Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 27, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10C/192/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114221477
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2114221477.9

Rozhodnutie

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom u v právnej veci žalobcu: Jadrová a vyraďovacia
spoločnosť, a.s, so sídlom Tomášikova 22, 821 02 Bratislava, IČO: 35 946 024, právne zastúpená:
Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán, s.r.o., so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 2, 811 02
Bratislava, IČO: 36 861 227, proti žalovanému 1./: E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K.
XX, žalovanému 2./: H. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. XXX, žalovanému 3./: K. K., nar.

XX.XX.XXXX, bytom V. M. XXXX/XX, XXX XX V., žalovanému 4./: C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX
XX K. XX, právne zastúpení: JUDr. Andrejom Struhárom, advokátom so sídlom Kubániho 16, 811 04
Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaní I, II, III a IV. majú právo na náhradu trov konania voči žalobcovi

v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 18.08.2014 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že je výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti v podiele 1/1 k parcele registra C číslo XXXX/XX o výmere 1293 m2, druh
pozemku ostatné plochy, zapísanej na liste vlastníctva č.XXX, pre k.ú. Radošovce, obec Radošovce,
okres Trnava, spôsob využitia pozemku XX, umiestnenie 2.

2. Žalobu odôvodnil tým, že nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX, okres Trnava, obec Radošovce,
katastrálne územie Radošovce, pozemok parcelné číslo XXXX/X, druh Ostatné plochy, o výmere 5358
m2 nadobudol Slovenský energetický podnik, štátny podnik, P. XX, XXX XX L., výkupom od viacerých
vlastníkov v súlade s geom. plánom č. XXX-X-XXXX-XXXX/X-XX vypracovaným za účelom oddelenia
parcely č. XXXX/X. Časť pôvodnej nehnuteľnosti s parcelným číslom XXXX/X nadobudol právny

predchodca na základe zmluvy zo dňa 14.07.1981 uzatvorenej medzi A. O. a právnym predchodcom
1. Súčasťou pôvodnej nehnuteľnosti sa tak stal aj pozemok o výmere 1293 m2. A. O. bol podľa
výpisu z evidencie nehnuteľností v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy zapísaný ako výlučný vlastník
pozemku zapísaného na LV č. XXX k.ú. Radošovce, pozemok parcela č. XXXX/X roľa o výmere 135.564
m2. Ďalej žalobca uviedol, že na základe rozhodnutia vlády SR č. 901/1994 zo dňa 30.08.1994 o
privatizácii právneho predchodcu 1 vložil Fond národného majetku SR majetok právneho predchodcu 1

do novej spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s., so sídlom P. XX, XXX XX L., IČO: 31 380 751 (právny
predchodca 2). Na základe uznesenia vlády č. 758/2000 došlo k rozdeleniu právneho predchodcu 2 na tri
samostatné subjekty, pričom nehnuteľný majetok prešiel do vlastníctva Slovenských elektrární, a.s., so
sídlom Hraničná 12, 827 36 Bratislava, IČO: 35 829 052(právny predchodca 3). Dňa 17.03.2006 uzavrel
žalobca ako kupujúci s právnym predchodcom 3 ako predávajúcim zmluvu o predaji časti podniku, v
súlade s ktorou nadobudol žalobca aj pôvodnú nehnuteľnosť. Vklad vlastníckeho práva bol povolený

dňa 26.04.2016. Pôvodná nehnuteľnosť sa využíva na prevádzkové potreby žalobcu ako náhradný zdroj
úžitkovej vody a je na nej umiestnená technológia pre čerpanie podzemnej vody. Žalobca nehnuteľnosťužíval až do 26.08.2010, kedy žalobcovi bol doručený Protokol o oprave chyby v katastrálnom operáte,
vydaný vtedajšou Správou katastra Trnava, číslo konania X151/10 zo dňa 19.08.2010. Z uvedeného
protokolu zistil žalobca existenciu duplicitného vlastníctva k časti pôvodnej parcely, pričom následne

Správa katastra odčlenila spornú časť parcely a vytvorila novú nehnuteľnosť opísanú v petite návrhu.
Ako vlastníci bol zapísaný žalobca v podiele 1/1 a žalovaný 1./ v podiele 4/5 a žalovaní 2./ až 4./ každý
v podiele 1/15. Žalovaní odvodzujú svoje vlastnícke právo z rozhodnutia o dedičstve D 2558/91 po Y.
K.. Dňa 23.09.1954 bola vydaná prídelová listina, prostredníctvom ktorej bol prevedený do vlastníctva
Y. K. a jeho manželky H., rodenej V., pozemok s parcelným číslom XXXX/X druh orná pôda o výmere

39415 m2, ktorého súčasťou je aj dotknutá nehnuteľnosť. Žalobca až do dňa doručenia protokolu užíval
nehnuteľnosť v dobrej viere, že je jej vlastníkom, rovnako ako jeho právni predchodcovia, rovnako
ako k novej nehnuteľnosti, ktorú nadobudol právny predchodca 1 na základe kúpnej zmluvy od A.
Čápku, ktorý v čase uzavretia kúpnej zmluvy bol zapísaný v evidencii nehnuteľností ako výlučný vlastník
parcely č. XXXX/X, roľa o výmer 135.564 m2. Správa katastra zároveň ku každému z duplicitných
vlastníkov zapísala poznámku: „Hodnovernosť údajov katastra bola spochybnená podľa § 71 zákona

č. 162/1995 Z.z., takéto údaje sa nesmú používať - duplicita vo vlastníctve parcely registra C č. XXXX/
XX - ostatné plochy o výmere 1293 m2 - v.z. 22/10. Žalobcu kontaktoval žalovaný 2./, pričom upozornil
žalobcunaexistenciuduplicitnéhovlastníctvaapožadovalriešeniesituácie.Žalobcaponúkolžalovaným
možnosť dohody, avšak žalovaní nereagovali. Vzhľadom na uvedenú situáciu žalobca podal žalobu
o určenie vlastníckeho práva, pričom žalobca má za to, že sú splnené pre podmienky pre určenie

jeho vlastníckeho práva vydržaním, nakoľko od 01.01.1992 môže vydržať vlastnícke právo aj právnická
osoba, pričom do času jej držby sa započítava aj držba právneho predchodcu. Žalobca má za to, že
nehnuteľnosť nadobudol jeho právny predchodca na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.07.1981, pričom
prostredníctvom následných prevodov, nehnuteľnosť nadobudol on, ktorú následne v dobrej viere držal
a užíval, až do roku 2010, t.j. takmer 30 rokov vrátane držby právnych predchodcov.

3. Žalobca k žalobe pripojil: výpis z listu vlastníctva č. 675 (č.l.7-8), výpis z listu vlastníctva č. 410 (č.l.9),
výpiszlistuvlastníctva(č.l.11),kúpnazmluva(č.l.12-13),geometrickýplán(č.l.14-16),výpiszevidencie
nehnuteľností (č.l.17), prídelová listina (č.l. 18-19), protokol o oprave chyby v katastrálnom operáte
(č.l. 20-21), žiadosť žalovaného 2./ (č..l.22), kúpna zmluva k čiastkovému dielu parcely (č.l. 46-47),

vyvlastňovacia listina (č.l. 48-51), uznesenie vlády (č.l.52-55), Zmluva o predaji podniku (č.l.56-71), list
vlastníctva (č.l. 109, 110, 111, 112-113, 114-115, 116-117), návrh na vklad (č.l. 118-120), rozhodnutie
o povolení vkladu (č.l. 121-124), notárska zápisnica (č.l.125-52), výpis z podnikového registra (č.l.
153), výpis z obchodného registra (č.l. 154-156), Úplné znenie zakladacej listiny štátneho podniku (č.l.
159-168), rozhodnutia (č.l. 173-178), hospodársku zmluvu (č.l.184-185).

4. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom, ako aj listinami predloženými žalovanými,
ako aj vyjadreniami na pojednávaní, a obsahom pripojených dedičských spisov D 2558/91 a D 2892/91,
odpoveďami Okresného úradu, katastrálneho odboru (č.l.186-187), pozemnoknižnou vložkou č.466
(č.l. 188-192), geometrickým plánom (č.l. 192-196), rozhodnutie v konaní o dedičstve po E. O. (č.l.

197), kúpna zmluva (č.l. 198), geometrický plán (č.l.199), list vlastníctva (č.l.200), dedičské rozhodnutie
v konaní po zomrelom A. O. (č.l.202-205), identifikácia parciel (č.l. 207), dedičské rozhodnutie po
zomrelom Y. K. (č.l. 215), prídelová listina (č.l. 216), protokol o oprave chyby (č.l. 217-220), osvedčenie
o dedičstve po zomrelej U. B. (č.l. 231-232), prídelová listina (č.l.233-235), osvedčenie o dedičstve po
H. V. (č.l.236-237), prídelová listina (č.l.238), osvedčenie o dedičstve po H. V. (č.l. 239), osvedčenie

o dedičstve po O. K. (č.l. 244), prídelová listina (č.l. 245), osvedčenie o dedičstve po R. R. (č.l.
247-250),prídeloválistina(č.l.251),rozhodnutieopovolenívkladu(č.l.252),kúpnazmluva(č.l.253-257),
vyjadrenie žalobcu a odpoveď OUKO (č.l.268-269), žiadosti o zmenu zápisu právnych vzťahov (č.l.
274-275), rozhodnutie o vyvlastnení č.. 276-277), kúpna zmluva s Vavrinským U. (č.l.279), rozhodnutie o
návrhu na vklad (č.l.284), výpis z obchodného registra (č.l.285-286, 302-307), špecifikácia nehnuteľnosti

k návrhu na vklad (č.l. 287-294), notárska zápisnica (č.l. 295-296), zakladateľská listina (č.l.297-300),
rozhodnutie Krajského úradu (č.l. 321-324, 331-333, 334-335), rozhodnutie Okresného úradu v Trnave
(č.l.238), Žiadosť o zápis zmien právnych vzťahov (č.l. 344-346), rozhodnutie o umiestnení stavby
(č.l. 347), rozhodnutie o odňatí pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu (č.l.351-353), žiadosť
o zahájenie vyvlastňovacieho konania (č.l. 354-357), zoznam nehnuteľného majetku (č.l. 380-383),

zápisnica o prevzatí (č.l. 384-385), dohoda o prenájme pozemkov (viď prílohová obálka), obsahom
pripojených katastrálnych spisov č.l. X170/2010 a X 151/20105. Žalovaní namietali platnosť kúpnej zmluvy medzi právnym predchodcom 1 žalobcu, nakoľko právny
predchodca 1 žalobcu bol štátny podnik, a teda podľa žalovaných nemohol nadobúdať nehnuteľnosti do
vlastníctva, ale vlastníkom mohol byť len štát a tento v takomto prípade nemohol byť dobromyseľným.

6. Podstata sporu tkvie v tom, či žalobca platne nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorej
určenia vlastníckeho práva sa domáha, a to zmluvou a vydržaním.

7. Súd konštatuje, že obsah jednotlivých listín predložených, či už žalobcom alebo žalovanými, alebo

pripojenými na návrh niektorej zo strán súdom nie je medzi účastníkmi konania sporný. Sporným z
pohľadu žalovaných platnosť zmluvy o nadobudnutí nehnuteľnosti z roku 1981 a vydržanie vlastníckeho
práva dobromyseľným držiteľom.

8. Súd vec posúdil podľa nasledovných ustanovení zákona.

9. Podľa § 114 zákona č. 141/1950 Zb, v prípadoch, v ktorých tak zákon ustanovuje, prechádza
vlastníctvo priamo zo zákona alebo výrokom súdu, úradu alebo orgánu verejnej správy. Ak ide o vec
nehnuteľnú, zapíše sa tiež prechod vlastníctva v pozemkovej alebo železničnej knihe alebo sa na súde
uloží listina.

10. Podľa § 16 ods. 1 zákona č.46/1948 Zb., Pokud si vykoupenou půdu neponechá stát za náhradu
pro účely veřejné nebo pro budoucí příděl, přidělí ji ministerstvo zemědělství do vlastnictví:
a) malozemědělcům k doplnění jejich nesoběstačných usedlostí,
b) drobným pachtýřům, zejména pokud jde o příděl půdy jimi dosud obdělávané, neuchází-li se o tuto
půdu pachtýř, který pozbyl pachtu po vyhlášení zákona ze dne 3. července 1947, č. 139 Sb. , o rozdělení pozůstalostí se zemědělskými podniky
a o zamezení drobení zemědělské půdy, při čemž souhrn vlastní a přidělené půdy nesmí převyšovati
výměru stanovenou pro příděl v odstavci 2, bez újmy ustanovení odstavce 5, předposlední věty,
c) zemědělským zaměstnancům, malozemědělcům a jiným osobám k vytvoření zemědělských
soběstačných usedlostí,

d) malým a středním zemědělcům, jimž byla po 1. lednu 1930 půda vyvlastněna na stavby cest, železnic
nebo jiných objektů veřejného zájmu,
e) obcím a okresům, jakož i jiným veřejnoprávním korporacím pro účely veřejné, zejména pro plánovité
provádění bytové péče, a obecně prospěšným stavebním a bytovým družstvům,
f) zemědělským výrobním družstvům k účelům společného hospodaření a jiným zemědělským

družstvům pro potřeby jejich provozu,
g) dělníkům, veřejným a soukromým zaměstnancům a maloživnostníkům do výměry nejvýše 0.5 hektaru
pro stavbu vlastního domu nebo na zřízení zahrádky nebo rozšíření provozních zařízení,
h) na návrh příslušného ministra průmyslovým podnikům, pokud ji nutně potřebují ke svému řádnému
provozu a rozvoji.

11. Podľa § 17 zákona č. 46/1948 Zb., přidělená půda přechází dnem převzetí držby do vlastnictví
přídělce. Přídělce je povinen na přidělené půdě osobně pracovati s péčí řádného hospodáře.

12.Súdnazákladevyššie citovanýchzákonnýchustanoveníplatnýchvčasenadobudnutiavlastníckeho

práva právnych predchodcov (ďalej len „PP“) žalovaných konštatuje, že žalovaní (ich PP) riadne
nadobudli vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti, tak ako to vyplýva z prídelovej listiny nachádzajúcej
sa na č.l. 18 súdneho spisu.

13. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 31. marcu 1983 k zmluve o

prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia Štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza
registráciou zmluvy.

14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 22/1964 Zb., v znení platnom v čase vykonania úkonu, v
evidencii nehnuteľností sa vyznačujú všetky nehnuteľnosti s uvedením druhov pozemkov (kultúr),

výmer a spôsobu užívania; ďalej vlastnícke vzťahy, správa národného majetku, právo trvalého
užívania národného majetku, právo osobného užívania pozemkov, obmedzenie vlastníckych práv a iné
skutočnosti týkajúce sa nehnuteľností potrebné pre národné hospodárstvo.15. Podľa § 3 zákona č. 22/1964 Zb., v znení platnom v čase vykonania úkonu, evidenciu nehnuteľností
zakladajú,vedúaudržujúvsúladesoskutočnýmstavomorgányÚstrednejsprávygeodézieakartografie
zriadené v okresoch (ďalej len „orgány geodézie“).

16. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 22/1964 Zb., v znení platnom v čase vykonania úkonu, Evidenciu
nehnuteľností udržujú orgány geodézie v súlade so skutočným stavom na základe ohlásených zmien,
miestnehovyšetrenia,prípadnemerania,azasúčinnostiorgánov,organizáciíaobčanov,ktorýchsatýka.

17. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 22/1964 Zb., v znení platnom v čase vykonania úkonu, Zápisy právnych
vzťahov o nehnuteľnostiach sa vykonávajú na základe právoplatných rozhodnutí súdov, národných
výborov, štátnych notárstiev alebo iných orgánov a organizácií oprávnených rozhodovať o právnych
vzťahoch, predmetom ktorých sú nehnuteľnosti, alebo na základe zmlúv a iných listín, prípadne návrhov
orgánov a organizácií oprávnených na to podľa osobitných predpisov. Pri nových stavbách vo vlastníctve
občanov sa zápisy vykonávajú na základe rozhodnutí o udelení popisného alebo evidenčného čísla a

geometrického plánu.

18. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 22/1964 Zb., v znení platnom v čase vykonania úkonu, v evidencii
nehnuteľností sa bežne zapisujú zmeny vlastníckych vzťahov, vlastnícke práva novo vzniknuté, ako aj
ich obmedzenia, obdobné údaje o správe národného majetku a novo vzniknuté práva trvalého užívania

národného majetku a osobného užívania pozemkov.

19. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 22/1964 Zb., v znení platnom v čase vykonania úkonu orgán geodézie
opraví zápis, ktorý nebol vykonaný v súlade s predloženými dokladmi alebo výsledkami vyšetrenia. Pri
zápise právnych vzťahov môže orgán geodézie opraviť iné nesprávnosti len na základe právoplatného

rozhodnutia alebo opatrenia orgánov a organizácií uvedených v § 4 ods. 2 .

20. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 22/1964 Zb., v znení platnom v čase vykonania úkonu údaje evidencie
nehnuteľností sú záväzné pre plánovanie a riadenie poľnohospodárskej výroby, pre výkazníctvo a

štatistiku o poľnohospodárskom pôdnom fonde a lesnom fonde, pre prehľady nehnuteľností vedené
socialistickými organizáciami a sú aj podkladom pre spisovanie zmlúv a iných listín o nehnuteľnostiach.

21. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka platného v roku 1981, veci, ktoré sú určené pre osobnú potrebu
občanov, prevádzajú sa zo socialistického spoločenského vlastníctva do ich osobného vlastníctva alebo

sa im prenechávajú do osobného užívania.

22. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka platného v roku 1981, spoločenskému užívaniu občanov
slúžia verejné zariadenia, ako zariadenia dopravné, zdravotnícke, kultúrne, sociálne, telovýchovné a
rekreačné.

23. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka v platnom znení, vlastník je v medziach zákona oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

24. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka v platnom znení, všetci vlastníci majú rovnaké práva a

povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

25. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom od 01.01.1992, oprávnený držiteľ sa
stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu
desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

26. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom od 01.01.1992 , do doby podľa odseku
1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

27. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom od 01.01.1992, držiteľom je ten, kto

s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.28. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom od 01.01.1992, ak je držiteľ so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri
pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

29. Podľa § 868 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami
tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj
nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

30. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči záujmom spoločnosti.

31. Podľa ČL. 8 ods. 1 Ústavy č. 100/1960 z., Socialistické spoločenské vlastníctvo má dve
základné formy: štátne vlastníctvo, ktoré je vlastníctvom všetkého ľudu (národný majetok), a družstevné
vlastníctvo (majetok ľudových družstiev).

32. Súd konštatuje, že žalobca odvodzuje svoje vlastnícke právo od kúpnej zmluvy uzavretej dňa
14.07.1981 s nevlastníkom, ktorý nehnuteľnosť nadobudol dedením, pričom sa však tak nemalo stať,
nakoľko vlastníkom už bol právny predchodca žalovaných. Skutočnosť, že nehnuteľnosti nadobudol
A. O., bola spôsobená nesprávnym postupom, resp. nekonaním právneho predchodcu žalobcu, a to

štátu prostredníctvom svojich ustanovených orgánov. V dôsledku toho, že vtedajšie štátne notárstvo
nezaevidovalo vlastnícke právo na základe vydaných prídelových listín viedlo k tomu, že žalobca sa
domáha určenia vlastníckeho práva na základe neplatného titulu v rozpore so zásadou „nikto nemôže
previesť viac práv, než má sám“. Súd konštatuje, že vlastnícke právo právnych predchodcov žalovaných
je dané bez ohľadu na zaregistrovanie tohto práva štátnym notárstvom, a preto právny titul, od ktorého

odvodzuje svoje vlastníctvo žalobca je len domnelý právny titul, ktorý je však vo svojej podstate neplatný.
Ďalej súd konštatuje, že posudzoval, či žalobca bol vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľný, alebo
nie pri svojej držbe na základe domnelého titulu, ktorým bola kúpna zmluva z roku 1981. Súd má za to,
že nie, nakoľko v priebehu konania bolo preukázané, že žalobca pri nadobúdaní pozemkov v uvedenom
období postupoval zásadne rozdielne, a to niekde skúmal pôvodné pozemkovo knižné vložky (uvedené

plynie z listinných dokladov predložených v konaní, najmä zo žiadosti o zmenu zápisu právnych vzťahov
č.l. 274-275 rovnako č.l. 345, 353, 356, kde sa všade uvádza ako podklad pozemkovoknižná vložka
pri nadobúdaní vlastníctva), pričom pri pozemku, ktorý je predmetom sporu sa právny predchodca
žalobcu obmedzil len na výpis z listu vlastníctva evidovaný štátnym notárstvom. Súd konštatuje, že
výpis z listu vlastníctva podľa vtedy platného § 6 síce mohol byť síce podkladom pre uzatvorenie zmluvy,

avšak tieto údaje neboli pre účastníkov zmluvného vzťahu záväzné, čo vychádzalo z predchádzajúcej
právnej úpravy, ktorá nevyžadovala registrovanie zmlúv ako to bolo v neskoršom období, čoho si právny
predchodca žalobcu musel (mal byť) vedomý vzhľadom na skutočnosť, že jeho zamestnanci mali právne
vzdelanie. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že dobromyselnosť nemôže byť preukázaná ani svedeckou
výpoveďou vtedajšieho zamestnanca E.. C. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorý síce vypovedal, ako vtedy bolo

postupované, avšak vzhľadom na materiálne, personálne možnosti právneho predchodcu a vtedajší
právny stav, má súd za to, že takáto svedecká výpoveď nemôže preukázať dobromyseľnosť. Súčasne
má súd za to, že PP žalobcu nebola bežná fyzická osoba bez riadnej znalosti zaužívaných postupov a
možných problémov, ale naopak bola to štát, prostredníctvom ktorého konala organizácia s personálnym
aparátom s patričným vzdelaním a skúsenosťami, čo vyplynulo aj z výpovede svedka, ktorý uviedol na

pojednávaní, že bežne zabezpečovali viaceré zmluvné prevody, a teda museli si byť zrejmý okolností
a možných problémov, ktoré môžu vyvstať, pričom sa nemali spoliehať na výpis z listu vlastníctva, keď
mohli preveriť pozemnoknižnú vložku. Súd súčasne je toho názoru, že ak by priznal žalobcovi ochranu
jeho práva a teda jeho postupu, tak by porušil zásadu „nemo turpitudinem suam allegare potest“ (nikto
nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania), nakoľko žalobca ako právny nástupca osôb,

ktoré výslovne konali v rozpore s právom (nezaevidovali riadne prídelovú listinu a dokonca poznámku o
tomnepreklopilinalistvlastníctva),pričombolipovinníopaku,takbyztohovyťažilivlastnýprospechtým,
že sa bránia, veď to tam nebolo poznačené, ja som to nevedel. Súd v súvislosti s právnym predchodcom
žalobcu konštatuje, že tento mal všetky prostriedky (štátu, koncernového podniku, či už personálne,
materiálne), aby takéto okolnosti nenastali, a aby uvedené bolo vykonané riadne, a nič nezlyhalo a

chyba sa nestala. V danej situácii však nastal opak, chyba sa stala, systém zlyhal. Súd je toho názoru,
že uvedené je možné, môže sa to stať, nakoľko žiadny systém nie je dokonalý, avšak v tom prípade
nemožno pri takomto stave z toho ťažiť. Súd v súvislosti s uplynutím 10 ročnej vydržacej doby, počas
ktorej mal byť žalobca dobromyseľný konštatuje, že táto nemohla uplynúť, nakoľko štát bol domnelýmvlastníkom nehnuteľnosti, až do rozhodnutia vlády v roku 1994 (viď č.l.52), pričom najneskôr 23.03.1992
PP žalobcu vedel (viď rozhodnutie Pozemkového úradu zo dňa 23.03.1992 zo spisu X1170/10), že pri
vlastníckom práve k parcele č. XXXX/X je problém v podobe zápisu v prospech A. O.. Orgán však

nekonal a situáciu neriešil, čo vzhľadom na znalosť veci mohol. Súd ďalej konštatuje, že tak ako nebol
dobromyseľný štát pri nadobudnutí nehnuteľnosti, nebol dobromyseľný ani v jej držbe, a teda nemohla
uplynúť ani vydržacia doba. Súd ďalej konštatuje, že už orgány vtedajšej správy katastra vedeli z obsahu
identifikácie parciel (viď č.l. 207) zo dňa 13.06.2001 o duplicitnom vlastníctve parcely XXXX/X, ako aj
ďalších parciel, pričom reálne konali až za 10 rokov. Súd má za to, že uvedené nemôže byť na prospech

žalobcu a v neprospech žalovaných. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že právny
úkon právneho predchodcu žalobcu je neplatným právnym úkonom, nakoľko nakladal s majetkom,
ktorý mu nepatril a súčasne, že žalobca vzhľadom na všetky okolnosti nemôže byť dobromyseľným
držiteľom,apretosúdrozhodoltak,žežalobuzamietol.Súdďalejpoukazujenarozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 MCdo 4/2013 z 19. februára 2014, ako aj Uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky II. ÚS 432/2014-16 zo dňa 29.07.2014, ktoré riešili obdobnú situáciu, a z

ktorých si súd dovolí citovať: „Dobromyseľnosť držiteľa je nutné posudzovať tak z objektívneho ako
i subjektívneho hľadiska. Pod objektívnym hľadiskom sa rozumie, či držiteľ pri zachovaní náležitej
opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte
požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva jemu nepatriace nehnuteľnosti. Vydržanie je
osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza

k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné
nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť splnené zároveň zákonné predpoklady, a to a)
nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby,
ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, c)
spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom

na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec, alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ
je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z
posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z
objektívneho hľadiska, t.j., či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na
okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že

užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať
o existujúci právny dôvod, stačí, ak tu bol domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby
držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí.“

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení

tak, že nárok na ich náhradu majú žalovaní ako účastník plne úspešní v konaní voči žalobcovi. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia

prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,
musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho

sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.