Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 22, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/853/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111238315
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4111238315.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobkyne: Y. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, O. proti žalovanému: Poľno SME s.r.o., so sídlom Remeselnícka 2,
Palárikovo, IČO: 34 144 714, o zaplatenie nájomného za užívanie nehnuteľností , o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu v Nových Zámkoch č.k. 10C/55/2012-401 zo dňa 28.04.2015 a o
námietke zaujatosti vznesenej žalobkyňou voči vec prejednávajúcemu sudcovi, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Sudca Okresného súdu Nové Zámky Mgr. Marián Hatala nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania
tejto veci.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa voči žalovanému
( po pripustení zmeny žalobného petitu) domáhala zaplatenia sumy 896,23eura s 8,5% úrokom z
omeškania od 1.10.2010 do zaplatenia z titulu nájmu za užívanie poľnohospodárskych pozemkov.
Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 663, 671 ods. 1,2 Obč. zákonníka, § 1 ods. 1,2, § 12 ods. 1, §
8 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a
lesných nehnuteľností (v znení účinnom od 01.11.2009 do 31.03.2013) a § 3 ods. 1,23,5 nariadenia vlády

SR č. 208/1994 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov a nájme poľnohospodárskeho podniku ( v
znení do 31.12.2013) ako aj zisteným skutkovým stavom. Uviedol, že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia
finančnejúhradyzaužívanienehnuteľnostízarok2010vcelkovejvýške1792.46euraspríslušenstvom.
Právoplatným uznesením Okresného súdu Nové Zámky č.k. 1OC/55/2012-374 zo dňa 18.03.2015 bola
vec v časti žalovanej úhrady vo výške 896,23 eura za rok 2010, za iné pozemky ako sú predmetom
tohto konania , vylúčená na samostatné konanie. Predmetom tohto konania tak zostalo zaplatenie
nájomného za užívanie poľnohospodárskych pozemkov za rok 2010 vo výške 896,23 eura s 8,5%

úrokom z omeškania ročne zo sumy 896,23 eura od 01.01.2010 do zaplatenia.
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Nespochybňoval, že medzi účastníkmi bola
uzatvorená zmluva o prenájme poľnohospodárskych pozemkov dňa 13.01.2003 v ktorej bola uvedená
výška nájomného 66,38 Eura(2 000,- Sk ) ročne za 1 ha, pri celkovej výmere prenajatých pozemkov 10
ha, no zdôraznil, že celková výška nájomného bola v zmluve určená sumou 497,91 eur ( 15 000,- Sk), čo
je z čoho je zrejmé pri matematickom prepočte, že sa dopustil chyby pri písaní a namiesto sumy 49,79
eura( 1500,-Sk ) za 1 ha a rok nesprávne uviedol sumu 66, 38 eura(2000,-Sk) za 1 ha a rok. Po zistení

tejto chyby zaslal žalobkyni nový návrh zmluvy zo dňa 19.02.2004 so správne uvedeným nájomným
49,79eura(1500,-Sk)za1haarok,čozodpovedávýslednejcelkovejsumeuvedenej vnájomnejzmluve
497,91 eura( 1500 Sk za 10 ha pôdy). Žalobkyňa tento návrh akceptovala a podpísaný mu ho vrátila.
Dňa 22.04.2015 poukázal žalobkyni dlžné nájomné za rok 2010 vo výške 680,53 eura( istina 497,91eura a úroky z omeškania 182,62 eura za obdobie od 01.01.2011 do 25.04.2015), preto už nemá voči
žalobkyni žiadny dlh z titulu nezaplateného nájomného za rok 2010.
3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Medzi

stranami nebolo sporné, že na obdobie rokov od 1.1.2002 do 31.12.2006 mali pôvodne uzavretú zmluvu
o nájme poľnohospodárskych pozemkov zo dňa 13.01.2003, na základe ktorej odporca užíval 10 ha
poľnohospodárskej pôdy vlastnícky patriacej žalobkyni za dohodnuté nájomné vo výške 66,38 eura( 2
000,- Sk) za jeden rok a ha a celková výška nájomného bola určená sumou 497,91 eura (15 000,-
Sk). Je zrejmé, že táto zmluva v časti dohodnutého nájomného nie je zrozumiteľná a preto ju v tejto

časti súd považovať za neplatnú podľa § 37 ods. 1 Obč. zákonníka. Pri výške ročného nájomného
za 1 ha pôdy 66,38eura( 2 000,- Sk) a pri užívaní 10 ha pôdy predstavuje celková výška nájomného
663,88 eura (20 000,- Sk); v nájomnej zmluve však bola stanovená celková výška nájomného 497,91
eura )15 000,- Sk). Z postoja účastníkov sa nepodarilo zistiť, aká bola skutočná dohoda ohľadom výšky
nájomného, pretože žalobkyňa po celý čas konania vychádzala z celkového nájomného 20 000,- Sk,
t.j. 663,88 eur a žalovaný vychádzal z výšky nájomného 497,91 eur( 15 000,- Sk). Nie je preto možné

vychádzať z ustanovenia § 37 ods. 3 OZ o tom, že právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a
počítaní, ak je jeho význam nepochybný. Uvedený nedostatok si ako prvý uvedomil žalovaný, ktorý na
to reagoval zaslaním nového návrhu zmluvy o prenájme poľnohospodárskych pozemkov č. 2195/02 zo
dňa 19.02.2004, v ktorom už bola určená výška ročného nájomného za 1 ha pôdy 49,79 eura ( 1 500,-
Sk) a pri 10 ha prenajatej pôdy výsledné ročné nájomné 497, 91 eura (15 000,- Sk), ktorý bol zaslaný

žalobkyni poštovou prepravou. Žalobkyňa návrh akceptovala dňa 15.01.2004 podpísala a následne
odoslala žalovanému. Jej argumentácia, že konala v tiesni a pod nátlakom z určitých obáv, že jej do
budúcna nebude žalovaným vyplácané ďalšie nájomné a že sa nachádzala v zlej finančnej situácii, nie
je pre súd presvedčivá. Jednak žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázala, že by sa v uvedenom
období nachádzala v nepriaznivej finančnej situácii a jednak argument obavy prípadného nevyplácania

nájomného za ďalšie roky žalovaným nie je možné považovať za taký dôvod, pre ktorý by bolo potrebné
vyhodnocovať jej konanie ako konanie v tiesni, prípadne pod nátlakom, pretože jej nič nebránilo v
prípade, že by jej žalovaný neplatil dohodnuté nájomné, domáhať sa zaplatenia finančných úhrad od
žalovaného, čo nakoniec aj realizovala, o čom svedčia ďalšie prebiehajúce súdne konania. Okrem toho
z ustanovenia § 49 OZ vyplýva, že účastník , ktorý uzatvoril zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných

podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť. Strany sporu v priebehu konania ani len nenaznačili, že
by niekto z nich odstúpil od zmluvy č. 2195/02 o prenájme poľnohospodárskych pozemkov zo dňa
19.02.2004. Naopak, preukázané bolo, že platnosť tejto zmluvy, ktorá bola uzatvorená podľa zákona
č. 504/2003 Z.z. skončila uplynutím doby dňa 31.12.2006. S poukazom na ustanovenie § 12 ods. 1
zákona č. 504/2003 Z.z. došlo zo zákona po skončení nájmu k obnoveniu zmluvy na určitý čas podľa § 8,

keďže prenajímateľ alebo nájomca nepostupoval spôsobom uvedeným v § 12 ods. 1 zákona č. 504/2003
Z.z. v znení od 01.01.2004 do 30.10.2009 a v znení od 01.11.2009 do 31.03.2013, teda písomne
nevyzval druhú zmluvnú stranu, rok pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý na vrátenie a
prevzatie prenajatého pozemku po skončení nájmu. V súdenej veci to znamená, že k obnoveniu zmluvy
o prenájme poľnohospodárskych pozemkov došlo za obdobie od 01.01.2007 do 31.12.2011. Za rok

2010 tak mal žalovaný povinnosť zaplatiť žalobkyni najneskôr do 31.12.2010 nájomné 15 000,- Sk, čo
prestavuje 497,91 eur. Ako je zrejmé z predložených dôkazov, žalovaný zaplatil žalobkyni nájomné za
rok 2010 až dňa 22.04.2015 vo výške 680,53 eura, z čoho je istina 497,91 eur a úrok z omeškania
182,62 eur. K výške zaplatenej istiny súd uviedol, že sa stotožnil s nájomným vo výške 497,91 eura,
vychádzajúc z dojednaných zmluvných podmienok zmluvy č. 2195/02 o prenájme poľnohospodárskych

pozemkov zo dňa 19.02.2004, v ktorej bolo ročné nájomné dohodnuté na sumu 497,91 eura. Žalovaný
bol v omeškaní s plnením peňažného dlhu, pretože nájomné malo byť uhradené do 31.12.2010, no
zaplatené bolo až 22.04.2015. Podľa § 517 ods. 2 OZ k § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z.
žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania, ktorý nepresahuje výšku uplatnenú
žalobkyňou t.j. 8,5% ročne. Žalovaný bol v omeškaní celkovo 4 roky (2011,2012,2013,2014), 3 mesiace

(január, február, marec 2015) a 22 dní (mesiaca apríl 2015). Pri istine 497,91 eur ročný úrok z omeškania
je 42,32 eur (497,91 eur/100 % x 8,5 %), mesačný úrok z omeškania 3,53 eur (42,32 eur/12 mesiacov)
a denný úrok z omeškania 0,12 eur (42,32 eur/365 dní). Súčet úrokov z omeškania za 4 roky 169,28
eur (42,32 eur x 4 roky), 3 mesiacov 10,59 eur (3 mesiace x 3,53 eur) a 22 dní 2,64 eur (22 dní x
0,12 eur) čo predstavuje výsledné úroky z omeškania 182,51 eur, ktoré žalovaný zaplatil žalobkyni.

Napriek tomu, že žalobkyňa potvrdila poukázanie jej sumy 680,53 eura, z čoho 497,91 eur bolo
určených na istinu a 182,62 eur bolo určených na príslušenstvo ( úrok z omeškania), trvala na podanom
návrhu v celom rozsahu. Za tejto situácie tak súdu nezostávalo iné, ako návrh zamietnuť v celom
rozsahu, pretože žalovaný, po začatí konania zaplatil dňa 22.04.2015 žalobkyni nájomné vo výškeistiny 497,91 eur, ktorú súd považuje za správnu aj s prislúchajúcimi úrokmi z omeškania. Žalobkyňa
požadovala od žalovaného zaplatenie istiny 896,23 eur s príslušenstvom, vychádzajúc zo zmluvy o
nájme poľnohospodárskych pozemkov zo dňa 13.01.2003 a z ročného nájomného 663,88 (20 000,- Sk),

čo ale nezodpovedá žalovanej sume. Záverom uviedol, že súd nevykonal ďalšie dokazovanie navrhnuté
žalobkyňou, zabezpečením originálov potvrdení o úhrade nájomného žalovaným iným prenajímateľom,
pretože zaplatenie nájomného týmto osobám nie je v žiadnom vzťahu k predmetu tohto súdneho
konania. Súd napokon nevykonal dokazovanie ani výsluchom žalobkyňou navrhnutého svedka N.
pretože žalobkyňa neuviedla, k akým konkrétnym okolnostiam by tento svedok mal byť vypočutý. Okrem

toho bol názoru, že listinné dôkazy predložené v tomto spore , sú priamymi dôkazmi takej sily, že
aj prípadná výpoveď označeného svedka by nedokázala zvrátiť záver súdu o zamietnutí žaloby. O
trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému ( žaloba
bola zamietnutá, žalobkyňa ju nezobrala späť ani po zaplatení pohľadávky žalovaným), ktorý by podľa
výsledku sporu mal nárok na náhradu trov konania, mu ich nepriznal , pretože mu žiadne trovy nevznikli.

4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa , ktorá žiadala napadnutý
rozsudok zmeniť a zaviazať žalovaného na doplatenie jej rozdielu už zaplateného nájomného do sumy
900 eur s úrokmi z omeškania, ktoré jej z titulu nájomné za prenajaté pozemky za rok 2010 patrí.
Namietala, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy a to vypočutie svedka Ing. Y. W., ktorému
chce klásť otázky a nezadovážil si od žalovaného doklady o zaplatení nájomného iným nájomcom ( jej

príbuznýcm), ktorých parcely susedia s jej pozemkami, prenajatými žalovanému. Ide o rovnakú bonitu
pôdy, pretože pôvodne tvorili jednu parcelu o výmere 40 ha. Sumu 900 eur ako nájomné za rok 2010
za nehnuteľnosti ktorých je vlastníčkou a ktoré sú zapísané na LV č. XXX2 žiada z dôvodu, že žalovaný
jej takúto sumu zaplatil v roku 2015.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a
priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že skutkové zistenia súdu prvého stupňa sú
správne a úplne, nie je potrebné vykonávať v konaní ďalšie žalobkyňou navrhnuté dôkazy, vec bola
správne právne posúdená a rozsudok je dostatočne odôvodnený. Námietky žalovanej voči osobe sudcu
za nevykonanie ňou navrhnutých dôkazov sú neopodstatnené . Požadované listinné dôkazy týkajúce

sa úhrady nájomného jej príbuzným nemajú žiadny právny dopad na toto konanie a svedok N., bol
ekonomicko-technickým riaditeľom žalovaného do roku 2013 a jeho výpoveď by na závere súdu prvej
inštancie o zamietnutí žaloby z dôvodu úhrady nájomného nič nezmenila .
6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie

žalobkyne nie je dôvodné, rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a preto ho podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.
7. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol
dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie
vydal ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok.

Odvolací súd, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku , postupoval v súlade
sustanovením§470ods.1CSP,podľaktoréhoakniejeustanovenéinak,platítentozákonajnakonania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti .

8. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadu, ak

a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
b) Ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len n niektorý zo subjektov,
c) Určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi s stranami vyplýva z osobitného predpisu.

9. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

10. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi

podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.11. V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav a z takto zisteného stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s

poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho aby odvolací súd tieto dôvody opakoval, vrátane
citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad.
12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané žalobkyňou v
podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zamietol žalobu žalobkyne po

zistení, že žalovaný v priebehu konania zaplatil žalobkyni dlžné nájomné za rok 2010, na ktoré vznikol
žalobkyni právny nárok v zmysle platne uzatvorenej zmluvy č. 2195/02 zo dňa 19.02.2004, v ktorej
bolo dohodnuté nájomné vo výške 497,91 eura (15.000Sk) a zároveň jej zaplatil aj úrok z omeškania
za obdobie od 01.01.2011 t.j deň po splatnosti nájomného-31.12.2010 do poukázanie žalovanej sumy
na jej účet dňa 24.04.2015 , čo predstavuje sumu 182,62 eura. Žalobkyňa si pôvodne podanou žalobou
dňa 15.11.2011 uplatnila voči žalovanému zaplatenie sumy 663,88 eur( 20.000,-Sk) s 8,5% úrokom z

omeškania od 01.01.2010 do zaplatenia z titulu nájomného za rok 2010 za 10 ha poľnohospodárskej
pôdy zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. P. W. ako parc. č. 4418/24, 4422/25, 4423/2, 4424/24, 4425/1,
4426/1 a 4430/1, na základe nájomnej zmluvy č. 2195/02 zo dňa 13.01.2003 ako aj zmluvy č. 2195
zo dňa 19.12.2005, ktorú ale ako sama uviedla, nepodpísala. V priebehu konania žalobkyňa rozšírila
žalobu o zaplatenie sumy 896,23 eura s úrokom z omeškania 8,5% ročne od 01.01.2010 do zaplatenia

z titulu nájomného za uvedené parcely a zároveň žiadala nájomné v rovnakej výške 896,23 eura aj za
iné parcely zapísané na LV č. XXXX ( parc. č. 4418/25,4425/2, 4422/26, 4426/2 a 4430/2), túto zmenu
žaloby súd uznesením zo dňa 10.04.2014 č.k. 10C/55/2012-289 pripustil a následne uznesením zo dňa
18.03.2015 č.k. 10C/55/2012-374 vylúčil žalobu o zaplatenie sumy 896,23 eura s príslušenstvom na
samostatné konanie, ktoré sa viedlo pod sp.zn. 17C/5/2013 a predmetom tohto sporu zostala žaloba o

zaplatenie sumy 896,23 eura s príslušenstvom.
13. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané že medzi stranami sporu bola dňa 15.01.2004
uzatvorená platná zmluva o nájme poľnohospodárskych pozemkov na dobu určitú ( do 31.12.2006) s
dohodnutým nájomným 497,91 eura( 15.000 Sk), ktorou sa nahradila predchádzajúca zmluva zo dňa
13.01.2003 v ktorej bolo nejasne dohodnuté nájomné. Ďalší návrh zmluvy zo dňa 19.12.2005 žalovaná

neakceptovala, preto nedošlo k platnému uzatvoreniu novej nájomnej zmluvy a pre rok 2010 stále platila
zmluva z 15.01.2004. Žalovaný žalobkyni nájomné za rok 2010 v dohodnutej výške zaplatil až dňa
22.04.2015 , preto žalobkyni vzniklo právo aj na úroky z omeškania, ktoré jej žalovaný tiež uhradil a
pretože žalobkyňa napriek tejto skutočnosti trvala na podanej žalobe, súd ju správne zamietol , pretože
v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie už bola pohľadávka čo do sumy 497,91 eura ( nájomné) s

príslušenstvom z tejto sumy, uhradená a čo do zvyšku žalovanej sumy 896,23 eura s príslušenstvom ( v
odvolaní dokonca žiadala sumu 900 eur s príslušenstvom) zamietol žalobu ako nedôvodnú.
14. K žalobkyňou namietaného nevykonania navrhnutých dôkazov odvolací súd uvádza, že
dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na
rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to,

či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho
vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nie je povinný vykonať všetky navrhované
dôkazy. Súd rozhodne, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná § 120 ods. 1 OSP( teraz § 185 CSP) a
nie strany sporu. Nevykonaním žalobkyňou navrhovaného dokazovania preto nemohlo dôjsť k odňatiu
jej možnosti konať pred súdom.

15. Žalobkyňa vo svojom odvolaní proti rozsudku ako aj v podaní zo dňa 04.07.2015 vzniesla námietku
zaujatosti voči vec prejednávajúcemu sudcovi Mgr. Marianovi Hatalovi, v ktorej uviedla, že sudca je
voči nej zaujatý , pretože ho ovplyvňuje jeho kolegyňa Ing. V. ktorá je zamestnankyňou žalovaného
a zároveň je dlhodobo prísediacou na Okresnom súde v Nových Zámkoch a ktorá žalobkyni povedala,
že úroky uhradené mať nebude. Za diskriminačné zo strany sudcu považuje aj to, že zatajil resp.

nikde neuviedol, že na pojednávaní povedala, že znižuje žalovanú sumu s tým, že ju nenavýši o
špecifické využívanie stavieb na jej pozemkoch. Ďalej namietala, že sudca nevykonal ňou navrhnuté
dôkazy ( výsluch svedka a predloženie listín žalovaným) a všetky jej veci vedené na Okresnom súde
v Nových Zámkoch sa nevybavujú preto, že Ing. Húsková má svoj vplyv na tomto súde . Sudca JUDr.
Hatala neberie do úvahy jej snahu so žalovaným sa dohodnúť, neakceptuje jej argumenty na rozdiel od

akceptácie žalovaného, čím sa voči nej správa diskriminačne.
16. Sudca JUDr. Marián Hatala v písomnom vyjadrení k námietke zaujatosti uviedol, že sa necíti vo veci
zaujatý, nemá žiadny vzťah k účastníkom ani k veci samej a vec mu bola pridelená na vybavenie v
súlade s rozvrhom práce. Ing. V., ktorá by mala byť prísediacou na Okresnom súde v Nových Zámkoch( prísediaci sú len v trestných veciach) vôbec nepozná, je pre neho neznámou osobou a preto k nej
nemá žiadny vzťah.
17. Návrh žalobkyne na vylúčenie sudcu bol podaný pred 30. júnom 2016 v sporovom konaní.

Na sporové konania sa s účinnosťou od 1. júla 2016 vzťahuje Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, však zostávajú
zachované (§ 470 ods. 1, 2 CSP).
18. Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so
zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich

nezaujatosti.Účelomcitovanéhoustanoveniajeprispieťknestrannémuprejednaniuveci,knezaujatému
prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania.
Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska
vylúčenia sudcu považovaná za právnu relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného
vzťahu sudcu a to : 1. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom
spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo 2. k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol

založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo
3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu
uvedeného pod bodom 2.
19. Uvedené zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na prejednávanej
veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom, ktorý by pri všetkej

možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku
by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia.
20. Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka súdneho konania
(§ 15a O.s.p.), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 15 O.s.p.). Obsahom práva na
prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených

osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť.
21. Pretože v prejednávanej veci neboli z námietky žalobkyne týkajúcej sa vzťahu sudcu k inej osobe
( N.. V.) ani z ďalšieho obsahu spisu zistené žiadne okolnosti relevantné z hľadiska § 14 ods. 1 OSP., z
ktorých by bolo možné vyvodiť, že je daný dôvod pochybovať o nezaujatosti sudcu JUDr. Hatalu Krajský
súd v Nitre rozhodol tak, že sudca JUDr. Marián Hatala nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania

predmetnej veci. K námietkam žalobkyne týkajúcich sa postupu sudcu v konaní súd uvádza, že v zmysle
ust. § 14 ods. 3 OSP nemôžu byť dôvodom vylúčenia sudcu okolnosti spočívajúce v postupe sudcu v
konaní v prejednávanej veci.
22.Vodvolacomkonaníbolúspešnýžalovaný,uktoréhobyboldôvodnato,abymuodvolacísúdpodľa§
396 ods. 1, § 255 a § 262 ods. 1 CSP priznal v celom rozsahu nárok na náhradu trov odvolacieho konania

s tým, že o výške tohto nároku by podľa § 252 ods. 2 CSP rozhodol súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Podľa obsahu spisu mu však v tomto štádiu konania žiadne trovy
nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že sa mu nárok na náhradu týchto trov nepriznáva.
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).