Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 26, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/691/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214201419
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214201419.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, v mene ktorej koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti žalovanému:
F. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXX/X D. o zaplatenie 195,39 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 14. marca 2016 č.k. 14C/329/2014-99, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 195,39 eura, 9% ročný úrok z omeškania od 11. 11. 2010 do
zaplatenia. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

1.1. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu, ako
veriteľom - Slovenská sporiteľňa, a.s., a žalovaným ako dlžníkom, bola platne uzavretá zmluva o
spotrebiteľskom úvere podľa Obchodného zákonníka v spojení so zákonom o spotrebiteľských úveroch,

dňa 15. 11. 2005, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 796,65 eura pri dojednanej
úrokovej sadzbe 17,30% ročne, konečná splatnosť bola dojednaná ku dňu 10. 11. 2010, výška ročnej
percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“) predstavovala 10,33%. Pôvodný veriteľ dňa 28. 06.
2011nazákladeuzavretejZmluvyopostúpenípohľadávkysožalobcom,predmetnúpohľadávkupostúpil
žalobcovi.

1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 397, § 497, § 499, § 502 ods.

1 Obchodného zákonníka (zákon číslo 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov), § 52 ods. 1, § 54
ods. 1, ods. 2, 100 ods. 1, § 111, Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov), § 23a ods. 1, ods. 2 zákona číslo 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov a § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ochrane spotrebiteľa).

1.3.Zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným posúdil ako zmluvu

spotrebiteľskú, aplikujúc i ex offo ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že uzavretá
úverová zmluva je absolútnym obchodným vzťahom, spravujúcim sa ustanovením § 479 a nasl.
Obchodného zákonníka, zároveň však ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na charakterúčastníkov zmluvy, v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na formulárový typ
zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento
právny vzťah aplikovať ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a príslušné ustanovenia

zákona o spotrebiteľských úveroch. Vychádzal z pravidla zakotveného v ustanovení § 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. V danej veci súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 5b zákona
o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého súd ex offo prihliada na prípadné premlčanie uplatneného práva

predávajúceho voči spotrebiteľovi. Vychádzajúc z uvedených súvislostí dospel súd prvej inštancie
k záveru, že v súdenom prípade je pre posúdenie plynutia premlčacej doby potrebné aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože s uplatnením Obchodného zákonníka je spojená dlhšia
premlčacia doba a preto použitie ustanovení Obchodného zákonníka v tomto smere by bolo v
neprospech žalovaného, ktorý má postavenie spotrebiteľa. Žalobca si svoj nárok vyplývajúci z uzavretej
zmluvy o úvere voči žalovanému uplatnil na súde žalobou, doručenou dňa 28. 01. 2014, pričom z

prehľadu splátok, ako aj z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že konečná splatnosť
úveru nastala dňom 10. 11. 2010, žalobca nepreukázal, že by došlo k predĺženiu splatnosti na základe
vzájomnej dohody. Dospel k záveru, že v tomto prípade platí trojročná premlčacia lehota, ktorá začala
plynúť dňa 11. 11. 2010 a uplynula dňom 11. 11. 2013, avšak žaloba žalobcu bola doručená súdu už po
uplynutí tejto hmotnoprávnej lehoty dňa 28. 01. 2014. Súd prvej inštancie preto prihliadol k premlčaniu

podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa.

1.4.O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo
99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. 06. 2016, ďalej len „OSP“) tak, že žalovanému
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.

2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací
súd vyhovie žalobe žalobcu, resp. zruší rozsudok a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Nesúhlasísprávnymposúdenímdanejveciavyhodnotenímotázkypremlčaniaaaplikáciouustanovenia
§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobca v podanom odvolaní v tejto súvislosti poukázal na

rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, týkajúce sa spätnej retroaktivity, výkladu ústavných
zákonov s tým, že aplikáciou ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľov dochádza k narušeniu
princípov právneho štátu, porušeniu zákazu diskriminácie, k porušeniu ochrany pred svojvoľným
zásahom štátnej moci, k narušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho práva, k porušeniu práva
na prístup k nezávislému a nestrannému súdu, ako aj k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho

konania. Vytýka súdu prvej inštancie nesprávnu aplikáciu ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce
sa premlčacej doby a je toho názoru, že súd mal aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka o
premlčaní. Vzhľadom k tomu, že bola vyhlásená konečná splatnosť úveru dňa 10. 08. 2010, žalobca
podal žalobu dňa 09. 04. 2014, uplatnil svoje právo na súde pred uplynutím premlčacej lehoty. Poukázal
na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2MCdo 3/2011 zo dňa 28. 04. 2011, 6Mcdo

4/2012 zo dňa 27. 03. 2013, 7MCdo 9/2014 zo dňa 24. 03. 2015, Rozhodnutia Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp.zn. 15Co/132/2013 zo dňa 21. 11. 2013, sp.zn. 15Co 28/2013 zo dňa 30. 10. 2013, Krajského
súdu v Trnave sp.zn. 9Co/138/2013 a Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co 157/2013 zo dňa 12. 09.
2013. Dodal, že práva úprava do 30. 04. 2014 umožňovala spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke
uplatnenej po uplynutí premlčacej doby vznesením námietky premlčania. Za účelom zvýšenia ochrany

spotrebiteľa bol novelizovaný zákon o ochrane spotrebiteľa tým, že v ustanovení § 5b orgán rozhodujúci
o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátane súdov) ex offo musí prihliadať na nemožnosť uplatnenia
práva,naoslabenienárokupredávajúcehovočispotrebiteľovi,vrátanejehopremlčania. Aplikácioutohto
ustanovenia došlo k zotretiu princípu právnej istoty ako jedného zo znakov právneho štátu, došlo k
porušeniu zásady stanovenej v čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca svoj návrh uplatnil na

súde doručením žaloby dňa 29. 04. 2014, predmetné ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa
nadobudlo účinnosť až dňa 01. 05. 2014, preto nemôže súhlasiť s právnym posúdením veci.

3.Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadeniaodvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení §
219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené a preto napadnutý rozsudok
vo veci samej, ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5.V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol podľa procesných ustanovení zákona číslo 99/1963
Zb., Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 nadobudol
účinnosť zákon číslo 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

5.1.Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

5.2.V danej veci odvolací súd rozhodoval o odvolaní podanom žalovaným proti rozsudku súdu prvej
inštancie, v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku.

6.Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 195,39 eura
s úrokom z omeškania z titulu nesplateného úveru, poskytnutého žalovanému právnym predchodcom
žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. na základe zmluvy o poskytnutí úveru, uzavretej dňa 15. 11. 2005.
Na základe tejto zmluvy poskytol veriteľ dlžníkovi úver vo výške 796,65 eura, ktorý mal byť splácaný v
mesačných splátkach vo výške 21,71 eura, úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 17,30% ročne,

ročná percentuálna miera nákladov predstavovala výšku 10,33%. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu
zamietol z dôvodu premlčania nároku, aplikujúc ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa.
Žalobca s rozhodnutím súdu nesúhlasil, odvolaním napadol rozsudok a domáha sa vyhovenia jeho
žalobe, resp. zrušenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenia veci na ďalšie konanie
namietajúc aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka a tiež aplikáciu ustanovenia § 5b zákona o

ochrane spotrebiteľa.

7.Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8.V danej veci súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na
ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým
sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací
súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozsudok aj v dostatočnej miere a správne tak po právnej, ako aj
skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť

týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje.

9.Odvolací súd považuje za potrebné, zdôrazňujúc správnosť posúdenia danej veci súdom prvej
inštancie, jej náležité odôvodnenie, iba poukázať na skutočnosť, že žalobca sa žalobou, doručenou
súdu prvej inštancie dňa 28. 01. 2014 domáhal zaplatenia sumy 195,39 eura s príslušenstvom. Žalobu

zdôvodnil uzatvorením zmluvy o úvere právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.)
a žalovaným dňa 15. 11. 2005, postúpením pohľadávky a neplnením povinnosti žalovaného splácať
splátky. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok založil na premlčaní nároku žalobcu, keď na premlčaciu
lehotu aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalobca nesúhlasil s týmto právnym posúdení,
majúc za preukázanú aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka.

10.Odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením námietky premlčania podľa Občianskeho zákonníka,
keď za začiatok plynutia premlčacej lehoty považoval deň nasledujúci po dni konečnej splatnosti úveru,
pričom posledným dňom trojročnej premlčacej lehoty bol deň 11. 11. 2013. Za situácie, že žalobca podalžalobu súdu dňa 28. 01. 2014, je potrebné konštatovať, že nárok žalobcu bol uplatnený na súde po
uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Odvolanie žalobcu preto v tejto časti nie je dôvodné.

11.V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dňa 01. 04. 2015 nadobudla účinnosť
novela ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ku ktorému bola pripojená veta, že na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Táto novela bola prijatá zákonom
č. 102/2014 Z. z. a v podstate reagovala na ustálenú rozhodovaciu prax súdov pri použití noriem

Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách. Tento záver odvolacieho súdu je v súlade so
záverom rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. apríla 2015 sp. zn. 3MCdo
14/2014, podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, sa prednostne
použijúustanoveniaObčianskehozákonníkanavšetkyprávnevzťahy,ktorýchúčastníkomjespotrebiteľ,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy
založené pred jeho účinnosťou. Súd prvej inštancie preto správne aplikoval trojročnú premlčaciu dobu

podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Od nasledujúceho dňa po splatnosti úveru (11. 11. 2010), mohol
žalobca uplatniť svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy a lehota na uplatnenie nároku mu uplynula 11.
11. 2013. Žalobca podal žalobcu na súd 28. 01. 2014, t.j. po uplynutí premlčacej doby. Z uvedeného
dôvodu preto námietku žalobcu, uvedenú v podanom odvolaní a týkajúcu sa podľa jeho názoru
nesprávnej aplikácie ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní, odvolací súd neakceptoval a

vyhodnotil ju ako účelovú a neopodstatnenú a to predovšetkým s poukazom na súdnu prax.

12.Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa s účinnosťou od 01. 05. 2014 ukladá súdu
prihliadnuť, aj bez návrhu, na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku. Aplikovaním tohto ustanovenia

ex offo (čo je zákonnou povinnosťou súdu), správne súd prvého stupňa posúdil v danej veci, aj bez
návrhu, a na základe zákona, premlčanie nároku žalobcu. Keďže dospel k záveru o neskorom uplatnení
práva žalobcom, správne, z dôvodu premlčania, jeho nárok zamietol. Odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, pretože sa s týmto záverom v plnom rozsahu stotožnil.
Keďže priamo zákon o ochrane spotrebiteľa ukladá súdu ex offo aplikovať ustanovenie § 5b aj bez

návrhu spotrebiteľa, resp. bez vznesenia námietky premlčania spotrebiteľom, je v tomto smere námietka
žalobcu, uvedená v podanom odvolaní, irelevantná, nakoľko súd je viazaný zákonom a je povinný
aplikovať ustanovenia zákona na daný prípad.

13. Odvolací súd taktiež záverom dodáva, že tak ustanovenie § 52 ods. 2, tretia veta Občianskeho

zákonníka, ako aj ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nadobudli účinnosť
dňa 01. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To
znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spzn. 4Mcdo 17/2014 zo dňa 26. 11. 2015, sp.zn. 8MCdo 3/2015
zo dňa 28. 08. 2015). Aj tento záver nasvedčuje správnosti aplikácie tak ustanovení Občianskeho

zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, o premlčaní, ako aj ustanovenie § 5b zákona o ochrane
spotrebiteľa súdom prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil.

14.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 a § 262
ods. 1 CSP, úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške
trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).