Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 22, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/604/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413206270
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4413206270.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a JUDr. Denisy Šaligovej, v právnej veci žalobcu: CD
Consulting, s. r. o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, Brno, Česká republika, IČO: 26 429 705, proti
žalovanej: T. R., bytom Nové Z., V. XXXX/XXA, o zaplatenie zmenkovej sumy 469 eura s príslušenstvom
a zmenkovej odmeny 1,56 eura, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo
dňa 10. mája 2016 č. k. 5C/278/2013-107 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách
konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške
0,19% denne zo sumy 469 eur od 13. 08. 2010 do zaplatenia zastavil. Vo zvyšku súd návrh zamietol a
žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami čl. 19 nariadenia č. ES
861/2007, čl. I § 48 ods. 1, čl. I § 75, čl. I § 11 ods. 1, čl. I § 17 zák. č. 191/1950 Sb., § 52 ods. 1 až 4, § 53
ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, § 39, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 6 zák. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a uviedol, že žalobca sa návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa nariadenia

ES č. 861/2007 zo dňa 18. 03. 2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie zmenkovej
sumy 469 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 469 eur od 13. 08. 2010 do
zaplatenia,6%úrokuzozmenkovejsumy469eurod27.10.2010dozaplateniaazmenkovejodmeny1/3
zmenkovej sumy, teda 1,56 eura s odôvodnením, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky,
ktorú vystavila žalovaná dňa 01. 02. 2010 na zmenkovú sumu 469 eur. Žalovaná sa zaviazala za túto
zmenku zaplatiť pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným
úrokom. Indosatár predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil nič. Z dôvodu

čiastočného späťvzatia návrhu súd konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 %
denne zo sumy 469 eur od 13. 08. 2010 do zaplatenia zastavil a to podľa § 96 ods. 1 veta tretia OSP. Z
vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovaná vystavila dňa 01. 02. 2010 v Nových Zámkoch zmenku
na zmenkovú sumu 469 eur s tým, že na ňu zaplatí pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO
35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava
1, Oddiel: Sro, vložka číslo 23636/B zmenkovú sumu a zmenkový úrok 0,25% denne. Dátum začiatku
úročenia bol uvedený: 13. 08. 2010. Zmenka bola splatná: POHOTOVOSŤ, s.r.o. Pribinova 25, 811 09

Bratislava, vystavená „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na zmenke
je uvedený údaj - číslo zmluvy 408200107. Zmenka bola vystavená na základe dohody o vyplnení
zmenky obsiahnutej v úverovej zmluve z 01. 02. 2010, ktorú uzatvorila žalovaná ako dlžník a spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ. Žalovanej bol na základe úverovej zmluvy poskytnutý úver vo výške300 eur s tým, že žalovaná sa zaviazala tento úver vrátiť v 12 mesačných splátkach po 49 eur, t.j. mal
zaplatiť 588 eur veriteľovi. Žalovaná sa zaviazala uhradiť žalobcovi poplatok vo výške 288 eur. Žalovaná
si dobrovoľne neplnila svoje povinnosti, a preto si veriteľ uplatnil práva na Stálom rozhodcovskom

súde, ktorý jeho návrhu rozsudkom sp. zn. SR 13562/10 z 25. 01. 2011 v celom rozsahu právoplatne
vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie 469 eur so zmenkovým úrokom, úrokom a na náhradu trov
konania. Následne veriteľ podal návrh na vykonanie exekúcie a to na vymoženie pohľadávky priznanej v
uvedenom rozhodcovskom rozsudku, ku ktorému doložil predmetnú zmluvu a zmenku. Súdny exekútor
požiadal Okresný súd Nové Zámky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd Nové

Zámky uznesením č. k. 14 Er/643/2011-9 zo dňa 17. 05. 2011 žiadosť o udelenie poverenia právoplatne
zamietol. V zmysle judikatúry súdneho dvora EÚ sa vyžaduje a ani z citovaného znenia § 17 Zákona
zmenkového a šekového nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych vzťahov, t.j. neprijateľných zmluvných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách, na ktorých krytie je zmenka určená ex offo. K uvedenému
zaujalispoločnéstanoviskoajobčianskoprávneaobchodnoprávnekolégiaNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky z 20. 10. 2015, z ktorého stanoviska vyplýva, že ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného

nároku doloží zmenku a súdu vyplynie súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného
nároku, je súd z úradnej povinnosti povinný zabezpečiť prieskum tohto nároku v intenciách možnej
absolútnejneplatnostiúkonu,vktorommánárokzáklad.Akjevystaviteľomzmenkyspotrebiteľ,jemožné
ju skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase,
keď bola zmenka vystavená. V danej veci veriteľ pri uzatváraní hlavného záväzkového vzťahu konal

a žalovaná nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti. Predmetom
tejto spotrebiteľskej zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom žalovanej, a
preto sa na tento úver vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v
znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01. 01. 2008, v súvislosti s poskytovaním úveru

od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od
dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského

úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie
prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v
prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. V danej veci bola zmenka vystavená
na zabezpečenie nároku veriteľa zo zmluvy o úvere, ktorého výška bola 300 eur, a teda maximálna
zmenková suma pozostávajúca zo spotrebiteľského úveru a príslušenstva mohla byť maximálne 390

eur. Pretože zmenková suma bola v čase vyplnenia 469 eur, súd pri skúmaní spotrebiteľskej zmluvy
a aj zmenky dospel k záveru, že je neplatná pre jej rozpor s citovaným zákonným ustanovením. Zo
zmluvy o úvere vyplýva, že výška úveru bola 300 eur a dlžníčka sa zaviazala zaplatiť veriteľovi sumu
588 eur. O nedovolenosť, a teda aj o absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide v prípade, keď sa tento
prieči dobrým mravom. Uvedená zmluva o úvere sa prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami

poctivého obchodného styku, keď výška poplatku 288 eur takmer dosahuje výšku samotného úveru
300 eur. Uvedené spôsobuje jej absolútnu neplatnosť a v dôsledku toho aj z tohto dôvodu nemôže byť
platná ani vystavená zmenka, ktorá zabezpečuje hlavný záväzkový vzťah. Tento záver korešponduje
aj s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR zo dňa 06. 05. 2008 pod. sp. zn. 4 Obo
161/2007, z ktorého vyplýva, že z neplatnej úverovej zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého poplatku

za spracovanie a vedenie úveru, ktorá sa tak prieči dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného
styku, nemôže vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje tieto isté
neprijateľné zmluvné podmienky, pričom podľa názoru súdu nemohol byť dobromyseľný pri nadobúdaní
zmenky, ktorá obsahuje číslo príslušnej úverovej zmluvy, a preto musel vedieť, že určité kauzálne vzťahy
existujú. Pretože si žalobca v konaní uplatňuje nárok právom nedovolený, z neplatnej zmenky, súd ho

vo zvyšnej časti (v ktorej nebolo konanie zastavené) zamietol. O trovách konania súd rozhodol v zmysle
§ 142 ods. 1 OSP, ale keďže si žalovaná, ktorá bola v konaní úspešná, trovy neuplatnila a ani jej zo
spisu žiadne nevyplývajú, súd jej ich náhradu nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, odôvodniac ho tým,

že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, strane sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. V prejednávanej veci došlo zo strany súdu jeho konaním, ako
aj napadnutým rozhodnutím k porušeniu práva Európskej únie, konkrétne k porušeniu čl. 4, 5 a 7Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 z 11. júla 2007. Nariadenie má všeobecnú
pôsobnosť a je záväzné vo všetkých svojich častiach a priamo aplikovateľné v Slovenskej republike.
Žalovaná nedoručila súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6 nariadenia Súd bol

preto povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 nariadenia. Napadnuté rozhodnutie je preto prekvapivým
rozhodnutím. Súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie oboznámením
sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a ani žalovaná
však takéto dokazovanie nenavrhli. Podľa § 120 OSP dokazovanie v sporovom konaní je ovládané
prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených stranami a vykonáva

len tie dôkazy, ktoré strany navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú
zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č.
191/1950 Sb., dokázal svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme obsahu
zmenky zo strany žalovanej neboli námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala
vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci preto súd mohol a
mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. V

danom konaní súd svoj postup vôbec nezdôvodnil. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní
bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine
ako takej samo právo žalobcu. Žalovaná mohla v zmysle čl. 5 ods. 3 a ods. 6 nariadenia vzniesť
námietky voči zmenke, ak však tak neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z
dôvoduuplatneniakoncentračnejzásadykonštruovanejnariadením.Súdzvlastnejiniciatívy,beznávrhu

žalovanej a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo
charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolávala,
uplatnenú pohľadávku nerozporovala, svojím konaním ju prakticky uznala. Súd iniciatívne rozširoval
okruh dotazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie
návrhunauplatneniepohľadávky.Súdnevykonalžiadnedokazovanienadrámecnavrhnutýchdôkazovv

prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovanú v tomto konaní. Takéto správanie
súdu je neprijateľné a predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces. Súd navyše
pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Za nesporné považoval to,
že žalovaná so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej, že zmenka, ktorá je
predmetom tohto konania, je zabezpečovacou zmenkou, a že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere ako

spotrebiteľ. Tieto nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jednej zo strán. Súd tieto nesporné
fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Takéto skutočnosti nemožno považovať za
nesporné. Žalovaná, ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob,
akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd svoje rozhodnutie založil na
týchto nesporných skutočnostiach, toto rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho

nesprávnosť. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych
predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov práva Európskej únie. Žalobca
je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského
vzťahu. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju
spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa aplikáciou

príslušných ustanovení o zmenke upravených v zák. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval
predmet sporu. Predmetom konania je výlučne zmenka, a nie iný záväzkový právny vzťah. Súd však
vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Žalovaná vo všeobecnosti
nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov
s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaná, tým menej tak

môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za určitých
okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany
žalovanej a predovšetkým žalovaná v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich
tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu aj iniciatívu na seba prevzal súd a suploval aktivitu žalovanej. V

danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu
prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 OSP, súd porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných
prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali
byť v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia vykonané bez návrhu. Poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22. 08. 2002 sp. zn. 25Cdo 1839/2000. Vzhľadom na úplnú

samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je
zmenkou podľa Zákona spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto
konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku. Uplatnený nárok žalobcu
je tak v celom rozsahu dôvodný. V ďalšom poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a rozsudkyokresných a krajských súdov a uviedol, že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania, spĺňa všetky
náležitosti, a preto nemôže byť neplatnou z dôvodu, že by obsahom alebo účelom odporovala zákonu.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu 1. inštancie zmenil tak, že návrhu na uplatnenie

pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania ako

vecne správny potvrdiť.

4. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 469 eur, zmenkového úroku vo
výške 0,25% denne zo sumy 469 eur od 13. 08. 2010 do zaplatenia, 6% ročného úroku zo zmenkovej
sumy 469 eur od 27. 10. 2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy,
teda 1,56 eura a náhrady trov konania. O návrhu žalobcu rozhodol súd prvej inštancie napadnutým

rozsudkom, proti ktorému podal žalobca odvolanie v zamietajúcej časti.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (§ 380 CSP), ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty.
Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj
dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

9. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní dospel
k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, pričom
v odôvodnení rozhodnutia dal odpovede a riadne odôvodnil všetky pre posúdenie veci podstatné
skutočnosti a to i tie, ktoré žalobca uvádzal v odvolaní, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Na potvrdenie správnosti záverov
súdu prvej inštancie a k námietkam uvedeným v odvolaní žalobcu odvolací súd uvádza, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené a preskúmateľné, preto námietka žalobcu ohľadne
nedostatočného odôvodnenia je nedôvodná.

10. Žalobca sa v odvolaní zameral predovšetkým na zdôraznenie platnosti príslušnej zmenky a jeho
námietkyboliprejavomsnahyonepripustenieakéhokoľveksúdnehoprieskumuokolnostívznikuzmenky
a vykonania dokazovania v tomto smere. Odvolací súd sa s argumentáciou žalobcu, spochybňujúcou
postup súdu pri vykonávaní dôkazov nestotožnil. Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky

indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo zmenky
uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou
sporu upraveného nariadením. Článok 4 nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob
vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti.
Odvolací súd však dospel k záveru, že cieľom nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov

potrebnýchprerozhodnutievoveci,aleumožniťimvyužívanietechnickýchainýchprostriedkovvzáujme
toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku
4 nariadenia nemožno preto vykladať tak, že by na základe neho nemal súd k dispozícií iné dôkazné
prostriedky než príslušné tlačivá a nemal by ani možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi. Zčl. 8 a 9 tohto nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná
možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné. Zjednodušená forma konania podľa nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho

dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi, ak nie je ustanovené inak,
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z čl. 19 nariadenia.

11. Občiansky súdny poriadok, účinný do 30. 06. 2016, v zmysle ktorého súd prvej inštancie postupoval,

dôkaznú povinnosť upravoval v ustanovení § 120, ktoré umožňovalo súdu výnimočne vykonať aj
iné než účastníkmi navrhnuté dôkazy, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
V danom prípade predložená zmenka má svoj základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky
obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach právneho predchodcu žalobcu spojených so
spotrebiteľskou úverovou zmluvou. S ohľadom na výnimočnosť spotrebiteľského vzťahu a potreby
súdnej ochrany spotrebiteľa súd prvej inštancie správne skúmal charakter tohto vzťahu. Špeciálna

úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy o úvere bola obsiahnutá v Zákone o
spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere v danej veci bol preukázaný bez
akýchkoľvek pochybností. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je, že sú väčšinou pre spotrebiteľa
vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver
poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa, pričom súčasťou zmluvy o úvere

boli všeobecné úverové podmienky, ktoré žalovaná nemohla ovplyvniť, lebo boli vopred pripravené
pre veľký počet spotrebiteľov. Dodávateľ mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v
priebehu konania nebolo preukázané, že úver bol poskytnutý žalovanej na výkon zamestnania. V
prípade pochybnosti účelu poskytnutia spotrebiteľského úveru, a teda dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ, resp. jeho právny nástupca. Dôkaznú povinnosť

si žalobca v danej veci nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou rovnaký vplyv, ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia uvedený nebol.
Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, podľa ktorého bolo potrebné pri rozhodovaní o
uplatnenom nároku vychádzať výlučne z predloženej zmenky, predstavujúcej samostatný abstraktný
záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22. 12. 1986 o aproximácii zákonov,

iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru
síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 tejto smernice
jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy,
ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Hlavným rizikovým prvkom potom v danej veci
je z pohľadu ochrany spotrebiteľa abstraktný charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri

uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú
zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky. Rešpektovanie
výlučne abstraktného charakteru zmenky je vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora EÚ neprijateľné.
Súdny dvor EÚ už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré
prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu

predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice Rady
č. 93/13/EHS musí byť poskytnutá spotrebiteľovi, čo potvrdzuje aj čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/
EHS. Ak by pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemal možnosť
hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, išlo
by o podstatné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. V

takomto právnom režime je nemožné alebo minimálne neprimerane ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol
ochrany svojich práv, ak by v konaní o vymáhaní pohľadávky nebolo možné skúmať nekalosť zmluvných
podmienok. Napriek abstraktnému charakteru zmenky už ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere bolo v súvislosti

s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakázané splniť dlh zmenkou alebo šekom.
Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne

30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore
s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie
vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv
zo zmenky. V tomto prípade právny predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektovala zmenku napriek výslovnému zákazu prijal a následne ju previedol na žalobcu. Zmenka bola teda
vystavená v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom a aj v rozpore s právom Európskej únie.
Vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na povahu tohto cenného papiera

bolo zhoršené postavenie žalovanej. Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na
ochranu spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a preto na podklade
takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná. Na takomto
závere nič nemení ani skutočnosť, že vnútroštátna právna úprava platná do 31. 12. 2010 umožňovala
používaťzmenkyajvspotrebiteľskomvzťahu,pretožekeďžezmenkovéprávoakotakévsúdnomkonaní

znevýhodňuje žalovanú ako zmenkového dlžníka, a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá
umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch, je
nepoužiteľná. Z uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že z takejto zmenky nemohol
vzniknúť platný zmenkový záväzok, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.

12. Na záver odvolací súd ešte dodáva, že vzhľadom na odlišnú rozhodovaciu činnosť v týchto veciach
súdov v rámci Slovenskej republiky sa na NS SR dňa 20. októbra 2015 uskutočnilo spoločné zasadnutie
občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa
zaoberalo posúdením otázok súvisiacich s prejednávanou vecou, pričom podľa stanoviska z tohto

zasadnutia, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu
na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej
veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku,
je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu,
v ktorom má nárok základ. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky

(bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovanej, je možné preskúmať a podľa
okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými
mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. Odvolací súd pri
preskúmavaní napadnutého rozsudku zohľadnil aj záver spoločného zasadnutia občianskoprávneho
a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zaoberajúceho sa posúdením

otázok súvisiacich s prejednávanou vecou.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu, avšak keďže jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že

žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia
§ 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade
by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2
CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovanej
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a

rozhodnutávzmyslečl.17CSProzhodol,žežalovanejsanáhradatrovodvolaciehokonanianepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).