Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 26, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/117/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614203727
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8614203727.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: V. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
R. XXXX/XX, XXX XX G., zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom
Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 6C/151/2014-73 zo dňa 18.02.2016, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) určil, že Dohoda o
zrážkach zo mzdy v zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 31.8.2009 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným,
je neplatná a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 438,35 eura na účet
jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, vedeného vo VÚB Prešov, č. ú. SK XX XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX, H.: G., VS XXXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku a povinnosť zaplatiť
na účet Okresného súdu Svidník súdny poplatok v sume 132,50 eura do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

2. Súd prvej inštancie citoval ust. § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, §
551 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ust. § 80, § 153 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok účinného do 30.06.2016 (ďalej len ,,O.s.p.“), čl. 3 ods. 2, čl. 5 a čl. 6 ods.
1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ust.
§ 497 Obchodného zákonníka, ust. § 2 písm a) a b), § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1, 2 a 3 zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Predmetom konania je určenie neplatnosti dohody o zrážkach

zo mzdy ako prostriedku na zabezpečenie peňažnej pohľadávky uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom,
ktorý má postavenie spotrebiteľa. Obsahom dohody bol súhlas dlžníka - spotrebiteľa s tým, aby sa mu
zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne poukazovali veriteľovi. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 31.8.2009 bolo preukázané, že žalobcovi ako fyzickej osobe bol žalovaným poskytnutý úver vo
výške 1 400 eur. Žalobca sa zaviazal splatiť úver v celkovej výške 2 408 eur v mesačných splátkach po
301 eur počnúc dňom 25.09.2009. V zmluve nie je uvedený úrok, je uvedený len poplatok vo výške 1
008 eur, ktorý nie je konkretizovaný a v zmluve nie je uvedená RPMN, ani priemerná hodnota RPMN.

V zmluve je ďalej uvedené, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania. V priebehu
konania nebolo preukázané, aby žalovaný poskytol žalobcovi úver za účelom výkonu obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia
zmluvy, má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteruzmluvy dodávateľ spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Žalobca poprel, aby mu bol
úver poskytnutý na výkon zamestnania. Pri podpise zmluvy žalobca a žalovaný uzavreli Dohodu o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov dlžníka, z ktorej je zrejmé, že podpisom tejto dohody zmluvné strany

uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka, ktorá je zabezpečením
pohľadávky žalovaného vzniknutej zo zmluvy o úvere a vlastnej zmenky zo dňa 31.8.2009, v ktorej sa
žalobca zaviazal na rad žalovaného ako svojmu veriteľovi zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým
úverom vo výške 0,25 % denne so zmenkovej sumy spolu so zákonným úrokom z omeškania 6 %
ročne z dlžnej sumy. Z listu žalovaného zo dňa 31.5.2010 je zrejmé, že žalovaný vyzval zamestnávateľa

žalobcu, aby tento začal vykonávať mesačne zrážky zo mzdy žalobcu. Dlžnú čiastku už uviedol vo
výške 3 499,41 eura s tým, že o zmenkových a zákonných úrokoch bude zamestnávateľa žalobcu
informovať osobitnou žiadosťou. Súd prvej inštancie preskúmal zmluvu o poskytnutí úveru, či je v súlade
s podmienkami zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj smernice Rady č. 93/13/
EHS a konštatuje, že predmetná zmluva o úvere totiž nemá obligatórne náležitosti, ktoré sú uvedené v
§ 4 ods. 2 písm. g), h), i) a j) citovaného zákona, čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, a teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Súčasťou predmetnej formulárovej
zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy.
Dohoda o zrážkach zo mzdy na základe vystavenej blankomenky však túto skutočnosť nezohľadňuje.
Žalovaný napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy. Urobil
tak aj napriek tomu, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by ho oprávňovalo domáhať sa

jeho výkonu, napr. formou zrážok zo mzdy. Žalobca sám nemal možnosť tieto zrážky priamo zastaviť.
Žiadosť veriteľa zamestnávateľovi žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobca preukázal listom
zo dňa 31.5.2010. Žalobca tým zároveň osvedčil vecnú súvislosť medzi zrážkami zo mzdy a spornou
dohodou o zrážkach zo mzdy. V takomto prípade ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú
postihovať majetok dlžníka, pričom tento nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť

takýto výkon, a to aj napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by dalo právny základ k
predmetným zrážkam. Moc nad majetkom žalobcu je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na určenie
výšky pohľadávky a jej príslušenstva pre účely mimosúdneho postihnutia majetku žalobcu nepotrebuje
žiadne súdne rozhodnutie. Do určitej miery možno spochybniť dostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle
žalobcu s tou časťou textu, kde sa uvádza súhlas žalobcu so zrážkami zo mzdy. Takýto právny úkon

sa súdu prvej inštancie javil ako úkon neplatný, s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky
dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa, čo v konečnom dôsledku stavia spotrebiteľa - žalobcu do
veľmi nevýhodnej pozície. Žalobca sa dovolával neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, pričom sám
nepopieral skutočnosť, že k uzavretiu predmetnej zmluvy došlo, nepopieral ani to, že na jej základe

bol úver žalovaným žalobcovi poskytnutý a v konečnom dôsledku nepopiera ani to, že úver čerpal.
Zmluvou o úvere však žalovaný vopred vnútil pripraveným predtlačeným tlačivom žalobcovi aj iný úkon
než len ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu, a to uzatvorenie úveru. Žalobca vôľu
uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy nemal. Išlo mu v prvom rade o poskytnutie finančných prostriedkov.
Dokazovaním nebolo preukázané, že žalobca bol náležite oboznámený zo strany žalovaného o forme

predmetného zabezpečovacieho inštitútu, resp. že bol oboznámený o jeho následkoch. Z uvedených
dôvodov a s poukazom na aplikované zákonné ustanovenia súd vyhodnotil dohodu o zrážkach zo mzdy
za neplatnú a žalobe ako dôvodnej vyhovel.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., pretože žalobca bol

v konaní v plnom rozsahu úspešný a preto mu priznal trovy konania vo výške 438,35 eura, ktoré
pozostávajú z trov právneho zastúpenia. Žalobca bol v konaní oslobodený od platenia súdneho poplatku
v zmysle ust. § 4 ods. 2, písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov. Podľa ust. § 2 ods. 2 citovaného zákona vznikla poplatková povinnosť neúspešnému
žalovanému, preto súdprvejinštanciezaviazalžalovanéhonazaplateniesúdnehopoplatku,ktorýpodľa

položky 1b Sadzobníka súdnych poplatkov predstavuje sumu 99,50 eura z návrhu na začatie konania a
1c položky sumu 33 eur z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

4. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný.
Namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie súdu vo veci,

nesprávne právne posúdenie veci a v konaní došlo k vadám. Žalovaný v žiadnom prípade nesúhlasil, že
Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná. Dohoda predstavuje samostatný dokument, ktorý predstavuje
len jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude
splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský alebo iný charakternie je vylúčená. To, že Dohoda predstavuje samostatný dokument je rovnako v súlade so zákonom o
ochrane spotrebiteľa, v ktorom zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky,
alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných

príjmov, keď táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Z rozhodnutia nie je zrejmé, aby
žalobca preukázal, že nebol o následkoch uzavretia dohody osobitne poučený. To, že Dohoda o
zrážkach zo mzdy bola so žalobcom individuálne dojednaná dosvedčuje aj existencia dodatku k zmluve
o úvere, v súvislosti s ktorou bola dohoda uzavretá a síce dodatok precizujúci použitie žalovaným
poskytnutých peňažných prostriedkov na výkon zamestnania žalobcu. Jedná sa o dodatok vlastnoručne

vyplnený a podpísaný žalobcom, ktorý opätovne nie je a nemôže byť uniformne uzatváraným. Zároveň
nie je pravdou, že v prípade dohody o zrážkach zo mzdy môže dôjsť k nekontrolovanému konaniu zo
strany veriteľa vzhľadom k tomu, že a/ zákonný predpis (§ 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka) obsahuje
zákonný limit výšky vykonávaných zrážok tým, že zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, ako by boli v
prípade výkonu rozhodnutia, b/ predbežným opatrením súdu možno uložiť aj povinnosť platiteľa mzdy
nevykonávať zarážky podľa účastníkmi dohodnutej dohody o zrážkach zo mzdy, c/ ak by sa stalo, že

platiteľ mzdy zrazil dlžníkovi zo mzdy viac, než bol oprávnený a povinný zraziť, a tieto sumy by poukázal
veriteľovi,veriteľbysanaúkordlžníkabezdôvodneobohatil,apretobymuseltietosumyvrátiť.Odvolateľ
namietal, že žalobca nepreukázala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy a nestotožňuje sa ani s rozhodnutím súdu o náhrade trov konania. Navrhol, aby odvolací súd
zrušil rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), v zmysle zásad uvedených v § 470 ods.
1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia

pojednávania(§385C.s.p.acontrario)stým,žemiestoačasvyhláseniarozhodnutiaoznámilnaúradnej
tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

6. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec

správne právne posúdil. Odvolací súd si osvojuje odôvodnenie súdu prvej inštancie a na potvrdenie
správnosti rozsudku a v súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa (§ 387 ods.2 C.s.p.).

7. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola medzi stranami sporu uzavretá dňa 31.08.2009 za
účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa

31.08.2009 podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

8. Za právne bezvýznamné a nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní je potrebné považovať
tvrdenie žalovaného spochybňujúce charakter zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej. Medzi
účastníkmi bola bez akýchkoľvek pochybností dňa 31.8.2009 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom

úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
tohto právneho úkonu. Tento právny predpis účinný v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 2
písm. a) definoval spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Veriteľom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia

zmluvy, bola fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania
a spotrebiteľom podľa § 3 ods. 2 tohto právneho predpisu fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

9. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je

vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o spotrebiteľskom úvere
túto charakteristiku spĺňa. Jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybnosti všeobecné podmienky
poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré žalobca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené
pre veľký počet spotrebiteľov. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu
odvolacieho konania nebolo žalovaným preukázané a ani tvrdené, aby úver poskytol žalobcovi za

účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti žalobcu. Ako správne konštatoval
súd prvej inštancie, s prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia
zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru
zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čoznamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim
odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť v žiadnom prípade
byť len všeobecne nič nehovoriaci udaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania respektíve

podnikateľská činnosť s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy skutočne
konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť si žalovaný nesplnil, čo má na
posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi rovnaký vplyv, ako keby v zmluve účel
jej uzatvorenia nebol.

10. V danom prípade ako to vyplýva z obsahu spisu medzi účastníkmi bola uzatvorená štandardná
formulárová spotrebiteľská zmluva. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené
aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pri tom by nemali byť žiadne pochybnosti o
tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti alebo vyjednávacej
pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.

11.SmernicaRadyč.93/13/EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluváchukladáčlenským
štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská
zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu
spotrebiteľa podľa čl. 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym

pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života.

12. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov hoci uzatvorená na samostatnom tlačive má charakter
štandardnejzmluvnejpodmienkypoužívanejžalovanýmpriuzatváranízmlúvospotrebiteľskýchúveroch
so spotrebiteľmi. Je preto právne bezvýznamné, či takáto dohoda vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané
(§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola uzatvorená

na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalovaný ničím
nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania.

13.Dohodaozrážkachzomzdyjeformulár,ktoréhozneniebolovopredpripravenézostranyžalovaného
veriteľa.Žalovanýpožiadalzamestnávateľaovykonávaniezrážokzomzdy,hocineexistuježiadnesúdne

rozhodnutie, ktoré by jej ukladalo povinnosť plniť. Žalovanému sporná dohoda umožňuje bez súdnej
kontrolymimosúdnesiahnuťnamajetokdlžníkazapoplatokzaposkytnutieúveru,uktoréhoniejeznáme
žiadne také plnenie pre spotrebiteľa, ktoré by bolo pre neho potrebným. Evidentne ide o poplatok, ktorý
je v prevažnej miere v záujme dodávateľa (porov. rozsudok BGH z 13. mája 2014 - XI ZR 405/12).

14. Ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka umožňuje zabezpečiť uspokojenie pohľadávky
písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Aj preto túto
dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch ( § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka).
Právny úkon je v ustanovení § 34 Občianskeho zákonníka definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä
k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom

spájajú.

15.Základnýmpredpokladomvznikuprávnehoúkonujeexistenciavôle.Bezvôlepretonietaniprávneho
úkonu.

16. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informáciu o tom, čo uzatvorenie konkrétneho právneho úkonu znamená.
Z uzatvorenej dohody žiadne podstatné informácie o inštitúte dohody o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov nevyplývajú. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov pritom nie je založený

na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky
a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve zo zmluvnými
podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia zo strany súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie
je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvnépodmienky nedokáže vyhodnotiť. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho

voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Právny predpis, ktorého súčasťou je vyššie uvedené
ustanovenie nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené
pred účinnosťou tohto právneho predpisu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

28.5.2015 vydaný vo veci 8MCdo 13/2014).

17. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,

na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok
C-106/77 Simmenthal).

18. Zo samotného zákonného ustanovenia (najmä § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa) vyplýva tento naliehavý právny záujem spotrebiteľa na takomto určení neplatnosti
neprijateľnej zmluvnej podmienky a vyslovenia jej neplatnosti. Cit.: „Naliehavý právny záujem je daný,
nakoľko len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza, pretože
len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody môže následne argumentovať vo vzťahu
ku svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky z jeho mzdy. Navyše, určovanie neplatnosti

predmetnej dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej podmienky v
spotrebiteľskej zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Práve
žalobca a jeho majetková sféra je v ohrození neprimeranej výšky zrážok zo mzdy, ktorých konečnú výšku
určuje žalovaná svojím jednostranným rozhodnutím. V konaní pred súdom by mohla byť pohľadávka
vyčíslená v zákonnej výške, čo sa žalovaná snaží touto dohodou obísť, a preto je namieste práve

táto určovacia žaloba. V opačnom prípade žalovaná výšku svojho nároku, ktorú si takto môže sama
určovať, nebude mať potrebu nijako revidovať. Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z § 3 ods. 3
zákona č. 250/2007 Z.z., z čoho taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Tento
výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana

spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 18.11.2015 sp. zn. 8 Cdo 483/2014).

19. Odvolací súd sa tiež stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý v otázke náhrady trov konania
podriadil ich režim ustanoveniu § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto súd prvej

inštancie rozhodol správne, keď úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim z
ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola
skutočnosť,žežalovanývodvolacomkonaníúspechnemalažalobcovivsúvislostisodvolacímkonaním
žiadne trovy nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3: 0

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p).