Rozhodnutie Judgement was issued on Thursday, June 21, 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5Csp/74/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717205334
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5717205334.2

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobcu: U. B.T., G..
XX.XX.XXXX, E. K. Ď. XXXX, XXX XX O., právne zastúpený: Advokátska kancelária KONCOVÁ &
PARTNERS s.r.o. so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, proti žalovanému:
Home Credit Slovakia a.s. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne
zastúpený: Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o. so sídlom 1. mája 173/11, 911 01

Trenčín, o vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 35,06 eur zastavuje.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobkyne zamieta.

III. Žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.03.2017 sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške 626,45 eur a poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300,-
eur. V odôvodnení žaloby žalobkyňa uviedla, že so žalovaným uzatvorila dňa 3.01.2011 úverovú zmluvu
č. 4012107874, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 670,- eur,

pričom celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa žalovanému vrátiť bola vo výške 1 173,24 eur. Zmluva
uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka
zmluvou spotrebiteľskou a úver poskytnutý žalovaným je úverom spotrebiteľským v zmysle zákona č.
129/2010 Z.z. Uzatvorená zmluva však neobsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ust. § 9 ods. 2
zákona č. 129/2010 Z.z., a to údaj o výške, počte a termíne splátok, v zmluve nie je jednoznačne
uvedená výška RPMN, ani správne uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, zo zmluvy

tiež nie je zrejmá doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru. Zmluva obsahuje údaj o
celkovej výške, ktorú mal žalobca zaplatiť, a to sumu vo výške 1 173,24 eur, pričom z údajov o počte
mesačnýchsplátokavýškesplátkyvyplýva,žecelkovásuma,ktorúmalažalobkyňazaplatiťžalovanému
je 1 262,16 eur. Žalobkyňa bola pri uzatváraní zmluvy zavádzaní nie celkom jasnými údajmi, z ktorých
nebola schopná vyvodiť aké bude skutočné navýšenie sumy, ktorú si požičiava a ktorú bude veriteľovi
povinnásplatiť.Taktieždohodnutéúrokyvzmluvepovažuježalobkyňazaneprimeranevysoké.Vzmysle

uvedeného poskytnutý úver možno považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa ku dňu podania
žaloby uhradila celkom 1 296,45 eur, pričom výška poskytnutej istiny bola celkom 670,- eur, na strane
žalovaného tak vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 626,45 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný
porušil práva žalobkyne ako spotrebiteľa, žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 300,- eur, a to najmä s ohľadom na výrazný zásah do práv žalobkyne.

2. Dňa 24.04.2017 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného k podanej
žalobe, ktorý uviedol nasledovné: S tvrdením žalobkyne, že by sa žalovaný bezdôvodne obohatil naúkor žalobkyne žalovaný nesúhlasí. K uvedeniu RPMN v rozpätí od 47,6 % do 51,7 % žalovaný uviedol,
že nakoľko išlo o zmluvy uzatvárané na diaľku, v deň vyhotovenia zmluvy nebolo možné presne určiť
deň, kedy právne dôjde k jej uzavretiu. Hneď po uzatvorení zmluvy bola spotrebiteľom oznamovaná

presná výška RPMN. Žalovaná je toho názoru, že neistota spotrebiteľa pri uvedení rozsahu RPMN
bola odstránená dodatočným oznámením o výške RPMN. K termínu konečnej splatnosti úveru žalovaný
uviedol, že termín konečnej splatnosti nemusí byť určený konkrétnym dátumom, je možné ho určiť aj
iným spôsobom ako uvedením dátumu. Žalovaný tiež uviedol, že takýto výklad žalobcu je v rozpore so
Smernicou Rady 87/102/EHS, z ktorej vyplýva, že smernica uvedenie termínu konečnej splatnosti ako

základnú zákonnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere nepožaduje, požaduje len uvedenie dĺžky
trvania zmluvy. Pokiaľ je teda údaj o termíne konečnej splatnosti úveru uvedený dostatočne určito a
zrozumiteľne nemôže ísť o chýbajúci náležitosť. K absencii údajov o výške, počte a termínoch splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov žalovaný uviedol, že Smernica Rady 2008/48ES, ktorá sa vzťahuje na
problematiku spotrebiteľských vzťahov nebola do právneho poriadku SR správne transponovaná, čím
došlo, prijatím zákona č. 129/2010 Z.z., k porušeniu zásady proporcionality. Žalovaný ďalej poukázal na

rozhodnutie Súdneho dvora C-42/15 zo dňa 19.12.2014, z ktorého vyplýva, že povinnosťou veriteľa v
zmluvách o úvere nie je rozpis jednotlivých zložiek na výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, postačí ak veriteľ uvedie výšku, počet a frekvenciu splátok, prípadne ich poradie. Čo sa
týka výšky úrokov za poskytnutie úveru, žalovaný poukázal na ust. § 1a nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z., v zmysle ktorého najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov nesmie

prevýšiť dvojnásobok RPMN bánk. Podmienky, za akých poskytujú úvery banky a nebankové subjekty
súd však odlišné, čo sa následne odráža aj vo výške dojednanej úrokovej sadzby, ktorá musí byť vyššia,
aby nebankovým subjektom kompenzovala vyššiu mieru rizika. V zmysle uvedeného má žalovaný za to,
že úverová zmluva spĺňa všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom, preto nemožno poskytnutý
úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Ak by však súd, aj napriek uvedenému, postupoval podľa

ust. § 11ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a úver by určil za bezúročný a bez poplatkov, išlo by určitú
formu sankcie žalovaného, ktorému by bolo odopreté právo na úroky a poplatky, predstavujúce benefit
z poskytnutého úveru. Žalovaný poukázal na primeranosť tejto formy sankcie k závažnosti porušenia
povinností vyplývajúcich zo zákona č. 129/2010 Z.z. Žalovaný na záver svojho vyjadrenia vzniesol
námietku premlčania nároku uplatneného žalobkyňou podanou žalobou. Žalovaný uviedol, že nárok

žalobkyne na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia uplatnený žalobou doručenou tunajšiemu
súdu dňa 28.03.2017 s prihliadnutím na dátum poslednej úhrady žalobkyne uskutočnenej žalovanému
na základe poskytnutého úveru, t.j. dňa 22.01.2014, je premlčaný. V zmysle uvedeného žalovaný žiada,
aby súd žalobu žalobkyne zamietol.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 24.05.2017, ktorého sa zúčastnila žalobkyňa osobne a
právny zástupca žalobkyne osobne. Žalovaný a právny zástupca žalovaného požiadali o ospravedlnenie
neúčasti na pojednávaní podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.05.2017. Žalovaný zároveň v
tomto podaní vyjadril súhlas s pojednávaním a rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti.

4. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že na podanej žalobe zotrváva s tým,
že po predložení súpisu splátok žalovaným žalobkyňa berie žalobu v časti o zaplatenie 35,06 eur
späť, vo zvyšku na podanej žalobe trvá. Úver bol čerpaný v celkovej výške 670,- eur, žalobkyňou
zaplatená suma predstavuje celkom 1 261,39 eur, rozdiel tak predstavuje sumu 591,39 eur. Právna
zástupkyňa žalobkyne sa ďalej vyjadrila k stanovisku žalovaného, ktorý sa nemôže dovolávať priamo

alebo nepriamo účinkov smernice, pretože zákon o spotrebiteľských úveroch má kogentné ustanovenia,
ktoré je potrebné dodržať pri uzatváraní zmlúv a pri ich absencii tak, ako to bolo v tomto prípade, je
úver bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ a úver mala pre vlastné
účely. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na finančné zadosťučinenie, v žalobe tento nárok bol odôvodnený.
Žalovaný je subjektom, ktorý uzatvára formulárové zmluvy opakovane v rozpore so zákonom, preto

sú zmluvy bezúročné a bezpoplatkové. K žiadanému finančnému zadosťučineniu právna zástupkyňa
žalobkyne uviedla, že podľa rozhodovacej prace finančné zadosťučinenie je možné žiadať až do výšky
bezdôvodného obohatenia, pričom výška žiadaného finančného zadosťučinenia sa žalobkyni javí ako
prijateľná.

5. Súdom bola vypočutá žalobkyňa, ktorý uviedla, že sa stotožňuje s vyjadrením právnej zástupkyne.
Úver potrebovala pre nedostatok finančných prostriedkov.6. K námietke premlčania vznesenej žalovaným v podaní doručeného súdu dňa 26.04.2017, právna
zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalovaný ako dodávateľ vypracoval formulárovú zmluvu, išlo o úmyselné
konanie z jeho strany, preto je potrebné aplikovať desaťročnú premlčaciu dobu. Subjektívnu premlčaciu

dobu odvodzuje právna zástupkyňa odo dňa udelenia plnomocenstva advokátskej kancelárii, a to dňa
20.02.2017.

7. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, a to úverovou zmluvou zo dňa 3.01.2011, priemernými
úrokovými mierami z úverov a sumárom splátok úveru predložený žalovaným.

8. Súd pojednávanie odročil na deň 21.06.2017 za účelom vyhlásenia rozsudku.

9. Medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 3.01.2011 uzavretá úverová zmluva č. 4012107874, na
základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver celkom vo výške 670,- eur. Žalobkyňa sa zaviazala
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť formou pravidelných mesačných splátok vo výške 35,06 eur, pri

počte splátok 36. Pri uzatváraní zmluvy vystupovala žalobkyňa ako spotrebiteľ, t.j. fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý úver na iný účel ako podnikanie a žalovaný vystupoval ako veriteľ, t.j. právnická osoba,
ktorá poskytuje úver v rámci svojho podnikania. Úverová zmluva bola medzi žalobkyňou a žalovaným
uzatvorená dňa 3.01.2011, t.j. za účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobou

doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.03.2017 sa žalobkyňa domáhala vydania plnenia z bezdôvodného
obohatenia, titulom plnenia poskytnutého žalovanému nad rámec poskytnutej istiny úveru. Z rozpisu
splátok predloženého žalovaným tunajšiemu súdu dňa 26.04.2017 mal súd preukázané, že k čerpaniu
poskytnutého úveru v plnej výške došlo dňa 10.01.2011, počnúc mesiacom nasledujúcim po čerpaní
úveru žalobkyňa uhrádzala poskytnutý úver v pravidelných mesačných splátkach dohodnutých v zmluve

o úvere, pričom poslednú splátku žalobkyňa žalovanému uhradila dňa 22.01.2014. V období od
4.02.2011 do 22.01.2014 žalobkyňa uhradila celkom 1 261,39 eur.

10. V podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 26.04.2017 žalovaný vzniesol námietku premlčania
nároku žalobkyne na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Žalovaný poukázal na dátum

doručenia žaloby na tunajší súd, t.j. dňa 28.03.2017 a dátum poslednej splátky uskutočnenej žalobkyňou
v prospech žalovaného, t.j. dňa 22.01.2014.

11. Podľa § 451 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

12. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v
dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

13. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

14. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona

Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy

spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primeranéfinančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.

15. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „ C.s.p.“) žalobca môže vziať žalobu späť.

16. Podľa § 145 ods. 1 a 2 C.s.p. ak je žalobca vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. (2) Ak je
žalobca vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne
súd v rozhodnutí vo veci samej.

17. Po tom ako žalovaný v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 26.04.2017 vzniesol námietku
premlčania nároku uplatneného žalobkyňou súd sa v prvom rade zaoberal skúmaním premlčania
uplatneného nároku na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Z rozpisu splátok s uvedením
dátumu jednotlivých splátok predloženého tunajšiemu súdu žalovaným dňa 26.04.2017 mal súd
preukázané, že k poslednej úhrade zo strany žalobkyne došlo dňa 22.01.2014, pričom žalobkyňa a

právna zástupkyňa žalobkyne túto skutočnosť v priebehu konania žiadnym spôsobom nespochybnili.
Odo dňa nasledujúceho po úhrade poslednej splátky tak začala plynúť trojročná objektívna lehota
na uplatnenie nároku na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, ktorá v zmysle uvedeného
uplynula dňa 23.01.2017, t.j. pred podaním žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala vydania plnenia z
bezdôvodného obohatenia, na súd. Súd sa nestotožnil s tvrdením právnej zástupkyne žalobkyne, že v

tomto prípade je na danú vec nevyhnutné aplikovať desaťročnú premlčaciu dobu, nakoľko išlo zo strany
žalovaného o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Úmysel žalovaného, či už priamy alebo nepriamy,
smerujúci k bezdôvodnému obohacovaniu súd z postupu žalovaného pri uzatváraní úverovej zmluvy
preukázaný nemal a žalobkyňa taktiež súdu úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť žiadnym
spôsobom nepreukázala. V zmysle uvedeného nárok uplatnený žalobkyňou nemožno po uplynutí

objektívnej premlčacej doby stanovenej zákonom žalobkyni priznať, bez ohľadu na začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby. Nakoľko nárok žalobkyne na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
je premlčaný súd náležitosti úverovej zmluvy, na absenciu ktorých poukazovala žalobkyňa v podanej
žalobe, ktoré by spôsobili bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a následne vznik nároku na vydanie
plneniazbezdôvodnéhoobohatenianeskúmal,nakoľkonaurčenízmluvyzabezúročnúabezpoplatkovú

nie je právny záujem. K žalobkyňou žiadanému finančnému zadosťučineniu za porušenie povinností
žalovaného vyplývajúcich mu zo zákona č. 129/2010 Z.z. súd uvádza, že z citovaného ust. § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z.z. jednoznačne vyplýva, že právo požadovať od žalovaného primerané finančné
zadosťučinenie by žalobkyni ako spotrebiteľovi vzniklo len v prípade úspešného uplatnenia porušenia
povinnosti žalovaného vyplývajúcej zo zákona č. 129/2010 Z.z., čo súd v tomto konaní, z dôvodu

absencie naliehavého právneho záujmu, neskúmal.

18. Na pojednávaní konanom dňa 24.05.2017 žalobkyňa zobrala žalobu v časti o zaplatenie sumy 35,06
eur späť. V zmysle uvedeného súd konanie v tejto časti podľa citovaného ust. § 145 ods. 2 C. s. p.
zastavil. Vo zvyšnej časti súd následne žalobu žalobkyne zamietol.

19. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 256 ods. 1 C. s. p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.
21.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
22. Súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z pomeru úspechu a neúspechu strán vo veci.
Platí, že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu a naopak, žalovaný
má plný úspech, ak je žaloba zamietnutá. Žalobným petitom je to, čoho sa žalobca žalobou domáha
(predmet sporu).

23. Vzhľadom na to, že súd konanie, v časti o zaplatenie sumy 35,06 eur, po čiastočnom späťvzatí
žaloby bez odôvodnenia, zastavil a vo zvyšnej časti súd následne žalobu žalobkyne zamietol, právo na
náhradu trov konania vzniklo žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v plnom rozsahu.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením
§ 256 ods. 1 C.s.p. a ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.