Uznesenie Judgement was issued on Monday, June 19, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10P/113/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115230477
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kordošová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2115230477.8

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. B., nar. X.X.XXXX, bytom ako
matka, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, za účasti
komisára pre deti, dieťa matky: F. N., nar. XX.X.XXXX, D. 4, B., zast. JUDr. Lucia Anovčinová, advokátka,
Štefánikova5,Bratislava,aotca:F.B.,nar.X.X.XXXX,L.XX,K.,zast.JUDr.AlenaZadáková,advokátka,
Kováčska 32, Košice, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o návrhu

otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Nariaďuje sa neodkladné opatrenie nasledovného znenia:

Otec je oprávnený do právoplatného skončenia konania vo veci samej stretávať sa s maloletou každý
rok od 13.8. od 12:00 hod. do 27.8. do 16:00 hod.

Otec si maloletú v určenom čase na začiatku styku prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení
styku maloletú v mieste bydliska matky matke odovzdá. Matka je povinná maloletú na styk s otcom
riadne pripraviť a v určenom čase v mieste svojho bydliska otcovi odovzdať.

Vo zvyšku sa návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 28.12.2015 sa matka domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd zveril
maloletú M. do jej osobnej starostlivosti a otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletej po 250 eur
mesačne. V návrhu matka uviedla, že maloletá sa narodila po roku priateľstva s otcom maloletej. Po
dovŕšení dvoch rokov jej veku sa rodičia s maloletou presťahovali k rodičom otca a zlom nastal po
roku žitia v spoločnej domácnosti, keď stará matka začala podrývať autoritu matky voči maloletej. Dňa
7.12.2015 sa matka s maloletou presťahovali k jej rodičom do trojizbového bytu, kde majú s maloletou

kompletne zariadenú detskú izbu. Matka prispieva rodičom na chod domácnosti sumou 80 eur mesačne,
s maloletou má výdavky úmerné jej veku. Na otca bolo podané trestné oznámenie za unesenie dieťaťa
od matky.

Vydania rovnakého rozhodnutia ako vo veci samej sa matka domáhala aj návrhom na nariadenie
predbežného opatrenia, o ktorom návrhu tunajší súd uznesením č.k. 10P/113/2015-8 dňa 29.12.2015

rozhodol tak, že maloleté dieťa dočasne zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi nariadil platiť
výživné v nevyhnutnej miere na maloletú vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
dieťa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, všetko až do právoplatného skončenia konania
vo veci samej; vo zvyšku návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Krajský súd v Trnave ako
odvolací súd uznesením sp.zn. 23CoP/14/2016 zo 17.2.2016 nariadené predbežné opatrenie potvrdil,
právoplatne 24.2.2016. Skonštatoval konfliktný vzťah medzi rodičmi, ktorý môže negatívne vplývať na

psychickú stabilitu a pohodu maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa sa nachádzalo v starostlivosti otca, a to
napriek predbežnej vykonateľnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa, v dôsledku čoho matka maloletejpodala na otca trestné oznámenie. Odvolací súd poukázal na nemožné dosiahnutie konsenzu medzi
rodičmi ohľadne zverenia dieťaťa do starostlivosti jednému z nich. Keďže ich vzťah je vážne narušený,
nie sú schopní sa dohodnúť o výchove ani výžive do času, kým sa nerozhodne vo veci samej, preto

sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o potrebe dočasnej úpravy pomerov účastníkov, najmä
s ohľadom na záujem maloletej M.. Listinnými dôkazmi bolo konštatované, že u oboch rodičov má
maloletá vytvorené vhodné podmienky na bývanie. I keď domácnosť u matky maloletej je z hľadiska
spôsobilosti bývania v horšom stave, šetrenie pomerov nepreukázalo taký stav, ktorý by bol na ujmu
maloletej. Vzhľadom k útlemu veku dieťaťa (ale tiež i vzťahu matka a dcéra) a i k tomu, že tvrdenia

otca o neschopnosti matky postarať sa o maloletú M. neboli preukázané, návrh matky na nariadenie
predbežného opatrenia považovali súdy oboch inštancií za dôvodný v časti zverenia matke i v časti
určenia výšky výživného v nevyhnutnej miere.

Na návrh otca na dočasnú úpravu styku s maloletou, poukazujúc na skutočnosť, že od 12.2.2016
dieťa nevidel, nepočul a v styku s ním mu sústavne zabraňuje matka, keď dňa 25.3.2016 prišiel po

predchádzajúcej dohode s matkou navštíviť maloletú, no byt bol zamknutý, matka mu nedvíhala telefón
a s dieťaťom sa nestretol a obdobne to bolo 14.5.2016, tunajší súd uznesením č.k. 10P/113/2015-155
zo dňa 2.6.2016 priznal otcovi oprávnenie stýkať sa s maloletou každý párny týždeň v roku od soboty
8mej hodiny do nedele 17tej hodiny, do právoplatného skončenia konania vo veci samej, s tým, že otec
si maloletú v určenom čase prevezme a po ukončení styku ju matke odovzdá v mieste bydliska matky.

Matke uložil povinnosť maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a v určenom čase v mieste svojho
bydliska otcovi odovzdať. Na odvolanie matky súd druhej inštancie uznesením sp.zn. 9CoP/36/2016 z
30.11.2016 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, právoplatne dňa 15.12.2016. V rozhodnutí zdôraznil,
že aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti má právo v primeranom rozsahu podieľať
sa na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb, je a stále

zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Realizuje sa to
prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom. Je pritom treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia
vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Zákon pritom uprednostňuje
dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom a iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk autoritatívne
súd. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: ako

jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah
styku, denný režim; ako aj okolnosti na strane rodičov: ako ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické
možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, spoje a podobne. Rodič
má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť. Odvolací súd zohľadniac osobitosti
prejednávaného prípadu dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď nariadil

predbežné opatrenie o úprave styku otca s maloletou.

V konaní bolo preukázané, že rodičia dieťaťa žili takmer do konca roku 2015 v spoločnej domácnosti
spolu s dieťaťom. Maloletá v tejto domácnosti žila pomerne dlho a mala tu zabezpečené rodinné
zázemie, domov, no pre nezhody medzi rodičmi sa matka odsťahovala k svojim rodičom. Okrem

starostlivosti o dieťa vznikol problém i s realizáciou styku, ktorého sa domáhal otec. V konaní neboli
preukázané žiadne také skutočnosti, ktoré by styku otca s maloletou bránili. Neboli preukázané
negatívne zážitky maloletej s otcom, jej dôvodné odmietanie otca, či zdravotné problémy, ktoré by boli
výsledkom styku otca s maloletou. Otec poukazoval najmä na to, že dieťa dlho nevidel a matka mu
neumožňuje styk s maloletou ani po rozhodnutí súdu, pričom súdy dospeli k záveru, že niet dôvodu k

tomu, aby sa neuskutočňoval styk otca s maloletou, keďže i tento má právo podieľať sa na výchove
dieťaťa oproti matke, ktorá má dieťa vo svojej starostlivosti. Neboli zistené žiadne relevantné dôvody,
ktoré by realizácii styku otca s dieťaťom bránili. Je nepochybné, že pri styku s maloletým dieťaťom
musí byť rodič, ktorému toto nebolo zverené do osobnej starostlivosti obozretný, pretože je potrebné
dohliadať na aktivity dieťaťa, ktoré môžu mať vplyv na jeho zdravotný stav, najmä drobné poranenia či

iné narušenia zdravia. Na strane otca však neboli zistené žiadne prekážky, ktoré by mali stáť v styku
otca s maloletou, prípadne dôvody, prečo by mala byť matka pri tomto styku prítomná, keďže rodičia
nežijú v jednej domácnosti, nie sú si navzájom partnermi, zostali však rodičmi ich spoločného maloletého
dieťaťa. Preto je potrebné vytvoriť otcovi všetky podmienky pre to, aby mohol formou styku vyvíjať svoj
vplyv na maloletú tak, aby to bolo v jej najlepšom záujme. Pritom matka ako preferenčný rodič, ktorý

má dieťa vo svojej starostlivosti a ktorý je s dieťaťom trvale, by mala pred návštevou otca vplývať na
maloletú pozitívne, budovať v nej kladný vzťah k otcovi a radostné očakávania zo stretnutia s ním,
keďže k nezáujmu maloletej o stretnutie s otcom (pred príchodom otca maloletá matke oznámila, žeteraz nemá čas, lebo sa hrá) sa matka doposiaľ stavala pasívne, čo nebolo na prospech dieťaťa a
neprispieva to ani k odstráneniu tenzie vo vzťahu medzi rodičmi.

Na pojednávaní dňa 10.4.2017 matka cestou svojej právnej zástupkyne uviedla, že po nezhodách s
otcom maloletej a jeho rodinou sa presťahovala k svojim rodičom, kde aktuálne aj s maloletou býva.
Matka má za to, že maloletá má z otca stres kvôli prežitým udalostiam z decembra 2015, kedy maloletá
ostala v starostlivosti u otca v Košiciach, až pokým si ju matka nevyzdvihla zo škôlky dňa 12.2.2016 a
neodviezla do Smoleníc. Matka maloletej je aktuálne na rodičovskej dovolenke z dôvodu dlhodobého

nepriaznivého zdravotného stavu maloletej, a to s predpokladom do 6.7.2017. Matka plánovala bývať v
Čechách, kde sa aj krátkodobo zdržiavala u pani V. C.. Maloletá si s pani C. rozumie, má tam kamarátov,
chodí aj jazdiť na koni. Matka navrhla upraviť styk vo veci samej rovnako ako je upravený v neodkladnom
opatrení.

Otec žiadal na tomto pojednávaní, aby maloletá M. B. bola zverená do jeho osobnej starostlivosti,

matka by prispievala na výživu maloletej po 100 eur mesačne a stretávala by sa s ňou podľa úpravy v
neodkladnom opatrení. Otec tvrdí, že matka nie je schopná postarať sa o riadnu výchovu maloletej, nie je
schopná zabezpečiť jej riadne a trvalé bývanie vo vhodnom hygienickom prostredí, nemá vypestované
pracovné návyky. Do dnešného dňa je evidovaná na obecnom úrade v Trnave, čo zjednodušene
znamená, že je bezdomovec. Bývanie, ktoré zabezpečila M. v Českej republike s V. C. nie je možné

považovať za plnohodnotné a nie je možné aby tam boli vytvorené riadne domáce podmienky. Otec
uviedol, že naposledy videl maloletú dňa 14.1.2017, keď prišiel do Smoleníc pre dcérku a bol s ňou od
9tej hodiny do nasledujúceho dňa do 13tej hodiny. Predtým s ňou bol tri hodiny v auguste roku 2016. V
Čechách sa s ňou nestretol, lebo matka mu odmietla dať adresu ich pobytu.

Komisár pre deti odporučil na pojednávaní matke a otcovi maloletej M., aby do času, pokiaľ súd
definitívne upraví výkon rodičovských práv a povinností, dodržiavali dočasné rozhodnutie týkajúce sa
úpravy styku s maloletou. Pri tomto odporúčaní úrad komisára pre deti vychádzal z práva dieťaťa
zachovať jeho vzťah k obom rodičom.

Dňa 1.6.2017 doručil otec súdu návrh na dočasnú úpravu styku s maloletou počas letného obdobia
tak, aby mal zabezpečený styk s dieťaťom polovicu kalendárnych mesiacov jún, júl, august, konkrétne
od 18.6. do 2.7.2017, od 16.7. do 30.7.2017 a od 13.8. do 27.8.2017. Návrh odôvodnil s poukazom
na skutočnosť, že v konaní nariadené neodkladné opatrenie oprávňujúce otca na styk s maloletou
každý párny víkend okolo 48 hodín matka nerešpektuje a vycestováva s maloletou do zahraničia. Od

12.2.2016 otec maloletú nevidel ani nepočul. Matka blokuje otcove telefonáty a bráni mu v osobnom
styku s dieťaťom. Uviedol, že dňa 25.3.2016 sa dohodol s matkou na osobnej návšteve maloletej,
ktorá sa neuskutočnila, lebo nikto byt neotváral a matka mu nezdvíhala telefón. Druhýkrát sa dohodol
s matkou na návšteve maloletej dňa 14.5.2016, no na zamknutých dverách bol oznam, že matka s
dcérou išli na výlet a stretnutie sa znova nekonalo. Matka umožnila otcovi styk s maloletou len tri

krát od nariadenia neodkladného opatrenia. Otec urobil viackrát oznámenia na OO PZ v Trstíne, že
matkaporušujepovinnostinariadenéjejneodkladnýmopatrenímtunajšiehosúdu.Dôvodnosťnariadenia
navrhovaného dočasného rozhodnutia vidí otec i v predpoklade rozhodnutia súdu vo veci samej až po
prázdninách, preto žiada aspoň na určité obdobie v lete zabezpečiť si nepretržitý styk s dieťaťom.
Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „CMP“) na konania

podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania,
účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné

opatrenie (§ 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej „CSP“).

Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava,
že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP).

Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo
znášala (§ 325 ods. 2 písm. d) CSP).O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326 (§ 328 ods. 2 veta prvá CSP).

Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán
a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 veta prvá CSP).

Súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (§ 330 ods. 1 CSP).

Podľa § 367 ods. 1 až 4 veta prvá CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má
maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej
osobnej starostlivosti. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do
siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví. Uznesenie o nariadení
neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo
vyhotovené. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri

uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 24, § 25, § 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým
dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Ak je to potrebné v
záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom, alebo ho zakáže. Ak jeden

z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom
upravený súdom, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné
v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s
blízkymi osobami.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu majú v zásade
obaja rodičia. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do starostlivosti uplatňuje svoju úlohu vo

výchove dieťaťa prostredníctvom styku s dieťaťom. Zákon pritom vo vyššie citovaných ustanoveniach
uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom, iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk
súd.

Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva

všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do
osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu
svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa,
nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na
to, aby aj pri nedostatku príležitostí na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv.

Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu
a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému
nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu vovýchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom, a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičom,
ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej
starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky

na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto
rodičovi (porovnaj R 96/1967).

V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability,
tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania

a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli
rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch.
Je potrebné prihliadnuť na záujem dieťaťa na stretávaní sa aj s rodičom, vo výchove ktorého sa
nenachádza, pričom tento rodič má možnosť osobne sa podieľať na výchove dieťaťa len v čase jeho
styku s dieťaťom. V odôvodnených prípadoch, ak je potrebné výkon rodičovských práv a povinností
upraviť v krátkej dobe (t.j. skôr než bude rozhodnuté vo veci samej) je možné nariadiť neodkladné

opatrenie.

Procesným inštitútom, ktorý umožňuje bezodkladne poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným
právam, je neodkladné opatrenie. Skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana i nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy musia byť aspoň

osvedčené, nemusia byť zatiaľ dokázané. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd
pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav
vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad.

Potreba (bezodkladného) zabezpečenia ochrany maloletého vyplýva aj z ustanovení Zákona o rodine.
Sleduje sa vždy najmä záujem maloletého dieťaťa, ktorý je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo
všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného,
zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v
ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako tiež duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,

ohrozenie jeho vývinu, podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a jeho vlôh,
podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s príbuznými a blízkymi osobami a pod.

V danej veci sa otec domáha neodkladným opatrením dočasnej úpravy styku s maloletým dieťaťom
počas letného obdobia s odôvodnením, aby mal zabezpečený styk s M. na polovicu, keď matka doteraz

nariadené neodkladné opatrenie v konaní nerešpektuje. Otec teda nežiada o odovzdanie dieťaťa do
jeho starostlivosti (dočasnú zmenu zverenia maloletej) v zmysle úpravy v § 367 CSP, ale žiada, aby mu
matka odovzdala dieťa za účelom jeho styku s ním v navrhnutom čase a riadne ho na styk s otcom
pripravila v zmysle § 325 ods. 2 písm. d) CSP. O takomto návrhu sa rozhoduje v 30-dňovej, a nie v
otcom mylne uvádzanej 7-dňovej lehote.

Vzhľadom na súčasný stav, vyhrotený a konfliktný vzťah rodičov maloletej navzájom, ktorý vyústil do
skutočnosti, že otec sa s maloletou stretáva len sporadicky, tiež s poukazom na odmietavý postoj
matky k stretávaniu otca s maloletou, ktorý neprospieva žiadnemu z účastníkov, avšak je fakticky
daný, súd nemohol vyhovieť návrhu otca na úpravu styku maloletej s ním počas letných dní tak ako

to sám navrhoval, jednak pre objektívne uplynutie času v časti navrhnutých termínov na styk, ďalej z
dôvodu, že maloletá otca dlhšiu dobu nevidela a nárazové odlúčenie od matky by na ňu nevplývalo
pozitívne s ohľadom i na prežité zážitky z minulosti, pričom na druhej strane súd akceptuje právo otca
na stretávanie s maloletou a počas predchádzajúceho pobytu u neho sa jej riadne venoval, súd teda
upravil styk otca s maloletou M. nad rámec každého párneho víkendu aj počas leta každý rok (nie ako

navrhoval otec iba jednorazovo pre rok 2017, keďže konanie sa môže vzhľadom na konfliktné vzťahy
medzi účastníkmi ešte predĺžiť) na 15 dní v auguste od 13.8. od 12:00 hod. do 27.8. do 16:00 hod.,
dokedy má možnosť maloletá znova si zvyknúť na pobyt u otca (dovtedy prejdú tri párne víkendy).
Súd podotýka, že sa jedná o ďalší návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, kedy je vec v
štádiu nariadeného znaleckého dokazovania ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností

k maloletej, keď namiesto predloženia spisu znalcovi, je súd povinný prioritne rozhodovať o podanom
návrhuotcanaúpravustykusmaloletoupočasletnýchmesiacovtohtoroka,pričomnapr.napojednávaní
dňa 10.4.2017, resp. aj skôr s ohľadom na pretrvávajúcu situáciu ohľadom (ne)stretávania s dieťaťom,
už mal možnosť otec podať takýto návrh, o ktorom by súd z časového hľadiska (podanie návrhu1.6.2017 - 30 dňová lehota - návrh na úpravu styku od 18.6. do 2.7.2017) stihol rozhodnúť. Každým
ďalším návrhom, resp. procesnými úkonmi účastníkov s ním spojenými sa predlžuje konanie a odďaľuje
rozhodnutie vo veci samej. Súd však rešpektuje práva účastníkov na všetky procesné úkony, ktoré im v

konaní patria a prioritne vždy v záujme maloletého dieťaťa o nich rozhoduje.

Súd nariadil neodkladné opatrenie do doby právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, lebo je potrebné
v danom prípade ešte doplniť dokazovanie znaleckým posudkom pre odôvodnenosť záveru o
najprospešnejšej úprave zverenia dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov, intervalov stretávania s

druhým rodičom, resp. pre striedavú osobnú starostlivosť u oboch rodičov, ak pre túto alternatívu budú
splnené všetky predpoklady a bude v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Tiež treba posúdiť rozsah
vyživovacej povinnosti, ak sa výživné bude určovať a právo rodičov zastupovať maloletú a spravovať
jej majetok.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie na tunajšom súde v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia (§ 357 písm. d) CSP).

V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje
a podpis; ďalej proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.