Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/339/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815202027
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7815202027.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Andrey Galdunovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu AZ KAPITAL, s.r.o., IČO: 46 042 237, so
sídlom Nová 19, 974 04 Banská Bystrica, proti žalovanému U. M., A. XX.XX.XXXX, S. W. P. H., Š. XX,
H., o zaplatenie 648 € istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku č.k. 4C/73/2015-96
z 11.4.2016 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 4C/73/2015-96 zo dňa 11.4.2016

zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi 648 € s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 12.03.2015
do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 38,50 € súdneho poplatku, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 648 € s príslušenstvom dôvodiac,
že stal vlastníkom bytu č. 11 na 2. poschodí v bytovom dome súpisné č. XXXX, vchod číslo XX v H. na
X. ulici a spoluvlastníkom podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu na exekučnej

dražbe konanej 14.11.2012, príklep bol schválený uznesením súdu 6Er/484/2006-251. Žalovaný od
dražby užíval sporné nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, a žalobcovi odovzdal byt až 17.04.2013.
V byte ponechal hnuteľné veci, ktoré napriek opakovaným výzvam neprevzal, preto žalobcovi vznikli
náklady s uskladnením týchto vecí, ktoré si uplatňuje v tomto konaní.
Súd prvej inštancie zohľadnil aj stanovisko žalovaného, ktorý nesúhlasil so žalobou a navrhol ju
zamietnuťdôvodiac,žeajvsúčasnejdobejevlastníkombytu,bytnikomunepredalasúdisaovypratanie
bytu a zaplatenie nájmu.

Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a
preto jej vyhovel . Dôvodil, že žalobca si uplatňoval žalovanú sumu z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia zo strany žalovaného (pretože žalovaný získal prospech plnením bez právneho dôvodu),
nakoľko hnuteľné veci, ktoré patria žalovanému žalobca po vyprataní bytu uskladňuje, žalovaný si
hnuteľné veci nechce prevziať a nechce hradiť ani náklady súvisiace s ich uskladnením. Citoval ust. §
451 ods. 1,2 Obč. zák. a konštatoval, že bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 1 OZ je konštruované
ako záväzkový vzťah medzi tým kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho sa niekto obohatil.

Jedným z dôvodov získania bezdôvodného obohatenia je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že
plnilo sa, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa plní.V prejednávanej veci súd zistil, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k bytu č. XX na 2. poschodí
v bytovom dome súpisné číslo XXXX, vchod číslo XX na ulici X. v podiele 1/1 a zároveň nadobudol
spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu v podiele 397/10000

na dražbe dňa 14.11.2012 pred exekútorom JUDr. Petrom Hodermarským a príklep bol schválený
uznesením súdu 6Er/484/2006-251, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.03.2013. Z Protokolu o
odovzdaní bytu č. XX zo dňa 17.04.2013, kde je podpísaný konateľ žalobcu a žalovaný vyplýva,
že boli spísané stavy elektromeru, teplej úžitkovej vody, studenej úžitkovej vody, plynu a merače na
radiátoroch. Žalobca vyzval dňa 20.05.2013 žalovaného na vypratanie a uvoľnenie bytu a následne byt

sám vypratal. Veci žalovaného uskladnil v garáži v Rožňave a následne v sklade v Rožňave, pričom
vyzýval žalovaného, aby si veci prevzal jednak na pojednávaní 02.09.2015 v konaní 12C/335/2014, ako
aj písomnou výzvou zo dňa 29.11.2013. Žalovaný do rozhodnutia súdu si hnuteľné veci neprevzal a
uviedol, že žalobca ich má vrátiť do bytu, z ktorého ich protiprávne odniesol, nakoľko žalovaný je naďalej
vlastníkom bytu.
Za daného skutkového stavu súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný sa nedôvodne bráni,

že je vlastníkom sporného bytu č. XX, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne
územie H.. Vlastnícke právo k tomuto bytu stratil udelením príklepu na dražbe dňa 14.11.2012, ktorý
bol schválený uznesením Okresného súdu Rožňava 6Er/484/2006-251. Vlastnícke právo nadobudol
žalobcaahnuteľnévecinachádzajúcesavbyte,ktorésineprevzalžalovaný,žalobcavypratalaumiestnil
ich v garáži a následne v sklade a vyzýval žalovaného, aby si veci prevzal. Žalovaný si do rozhodnutia

súdu veci neprevzal a uviedol, že nie je ochotný si ich prevziať, lebo ich nemá ani kde uskladniť
a naviac tvrdil, že bol protiprávne vyprataný z bytu, ktorého je dodnes vlastníkom. Poukázal aj na
rozhodnutia Mesta Rožňava o vyrubení dane za sporný byt, pričom uplatnil si voči žalobcovi náhradu
škody za hnuteľné veci, ktoré má žalobca v konaní 20C/423/2013 o zaplatenie náhrady škody vo výške
22.900,00 €. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaný nie je vlastníkom sporného bytu, ako to bolo

vyššie preukazované výpismi z listu vlastníctva číslo XXXX katastrálne územie H. a skutočnosť, že na
sporný byt žalovanému správca dane vyrubil dňa v rokoch 2014, 2015 a 2016 neznamená, že by bol
vlastníkom tohto bytu. Žalovaný s najväčšou pravdepodobnosťou neoznámil správcovi dane vo forme
daňového priznania, že stratil vlastnícke právo v roku 2013 a teda od roku 2014 by mu už nemala byť
vyrubovaná daň. Naviac bolo preukázané, že žalovaný bezdôvodne odmieta prevziať svoje hnuteľné

veci a tým, že ich žalobca uskladňuje a zároveň zabezpečuje a ochraňuje, na strane žalovaného tak
dochádza k bezdôvodnému obohateniu spočívajúcemu vo výške nákladov potrebných na uskladnenie
týchtohnuteľnýchvecí.Keďžežalobcapreukázal,žezauplatnenéobdobieod01.09.2013do30.08.2014
zaplatil náklady na skladovanie vo výške 180,00 € a za obdobie od 01.09.2014 do 31.03.2015 vo výške
468,00 €, bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné jeho žalobe vyhovieť, nakoľko žalovaný sa najmenej

o priznanú sumu bezdôvodne obohatil tým, že nemusel platiť náklady za skladovanie svojich vecí, čo
za neho zaplatil žalobca.
Výrok o úrokoch z omeškania prvoinštančný súd oprel o ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Žalobca pred podaním žaloby vyzval
žalovaného na prevzatie vecí, ktoré žalovaný odmietol prevziať a preto súd dospel k záveru, že sa

dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia po tom, ako žalobca uhradil náklady dňa
02.03.2015, resp. 30.08.2014. Žalobca si uplatňoval úroky z omeškania až od podania žaloby dňa
12.03.2015, preto mu boli od tohto dňa priznané.
O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku. Úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného

súdneho poplatku zo žaloby vo výške 38,50 €.

3. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal žalovaný odvolanie dôvodiac, že
žalobca si neoprávnene privlastnil jeho majetok. Žiadal zrušiť rozsudok ako nedôvodný, lebo došlo ku
vykradnutiu jeho bytu na objednávku cirkevníkov z predstavenstva SBD Rožňava.

4. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Súd prvej inštancie rozhodoval a žalovaný podal odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.
Občianského súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016). Odvolací súd vec prejednával a rozhodoval

v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016).

6. Podľa ust. § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutiajeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

7. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v medziach
odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a
námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd konštatuje, že vecne správne, podrobné a presvedčivé, ale aj zákonu zodpovedajúce

sú dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
a na tieto odkazuje. Odvolacie námietky žalovaného boli už predmetom preskúmavania pred súdom
prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti
uvedenévodvolaníneumožňujúodvolaciemusúduprijaťinézáveryaniesúspôsobiléspochybniťvecnú
správnosť napadnutého výroku rozsudku.

10. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový
stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. §191 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia
správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a ani v odvolacom konaní nevyšli najavo také skutočnosti,
ktoré by spochybnili vecnú správnosť napadnutého uznesenia.

11. Z uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalovaného nedôvodné a nespôsobilé spochybniť
vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd preto dospel k záveru, že postupu

prvoinštančného súdu v konaní ani jeho rozhodnutiu nie je možné vytknúť pochybenia zakladajúce záver
o naplnení niektorého z odvolacích dôvodov a napadnutý rozsudok preto ako vecne správny podľa ust.
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil vrátane správneho výroku o trovách konania.

12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania a žalobcovi trovy odvolacieho konania preukázateľne nevznikli.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).