Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 13, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/378/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203431
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7813203431.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudkýň

JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: CD Consulting s.r.o., Příkop 843/4,
Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 26 429 705 proti žalovanej: Q. R., nar. X.X.XXXX,
bytom T., K. XXXX/X, o zaplatenie 977,01 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Rožňava č.k. 8C/442/2013-86 z 27.10.2015

r o z h o d o l :

Pripúšťa späťvzatiežalobyozaplateniezmenkovéhoúrokuvovýške0,19%dennezosumy1.017,01
eur od 3.2.2011 do 5.2.2012, zo sumy 1.007,01 eur od 16.2.2012 do 12.4.2012, zo sumy 997,01 eur
od 13.4.2012 do 29.5.2012, zo sumy 987,01 eur od 30.5.2012 do 25.9.2012, zo sumy 982,01 eur od

26.9.2012 do 6.12.2012, zo sumy 977,01 eur od 7.12.2012 do zaplatenia, z r u š u j e rozsudok č.k.
8C/442/2013-86z27.10.2015vovýrokuozamietnutížalobyvtejtočastiakonanievtejtočastizastavuje.

V prevyšujúcej zamietavej časti potvrdzuje rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zamietol žalobu,

ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 977,01 eur so zmenkovým úrokom
0,25% denne zo sumy 1.017,01 eur od 3.2.2011 do 15.2.2012, zo sumy 1.007,01 eur od 16.2.2012
do 12.4.2012, zo sumy 997,01 eur od 13.4.2012 do 29.5.2012, zo sumy 987,01 eur od 30.5.2012
do 25.9.2012, zo sumy 982,01 eur od 26.9.2012 do 6.12.2012, zo sumy 977,01 eur od 7.12.2012 do
zaplatenia, 6% ročného úroku zo sumy 1.017,01 eur od 21.3.2011 do 15.2.2012, zo sumy 1.007,01
eur od 16.2.2012 do 12.4.2012, zo sumy 997,01 eur od 13.4.2012 do 29.5.2012, zo sumy 987,01 eur
od 30.5.2012 do 25.9.2012, zo sumy 982,01 eur od 26.9.2012 do 6.12.2012, zo sumy 977,01 eur od

7.12.2012 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, čomu zodpovedá suma
3,39 eur a trov konania.

2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca okrem okolností uvedených v žalobe, ktoré oprel jedine
o predloženú zmenku, neuviedol žiadne ďalšie vecne dôležité skutočnosti pre posúdenie dôvodnosti
svojho nároku a nepredložil žiadne iné dôvody. Súd preto vyzval žalobcu vzorovým tlačivom „B“ - žiadosť
o doplnenie alebo opravu návrhu vydaným podľa čl. 4 bod 4 Nariadenia dňa 12.9.2013, aby svoj návrh

doplnil tak, aby predložil zmluvu, na základe ktorej bola zmenka vystavená.

3. Žalobca na výzvu súdu reagoval podaním doručeným súdu 8.10.2013, uviedol, že poskytol súdu
dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na platnýchnárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky, pričom žalobca predložil jej platný originál. Zmenkové
informácie boli prenesené do návrhu na začatie konania, preto podľa žalobcu netreba nič opraviť alebo
doplniť. Uviedol, že disponuje len zmenkou a nemá iné primerané alebo presné údaje alebo listiny, ktoré

by mohol predložiť súdu. Žiadne iné listinné dôkazy preto súdu prvej inštancie nepredložil.

4. Za takejto situácie súd vychádzal z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, na základe ktorých
mal preukázané, že žalovaný vystavil v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. dňa 29.1.2010
zmenku na zmenkovú sumu 1.017,01 eur so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 3.2.2011 do

zaplatenia. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4
rokov od vystavenia“.

5. Po právnom posúdení veci podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007 (ďalej len „Nariadenia“), čl. 4 bod 1 Nariadenia, čl. 5 ods. 1,2,3 Nariadenia, čl. 7 ods. 3
Nariadenia, čl. 4 ods. 4 Nariadenia poukázal na skutočnosť, že žalobca odmietol súdu predložiť iné

dôkazy odôvodňujúce oprávnenosť uplatnenej peňažnej pohľadávky, preto návrh žalobcu v súlade s čl.
4 ods. 4 poslednej vety Nariadenia zamietol.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2
písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a f/ O.s.p. Navrhol
rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a
prizná mu náhradu trov odvolacieho konania. Nesúhlasil s postupom súdu prvej inštancie, keď zamietol
žalobu v dôsledku toho, že žalobca neoznámil skutočnosti odôvodňujúce podanie návrhu a nepredložil

listiny. Uviedol, že nepovažuje za prípustné, aby súd vyzýval žalobcu na doplnenie či opravu návrhu,
ktorá nie je pre prejednávanú vec relevantná a aby splnením takejto výzvy podmieňoval ďalší postup
v konaní. Ďalej uviedol, že žalobca nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom
zmenky a vystaviteľom zmenky a nemá žiadne iné informácie, či dokumenty, ktoré ani podľa názoru
žalobcu nepotrebuje na to, aby mohol uplatňovať práva s týmto cenným papierom spojené. Domnieva

sa, že súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu na základe nesprávnych právnych predpisov, ako aj
nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie považuje za arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Trval na tom, aby
súd konal v zmysle právneho poriadku a vyhol sa kreovaniu svojej preskúmavacej právomoci tam,
kde mu to právny poriadok neumožňuje. Zdôraznil, že žalobca skutočnosti o existencii iného vzťahu

medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným vôbec netvrdil, teda nebol nositeľom dôkazného
bremena, teda súd si sám vytvoril pochybnosť o inom vzťahu medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky
a žalovaným. Uviedol, že súd prvej inštancie ignoroval § 17 zákona č. 191/1950 Sb. (ďalej len „ZŠZ“),
z ktorého jednoznačne vyplýva že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne
námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Je síce

prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí
byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno
na preukázanie svojich tvrdení, že splnila svoju povinnosť tvrdenia a aj dôkaznú povinnosť tak, ako jej
to ukladá zákon. Predložil súdu originál platnej a riadne vystavenej zmenky, žiadnymi inými dôkazmi
nedisponoval a nedisponuje. Mal za to, že predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne

predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej
samo právo žalobcu. Uviedol, že žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť
námietky voči zmenke, ak tak neurobil, podľa žalobcu musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, z
dôvodu koncentračnej zásady. Mal za to, že súdom požadované doplnenie návrhu a údajná povinnosť
žalobcumaťdokumenty,nazákladektorýchmalaúdajnebyťzmenkavystavená,nevyplývajúzprávneho

poriadku. Poznamenal, že súd porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov.
Citoval rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2008, sp. zn. 5Obo 3/2008 a
poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove z 5. septembra 2013, sp. zn. 10Co/79/2013, ktoré
bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 21. novembra 2013, sp. zn. 43CoZm/10/2013, ktoré bolo takisto vydané v skutkovo a právne

zhodnej veci žalobcu a potvrdzuje závery žalobcu.8. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že jej konanie nebolo úmyselné, dlhodobo
trpí duševným nepokojom a slabou koncentráciou pamäti, úzkosťou, depresiami, liečila sa a doteraz
navštevuje psychiatrickú ambulanciu, ak jej to bude oznámené, je ochotná platiť v splátkach.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016,
ďalej len „C.s.p.“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v
rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 pís.

a/,b,/f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu
nie je možné vyhovieť.

10. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 13.7.2017 o 10,05 hodine v

pojednávacej miestnosti č. dv. 206/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 4.7.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1, 3 CSP.

12. Žalobca v odvolacom konaní zobral čiastočne späť návrh na začatie konania v časti o zaplatenie

zmenkového úroku vo výške 0,19% denne a navrhol konanie v tejto časti zastaviť.

13. Krajský súd v Košiciach v zmysle ust. § 370 C.s.p. rozhodol o pripustení čiastočného späťvzatia
žaloby o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 1.017,01 eur od 3.2.2011 do
5.2.2012, zo sumy 1.007,01 eur od 16.2.2012 do 12.4.2012, zo sumy 997,01 eur od 13.4.2012 do

29.5.2012, zo sumy 987,01 eur od 30.5.2012 do 25.9.2012, zo sumy 982,01 eur od 26.9.2012 do
6.12.2012, zo sumy 977,01 eur od 7.12.2012 do zaplatenia.

14. Predmetom odvolacieho konania tak zostal zamietavý výrok rozsudku prvej inštancie v prevyšujúcej
časti, t.j. výrok o zaplatení zmenkovej sumy, zmenkového úroku 0,06% denne z uplatnených súm, o

zamietnutí 6% ročného úroku a zmenkovej odmeny (ďalej len „zamietavý výrok“) a súvisiaci výrok o
trovách konania.

15. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm.
f/ O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.

1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

17. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že dôvodom zamietnutia žaloby je záver
súdu o neunesení dôkazného bremena žalobcom.

18. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje a v tomto smere

poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods.
2 C.s.p.).

19. Strana sporu má nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť, t.j. na preukázanie svojich
tvrdení predložiť alebo označiť dôkazy. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok rozhodnutie v jej

neprospech. Strana sporu teda nesie procesnú zodpovednosť za nesplnenie dôkazného bremena a táto
sa prejaví v podobe (nepriaznivého) rozhodnutia v jej neprospech (§ 101 ods. 1, § 120 ods. 1 O.s.p.
účinného v čase rozhodovania súdu).

20. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu a k odvolacím námietkam žalobcu

odvolací súd uvádza:

21. Odvolací súd považuje v tomto konaní za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovujeEurópske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu (ďalej len „Nariadenie“). Účastníci (strany sporu)
sú aj v konaní podľa Nariadenia povinní prispieť k zisteniu skutkového stavu a súd má možnosť danú
v článku 4 Nariadenia požiadať stranu sporu, aby predložila ďalšie informácie a dokumenty, teda aj

listinné dôkazy, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci. Preto ak žalobca predloží v konaní ako jediný
listinný dôkaz prvopis zmenky, súd podľa čl. 4 bod 4 Nariadenia, ak sa domnieva, že informácie, ktoré
poskytol žalobca nie sú dostatočne jasné alebo primerané a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne
neopodstatnená alebo návrh neprípustný, môže žalobcovi uložiť doplniť informácie alebo dokumenty v
lehote určenej súdom. Na tento účel vnútroštátny súd použije vzorové tlačivo „B“, ktoré je uvedené v

prílohe II tohto Nariadenia. Podľa čl. 5 bod 1 Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu je síce písomné, avšak súd môže nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo
ak o to požiada niektorá zo strán.

22. Žalobca nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz, preto v danej veci nielen možno, ale je (aj)
nevyhnutne potrebným posudzovať kauzálny vzťah viažuci sa k spornej zmenke a žalobca, pokiaľ chce

byť úspešným v spore, musí nielen tvrdiť, ale aj preukázať opodstatnenosť uplatneného nároku, pričom z
dôvodu,ženiesúsplnenépodmienkyprerozhodnutievecivrozkaznomkonaní,jehonávrhsúdprejednal
v sporovom konaní, kde predložená zmenka je len jedným z listinných dôkazov osvedčujúcich, avšak pre
absenciu kauzy nepreukazujúcich uplatnený nárok žalobcu. Keďže v predloženej zmenke nie je žiadna
zmienka o kauze, na základe ktorej bola vystavená, bol žalobca povinný na výzvu súdu na preukázanie

svojho nároku predložiť listinné dôkazy.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie vo veci postupoval správne, ak uložil žalobcovi
doplniť alebo opraviť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky a predložiť súdu doplňujúce informácie a
dokumenty a za tým účelom správne podľa čl. 4 bod 4 Nariadenia zaslal žalobcovi tlačivo „B“.

24. Odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie mal rozhodnúť podľa Nariadenia len na základe
ním predloženej zmenky, nie je dôvodná, pretože zmenka ako jediný dôkaz je prípustná len v konaní
o vydanie zmenkového platobného rozkazu. V tomto konaní podľa Nariadenia však žalobca žiadal
vydať rozsudok. Preto zmenka môže byť len jedným z dôkazov, nie však jediným dôkazom, ktorý má

preukazovať dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku.

25. Keďže žalobca nepredložil ďalšie požadované dôkazy, súd prvej inštancie nemohol vo veci
rozhodovať na základe predloženej zmenky ako jediného predloženého dôkazu. Správne súd prvej
inštancie zamietol návrh žalobcu s poukazom na neunesenie dôkazného bremena žalobcom v zmysle

ust. § 101 ods. 1 a § 120 ods. 1 O.s.p.. Takáto možnosť zároveň vyplýva aj z ust. čl. 4 bod 4 Nariadenia.

26. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že tieto sa týkajú rozhodnutí
okresných súdov v iných veciach a nevzťahujú sa na prejednávaný spor. K námietke žalobcu, že súd
prvej inštancie vykonal dokazovanie o.i. oboznámením sa „s úverovou zmluvou, exekučným spisom“

a ďalšími listinnými dôkazmi odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie v posudzovanom
spore nevykonával žiadne dokazovanie a to ani ohľadne otázky preukazujúcej charakter žalovaného
ako spotrebiteľa. Zmenka bola jediným predloženým dôkazom. Súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia nedospel ani k záveru o neplatnosti dohody o vyplnení zmenky, nezaoberal sa
kauzálnymi námietkami, ako na to poukázal žalobca v odvolaní a neskúmal ani platnosť zmenky. Žalobu

zamietol výlučne z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom, keďže zmenka ako jediný dôkaz
nepreukazuje v tomto konaní tvrdenia žalobcu.

27. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú preto odvolacie námietky žalobcu neopodstatnené,
nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, z ktorého dôvodu

odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 C.s.p. potvrdil.

28. O trovách celého konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 1 a § 256 ods.
1 C.s.p. Žalobca bol v konaní neúspešný, neúspešný bol aj v časti, v ktorej došlo k zastaveniu konania,
keďže zavinil zastavenie konania späťvzatím návrhu, úspešnej žalovanej trovy konania nevznikli, preto

odvolací súd stranám náhradu trov konania nepriznal.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).