rozsudku. Svoj záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprel
o to, že žalobkyňa si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na
jej splynutie s ostatnými poistnými podmienkami, mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju ako

celok podpísať. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný mal predložiť žalobkyni návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že žalobkyni sa poskytuje
možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom
konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že jej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo
znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za

uzavretie neprijateľnej rozhodcovskej doložky nemohol zbaviť ani poukazom na princíp "ignorantia iuris
non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne,
pretože rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa
(poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, avšak jeho uplatnenie vneprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne
okolnosti prípadu. Tento nedostatok nemohol žalovaný odstrániť ani dodatkom k všeobecným poistným
podmienkam, ktoré robil žalovaný jednostranne. Bol toho názoru, že vytvorenie dodatku k všeobecným

poistným podmienkam o podstatnej náležitosti ohľadne rozhodcovskej doložky, ktorá sa má individuálne
dojednať a zverejniť ho na internete, s tým, že sa o ňom žalobkyňa hádam dozvie, je zjavné porušenie
§ 53 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, pretože ohľadne dodatkov išlo o jednostrannú zmenu,
a preto nemohli konvalidovať vzniknutý rozpor rozhodcovskej doložky so zákonom. V tomto smere
poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 M Cdo 9/2012 zo 16. januára

2013 a sp. zn. 2 M Cdo 1/2012 zo dňa 31.01.2013. Súd prvej inštancie predmetnú rozhodcovskú doložku
považoval za neplatnú aj pre rozpor s č.l. 3 ods. 1 smernice 93/13/EHS a s § 53 Občianskeho zákonníka
a to pre hrubý rozpor s dobrými mravmi, čím je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku
podľa § 40 ods. 1 psím. j) zákona č. 244/2002 Z.z. Dôvodil tým, že žalovaný ako navrhovateľ v
rozhodcovskom konaní nijako uplatnenú sumu 51,45 eura nešpecifikoval, pričom výška tejto sumy nie
je v rozhodcovskom rozsudku nijako zdôvodnená. Okrem toho žalovaný začal rozhodcovské konanie

bez toho, aby dal možnosť sa o dlhu žalobkyni vôbec dozvedieť. Predmetné rozhodcovské konanie i
výber rozhodcu vážne narušili rovnosť účastníkov v rozhodcovskom konaní v neprospech žalobkyne,
ktorá nemala možnosť podieľať sa na výbere rozhodcovského súdu, čím je daný dôvod na zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z.z.. Vzhľadom na uvedené
súd prvej inštancie rozhodcovský rozsudok sp.zn. 2C/3689/2012 Arbitrážneho súdu Košice, zo dňa

19.01.2012 zrušil a to z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. c), g), j) zákona č. 244/2002 Z.z. V tomto
smere dodal, že účasť vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne na prejednanie veci nemala vplyv.
Zároveňvzmysle§2ods.2apoložky3sadzobníkasúdnychpoplatkovzákonač.71/1992Zb.osúdnych
poplatkoch súd prvej inštancie neúspešného žalovaného zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku v
sume 331,50 eura na účet Okresného súdu Nitra. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa §

142 ods. 1 OSP a žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, priznal právo na náhradu trov konania v sume
151,36 eura, pozostávajúce z trov právneho zastupovania. Súd prvej inštancie priznal trovy právneho
zastúpenia za štyri úkony právnej pomoci (prevzatie veci, podanie návrhu, účasť na pojednávaní v dňoch
21.02.2013 a 02.04.2013) po 30,03 eura, t.j. 60,07 eura znížené o 50%, keďže právna zástupkyňa
zastupovala žalobkyňu a vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne. Ku každému úkonu priznal režijný

paušál v sume 7,81 eura. O trovách konania vedľajšieho účastníka súd prvej inštancie rozhodol v zmysle
§ 142 ods. 1 OSP a vedľajšiemu účastníkovi na strane úspešnej žalobkyne priznal právo na náhradu
trov konania v sume 151,36 eura, pozostávajúce z právneho zastupovania ( odmena za štyri úkony
právnej pomoci po 30,03 eura, znížené o 50% a ku každému úkonu režijný paušál po 7,81 eura.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej
inštancie zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj nesprávne právne posúdenie
veci súdom prvej inštancie. Žalovaný napadnutý rozsudok považoval za nepreskúmateľný, čo má
za následok jeho arbitrárnosť. Uviedol, že žalobkyňa v žalobe neoznačila rozhodujúce skutočnosti

svedčiace o dôvodoch na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona o
rozhodcovskom konaní, pričom na skutočnosti týkajúce sa neplatnosti rozhodcovskej doložky poukázala
až na pojednávaní dňa 21.02.2013, čo výrazne prekračovalo zákonnú lehotu na podanie žaloby podľa §
41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Z uvedeného dôvodu mal súd prvej inštancie žalobu v tejto
časti z dôvodu jej oneskoreného podania zamietnuť. Žalovaný pritom zastal názor, že rozhodcovská

doložkauzavretámedzinímažalobkyňouneodporovaladobrýmmravom.Pretopovažovalzanesprávny
aj záver súdu, podľa ktorého je rozhodcovská doložka v danom prípade neplatná pre rozpor s ust.
§ 53 OZ, teda pre hrubý rozpor s dobrými mravmi (§ 40 ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom
konaní). Okrem toho súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku poukazoval na ust. § 53 ods. 1
OZ obsahujúce všeobecnú definíciu neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve aj vo väzbe na

ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ upravujúce špeciálnu neprijateľnú podmienku, ktorá do spotrebiteľa
požaduje neprimerane vysokú sankciu spojené s nesplnením jeho záväzku. Predmetom konania na
rozhodcovskom súde však nebolo žiadne konanie, kde by sa prejednával nárok na zaplatenie akejkoľvek
sankcie za nesplnenie záväzku žalobkyňou, preto je ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ na daný prípad
neaplikovateľné. Žalovaný v ďalšom poukázal na postup uzatvorenia poistnej zmluvy a rozhodcovskej

doložky v danom prípade, z ktorého je zrejmé, že zo strany žalobkyne bola podpísaná nielen poistná
zmluva č. 4433290051, ale osobitne aj Všeobecné poistné podmienky, a rovnako aj osobitné zmluvné
dojednania č. 1/2007 k poistnej zmluve. Osobitné zmluvné dojednania pritom nemusela podpísať a
to bez toho, aby to malo vplyv na jej práva a povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy, resp. zoVšeobecných poistných podmienok. V prípade nepodpísania týchto osobitných zmluvných dojednaní
žalobkyňou by rozhodcovská doložka nebola vôbec vznikla. Podľa názoru žalovaného preto neobstojí
konštatovanie súdu, že žalobkyňa nemala možnosť individuálne zmluvu pripomienkovať a preto

podpisom Všeobecných poistných podmienok nebola ani dostatočne oboznámená. V tomto smere
opätovne poukázal aj na dodatok č. 2 všeobecných poistných podmienok a to čl. XVII. časť bod 11b,
v zmysle ktoré žalobkyňa mohla odmietnuť rozhodcovskú doložku do 30 dní od vydania Všeobecných
poistných podmienok , čo však neučinila. Bol toho názoru, že v zmysle ust. § 788 ods. 3 OZ súčasťou
poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa vtedy, ak sú k nej pripojené alebo boli pred

uzatvorením zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. Z výpovede žalobkyne jasne
vyplýval, že aj za stavu, kedy nerozumela právnemu dôvodu vzniku jej záväzku voči žalovanému, ktorý
bol predmetom rozhodcovského konania, rozhodne si pri uzatváraní poistnej zmluvy so žalovaným bola
plne vedomá toho, že zároveň s poistnou zmluvou uzatvára aj rozhodcovskú doložku, ktorú chápala
tak, že keď si nebude plniť povinnosti z uzatvorenej poistnej zmluvy, tak bude žalovaný môcť od nej
vymáhať neuhradené platby. Z uvedeného je zrejmé, že dojednanie rozhodcovskej doložky v danom

prípade bolo výsledkom slobodného rozhodnutia žalobkyne, nešlo ani o neprijateľnú podmienku, keďže
žalobkyňa mohla túto podmienku individuálne ovplyvniť (aj vylúčiť) bez toho, aby tým bol ovplyvnená
zvyšok poistného vzťahu a dojednanie rozhodcovskej doložky bolo plne v súlade s právnymi predpismi
Slovenskej republiky. Tým, že obe zmluvné strany prejavili vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, došlo
k individuálnemu dojednaniu tejto zmluvnej podmienky. Namietal, že súd prvej inštancie v odôvodnení

nijako neobjasňuje, v akých procesných právach či povinnostiach vychádzajúcich z rozhodcovskej
doložky mal byť na úkor žalobkyne zvýhodnený tak, že zvýhodnenie malo byť dokonca značnou
nerovnováhou vo vzťahu ku právam žalobkyne, ako aj neobjasňuje, v čom spočíva konštatovaný hrubý
rozpor dojednanej rozhodcovskej doložky z dobrými mravmi. Rovnako súd prvej inštancie neodôvodnil
jehozáveroporušeníprávnychpredpisovnaochranuprávspotrebiteľaprirozhodovanírozhodcovského

súdu napriek tomu, že konštatoval dôvodnosť žaloby podľa § 40 ods. 1 písm. j zákona o rozhodcovskom
konaní. Ohľadne dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g) zákona
o rozhodcovskom konaní dodal, že rokovací poriadok Arbitrážneho súdu v Košiciach upravuje postup
konania pred rozhodcovskom súdom, vrátane skráteného konania, pri ktorom odkazuje aj na primeranú
aplikáciu ust. § 172 a nasl. OSP. Záverom dodal, že súd prvej inštancie napriek konštatovaniu, že

účasť vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne na prejednanie veci nemala vplyv, priznal vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania, hoci sa nijako nezaslúžil o výsledok sporu, v dôsledku čoho je otázna
účelnosť trov právneho zastúpenia v tomto konaní.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako

vecne správny potvrdiť. Uviedla, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, žalobkyňa
si ju osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými poistnými
podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju ako celok podpísať. Súd prvej inštancie
správne považoval rozhodcovskú doložku za neplatnú pre rozpor s čl. 3 ods. 1 smernice rady EHS
93/13 ako aj s § 53 Občianskeho zákonníka. Zdôraznila, že základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv

je, že nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciu absolútnej neplatnosti takejto podmienky. V
tomto smere poukázala ja na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012.

4. Vedľajší účastník sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

5. Písomným podaním doručeným Krajskému súdu v Nitre dňa 18.07.2013 (po uplynutí odvolacej
lehoty) žalovaný doplnil odvolanie o ďalšie odvolacie dôvody. Na toto podanie odvolací súd neprihliadol,
pretože v zmysle ust. § 365 ods. 3 CSP (predtým § 205 ods. 3 OSP) odvolacie dôvody a dôkazy na
ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Právny zástupca

žalovaného prevzal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie dňa 23.04.2013, lehota na podanie
odvolania žalovanému začala plynúť dňa 24.04.2013 a uplynula dňa 08.05.2013 (štátny sviatok), preto
posledným dňom odvolacej lehoty bol deň 09.05.2013.

6. V priebehu odvolacieho konania žalovaný podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 18.10.2013

(č.l. 256 spisu) navrhol podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP prerušiť konanie do skončenia konania
vedeného pred Ústavným súdom SR pod č.k. Rvp 5052/2012 z dôvodu, že sa v tomto konaní sa rieši
otázka, ktorá môže mať význam pre toto súdne konanie. Uviedol, že predmetom konania na Ústavnom
súde je ústavná sťažnosť dotýkajúca sa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012, ktoréhozávery súd prvej inštancie považoval pre vec za právne významné. Vzhľadom na nález Ústavného súdu
SR sp.zn. II ÚS 499/2012, ktorým bolo zrušené uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Cdo 5/2012 v
totožnej veci, považoval za pravdepodobné, že aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Cdo 1/2012

bude zrušené.

7. O odvolaní žalovaného rozhodol Krajský súd v Nitre prvý krát rozsudkom č.k. 7Co/243/2013-278
zo dňa 03.07.2014 , právoplatný dňa 06.10.2014 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej
potvrdil a vo výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie v tejto časti na ´dalšie

konanie a nové rozhodnutie. Návrhy na prerušenie konania zamietol.

8. Následne súd prvej inštancie rozhodol už len o trovách konania samostatným uznesením zo dňa
14.10.2014 č.k. 25C/114/2013-292 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 7Co/49/2015-149
zo dňa 19.03.2015 tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v
sume 339,40 eura a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Toto

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 15.04.2015.

9. Proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 7Co/243/2013-278 zo dňa 03.07.2014 podal dovolenia
žalovaný a Najvyšší súd SR uznesením č.k. 8Cdo/381/2015-359 zo dňa 19.08.2015 zrušil napadnutý
rozsudok Krajského súdu v Nitre a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu procesnej vady spočívajúcej

v nedoručení vyjadrenia žalobkyni k odvolaniu žalovaného.

10. Po vrátení veci odvolaciemu súdu sa vec vrátila do štádia, kedy odvolací súd opätovne rozhodoval
o odvolaní žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 02.04.2013 č.k. 25C/114/2013-182
vo veci samej ( výrok o zrušení rozhodcovského rozsudku ) Výroky o trovách konania neboli

predmetom odvolacieho konania, pretože o nich bolo už právoplatne rozhodnuté uznesením OS Nitra
č.k. 25C/114/2013-292 zo dňa 14.10.2014 v spojení s uznesením KS Nitra č.k.7Co/49/2015-149 zo dňa
19.03.2015a preto neboli predmetom tohto dovolacieho konania.

11. Občiansky súdny poriadok bol dňom 1. júla 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok (ďalej „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“). Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie
vydal ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní už za
účinnosti nového procesného predpisu , postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Preto odvolací súd v rozhodovacom procese aplikoval už

ustanovenia CSP.

12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného (§ 379, § 380 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej
v ust. § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie vo veci
samej treba podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

13. Rozhodcovské konanie je osobitný druh civilného konania, ktoré sa môže uskutočniť v

prípade súkromnoprávnych sporov, pre ktoré zákon pripúšťa uzavretie rozhodcovskej zmluvy
(rozhodcovskej doložky). Rozhodcovská zmluva má procesnú povahu. Zákon vyžaduje k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy písomnú formu, jej nedodržanie má za následok neplatnosť rozhodcovskej
zmluvy (rozhodcovskej doložky). Vecným účinkom rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) je
oprávnenie rozhodcu rozhodnúť vymedzené spory. Z hľadiska osobných účinkov sa rozhodcovská

zmluva vzťahuje na obidve zmluvné strany, prípadne na ich univerzálnych a singulárnych nástupcov,
pokiaľ to strany v zmluve výslovne nevylúčili. Účastník rozhodcovského konania sa môže podanou
žalobou na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov § 40 ods. l
zákona o rozhodcovskom konaní. Z uvedeného vyplýva, že možnosť preskúmať rozhodcovský rozsudok
umožňuje zákon o rozhodcovskom konaní, ktorý vzhľadom na charakter vybavenia sporovej veci medzi

účastníkmi súdny prieskum pripúšťa. Nejde však o preskúmanie veci z pohľadu správnosti aplikácie
noriem, ktoré na daný prípad dopadajú, ale ide väčšmi o dôvody, ktoré sa týkajú podstaty prípustnosti
zákonného priebehu rozhodcovského konania (dôvody podľa § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom
konaní).14. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov účinný do 31.12.2014 (ďalej len "zákon o rozhodcovskom konaní") účastník rozhodcovského

konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom
rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už
predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo

o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto
okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť
zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského
konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne
schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa
§ 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním

rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti
účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania
podľa osobitného zákona, alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu,
účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené
všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

15. Podľa § 40 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského konania
žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý
rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

16. Podľa § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov
podľa § 40 písm. a/ a c/, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu
uvedenom vo vzájomnej žalobe.

17. Podľa § 43 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného

dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení
na zrušenom rozhodcovskom rozsudku sú z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Ak
sa účastníci konania nedohodnú inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8.

18. V prípade, ak niektorý z účastníkov oprávnene popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, táto

skutočnosť zakladá dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom podľa § 40 ods. 1 písm. c)
zákona o rozhodcovskom konaní. Porušenie hmotnoprávnych predpisov súd skúma najmä pri sporoch,
ktorých jedným z účastníkov je spotrebiteľ v prípade žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku z
dôvodu uvedenom v § 40 ods. 1 písm. j) cit. zákona. V takomto prípade sa súd pri rozhodovaní o
žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku musí zaoberať aj otázkou, či pri rozhodovaní došlo k

porušeniu všeobecne záväzných predpisov na ochranu spotrebiteľa, najmä posúdiť, či pri rozhodovaní
rozhodcovského súdu došlo k porušeniu § 53 Občianskeho zákonníka, v súvislosti s dojednaním
neprijateľných zmluvných podmienok. Otázku, či pri dojednaní rozhodcovskej doložky ide o neprijateľnú
podmienku treba posudzovať na jednej strane podľa vnútroštátnych právnych predpisov na ochranu
spotrebiteľa a na druhej strane z pohľadu judikatúry Súdneho dvora Európskej únie najmä v súvislosti

s ochranou spotrebiteľov ako slabšej strany.

19. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe
poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.07.2007 medzi žalobkyňou (poistníkom) a žalovaným
(poisťovateľom). Žalovaný v postavení žalobcu v rámci rozhodcovského konania sa svojím návrhom

zo dňa 02.01.2012 doručeným Arbitrážnemu súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice, domáhal
proti žalobkyni v postavení žalovanej zaplatenia peňažnej sumy 51,45 eura. Rozhodcovský súd jeho
návrhu vyhovel, keď dňa 19.01.2012 vydal rozhodcovský rozsudok pod sp.zn. 2C/3689/2012, ktorým
uložil žalobkyni povinnosť uhradiť žalovanému peňažnú sumu vo výške 51,45 eura spolu s trovami
rozhodcovského konania vo výške 276 eur. Následne sa žalobkyňa, ktorej bola táto povinnosť uložená,

domáhala svojou žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 16.01.2013 zrušenia rozhodcovského
rozsudku z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. g), j) zákona o rozhodcovskom konaní a zároveň namietala
aj neplatnosť rozhodcovskej doložky.20. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalovaného dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej. Keďže medzi účastníkmi konania ide o spotrebiteľský
vzťah, žalobkyňa vystupujúca v postavení spotrebiteľa a žalovaný v postavení dodávateľa, je súd

oprávnený aj bez návrhu skúmať nekalú povahu sankcie obsiahnutú v zmluve o úvere a uplatnenú v
rozhodnutí rozhodcovského súdu, ako aj preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky. Odvolací
súd poukazuje na to, že spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení
§ 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá

skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že
spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ
bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred
pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej
zmeny.

21. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie má za to, že predmetný rozhodcovský rozsudok
je v rozpore so zákonom, pretože zaväzuje žalobkyňu na plnenia, ktoré sú právne nedovolené a v
rozpore s dobrými mravmi. Podľa názoru odvolacieho súdu dojednania ohľadom rozhodcovskej doložky
vyplývajúce z Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX v
čl. 2, kde je uvedené, že ,,Poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý

zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými
stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia
rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany
ako rozhodcovskú doložku.", vyznieva jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, keďže žalobkyňa toto
dojednanie pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť nemohla. O platnú doložku by išlo iba

v prípade individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky, kedy by mal spotrebiteľ možnosť pochopiť
celý význam a všetky dôsledky tohto dojednania. V danom prípade tak predmetná rozhodcovská
doložka prakticky vylučuje všeobecný súd z prejednania veci, pretože z nej jednoznačne vyplýva, že
všetky spory zo zmluvy môžu byť prejednané iba v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného vyplýva, že
táto rozhodcovská doložka odníma spotrebiteľovi (v postavení žalobkyne o zrušenie rozhodcovského

rozsudku) právo v celom rozsahu domáhať sa svojho práva zo zmluvy na všeobecnom súde.

22. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú
podmienku spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ktorá
spôsobuje jej neplatnosť a zrušil rozhodcovský rozsudok sp.zn. 2C/23689/2012 Arbitrážneho súdu

Košice, zo dňa 19.01.2012 podľa § 40 ods. 1 písm. c), j) zákona o rozhodcovskom konaní.

23. Odvolací súd námietku žalovaného, že žalobkyňa v návrhu neoznačila rozhodujúce skutočnosti
svedčiace o dôvodoch na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona o
rozhodcovskom konaní, považoval za nedôvodnú, pretože z návrhu na začatie konania je zrejmé, čoho a

nazákladeakýchskutočnostísadomáhalažalobkyňavtomtokonaní,atobezohľadunato,čižalobkyňa
v návrhu presne vymedzila dôvody v zmysle ust. § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Navyše
žalobkyňa žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podala v zákonnom stanovenej 30 - dňovej
lehote odo dňa jeho doručenia.

24. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je v
danej veci treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku,
nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi žalovaného uvedenými v podanom
odvolaní, pretože s poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva pri odôvodnení
súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (viď uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo
216/2012 a nález Ústavného súdu SR III. ÚS 119/03-30).

25. Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

26. V súvislosti s návrhom žalovaného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP (teraz
§ 164 CSP) odvolací súd rozhodol tak, že tento návrh na prerušenie konania zamietol. Odvolací súd
uvádza, že ustanovenie § 164 CSP upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená taképrerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné
vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť.
Výber, resp. voľbu súdu, ktoré z jednotlivých opatrení (napr. spojenie veci, prerušenie konania, riešenie

tzv. predbežnej otázky) slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení príslušného
súdneho konania, je ale potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv
účastníkov v súdnom konaní (§ 17 CSP) a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana
práv účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti
konania, preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo (uznesenie

Najvyššieho súdu SR, zo dňa 21. 10. 2010, sp. zn. 3 Cdo 150/2010).

27. Odvolací súd dodáva, že na prerušenie konania v zmysle citovaného ustanovenia zákona by bol
dôvod v prípade, že by išlo o takú otázku, ktorú súd nie je oprávnený riešiť, pretože spadá do právomocí
iného orgánu, napr. aj Ústavného súdu SR, prípadne ak prebieha konanie o takejto otázke, ktorá v
konečnom dôsledku môže mať vplyv na rozhodnutie vo veci. Takou by bola okolnosť alebo skutočnosť,

ktorá má vplyv priamo na merito veci. V danom prípade sa v konaní pred Ústavným súdom SR sp. zn.
II. ÚS 382/2013 nerieši otázka významná pre toto konanie (vedené na Okresnom súde Nitra pod sp.
zn. 25C/114/2013), keďže Ústavný súd SR skúma porušenie práv žalovaného vyplývajúcich z Ústavy
SR, avšak nezaoberá sa neprijateľnosťou samotnej rozhodcovskej doložky, pričom preskúmanie jej
neprijateľnosti patrí do právomoci všeobecného súdu, t.j. v tomto prípade okresného súdu.

28. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, ktorej by podľa § 396 ods. 1, § 453 ods. 1, 3 a §
255 ods. 1 CSP patrila náhrada účelne vynaložených trov odvolacieho a dovolacieho konania. Žalobkyni
však v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že sa jej nárok na
náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).