Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 31, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 1CbZm/782/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515216629
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Maruniaková
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2017:1515216629.5

Uznesenie

Okresný súd Bratislava V v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom: Pribinova
25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom: Pribinova 25, 810 11 Bratislava, P.O.BOX 41, IČO: 47 233 516, proti
žalovaným: 1/ P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: J. Q. XXX/XX, XXX XX J. Q., 2/ L. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom: J. Q. XXXX, XXX XX J. Q., zaplatenie 772,80 eur s príslušenstvom a odmenou 2,58 eur zo

zmenky, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Súd stranám nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Žalobcovi bude vrátený súdny poplatok za podanie žaloby vo výške 39,80 eur prostredníctvom

prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov Slovenská pošta, a.s., po právoplatnosti
tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.08.2015 domáhal, aby súd uložil žalovaným
v 1. a v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu vo výške 772,80
eur s 6 % úrokom z omeškania od 07.06.2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 2,58 eur a

nahradiť mu trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že je riadnym majiteľom zmenky, ktorú žalovaný
v 1. rade vystavil dňa 05.05.2011 v Trenčíne ako zmenku vlastnú na rad žalobcu, bez protestu. Žalovanú
v 2. rade sa za zaplatenie zmenky zaručila per aval za vystaviteľa. Žalovaní v deň sročnosti zmenky
zmenkovú sumu 772,80 eur neuhradil.

2. Súd o žalobe do 23.12.2015 nerozhodol, a keďže týmto dňom bolo zo zákona č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok (OSP) vypustené ustanovenie § 175, nebolo už možné o zmenkovom nároku
žalobcu rozhodnúť v skrátenom konaní formou zmenkového platobného rozkazu.

3. Žalovaný v 1. rade sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 06.02.2017, v ktorom
uviedol, že zmenkovú pohľadávku nepodpisoval, záväzok zo zmluvy žalobcovi uhradil, dokonca o 161,-
eur viac ako bolo dohodnuté.

4. Súd v predmetnej veci nariadil pojednávania, na ktoré sa strany sporu dostavili a zhodne požiadali o
odročenie pojednávania z dôvodu možnej mimosúdnej dohody.

5. Písomným podaním doručeným súdu dňa 28.07.2017 žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť a
konaniežiadalzastaviť.Otrováchkonaniažiadalrozhodnúťtak,žesúdnepriznávanáhradutrovkonania

žiadnej z procesných strán. Zároveň požiadal o vrátenie časti zaplateného súdneho poplatku.6. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

7. V zmysle § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

8. Podľa § 146 ods.1 veta druhá CSP na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

9. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv.
dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej
vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp). Slovami „pred
prvým pojednávaním“ sa nemyslí každý súdny úkon, o ktorom bola spísaná zápisnica na formulári pre
zápisnice o pojednávaní, ale iba pojednávanie vo veci samej, to znamená, na ktorom došlo aspoň
k prednesom účastníkov vo veci samej (R 14/1976). Nakoľko žalobca vzal žalobu späť celkom, a to

skôr, než sa začalo pojednávanie vo veci samej, súd v súlade s dispozičným prejavom žalobcu podľa
ustanovenia§144a145ods.1CSPkonaniezastavil.Súhlasžalovanýchvzhľadomnaspäťvzatiežaloby
pred pojednávaním nebol potrebný.

10. V sporovom konaní sa rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania pri jeho zastavení spravuje

predovšetkým zásadou procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP). Výnimočne,
ak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nárok na náhradu trov konania
neprizná, a to aj napriek tomu, že sú splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania
voči strane, ktorá zastavenie konania procesne zavinila (§ 257 CSP). Ide o ustanovenie, podľa ktorého
je súd povinný skúmať, či v prejednávanom spore neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného

zreteľa, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť a
zmierniť tak dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Uvedené zákonné
ustanovenie dopadá na toho zo strán sporu, ktorý by mal inak, pri neexistencii dôvodov hodných
osobitného zreteľa, nárok na náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť
jednak vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda daný

charakterom, toho ktorého konania alebo tej ktorej procesnej situácie.

11. O nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) bolo rozhodnuté podľa § 257 CSP, v zmysle
ktorého, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255) a od zásady

zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1). Zmyslom predmetného ustanovenia je, že pri jeho aplikácii
nemôže súd žiadnej zo strán (úspešnej, ani neúspešnej) priznať náhradu trov konania. Za dôvody
osobitného zreteľa v uvedenom prípade súd považoval podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu,
nakoľko na pojednávaní strany sporu zhodne navrhli odročenie pojednávania za účelom mimosúdneho
rokovania, ktorého výsledkom bolo späťvzatie žaloby v celom rozsahu. Z uvedeného dôvodu súd pri

rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval aj znenie vyššie citovaného ustanovenia §
257 CSP a v záujme rozumného usporiadania procesných vzťahov (Čl. 4 ods. 2 CSP) stranám nárok
na náhradu trov konania pre existenciu dôvodu hodného osobitného zreteľa a výnimočnej okolnosti
nepriznal. Prihliadol aj na hospodárnosť konania, nakoľko na základe § 262 ods. 2 CSP je potrebné
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, vydať samostatné uznesenie o výške náhrady

trov konania.

12. Podľa ustanovenia § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení
neskorších predpisov poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby
na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie

konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým
pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté
z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie
konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa
polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa

konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla
alebo vzala späť pred prejednaním veci. Okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý
sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však
6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.13. Podľa ust. § 11 ods. 6 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov orgány
uvedené v § 3, ktoré

a) nie sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis
právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku daňovému úradu príslušnému podľa
trvalého pobytu alebo sídla poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo
dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej
správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe

vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a daňový úrad vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa
doručenia písomného upovedomenia,
b) sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis
právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý
poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia
o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal

rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona
a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného
upovedomenia.

14. Podľa ust. § 11 ods. 10 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v

rozhodnutí o vrátení poplatku alebo preplatku sa uvedie aj označenie poplatníka a v akej výške má byť
poplatok alebo preplatok vrátený. Ak je súdu známe, v tomto rozhodnutí sa uvedie aj číslo účtu, na ktorý
má byť poplatok alebo preplatok vrátený.

15. V predmetnej veci vzal žalobca žalobu späť pred prvým pojednávaním vo veci. Žalobca zaplatil za

podanú žalobu súdny poplatok vo výške 46,50 eur.

16. Súd vzhľadom na vyššie citované ustanovenie zákona o súdnych poplatkoch rozhodol o vrátení
súdneho poplatku zaplateného za žalobu, a to krátený o 6,70 eur cestou prevádzkovateľa platobného
systému, a to Slovenská pošta, a.s., Výška vráteného súdneho poplatku žalobcovi podľa vyššie

uvedeného predstavuje 39,80 eur.

Poučenie:

Proti uzneseniu je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na Okresnom súde
Bratislava V, písomne vo dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom
podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.