Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 11, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/16/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117203373
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2117203373.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci žalobcu: STEFE Trnava, s.r.o.,

IČO: 36 277 215, Františkánska 16, 917 32 Trnava, proti žalovanej: Y. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
Y., O., t.č. E., o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á vypratať byt č. X, pozostávajúci z jednej izby a príslušenstva, o výmere
XX,XXm2,nachádzajúcisavO.,nauliciY.,naX.podlažíbytovéhodomusúpisnéčísloXXXX,evidovaný
Okresným úradom v O. - katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie
O., postavený na parcele registra „S.“ č. XXXX/XXX, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, bez
bytovej náhrady.

II. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 03.02.2017, doručenou súdu dňa 14.02.2017, domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť vypratať byt č. X., vo výmere XX,XX m2,
nachádzajúci sa v O., na ulici Y., vo vchode číslo XX, na X. podlaží, v bytovom dome súpisné číslo XXXX,
na parcele registra „. č. XXXX/XXX, zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie O., obec O., okres O.,
pozostávajúci z jednej izby a príslušenstva (ďalej len „predmetný byt“), bez práva na bytovú náhradu do
3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že vykonáva správu bytového domu súp.č. XXXX na ulici Y., a to
na základe Zmluvy o výkone správy majetku zo dňa 16.04.2007, zaevidovanej na súde pod reg.č.
1SprV/449/2009. Vlastníkom predmetného bytového domu je mesto O.. Žalovaná užíva byt č. X vo
výmere XX,XX m2, na X.. podlaží vo vchode Y. vo vyššie uvedenom bytovom dome pôvodne na základe
Zmluvy o nájme bytu zo dňa 04.05.2016. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 28.02.2019. Spolu so
žalovanou užíva byt ako člen domácnosti maloletý syn žalovanej T. P.. Listom žalobcu zo dňa 07.09.2016

bola žalovanej daná výpoveď z nájmu bytu v súlade s ustanovením § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho
zákonníka a článku VII. ods. 1 písm. d) Zmluvy o nájme bytu z dôvodu hrubého porušovania povinností
nájomcu tým, že nezaplatila nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší
ako tri mesiace. Žalovanej bola výpoveď z nájmu bytu doručená dňa 09.09.2016. Výpovedná lehota,
ktorá je trojmesačná, začala plynúť od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede, t.j.
dňom 01.10.2016 a uplynula dňa 31.12.2016, kedy nájom bytu skončil. Po skončení nájmu žalobca
vyzval žalovanú listom zo dňa 03.01.2017 na vypratanie a odovzdanie bytu. Žalovaná napriek tomu, že

nájombytuzanikol,bytužívanaďalejbezprávnehodôvodu.Právnežalobcažalobuodôvodnilpoukazom
na ustanovenie § 126 ods. 1 OZ. V doplnení žaloby zo dňa 10.04.2017 žalobca uviedol, že nájom
bytu žalovanej skončil dňa 31.12.2016 výpoveďou z dôvodu hrubého porušovania povinností nájomcu
v dôsledku nezaplatenia nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší akotri mesiace. Po skončení nájmu žalovaná fyzicky byt neužíva, avšak v byte zostali bývať členovia jej
domácnosti - syn a matka žalovanej, ktorí majú odvodené právo užívania od žalovanej. Žalovaná a
členovia jej domácnosti majú v byte vnesené svoje vlastné bytové zariadenie, nábytok, osobné veci a

iné predmety. Žalobca preto nemá právo vzhľadom na nedotknuteľnosť obydlia vypratať byt sám, t. j.
bez právoplatného rozhodnutia súdu, nakoľko svojpomocným vyprataním bytu by došlo k nezákonnému
zásahu do vlastníckeho práva žalovanej a členov jej domácnosti. Pre svojpomocné vypratanie bytu
podľa ustanovenia § 6 Občianskeho zákonníka nie sú splnené podmienky a takéto konanie žalobcu by
bolo protiprávnym konaním. Z uvedených dôvodov žalobca nemá inú zákonnú možnosť, ako domáhať

sa vypratania bytu súdnou cestou podaním žaloby o vypratanie bytu v zmysle ustanovenia §126 ods. 1
Občianskeho zákonníka. K veci žalobca dodáva, že procesné právo hovorí o vydaní veci vo vzťahoch k
hnuteľným veciam a pri nehnuteľných veciach sa jedná o vypratanie. Z tohto dôvodu pri práve vlastníka
domáhať sa ochrany vlastníckeho práva vo vzťahu k nehnuteľnosti je potrebné domáhať sa vypratania
nehnuteľnosti (R 53/1973). Skutočnosť, že žalovaná je t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v E. I.
nie je podľa ich názoru prekážkou tohto konania, a nie je to ani prekážkou následného exekučného

konania s poukazom na § 184 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná a
členovia jej domácnosti užívajú predmetný byt napriek tomu, že uplynula doba užívania, teda užívajú
byt bez právneho dôvodu. Za užívanie bytu neplatia žiadne úhrady a ku dňu 10.04.2017 žalobca eviduje
na byte dlh na nájomnom a úhradách za plnenia v sume 2.255,64 eura. Žaloba o vypratanie bytu je v
danom prípade pre žalobcu jediným možným zákonným riešením, ako sa domôcť vypratania bytu, ktorý

žalovaná (aj keď t. č. pobytom v ÚVTOS I.) a členovia jej domácnosti užívajú bez právneho dôvodu.

3. Ako dôkazy žalobca predložil Výpis z LV č. XXXX, Zmluvu o nájme bytu zo dňa 04.05.2016, Prílohu k
zmluve, Predpis mesačnej zálohovej úhrady za plnenia za užívanie bytu platný od 1.4.2016, Súhlas na
uzavretie nájomnej zmluvy na nájom bytu zo dňa 22.02.2016, Výpoveď z nájmu bytu zo dňa 07.09.2016,

fotokópiu doručenky č.l. 14, Výzvu na vypratanie bytu zo dňa 03.01.2017.

4. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená dňa 17.05.2017, k tejto sa nevyjadrila, dôkazy neoznačila.

5. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom, keď pojednával v neprítomnosti

žalovanej, ktorá bola na pojednávanie riadne predvolaná, na pojednávanie sa nedostavila, o odročenie
pojednávania nežiadala, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

6. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie O. vyplýva, že Mesto O. je okrem
iného vlastníkom budovy súp. č. XXXX, postavenej na parcele č. XXXX/XXX, v ktorej sa nachádza aj

predmetný byt. Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 04.05.2016 vyplýva, že ňou prenajal žalobca žalovanej
predmetný byt, pričom nájom bol dojednaný na dobu určitú od 04.04.2016 do 28.02.2019. Z Výpovede
z nájmu bytu zo dňa 07.09.2016 súd zistil, že žalobca dal žalovanej výpoveď z nájmu predmetného
bytu z dôvodu, že hrubo porušila svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu tým, že nezaplatila nájomné
a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako 3 mesiace, v dôsledku čoho

prenajímateľ ku dňu 31.08.2016 vykazoval nedoplatok vo výške 714,60 eura. Výpoveď z nájmu bytu
bola žalovanej doručená dňa 09.09.2016. Z Výzvy na vypratanie bytu zo dňa 03.01.2017 súd zistil, že
žalobca ako prenajímateľ vyzval žalovanú ako nájomcu na vypratanie predmetného bytu v lehote 10 dní
od doručenia výzvy, vzhľadom na to, že výpovedná lehota uplynula.

7.PodľaČl.8zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“),stranysporusúpovinné
označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v
súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

8. Podľa § 296 CSP, spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.

9.Podľa§123zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonník(ďalejlen„OZ“),vlastníkjevmedziachzákona
oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

10. Podľa § 126 ods. 1 a 2 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
(1) Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba. (2)11. Podľa § 663 OZ, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju
dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

12. Podľa § 676 ods. 1 OZ, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ
nedohodne s nájomcom inak.

13. Podľa § 685 ods. 1 OZ, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva
nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania;

nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak
nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

14. Podľa § 710 ods. 1 až 4 OZ, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a
nájomcom alebo písomnou výpoveďou. (1) Ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež
uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu. (2) Ak bola daná písomná

výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína
plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď.
Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej
výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. 5a) (3) Ak bola daná
výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d), že nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za

plnenia poskytované s užívaním bytu, a preukáže, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z
objektívnych dôvodov, 5b) výpovedná lehota sa predlžuje o ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov.
(4)

15. Podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo

porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za
plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo
jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

16. Podľa § 711 ods. 2 OZ, dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo

možnézameniťsinýmdôvodom,inakjevýpoveďneplatná.Dôvodvýpovedenemožnododatočnemeniť.

17. Podľa § 711 ods. 5 OZ, ak nájomca, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, pred uplynutím
ochrannej lehoty ( § 710 ods. 4) zaplatí prenajímateľovi dlžné nájomné alebo sa písomne dohodne s
prenajímateľom o spôsobe jeho úhrady, rozumie sa tým, že dôvod výpovede nájmu bytu zanikol.

18. Podľa § 711 ods. 6 OZ, neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov
odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia
súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.

19. Podľa § 712a ods. 3 OZ, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d)
nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo len na
náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711 ods. 1
písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca
právo na prístrešie.

20. Podľa § 712a ods. 9 OZ, pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú
náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo na bytovú
náhradu. 5h)

21. Podľa § 4 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s
bytovými náhradami, pri zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú nájomca nemá právo na bytovú
náhradu,6) okrem prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez
zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať alebo ak ide o služobný byt alebo o byt osobitného určenia
a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu.

22. Citované ustanovenie § 126 ods. 1 OZ v praxi dáva možnosť podania reivindikačnej žaloby, t.j. žaloby
na vydanie veci (v prípade nehnuteľností žaloby na vypratanie). Základným predpokladom úspešnosti
takejto žaloby je jednak preukázanie vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnosti, ako aj neoprávnenéužívanie nehnuteľnosti žalovanou stranou, čo spolu zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu v spore s
takýmto predmetom konania.

23. Žalobca sa domáhal voči žalovanej vypratania predmetného bytu z dôvodu, že žalovaná užíva byt
bez právneho dôvodu, nakoľko jej bola daná výpoveď z nájmu bytu, na základe ktorej nájom bytu zanikol
ku dňu 31.12.2016, pričom v nehnuteľnosti sa napriek tomu ďalej nachádzajú hnuteľné veci patriace
žalovanej.

24. V predmetnej veci mal súd za preukázané, že žalovaná užívala predmetný byt na základe Zmluvy o
nájme bytu zo dňa 04.05.2016, pričom byt obývala spolu so svojim synom a matkou. Žalovaná si neplnila
riadne svoje povinnosti vyplývajúce jej z tejto nájomnej zmluvy, keď po dobu dlhšiu ako 3 mesiace
neplatila nájomné a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu riadne a včas, čím jej vznikol nedoplatok
vovýške714,60eura.Ztohtodôvodubolažalovanejakonájomcovidanávýpoveďznájmubytupísomne
dňa 07.09.2016, doručená žalovanej dňa 09.09.2016. Výpovedná lehota potom začala žalovanej plynúť

dňa 01.10.2016, a nakoľko žalovaná žalobcovi nepreukázala, že ku dňu doručenia výpovede z nájmu
bytu bola v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, výpovedná lehota uplynula po troch mesiacoch ku
dňu 31.12.2016. Po tomto čase až do súčasnej doby užíva žalovaná predmetný byt bez riadnej nájomnej
zmluvy, teda bez právneho dôvodu. Hoci žalovaná byt neužíva tým, že by v byte v súčasnosti bývala,
nakoľko sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, má v byte nábytok a iné svoje hnuteľné veci,

ktoré skutkové tvrdenie žalobcu žalovaná nepoprela, a preto sa považuje za nesporné. V konaní nebolo
preukázané,žebysižalovanáuplatnilanasúdevzákonomstanovenejlehotetrochmesiacovneplatnosť
výpovede, takže účinky danej výpovede nastali uplynutím výpovednej lehoty. Žalovaná bola povinná
po skončení výpovednej lehoty byt vypratať, odstrániť svoje hnuteľné veci v byte sa nachádzajúce, čo
neurobila ani po písomnej výzve žalobcu, ani po doručení žaloby. Z toho dôvodu, že žalovanej bola

daná platná výpoveď z nájmu bytu, na základe tejto výpovede doposiaľ predmetný byt nevypratala, ale
užíva byt bez právneho dôvodu, súd vyhovel žalobe, a uložil žalovanej vo výroku I. rozsudku povinnosť
predmetný byt vypratať.

25. Súd má za to, že ani prostredníctvom § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nie je možné nevyhovieť

požiadavke na vypratanie predmetného bytu, keďže žalovaná ani netvrdila, že existuje titul, ktorý by jej
svedčalkužívaniupredmetnéhobytu.Včasepodaniažaloby,anivčaserozhodovania,nemalažalovaná
uzavretú nájomnú zmluvu na predmetný byt, a teda nemala platný právny titul k bývaniu v predmetnom
byte.

26. Vlastnícka žaloba podľa § 126 ods. 1 OZ je opodstatnená vtedy, ak žalobca preukáže, že je
vlastníkom veci, vydania ktorej sa od žalovanej strany domáha (v prípade nehnuteľnej veci ide o
vypratanie), a že žalovaná strana vec užíva bez akéhokoľvek právneho dôvodu, teda neoprávnene.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná užíva nehnuteľnosť bez právneho
dôvodu, v dôsledku čoho žalobca ako správca majetku vlastníka bytu má právo domáhať sa ukončenia

neoprávnených zásahov žalovanej do vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, a teda domáhať
sa jej vypratania, a preto súd žalobe vo výroku I. vyhovel. V súvislosti s vyprataním bytu a posúdením
poskytnutiabytovejnáhrady,žalovanávkonanínepoužilaposkytnutiebytovejnáhradyakosvojuobranu,
súd sa zaoberal aj možnosťou bytovej náhrady, avšak nakoľko nájomný pomer bol uzavretý na dobu
určitú a zároveň v konaní nebolo tvrdené ani preukazované, že by bola žalovaná v hmotnej núdzi z

objektívnych dôvodov, súd rozhodol tak, že uložil žalovanej povinnosť vypratať byt bez bytovej náhrady.

27. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

28. Súd žalovanej určil na splnenie povinnosti vypratať nehnuteľnosť v súlade s § 232 ods. 3 CSP
primeranúdlhšiulehotu15dníodprávoplatnostirozsudku,zdôvodu,abymaladostatokčasuzabezpečiť
odstránenie svojich hnuteľných vecí z bytu.

29. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.31. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

32. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, čo v konečnom dôsledku znamená
nárok žalobcu voči žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100%
trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. Neboli pritom tvrdené a súd ani sám nezistil
dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pre ktoré by žalobcovi nárok na náhradu trov konania
voči žalovanej nemal priznať. O výške náhrady trov konania žalobcu bude rozhodnuté v zmysle § 262

ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).