Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 7, 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/55/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216202446
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8216202446.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v právnej veci žalobkyne: S. I.,

V.. N., J.. XX.XX.XXXX, G. XXX XX X. XXX, právne zastúpená JUDr. Stanislavom Súletym, advokátom,
so sídlom advokátskej kancelárie v Bardejove, Nám. SNP 1, proti žalovanej: Slovenská republika za
ktorú koná Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 47 Bratislava, IČO: 17 335 345, o
určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že S. I., V.. N., J.. XX. XX. XXXX, G. XXX XX X. XXX je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľnosti v katastrálnom území N., Q. N., Q. G., L. J. X. Č.. XXX, K. D. Č.. XXX, orná pôda o výmere
7713 m2.

II. Žalobkyňa m á nárok voči žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov dňa X.X.XXXX domáhala určenia, že je
výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v k.ú. Snakov, zapísanej na LV č. XXX, parcela EKN č. XXX, orná
pôda o výmere 7713 m2 a priznania náhrady trov konania.

2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že na základe rozhodnutia vtedajšieho Štátneho notárstva
v G. zo dňa XX.XX.XXXX, č.d. XXX/XX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa X.XX.XXXX, vo veci

prejednania dedičstva po nebohej Y. N., zomrelej XX.X.XXXX v X., nadobudla do výlučného vlastníctva
nehnuteľnosť vedenú v záp. č. XX, parcelu mpč. XXX, orná pôda o výmere 7713 m2. V roku 2013
sa žalobkyňa rozhodla previesť uvedenú parcelu na svoju dcéru. Pri vyhotovovaní zmluvy o prevode
predmetnej parcely bolo zistené, že žalobkyňa nie je v katastri nehnuteľností vedená ako jej vlastníčka,
preto sa obrátila na Správu katastra v G. so žiadosťou o prešetrenie vlastníctva k citovanej parcele. Na
žiadosť žalobkyne Správa katastra v G. listom zo dňa XX.X.XXXX uviedla, že rozhodnutie o dedičstve
č. O. XXX/XX nebolo zapísané do katastra nehnuteľnosti. Osvedčením o dedičstve O. XXX/XXXX pop

poručiteľovi S. N., okrem iných parciel, parcelu č. XXX, zapísanú na LV č. XXX pre k. ú N. v podiele
1/1 nadobudol jeho syn F.. K. N.. Z podania Správy katastra v G. zo dňa XX.X.XXXX je zrejmé, že
predmetná parcela EKN č. XXX prešla na základe osvedčenia o dedičstve Dnot XXX/XXXX-XXX zo dňa
XX.X.XXXX v dedičskej veci po poručiteľovi F.. K. N., zomrelom X.XX.XXXX, ako odúmrť na Slovenskú
republiku. Na základe uvedených zistení sa žalobkyňa obrátila na Slovenský pozemkový fond Bratislava
s návrhom na bezodplatný prevod predmetnej parcely na žalobkyňu. Na uvedené podanie reagoval
Slovenský pozemkový fond svojím listom zo dňa X.XX.XXXX, ktorým vyjadril súhlas, aby predmetná

parcela EKN č. XXX, orná pôda o výmere 7713 m2 bola zapísaná na S. I., bytom X. XXX. Vzhľadom na
to, že súhlasné stanovisko Slovenského pozemkového fondu nie je vkladuschopnou listinou, na základe
ktorej by mohol Katastrálny odbor OÚ G., previesť vlastníctvo k predmetnej parcele na žalobkyňu,
táto požiadala Slovenský pozemkový fond o uzatvorenie Zmluvy o bezodplatnom prevode predmetnejparcely na žalobkyňu. Na uvedené podanie Slovenský pozemkový fond nereagoval, preto bola nútená
podať žalobu na určenie vlastníckeho práva s tým, že naliehavosť právneho záujmu na určení dôvodila
ochranou svojho vlastníckeho práva, zosúladením skutočného stavu so stavom právnym a potrebou

zápisu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že navrhuje vyžiadať úplný výpis z LV č. XXX, k. ú N., všetky
položky výkazu zmien, ktoré sa týkajú LV č. XXX, k. ú N., úplný výpis z PK zápisnice č. 79, k. ú N.,
pripojiť spis Štátneho notárstva V. F. XXX/XX, dedičské spisy po Y. N. (sp. zn. O. XXX/XXXX), S. N. (sp.

zn. O. XXX/XXXX), F.. K. N. (sp. zn. O. XXX/XXXX), F.. K. N. (sp. zn. O. J. XXX/XXXX), k funkčnému
využitiu spornej parcely a k dani z nehnuteľnosti vyjadrenie obce N..

4. Na pojednávaní konanom dňa 7.7.2017 sa súd oboznámil s vyjadreniami strán konania a vykonal
dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise postupom podľa ustanovenia § 204
CSP, a to:

žaloba, rozhodnutie O. XXX/XX č.l. 5, výpis z listu vlastníctva č.l. 6, odpoveď správy katastra č.l. 7,
vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 23. 7. 2013, stanovisko zo dňa 3. 12. 2013, dožiadanie
č.l. 11, vyjadrenie žalovanej zo dňa 27. 10. 2016 č.l. 21, vyjadrenie obce zo dňa 28. 2. 2017 č.l. 36, kópia
K. XX k.ú. N. č.l. 38, originál LV č.l. XX, kópia XXD XXXX/XXXX - osvedčenie o dedičstve č.l. 43-46,
rozhodnutie Okresného úradu G. č.l. 48, oboznamuje sa obsah spisu Okresného súdu Bratislava III sp.

zn. XXD XXXX/XXXX z neho osvedčenie o dedičstve zo dňa XX. X. XXXX, obsah spisu vyžiadaného
zo Štátneho archívu v Bardejove sp. zn. O. XXX/XXXX z neho osvedčenie a kópia registrovanej zmluvy
V. F. XXX/XX, kópia spisu vyžiadaného zo Štátneho archívu v Bardejove sp. zn. O. XXX/XXXX a zistil
nasledovné:

5. Z hľadiska skutkového stavu bolo v prejednávanej veci zistené, že rozhodnutím Štátneho notárstva
v Bardejove zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXX/XX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa X.XX.XXXX, vo
veci prejednania dedičstva po nebohej Y. N., zomrelej XX.X.XXXX v X., nadobudla žalobkyňa do
výlučného vlastníctva nehnuteľnosť vedenú v záp. č. XX, parcelu mpč. XXX, orná pôda o výmere
7713 m2. Uvedené rozhodnutie nebolo príslušným orgánom štátu predložené na zápis v katastri

nehnuteľnosti, resp. pozemkovej knihe, preto predmetná nehnuteľnosť bola predmetom dedičského
konania po pôvodnom vlastníkovi S. N., ktorú mal zdediť jeho syn F.. K. N. a následne po jeho smrti
mala prejsť ako odúmrť na štát (osvedčenie o dedičstve sp. zn. XXD/XXXX/XXXX, O. J. XXX/XXXX-XXX
zo dňa XX.X.XXXX). O nadobudnutí vlastníckeho práva právnej predchodkyne žalobkyne (jej matky)
svedčíajobsahspisuV.XXX/XX,zktoréhoplynie,žeS.N.previedolnaprávnupredchodkyňužalobkyne

predmetnú nehnuteľnosť, parcelu mpč. XXX v záp. č. XX, kat. úz. N..

6. Zo stanoviska Slovenského pozemkového fondu zo dňa 3.12.2013 vyplýva, že sa jedná o spornú
nehnuteľnosť, ktorá je v súčasnosti vedená ako KN E p.č. XXX, orná pôda o výmere 7713 m2 vo
vlastníctve SR v správe Slovenského pozemkového fondu v celosti na základe Osvedčenia o dedičstve

XXD XXXX/XX-L.. Šetrením požiadavky bolo zistené, že dedičské rozhodnutie O. XXX/XX nebolo na OÚ
G., katastrálny odbor, zapísané. Z uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že žalobkyňa v dedičskom konaní
po nebohej matke Y. N. nadobudla do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti v k. ú. N., pôvodne vedené
v K. Č.. XX, p.č. XXX, ktorú poručiteľka nadobudla od pôvodného vlastníka S. N. na základe zmluvy
registrovanej ŠN v G. dňa XX.X.XXXX pod č. V. XXX/XX, preto parcela mpč. XXX bola predmetom

dedičského konania po pôvodnom vlastníkovi S. N., ktorú nadobudol jeho syn F.. K. N. a následne po
jeho smrti aj predmetnú parcelu (po ROEP zapísaná na LV č. XXX ako parcela EKN XXX, orná pôda o
výmere 7713 m1) ako odúmrť prešla na štát. Na základe uvedených podkladov Slovenský pozemkový
fond súhlasí, aby predmetná nehnuteľnosť, parcela KN E č. XXX orná pôda o výmere 7713 m2 bola
zapísaná na S. I., bytom X. XXX.

7. Podľa § 137 písm. c) CSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo
b/ nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho),
c/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva,

d/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem.

8. Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadne úspešnosti určovacejžaloby podľa § 137 písm. c/ CSP je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom právnom
určení. Rozumie sa tým právny záujem navrhovateľa, resp. navrhovateľov, ktorý musí byť daný v čase
vyhlásenia rozsudku. Tento právny záujem musí byť kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého

právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Spravidla je naliehavý
právny záujem daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, tiež vtedy, ak by bez tohto
určenia holo ohrozené právo navrhovateľa alebo ak by bez tohto určenia jeho právne postavenie bolo
neisté. V tejto spojitosti si teda treba ujasniť, či a ako sa následne požadované určenie môže dotknúť
právnych pomerov účastníkov (t.j. či môže založiť právne významný následok v týchto pomeroch).

Určovacia žaloba bude zvyčajne prípustná vtedy, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu účastníkov a
predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu medzi nimi.

9. Podľa § 129 zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) držiteľom je ten, kto s
vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré
pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

10. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

11. Podľa § 132 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,

dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak
sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným,
a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

12. Podľa § 134 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po

dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno
nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu
byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby podľa odseku
1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie
doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

13. Obsah vlastníckeho práva je vyjadrený priamo v ustanovení § 123 Občianskeho zákonníka, v
zmysle ktorého je vlastník v medziach zákona oprávnený vec držať (ius possidendi), užívať ius
utendi), požívať jej plodu a úžitky (ius fruendi) a má právo s vecou nakladať (ius disponendi). Právo
vec držať, nazývané tiež právom držby, znamená právo nakladať s vecou ako s vlastnou. Ide o

východiskové oprávnenie vlastníka, ktoré je nevyhnutným predpokladom pre výkon jeho ostatných
vlastníckych oprávnení. Vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia
zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie
štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené
zároveň tieto zákonné predpoklady: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu

dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas
zákonom stanovenej doby, c) spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť,
že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie
toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať
len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj

z objektívneho hľadiska, t. j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím
na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti,
že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o
existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý dôvod teda, ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí.

14.Priposudzovaníoprávnenostidržbytrebavychádzaťzozásady,žejejpredpokladomjepresvedčenie
nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné
presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje
za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj

okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa
nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne
nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude spravidla
treba,abyvydržiteľpreukazovalplatnýprávnydôvodnadobudnutiavlastníctva,ktorýmôžebyťzákladompre zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností, ale postačí existencia takéhoto
nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci,
dostatočne opodstatňuje (pozri tiež rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/271/2007).

15. Oprávnená držba predpokladá dobromyseľnosť. Alfou a omegou v otázke vydržaní je teda existencia
tzv. dobromyseľnosti držiteľa (užívateľa). Dobromyseľnosť spočíva v presvedčení držiteľa, že je
vlastníkom veci, ktorú drží, alebo subjektom práva, ktoré vykonáva resp., že sú dané právne skutočnosti,
ktoré majú za následok vznik vykonávaného práva. Práve dobromyseľnosť, resp. jej nedostatok je

rozlišovacím kritériom medzi oprávneným držiteľom a držiteľom neoprávneným.

16. Podľa názoru súdu neobstojí argumentácia žalovaného, podľa ktorej by vlastnícke právo žalobkyne
zaniklo. Dobromyseľnosť je psychický stav, vnútorné presvedčenie subjektu, preto sama osebe nemôže
byť predmetom dokazovania. Týmito sú, ale skutočnosti vonkajšieho sveta, ktorým sa toto vnútorné
presvedčenie prejavuje navonok. Sú to skutočnosti vonkajšieho sveta, z ktorých je možné vyvodiť

presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, t.j. že mu vec patrí. Účastníkom občianskoprávnych
vzťahov môže byť aj štát, preto môže byť aj subjektom držby. V danom prípade jeho dobrú vieru
treba posudzovať podľa orgánu, ktorý koná v mene štátu, a ktorý musí byť v dobrej viere so zreteľom
ku všetkým okolnostiam, aby bola držba oprávnená. Podľa názoru súdu v tejto konkrétnej situácii
dobromyseľnosť štátu nie je jednoznačná, akú vyžaduje zákonodarca ako podmienku oprávnenej držby.

Nepochybne dobromyseľnosť spochybňuje samotné vyjadrenie orgánu, ktorý v mene štátu koná, pričom
z hľadiska posudzovania dobromyseľnosti v konkrétnej situácii sa jednalo o orgán, ktorý reflektuje
pomeryvrozhodnomkatastrálnomúzemí.Zároveňtrebaspomenúťzhľadiskadobromyseľnostištátu,že
záznam v evidencii (na základe dedičského rozhodnutia) nebol vykonaný iným jeho konajúcim orgánom.

17. Dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie,
či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho
hľadiska(osobnéhopresvedčenia)účastníka,atrebavždybraťdoúvahy,čidržiteľpribežnej(normálnej)
opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať,
nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

18. Bez pochýb teda štát nemohol byť dobromyseľným predovšetkým vo vstupe do oprávnenej
držby, pokiaľ sám prostredníctvom svojich orgánov nerealizoval záznamom zápis vlastníckeho
práva žalobkyne na základe osvedčenia o dedičstve. Nehovoriac o tom, že sám prostredníctvom
konajúcich orgánov potvrdzuje, že podmienky dobromyseľnosti nie sú dodržané, (viď stanovisko

zo dňa 3.12.2013, ktorým potvrdzuje skutkové tvrdenia žalobkyne). Nakoniec zástupca žalovaného
na pojednávaní neodstránil rozpor v prejavovanej vôli konajúcich orgánov štátu, keď ponechal bez
relevantného vyjadrenia otázku súdu ohľadom oprávnenosti držby štátu (splneniu podmienok vydržania
(dobromyseľnosti) s poukazom na list Slovenského pozemkového fondu adresovaný žalobkyni) a
rozporne uvádzal skutkové tvrdenia ohľadom dobromyseľnosti a oprávneného vstupu do držby, keď

na jednej strane tvrdil, že štát nakladal s nehnuteľnosťou ako so svojou vlastnou od roku 2005 a do
oprávnenejdržbymalvstúpiťažvroku2007.Vtejtosúvislostijenutnépoukázaťnaskutočnosť,žepokiaľ
sa má oprávnený držiteľ domnievať, že je vo vzťahu k všetkým okolnostiam vlastníkom nehnuteľnosti,
musí byť zrejmé, od ktorého právneho titulu (hoci aj putatívneho) odvodzuje svoj oprávnený vstup do
držby. Aj nejasnosť osoby oprávnenej konať v mene právnickej osoby preukazuje skutočnosť, že štát

so zreteľom k všetkým okolnostiam nebol oprávneným držiteľom. V tejto súvislosti treba spomenúť,
že z vykonaného dokazovania vyplýva, že práve pochybením iného orgánu štátu, nedošlo k zápisu
vlastníckeho práva v prospech žalobkyne, preto nemožno mať za to, že štát je v danom prípade
dobromyseľným.

19. Podľa názoru súdu aj z hľadiska naplnenia spravodlivosti, nedostatky na strane orgánu štátu nemôžu
zakladať dobromyseľnosť štátu pri posudzovaní oprávnenosti držby ako podmienky pre nadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním. Uvedené skutočnosti ani sám žalovaný nerozporoval, keď vo svojom
stanovisku zo dňa 3.12.2013 uviedol, že súhlasí s tým, aby predmetná nehnuteľnosť bola zapísaná na
žalobkyňu.

20. Z uvedených dôvodov majúc za to, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho
práva, a to zosúladením skutočného stavu so stavom právnym ako aj potrebou zápisu vlastníckehopráva v evidencii nehnuteľností (v katastri nehnuteľností, pričom preukázala nadobudnutie vlastníckeho
práva od svojej právnej predchodkyne, súd žalobe vyhovel.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže úspešnou v danom prípade bola
žalobkyňa v celom rozsahu, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške
týchto trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 262 ods.
2 C.s.p..

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).