Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 26, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/258/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114207197
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1114207197.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a

členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: W.. G. L.,
nar. X.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, J., zastúpeného: MAPLE & FISH s.r.o. so sídlom Dunajská 15/
A, Bratislava proti žalovanej: O. T., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, J., zastúpenej: JUDr. Darina
Tomčová, advokátka, so sídlom Záhradná 58, Šenkvice, o určenie neplatnosti závetov, na odvolanie
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21.10.2014, č.k. 17C/97/2014-72,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa proti žalovanej p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Závet zo dňa 8.6.2011, spísaný do notárskej
zápisnice notárkou I.. T. G., za prítomnosti dvoch svedkov W.. R. Y. a C. O., pod číslom notárskej
zápisnice N 83/2011, NZ 20871/2011, NCRIs 21393/2011 po poručiteľke C. L., nar. X.X.XXXX, je
neplatný, ďalej určil, že Závet zo dňa 14.6.2011, spísaný do notárskej zápisnice notárkou I..
T. G., za prítomnosti dvoch svedkov W. Y. a C. O., pod číslom notárskej zápisnice N 86/2011, NZ
21730/2011, NCRIs, po poručiteľke C. L., nar. X.X.XXXX, je neplatný. Zároveň uložil žalovanej povinnosť

nahradiť žalobcovi trovy konania, spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za podanie žaloby v sume
199,- Eur a v trovách právneho zastúpenia v sume 329,04 eur, a to na účet právneho zástupcu žalobcu
v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej tiež uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov
konania vo výške 18,19 eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), § 46, § 47, § 48 ods. 1, 3, § 49, § 50, § 51 ods. 2, § 52 ods.

1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) (ďalej len „Notársky
poriadok“) a § 116, § 34, § 476 ods. 1, § 476d ods. 1, § 39, § 40, § 480 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že oba závety spísané vo forme
notárskej zápisnice zo dňa 8.6.2011 a 14.6.2011 o poslednej vôli poručiteľky C.Á. L. sú neplatné z
dôvodu,ženebolisplnenéosobitnéprísnejšiepodmienkystanovenévNotárskomporiadkuprealografný
závet poručiteľky, ktorá nevedela písať. Konštatoval, že k vyhotoveniu závetov nebol pribratý dôverník
poručiteľky, ktorému by poručiteľka rozumela a prostredníctvom ktorého by notárka zistila obsah závetov

a či tento obsah poručiteľka schvaľuje (rozpor s § 51 ods. 2 Notárskeho poriadku), v závetoch nebolo
nepochybným spôsobom uvedené vyhlásenie svedkov, že boli prítomní pri prejave vôle účastníka o
tom, čo sa má pojať do zápisnice, pri prečítaní zápisnice a pri schválení závetu poručiteľkou (rozpor
s § 49, § 52 ods. 1 Notárskeho poriadku), notárka neskúmala skutočnosť, či svedkovia závetu boliblízkymi osobami vo vzťahu k poručiteľke (rozpor s § 50 Notárskeho poriadku). Na základe uvedeného
vyvodil, že v danom prípade ide o absolútnu neplatnosť právnych úkonov - závetov poručiteľky z
dôvodu nedostatku formy, ktorú Notársky poriadok pre platnosť týchto úkonov vyžadoval. Vzhľadom

k uvedenému záveru neskúmal rozsah spôsobilosti poručiteľky na právne úkony v čase spisovania
závetov. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu
trov konania proti neúspešnej žalovanej vo výške 199 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a vo
výške 329,04 eur titulom trov právneho zastúpenia. O trovách štátu rozhodol podľa § 151 ods. 6 O.s.p.
a zaviazal žalovanú na náhradu trov štátu vo výške 18,19 eur vyplatením svedočného svedkyni R. J..

3. Proti rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodu podľa §
205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Uviedla, že ustanovenie citované v napadnutom rozsudku, na základe ktorého
bola potrebná prítomnosť dôverníka, by bolo možné aplikovať v prípade, ak by bola poručiteľka hluchá

alebo nemá; poručiteľku však za takúto osobu nebolo možné považovať iba z dôvodu, že nebola
schopná dokonalého slovného prejavu (nebola schopná súvisle hovoriť vo vetách), keď bola schopná
slovného prejavu v obmedzenej miere (šepkala, slovný prejav dopĺňala gestami a bežnými posunkami
v spolupráci s okolím, ktorému úplne rozumela a bola schopná adekvátne reagovať a bolo možné zistiť
jej vôľu pre účely spísania závetov). Poukázala na to, že žalobcom ani nebola spochybňovaná sloboda

takéhoto prejavu vôle, nebolo preukázané, že by poručiteľka pri spisovaní závetu bola ovplyvňovaná
alebo by notárka bola oboznamovaná s významom gest, ktorými poručiteľka svoj minimalizovaný slovný
prejav sprevádzala, teda nebolo preukázané, že by mohlo prísť k skresleniu významu takto dotvoreného
slovného prejavu poručiteľky. Na základe uvedeného mala za to, že na spísanie notárskej zápisnice sa
nevzťahujú náležitosti určené v § 51 Notárskeho poriadku, ale náležitosti stanovené v § 49 Notárskeho

poriadku, pričom bolo naplnené ust. § 35 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedla, že záverečnú
doložku-vyhláseniesvedkovzávetujemožnévzhľadomnaokolnostiprípadu,zistenýmskutočnostiama
následnému podpisu svedkov závetu považovať za vyhlásenie svedkov v zmysle § 52 ods. 1 Notárskeho
poriadku, nakoľko v závete zo dňa 14.6.2011 sa uvádza, že „zápisnica bola účastníčke prečítaná...táto
ju ako úplnú a správnu schválila a svedkovia úkonu prítomní pri prejave vôle účastníčky ju na znak jej

výslovného súhlasu ...vlastnoručne podpísali.“ Poukázala na to, že zo žiadneho ustanovenia nevyplýva
požiadavka,abyzákonompožadovanénáležitostinotárskejzápisnicebolivnejsformulovanédoslovným
prevzatím zákonného textu, pričom vyhlásenie svedkov považovala za dostatočne určité a zrozumiteľné
a z formulácie zápisnice vyplýva, že sa v nej nachádza nielen údaj o tom, že notárka napísala právny
úkon pred dvomi svedkami, ale aj okolnosť, že k samotnému úkonu (prejavu vôle poručiteľky) došlo v

prítomnosti dvoch pribratých svedkov. Uviedla (s poukazom na rozhodnutie NS ČR zo dňa 27.4.2011,
sp.zn.21Cdo/2120/2009),žespísanieobochzávetovprebehlovpriestorochnemocnice,atonajednotke
intenzívnej starostlivosti, kde bolo niekoľko pacientov oddelených zástenami a prítomné osoby boli v
jednej miestnosti, súčasťou miestnosti bola chodba, ale celá presklená, t.j. či už bola notárka pri posteli
poručiteľky, pred alebo za zástenou, všetci na poručiteľku videli a počuli, čo sa hovorí. Poukázala na

to, že svedkovia úkonu vypovedali, že o rozhodnutí poručiteľky odkázať svoj majetok pre prípad smrti
v prospech svojej netere vedeli dávnejšie pred zriadením závetu od samotnej poručiteľky. Nesúhlasila
so záverom súdu prvej inštancie, že svedkyne C.. O. a W.. Y. nemohli s poukazom na § 50 Notárskeho
poriadku vystupovať ako svedkyne závetu, keďže sa cítili byť blízkymi osobami poručiteľky, nakoľko ani
jedna zo svedkýň závetu nebola v príbuzenskom, rodinnom alebo obdobnom vzťahu k poručiteľke (boli

v kamarátskom vzťahu) a ich subjektívny pocit nepostačuje pre takýto záver súdu, ktorý musí vychádzať
iba z objektívneho hľadiska (v tomto smere prvoinštančný súd nevykonal podrobnejšie
dokazovanie). Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že
žalobu ako nedôvodnú zamietne alebo napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. V prípade potvrdenia napadnutého rozsudku žiadala, aby odvolací súd pripustil možnosť

podať dovolanie podľa § 238 ods. 3 O.s.p., keďže ide o vec po právnej stránke zásadného významu.
4. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej vyjadril písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa
11.2.2015, v ktorom uviedol, že tvrdenie žalovanej, že poručiteľku nebolo možné považovať za nemú, je
v rozpore s vykonaným dokazovaním, v rámci ktorého svedkovia vrátane spisujúcej notárky potvrdili, že
poručiteľkavčasespisovaniazávetovnemohlahovoriťaodpovedalalenprikyvovanímnaotázky,pričom

svedkyňa - ošetrujúca lekárka vypovedala, že poručiteľka bola napojená na dýchací prístroj 24 hodín
denne, v dôsledku čoho nemohla ústne komunikovať a komunikácia prebiehala len na základe mimiky a
gest, t.j. pre účely § 51 ods. 2 Notárskeho poriadku bola poručiteľka nemá a teda bolo nevyhnutné, aby
bol do úkonu pribratý dôverník a následne aby závety obsahovali aj vyhlásenie dôverníka. V súvislostis vyhlásením svedkov poukázal na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že svedkovia neboli
prítomníprispisovanízávetov,bolimimopriestorov,kdesazávetspisoval,tedanemohlidosvedčiťprejav
vôle účastníka o tom, čo sa má pojať do zápisnice. Špekulácie žalovanej, že svedkovia počuli a videli

poručiteľku, považoval za nepravdivé a hoci svedkovia nepopísali presne miesto kde stáli, je zrejmé,
že sa nachádzali mimo izby, v ktorej boli závety spisované. Podľa jeho názoru je teda možné, že sa
nachádzali pred izbou tak ako to uvádza žalovaná, táto miestnosť je však minimálne zvukovo oddelená
odchodbyatedasvedkovianemohlipočuťrozhovoryvmiestnosti(spoukazomnavýpoveďsvedkyneW.
Y., ktorá uviedla, že „svedkovia boli zavolaní dovnútra keď bol závet spísaný, nám bol už len prečítaný,

pani C. už iba prikývla, my sme ho následne podpísali“). Za pravdepodobnejšie však považoval situáciu,
že svedkovia vzhľadom na úzku prechodovú chodbu na jednotke intenzívnej starostlivosti, kde je
nevyhnutný zachovať voľný prechod a vzhľadom na skutočnosť, že lavičky na sedenie pre svedkov
sa nachádzali až pred dverami oddelenia, že svedkovia sa nachádzali v čase spisovania závetu mimo
presklenej chodby. V oboch prípadoch však mal za to, že svedkovia nemohli dosvedčiť komunikáciu
v izbe poručiteľky pri spisovaní závetu. Nesúhlasil ani s argumentáciou žalovanej, že záverečná veta

oboch závetov obsahuje všetky náležitosti vyhlásenia svedka v zmysle § 52 ods. 1 Notárskeho poriadku,
nakoľko z nej nevyplýva, že svedkovia boli prítomní pri prejave poručiteľky, čo sa má pojať do zápisnice,
prečítanízápisniceaschválenízávetovporučiteľkou.Vovzťahuksvedkomuviedol,ževzťahováblízkosť
svedka a poručiteľky môže byť prekážkou objektívneho posúdenia prejavov poručiteľa pri vyhotovení
závetu, pričom v danom prípade svedkovia priamo priznali, že sa cítia byť osobami blízkymi poručiteľke.

Námietku žalovanej, v ktorej rozporuje skutočnosť, že svedkovia C. O. S. W. Y. sú osobami blízkymi
poručiteľke považoval za nesprávnu, nakoľko pochybenie notárky pred samotným spisovaním závetu,
keď nepreverila, či svedkovia sú osobami blízkymi poručiteľke, a to napriek tomu, že Notársky poriadok
mutútopovinnosťvýslovneukladá.Nazákladeuvedenéhožiadal,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudok
potvrdil.

5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý
verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je podané dôvodne.

6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.)
7. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s
odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.
8. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal

určenia neplatnosti Závetu zo dňa 8.6.2011 spísaného do notárskej zápisnice notárom I.. T.L. G. za
prítomnosti dvoch svedkov úkonu - W.. R. Y. S. C. O., pod č. N 83/2011, NZ 208771/2011, NCRls
21393/2011aZávetuzodňa14.6.2011 spísanéhodonotárskejzápisnicenotáromI..T.G.zaprítomnosti
dvoch svedkov úkonu - W. Y. S. C. O., pod č. N 86/2011, NZ 21730/2011, NCRls 22315/2011, oba po
poručiteľke C. L., nar. 5.6.1955. Žalobu odôvodnil absolútnou neplatnosťou oboch závetov z dôvodu,

že v čase ich spísania nebola poručiteľka spôsobilá na právne úkony a vzhľadom na skutočnosť,
že okolnosti a postup pri spisovaní závetov vyvolávajú dôvodné pochybnosti o tom, že závety boli
spísané poručiteľkou na základe jej slobodnej, vážnej a zrozumiteľnej vôle s poukazom predovšetkým
na jej postkomatický stav a neschopnosť samostatne dýchať s tým, že X. T. bola prítomná aj pri
spisovaní oboch závetov a ich priebeh výrazne ovplyvňovala. Zo zisteného skutkového stavu vyplynulo,

že žalobca bol manželom poručiteľky, žalovaná bola neterou poručiteľky, X. T. bola sestrou poručiteľky,
pričom manželstvo žalobcu s poručiteľkou bolo bezdetné, v priebehu manželstva bolo dohodou zúžené
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov s tým, že byt č. X na X. poschodí, nachádzajúci sa na D. XX E.
J., parc.č. XXXX, súp.č. XXXX nadobudne do výlučného vlastníctva manželka (poručiteľka). Z obsahu
závetu, spísaného vo forme notárskej zápisnice zo dňa 8.6.2011 vyplýva, že závet spísala vlastnou

rukou notárka I.. T. G., a to v priestoroch Univerzitnej nemocnice s poliklinikou Milosrdní bratia spol. s
r.o., v Bratislave. Závet sa týkal poslednej vôle poručiteľky C. L., ktorá pred spisovaním závetu vyhlásila,
že je plne spôsobilá na právne úkony, avšak nemohla písať, preto v prítomnosti dvoch svedkov W.. X.
Y. a C. O. požiadala notárku, aby v notárskej zápisnici pojala jej závet, na základe ktorého odkázala
celý svoj majetok - hnuteľný aj nehnuteľný žalovanej (svojej neteri) ako univerzálnej dedičke. Zároveň

vyhlásila, že nemá potomkov, takže po nej neostanú žiadni neopomenuteľní dedičia. V závere závetu
notárka uviedla, že o tomto spísala notársku zápisnicu, závetkyni prečítala a vysvetlila, ona s obsahom
zápisnice súhlasila a svedkovia úkonu zápisnicu na znak jej súhlasu vlastnoručne podpísali. Z obsahu
závetu, spísaného vo forme notárskej zápisnice zo dňa 14.6.2011 vyplýva, že závet spísala vlastnourukou notárka I.. T. G., a to v priestoroch Univerzitnej nemocnice s poliklinikou Milosrdní bratia
spol. s r.o., v Bratislave. Závet sa týkal poslednej vôle poručiteľky C. L., ktorá pred spisovaním
závetu vyhlásila, že je plne spôsobilá na právne úkony, avšak nemohla písať, preto v prítomnosti dvoch

svedkov W. Y. a C. O. požiadala notárku, aby v notárskej zápisnici pojala jej závet, na základe ktorého
odkázala celý svoj majetok - hnuteľný aj nehnuteľný žalovanej (svojej neteri) ako univerzálnej dedičke.
Zároveň vyhlásila, že nemá potomkov, takže po nej neostanú žiadni neopomenuteľní dedičia. V závere
závetu notárka uviedla, že o tomto spísala notársku zápisnicu, účastníčke prečítala a vysvetlila, ona ju
ako úplnú a správnu schválila a svedkovia úkonu prítomní pri prejave vôle účastníčky ju na znak jej

výslovného súhlasu pred ňou vlastnoručne podpísali.

9. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v
konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
30.6.2016. O odvolaní žalovanej rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015
Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

10. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

12. Podľa § 49 Notárskeho poriadku ak spisuje notár notársku zápisnicu s osobou, ktorá nemôže čítať
alebo písať, priberie dvoch svedkov úkonu. Títo svedkovia musia byť prítomní pri prejave vôle účastníka
o tom, čo sa má pojať do zápisnice, pri prečítaní zápisnice a jej schválení tým účastníkom, v záujme
ktorého boli pribratí. Tieto okolnosti musia byť v zápisnici uvedené.

13. Podľa § 52 ods. 1 Notárskeho poriadku ak treba k spísaniu notárskej zápisnice pribrať svedkov
úkonu, uvedie sa v závere zápisnice doložka obsahujúca vyhlásenie svedkov, že boli prítomní pri prejave
vôle účastníka o tom, čo sa má pojať do zápisnice, pri prečítaní zápisnice a jej schválení účastníkom.

14. Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo

ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

15. Podľa § 476d ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do
notárskej zápisnice; osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.

16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

18. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak
skúmal naliehavosť právneho záujmu na určení neplatnosti závetov, pričom odvolací súd sa s právnym
záverom súdu prvej inštancie v tejto otázke stotožňuje. Rovnako správne vyhodnotil závety, ktoré boli
predmetom súdneho sporu ako jednostranné právne úkony, ktorými sa fyzická osoba (poručiteľ) svojou

poslednou vôľou rozhodla naložiť so svojim majetkom pre prípad smrti, pričom v danom prípade išlo o
závety spísané vo forme notárskej zápisnice za špecifickej situácie, kedy poručiteľka v čase spísania
poslednej vôle nemohla písať (a čiastočne ani rozprávať). Z toho dôvodu aj správne skúmal splnenie
formálnych náležitostí stanovených právnymi predpismi pre takýto právny úkon, kedy aj v prípade závetu
spísaného vo forme notárskej zápisnice je potrebné pribrať dvoch svedkov úkonu, a to vtedy, ak sa

spisujesosobou,ktoránemôžečítaťalebopísať.Súdprvejinštancievyvodiltridôvodyneplatnostioboch
závetov, a to, 1. že formulácia uvedená v notárskej zápisnici o tom, že celý akt spísania závetu potvrdili
svedkovia, je neurčitá a nepreskúmateľná, nakoľko neobsahuje výslovné vyhlásenie svedkov závetov,
že boli prítomní pri prejave vôle účastníka o tom, čo sa má pojať do zápisnice, pri prečítaní zápisnice a prischválení závetu poručiteľkou, 2. že k úkonu závetu nebol pribratý dôverník poručiteľky a 3. že notárka
pred vykonaním úkonu nepreverila, či svedkovia nie sú vo vzťahu k poručiteľke blízkymi osobami.

19. V súvislosti s prvým dôvodom neplatnosti oboch závetov odvolací súd konštatuje, že náležitosti
právneho úkonu - prejavu poslednej vôle do notárskej zápisnice (ustanovený v osobitnom predpise
- Notárskom poriadku) v prípade osôb, ktoré nemôžu čítať alebo písať, prakticky kopírujú (s určitými
obmenami) náležitosti stanovené pre závet s predčitateľom upravené v § 476c Občianskeho zákonníka.
Ide o sprísnenú formu alografného závetu v prípade, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, ktorá slúži

na ochranu práv poručiteľa a vyplýva z oslabenej pozície poručiteľa pri zostavení závetu, aj z toho
dôvodu musia byť svedkovia prítomní pri celom úkone vyhotovenia závetu (pri vyhlásení poručiteľa
o tom, aká je jeho posledná vôľa, pri spísaní listiny, pri prečítaní listiny, pri tom, keď poručiteľ potvrdí,
že listina obsahuje jeho pravú vôľu a pri podpise svedkov, Rc 7/2007). Aj pri spísaní závetu vo forme
notárskej zápisnice v prípade takýchto osôb je potrebné, aby k tomuto úkonu boli pribratí svedkovia
(dvaja), ktorí musia byť prítomní pri prejave vôle účastníka o tom, čo sa má pojať do zápisnice, pri

prečítaní zápisnice a jej schválení tým účastníkom, v záujme ktorého boli pribratí, pričom tieto okolnosti
musia byť v zápisnici uvedené (§ 49 Notárskeho poriadku). Z dokazovania vykonaného pred súdom
prvej inštancie vyplynulo, že svedok I.. T. G. (notárka) vo svojej výpovedi (okrem iného) uviedla, že
„pri vyhotovení prvého závetu ...vstúpila do miestnosti, kde ležala poručiteľka....rukou napísala závet
vo forme notárskej zápisnice a keď bol hotový, zavolala svedkov k posteli poručiteľky, celý ho nahlas

prečítala za prítomnosti oboch svedkov...“, ďalej uviedla, že „pri vyhotovení druhého závetu ...následne
sme vstúpili do izby, kde ležala poručiteľka....ja som spísala závet, od svedkov som si vyžiadala osobné
údaje, následne vstúpili do miestnosti, kde ležala poručiteľka a v prítomnosti oboch svedkov nahlas
prečítala obsah v závete...“ , zároveň na otázku právneho zástupcu žalobcu uviedla, že“...svedkovia
boli prítomní pri tom ako spisovala závet vo forme notárskej zápisnice a tiež stále, keď ju čítala“ a

„že si nepamätá, či svedkovia boli prítomní vo chvíli, keď na jej otázku poručiteľka vyslovila rázne nie,
nevedela, či stáli za ňou v miestnosti“. Z výsluchu svedkyne C. O. (ktorá bola svedkom oboch závetov)
vyplynulo, že notárka odišla do izby, kde ležala poručiteľka, o chvíľu na to si zavolala svedkov, v ich
prítomnosti prečítala obsah závetu, vysvetlila ho a spýtala sa poručiteľky, či s jeho obsahom súhlasí,
pričom na otázku právneho zástupcu žalobcu uviedla, že nebola v miestnosti počas tvorby závetu, prišla

do miestnosti až potom, keď im notárka prečítala obsah závetu. Svedok W.. R. Y. (ktorý bol svedkom
v poradí prvého závetu) vo svojej výpovedi uviedol, že bol v miestnosti keď notárka sedela za stolíkom
a písala závet vo forme notárskej zápisnice. Z výsluchu svedkyne W. Y. (ktorá bola svedkom v poradí
druhého závetu) vyplynulo, že svedkovia boli zavolaní dovnútra keď bol závet spísaný a závet im bol
už len prečítaný.

20. Odvolací súd konštatuje, že vykonané dôkazy a ich vyhodnotenie (predovšetkým záverečné
vyhlásenia uvedené v notárskej zápisnici v kontexte svedeckých výpovedí) odôvodňujú správnosť
záveru súdu prvej inštancie o neurčitosti a nepreskúmateľnosti záverečnej formulácie notárskej
zápisnice a o absencii vyhlásenia svedkov o tom, že boli prítomní pri všetkých troch etapách

zostavovania závetu, predovšetkým pri prejave účastníka o tom, čo sa má pojať do zápisnice, čo
má za následok absolútnu neplatnosť oboch závetov z dôvodu, že svojim obsahom odporujú zákonu
(nedodržanie zákonných náležitostí právneho úkonu). Ak žalovaná argumentovala rozhodnutím NS ČR
zo dňa 27.4.2011, sp.zn. 21 Cdo/2120/2009, odvolací súd poukazuje na to, že uvedené rozhodnutie
vychádza z iných skutkových okolností ako tomu bolo v tomto prípade, preto ho nemožno na danú vec

aplikovať.

21. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie na základe
vykonaného dokazovania vyvodil, že v prípade poručiteľky išlo o osobu, ktorá zjavne nemohla rozprávať
(komunikovala mimikou) a nemohla zjavne písať. Vo vzťahu k splneniu náležitostí závetov však súd

prvej inštancie posúdil poručiteľku ako osobu, ktorá nevie písať. Skutočnosť, že prvoinštančný súd
vztiahol (nesprávne) na daný prípad ods. 2 ustanovenia § 51 Notárskeho poriadku, nič
nemení na tom, že jeho skutkový záver o tom, že poručiteľka nevedela písať, bol správny (súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nijakým spôsobom nevyvodil skutkový záver, že poručiteľka
bola nemá v čase spisovania závetu). Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené ustanovenie (účinné v

čase spísania závetov), ktoré pojednáva o účastníkovi, ktorí nemôže čítať alebo písať, bolo potrebné
vykladať v súčinnosti s odsekom 1 § 51 Notárskeho poriadku, t.j. že ide o účastníka hluchého a nemého,
ktorý zároveň nemôže čítať alebo písať. Uvedenému záveru svedčí aj následná novela ustanovenia §
51 ods. 2 Notárskeho poriadku (zákon č. 267/2015 Z.z.), v rámci ktorej sa doplnilo ustanovenie § 51ods. 2 Notárskeho poriadku (v prvej vete sa slovo "účastník" nahrádza slovami "je účastník hluchý alebo
nemý a").

22. Na základe uvedeného sa odvolací súd nestotožnil s dôvodom neplatnosti závetov deklarovaným
súdom prvej inštancie o potrebe pribratia dôverníka k úkonu poslednej vôle poručiteľky. Rovnako
nesúhlasil ani s ďalším dôvodom neplatnosti závetov, a to postup notárky, ktorá si pred spísaním závetu
nepreverila, či svedkovia úkonu nie sú vo vzťahu k poručiteľke blízkymi osobami a uvedené neuviedla v
notárskej zápisnici. Odvolací súd opätovne poukazuje na to, že súd prvej inštancie nevyvodil skutkový

záver, že svedkovia závetu sú blízke osoby poručiteľky (iba konštatoval, že svedkyne C. O. a W. Y. sa
cítili byť blízkymi osobami vo vzťahu k poručiteľke), pričom ako dôvod neplatnosti závetov označil postup
notárky. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že iba v konaní preukázaný fakt, že svedkovia závetu sú
blízkymi osobami poručiteľky, môže byť dôvodom neplatnosti závetu, nakoľko uvedené ako objektívna
skutočnosť spôsobuje neplatnosť závetu, nie však postup notárky (hoci aj nesprávny). Odvolací súd
konštatuje, že ani odlišné posúdenie týchto otázok odvolacím súdom nemá vplyv na vecnú správnosť

napadnutého rozhodnutia, nakoľko v danom prípade existuje ešte iný, ďalší (vyššie uvedený) dôvod
neplatnosti právnych úkonov, a to absencia zákonom stanovených náležitostí právnych úkonov.

23. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
(vrátane trov konania a trov štátu) ako vecne a právne správny potvrdil.

24. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 a § 396
ods. 2 C.s.p., a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na plnú náhradu trov
odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262
ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá

súdny úradník.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).