Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 5Csp/22/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3217200934
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Anovčin

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2017:3217200934.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci

žalobcu: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, Metodova 8, Bratislava, zastúpený: Bobák, Bollová
a spol., s.r.o., IČO: 35 855 673, Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: Y. X., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom P. G. XXX, o zaplatenie 241,51 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o vi n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 114,43 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 114,43 eur od 08.09.2015 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 02.03.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu
sumu 241,51 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 08.09.2015 do zaplatenia. Žalobu
odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril zmluvu č. C a v zmysle tejto zmluvy vypožičal žalovanému SIM
kartu,ktorámuumožňujevyužívaťtelekomunikačnéslužbyposkytovanéžalobcom.Žalobcasadomáhal
nároku na náhradu škody, ktorá mu vznikla za odpredané telekomunikačné zariadenie Nokia Lumia 625

black vo výške 87,08 eur, zaplatenia sumy 114,43 eur z titulu nezaplatenej ceny poskytnutých služieb
a zaplatenia paušálnej náhrady nákladov vo výške 40,- eur. Pokiaľ ide o škodu, tak táto predstavuje
rozdiel medzi predajnou cenou uvedeného telekomunikačného zariadenia (210,- eur) a jeho akciovou
cenou (1,- euro), za ktorú ho žalobca predal žalovanému, pričom pri výpočte škody žalobca zohľadnil
početcelýchmesiacov,ktoréuplynulioduzavretiadodatkudookamihuporušeniazmluvnejpovinnostizo
strany žalovaného. Žalovaný škodu spôsobil tým, že získal telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú
cenu oproti predajnej cene tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto po dobu

viazanosti platiť a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej
doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 24.08.2015
vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus o pokonávku
nereagoval. Na preukázanie svojho nároku žalobca označil a predložil listinné dôkazy, a to zmluvu o
pripojení, výpis zo živnostenského registra na žalovaného, dodatok k zmluve o poskytovaní verejných
služieb, faktúry, pokus o pokonávku a všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Keďže v tejto veci ide o spotrebiteľský spor medzi dodávateľom
(žalobcom) a spotrebiteľom (žalovaným), ktorý vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy a zároveň hodnota
sporubezpríslušenstvaneprevyšuje1000,-eur,pričomideootázkujednoduchéhoprávnehoposúdeniaveci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, súd na prejednanie sporu nenariaďoval pojednávanie a
dňa 29.06.2017 vo veci verejne vyhlásil rozsudok.

3. Súd sa oboznámil so žalobou a k nej pripojenými listinnými dôkazmi a zistil, že žalobca uzatvoril so
žalovanýmakofyzickouosoboudňa03.03.2007zmluvuopripojeníč.Cadňa21.02.2014dodatokktejto
zmluve.Dodatokuzatváralžalovanýakoživnostník.Vzmyslezmluvyžalobcavypožičalžalovanému1ks
SIM kartu, ktorá mu umožňovala využívať služby poskytované žalobcom. Na základe dodatku odpredal
žalobca žalovanému telekomunikačné zariadenie Nokia Lumia 625 black za zľavnenú cenu 1,- euro.

Dodatkom si strany sporu okrem iného dohodli dobu viazanosti zmluvou v trvaní 24 mesiacov. Žalobca
vyúčtoval žalovanému cenu služieb a poplatkov faktúrou č. XXXXXXXXXX v sume 17,11 eur, splatnou
dňa 24.06.2015, faktúrou č. XXXXXXXXXX v sume 46,66 eur, splatnou dňa 24.05.2015 a faktúrou č.
XXXXXXXXXX v sume 63,16 eur, splatnou dňa 24.04.2015. Pokusom o pokonávku zo dňa 24.08.2015
vyzval žalobca žalovaného okrem iného na zaplatenie ceny služieb v sume 114,43 eur a zmluvnej
pokuty / náhrady škody vo výške 209,- eur v lehote do 12.11.2015. Žalovaný na pokus o pokonávku

nereagoval.

4. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (účinný v čase uzatvorenia
zmluvy medzi stranami sporu) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný
prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou

zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

5. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách účastník je
povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

6. Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (v znení účinnom
od 01.01.2012, ďalej len zákon o elektronických komunikáciách) zmluvy o pripojení podľa doterajších
predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

7. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách elektronická komunikačná

služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za odplatu, ktorá spočíva úplne alebo
prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb
v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani
zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaným pomocou sietí a
služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose

signálov v sieťach. Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať
každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na priame alebo nepriame vytváranie
a prijímanie národných a medzinárodných volaní prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel
národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu.

8. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za
poskytnutú verejnú službu.

9. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť
za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby

umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

10. Podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb
sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné
služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o

poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb
prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú
zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom
zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno
dojednať len v písomnej forme.

11. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.12. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

13. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

14. Podľa § 3 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení od 01.02.2013, ďalej len nariadenie) výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

16. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba je dôvodná iba v časti o zaplatenie sumy
114,43 eur. Medzi žalobcom a žalovaným vznikol dvojstranný záväzkovo - právny vzťah na základe
zmluvy o pripojení a dodatku k tejto zmluve, podľa ktorého žalobcovi, ktorý je oprávnený odplatne
poskytovať dohodnuté telekomunikačné služby, vznikla povinnosť predať žalovanému telekomunikačné

zariadenie za zvýhodnenú cenu a umožniť mu prístup do siete prevádzkovanej žalobcom a poskytovať
služby. Žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť odplatu za telekomunikačné zariadenie a za poskytnuté
verejné služby a poplatky v zmysle zmlúv. Uvedená zmluva o pripojení je v zmysle zákona o
elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb. V zmluve boli dohodnuté ceny
a poplatky za poskytované služby v súlade s platným cenníkom žalobcu a platobnými podmienkami. Z

listinných dôkazov vyplynulo, že žalobca poskytol žalovanému verejné služby a vyúčtoval za ne odplatu
a poplatky v období 04/2015 - 06/2015 v zmysle zmluvy a platného cenníka. Žalovaný cenu služieb a
poplatkov v sume 114,43 eur neuhradil, a preto ho na jej zaplatenie zaviazal súd.

17. Žalovaný neuhradil cenu služieb v lehote splatnosti, ktorá nastala po častiach v zmysle jednotlivých

faktúr najneskôr dňa 24.06.2015. Od 25.06.2015 je žalovaný v omeškaní s úhradou celej dlžnej sumy,
a preto z celej dlžnej sumy by od tohto dňa patril žalobcovi úrok z omeškania. Žalobca si ho uplatnil
od neskoršieho dňa, a to od 08.09.2015 a tak mu ho súd priznal od tohto dňa. Úrok z omeškania patrí
žalobcovi v zmysle § 3 nariadenia vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako bola základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. V prvý deň omeškania bola

základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,05 %, a preto žalobcovi patrí úrok z omeškania
vo výške 5,05 % ročne.

18. Žalobca si ďalej uplatňoval sumu 87,08 eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody a sumu 40,-
eur ako paušálnu náhradu nákladov. V tejto časti vyhodnotil súd žalobu za nedôvodnú a zamietol ju.

Predpokladom úspešného uplatnenia si nároku na náhradu škodu je preukázanie jej vzniku, porušenia
právnej povinnosti žalovaným a príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti žalovaného a
vznikom škody. Je pravdou, že žalovaný neuhradil cenu poskytnutých služieb včas, čím porušil svoje
povinnosti, avšak žalobca nepreukázal, že by v dôsledku tohto porušenia alebo v dôsledku nezotrvania
žalovaného v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu jemu vznikla škoda. Taktiež spoľahlivo nepreukázal

jej výšku. Absolútne nie je možné stotožniť sa s tým, že žalobcom vypočítaná suma (rozdiel medzi
cenou, za ktorú telekomunikačné zariadenie bežne predával a zľavnenou cenou, za ktorú ho predal
žalovanému za zohľadnenia doby plnenia zmluvy) je skutočnou škodou, ktorá mu vznikla v príčinnej
súvislosti s konaním žalovaného - porušením jeho povinností riadne a včas platiť cenu služieb a zotrvať
v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu. Pokiaľ ide o cenu, za ktorú žalobca žalovanému zariadenie

predal, tak k tomuto došlo ešte skôr, než žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto pokiaľ rozdiel
v cene by aj bol žalobcovou škodou, nie je jej vznik v priamej príčinnej súvislosti s porušením povinností
zo strany žalovaného. Okrem toho cena zariadenia pre žalovaného bola určená dohodou účastníkov,
t. j. aj na základe konania a ponuky žalobcu a akceptácie žalovaným, pričom v tejto súvislosti si akopodnikateľský subjekt mal byť žalobca vedomý podnikateľských rizík a postupovať tak, aby škodám
predchádzal. Okrem toho samotný výpočet žalobcu nepreukazuje, že tento je skutočnou škodou (resp.
ušlým ziskom), keďže z predložených listín a výpočtu nie je zrejmé, akým spôsobom a v akom rozsahu

boli vo výpočte zohľadnené napr. daňové náklady na zariadenie, DPH, prípadne či a v akom rozsahu sa
akciová cena zariadenia prejavila v cene poskytovaných služieb a pod. Žalobca tak neuniesol dôkazné
bremeno ohľadne výšky skutočnej škody, ani ohľadne preukázania, že mu škoda vznikla v príčinnej
súvislosti s konaním žalovaného, a preto v tejto časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ ide
o paušálnu náhradu nákladov, tak právo na ňu vzniká omeškaním dlžníka veriteľovi v obchodných

záväzkových vzťahov. Zmluva uzatvorená medzi stranami sporu však bola uzatvorená žalovaným ako
fyzickou osobou, a preto sa medzi stranami sporu nejedná o obchodný záväzkový vzťah ale o vzťah
občianskoprávny, a preto žalobcovi paušálnu náhradu nákladov nemožno priznať. Aj keď v dodatku k
zmluve je už žalovaný označený ako živnostník, samotným takýmto označením sa charakter zmluvy
nezmenil, keďže to z obsahu dodatku nevyplýva.

19. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

21. Žaloba bola podaná dôvodne iba v časti 114,43 eur zo sumy 241,51 eur, t. j. v 47,38 %, pričom
čistý úspech žalovaného bol 5,24 %, ktorý predstavuje rozdiel medzi úspechom žalovaného a úspechom
žalobcu. Úspech žalobcu bol len čiastočný, pričom žalovaný mal vyšší úspech, no zároveň v rozsahu
nepatrnom a náhradu trov si neuplatnil, a preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu

trov konania.

22. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s §
232 ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom
súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať
strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie

spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.