Medzitýmny rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 15, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 9Cpr/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115214804
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hadrbulcová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1115214804.7

Medzitýmny rozsudok

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou, v právnej veci žalobkyne:
F. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, XXX XX B. , právne zastúpená: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o..
advokátska kancelária, so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, proti žalovanému:
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Hlboká cesta 2, 811 04 Bratislava, o určenie
neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a o zaplatenie náhrady mzdy, takto

r o z h o d o l :

Výpoveď z pracovného pomeru daná žalobkyni F. P. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, XXX XX B.
žalovaným Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky dňa 24. septembra 2014 pod číslom
280.937/2014-OSUR/653 je neplatná.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava III dňa 02.03.2015 domáhala
vyslovenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, ktorá jej bola daná žalovaným. Zároveň sa

domáha náhrady trov konania. Na pojednávaní konanom dňa 06.10.2016 pred Okresným súdom
Bratislava I žalobkyňa rozšírila žalobu o nový petit, ktorým žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na
náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku žalobkyne vychádzajúc z mesačného platu
vo výške 613.- EUR za obdobie od 01.06.2015 do rozhodnutia súdu o skončení pracovného pomeru.

2. Žalobu odôvodnila tým, že uzatvorila so žalovaným pracovnú zmluvu dňa 15.10.2004. Odo

dňa 01.09.2014 bola žalobkyňa zaradená na pracovné miesto pri výkone práce vo verejnom
záujme, samostatný odborný referent. Dňa 24.09.2014 žalovaný ústne oznámil žalobkyni, že v
dôsledku organizačných miest bude zrušené pracovné miesto pri výkone práce vo verejnom záujme,
na ktorom bola žalobkyňa zaradená. Žalobkyni o uvedenej skutočnosti nebolo doručené žiadne
písomné potvrdenie ani iná listina. Žalovaný žalobkyni taktiež nedoručil ani výpoveď z pracovného
pomeru, prípadne návrh dohody o ukončení pracovného pomeru. Odo dňa 29.12.2014 bola žalobkyňa

práceneschopnou. Dňa 08.01.2015, ešte v priebehu trvania svojej práceneschopnosti, sa žalobkyňa
osobne dostavila do sídla žalovaného, ktoré bolo zároveň jej pracoviskom, za účelom vyriešenia
niektorých formálnych záležitostí týkajúcich sa jej práceneschopnosti. Pri vstupe do sídla žalovaného
použila svoju zamestnaneckú kartu, prostredníctvom ktorej jej bol zabezpečovaný vstup do sídla
žalovaného cez turniketové zariadenia, avšak dňa 08.01.2015 pri použití tejto zamestnaneckej karty
turniketové zariadenie zobrazilo informáciu, podľa ktorej má byť zamestnanecká karta žalobkyne

neplatná. Nakoľko žalobkyni nebolo zrejmé, z akého dôvodu by mala byť jej zamestnanecká turniketová
karta umožňujúca jej vstup na pracovisko neplatnou, uvedené považovala iba za technickú chybu.
Žalobkyňa sa z tohto dôvodu odstránenia technickej chyby obrátila na príslušných zamestnancov
žalovaného. Dňa 12.01.2015 žalovaný prostredníctvom zamestnankyne p. L. O. odoslal žalobkyni
emailovú správu, v ktorej žalovaný oznámil žalobkyni, že odo dňa 01.01.2015 bolo zrušené pracovné
miesto žalobkyne pri výkone práce vo verejnom záujme, samostatný odborný referent (PT8), na

oddelení správy budov a zabezpečenia služieb (SLUZ), odboru investícií, nehnuteľností a služieb
(INSL), v pôsobnosti sekcie ekonomiky a všeobecnej správy (SEVS), na ktorom bola žalobkyňazaradená. Z tohto dôvodu mala byť zamestnanecká karta žalobkyne zneplatnená. Žalobkyňa namietala,
že žalovaný nedodržal písomnú formu výpovede, nakoľko zrušenie pracovnej pozície bolo žalobkyni
oznámené len ústnou formou. Nedostatok písomnej formy alebo nedoručenie výpovede zamestnancovi

v písomnej forme je pritom v zmysle § 61 ods. 1 Zákonníka práce explicitne považovaný za dôvod
neplatnosti výpovede. Tiež namietala nedostatočne skutkové vymedzenie výpovedného dôvodu,
nakoľko žalobkyni nikdy nebola doručená výpoveď v písomnej forme, iba jej bolo ústne oznámené, že
jej pracovné miesto bude zrušené. Žalobkyňa sa preto môže iba domnievať, aký konkrétny výpovedný
dôvod mal žalovaný úmysel použiť. Nakoľko z ústneho oznámenia daného žalobkyni dňa 24.09.2014

nielen nezameniteľným spôsobom nevyplynul výpovedný dôvod, ale ani len určitým a zrozumiteľným
spôsobom nevyplynulo, že by žalobkyni mala byť daná výpoveď. Z uvedeného dôvodu výpoveď
daná žalobkyni nenapĺňa zákonné predpoklady ustanovenia § 61 ods. 2 Zákonníka práce. Žalobkyňa
tiež uviedla, že žalovaný jej z dôvodu zrušenia pracovnej pozície, na ktorej bola zaradená, nikdy
neponúkol inú vhodnú prácu. Žalobkyňa má pritom vedomosť, že žalovaný v priebehu rokov 2014
a 2015 uskutočňoval výberové konania, na základe ktorých prijímal do pracovného pomeru nových

zamestnancov . Aj z uvedeného dôvodu žalobkyňa považovala výpoveď, ktorá jej mala byť daná
žalovaným dňa 24.09.2014 za neplatnú.
3.Žalobkyňanapodporusvojichskutkovýchtvrdenípredložilasúdupracovnú zmluvuzodňa15.10.2004
číslo PZ 140/2004 a emailovú správu, v ktorej žalovaný oznámil žalobkyni, že odo dňa 01.01.2015 bolo
zrušené pracovné miesto žalobkyne.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava III dňa
30.03.2015. UplatnilnámietkumiestnejpríslušnostiOkresnéhosúduBratislavaIII,zdôvodu,ževzmysle
§ 84 OSP je na konanie príslušný Okresný súd Bratislava I. Žiadal žalobu pre jej neopodstatnenosť
zamietnuť. Vo vyjadrení uviedol, že minister zahraničných vecí a európskych záležitostí rozhodnutím č.

66/2014 z 19.09.2014, číslo registrácie I/583 v záujme zefektívnenia organizačnej štruktúry v služobnom
úrade, ktorým je Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, zrušil dňom 01.12.2015
štátnozamestnanecké miesto pri výkone práce vo verejnom záujme - samostatný odborný referent v
platovej triede 8 (PT 8) na oddelení správy budov a zabezpečenia služieb (SLUŽ), odboru investícií,
nehnuteľností a služieb (INSL) v pôsobnosti sekcie ekonomiky a všeobecnej správy (SEVS), na ktorom

bola žalobkyňa zaradená. Keďže žalobkyňa sa stala na základe tohto rozhodnutia nadbytočnou,
pričom žalovaný ju od 01.12.2015 nemal možnosť ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej
zmluve, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce a
nemal pre ňu žiadnu inú vhodnú prácu, ktorú by jej v zmysle § 63 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce
bolo možné ponúknuť, dal žalovaný žalobkyni výpoveď v súlade s § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka

práce. Výpoveď č. 280.937/2014-OSUR/653 zo dňa 24. septembra 2014 žalobkyňa odmietla prijať a
podpísať. Túto skutočnosť uviedli a svojimi podpismi potvrdili v "Zázname z prerokovania skončenia
pracovného pomeru v súvislosti s organizačnou zmenou a odovzdávania výpovede" dvaja nadriadení
vedúci zamestnanci žalobkyne D.. Q. K. - generálna riaditeľka sekcie ekonomiky a všeobecnej správy,
D.. G. I. - riaditeľ odboru investícií, nehnuteľností a služieb, tajomníčka sekcie ekonomiky a všeobecnej

správy P.. E. X. a F.. F. P., vedúci oddelenia správy budov a zabezpečenia služieb, ktorí žalobkyni v
mene žalovaného ako zamestnávateľa výpoveď dňa 24. septembra 2014 dali a doručovali. Zo záznamu
z prerokovania skončenia pracovného pomeru je nesporné, že žalobkyňa bola informovaná o zrušení jej
miesta pri výkone práce vo verejnom záujme v PT 8 na oddelení správy budov a zabezpečenia služieb,
ku ktorému prišlo z dôvodu rozhodnutia ministra č. 66/2014 z 19. septembra 2014 a že zároveň bola

oboznámená so skutočnosťou, že žalovaný ako zamestnávateľ ju nemá možnosť ďalej zamestnávať,
pretože nedisponuje žiadnym voľným miestom, ktoré by jej ako vhodné miesto mohol v rámci ponukovej
povinnosti ponúknuť. V súlade s § 38 ods. 4 Zákonníka práce platí teda nevyvrátiteľná domnienka,
že výpoveď bola žalobkyni doručená. Právne účinky doručenia výpovede nastali, aj keď žalobkyňa
výpoveď odmietla prevziať a od 1. októbra 2014 začala žalobkyni plynúť dvojmesačná výpovedná doba.

Žalovaný namietal, že lehota na uplatnenie žaloby na súde márne uplynula dňom 28.02.2015. Keďže
tento posledný deň lehoty pripadol na sobotu, žaloba mala byť podaná na súde najbližší nasledujúci
pracovný deň, čo je pondelok 02.03.2015. Navyše, podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu č. 83/1997
"Počiatok a plynutie lehoty na uplatnenie práva na určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru
podľa § 64 Zákonníka práce nemôže ovplyvniť am prípadná práceneschopnosť zamestnanca. Keďže

ide o hmotnoprávnu lehotu, bola žaloba, na ktorej je vyznačené doručenie na Okresný súd Bratislava
III dňa 06.03.2015 podaná po uplynutí lehoty ustanovenej zákonom na uplatnenie práva na sude.5. Žalovaný predložil súdu nasledovné listinné dôkazy: Rozhodnutie ministra zahraničných vecí a
európskych záležitostí SR č. 66/2014 z 19. septembra 2014 o organizačnej zmene na Ministerstve
zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, číslo registrácie: 1/583, Výpoveď z pracovného pomeru

č. 280.937/2014-OSUR/653 zo dňa 24. septembra 2014, Rozhodnutie vedúceho služobného úradu
č. 48/2014 zo dňa 1. júla 2014 o vydaní zoznamu štátnozamestnaneckých miest a pracovných miest
v pôsobnosti ústredia Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, účinný v čase
dania výpovede, Rozhodnutie vedúceho služobného úradu č. 70/2014 zo dňa 30. septembra 2014 o
vydaní zoznamu štátnozamestnaneckých miest a pracovných miest v pôsobnosti ústredia Ministerstva

zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, účinný od 1. októbra 2014, Rozhodnutie vedúceho
služobného úradu č. 97/2014 zo dňa 31. decembra 2014 o vydaní zoznamu štátnozamestnaneckých
miest a pracovných miest v pôsobnosti ústredia Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí
SR, účinný od 1. januára 2015, Záznam zo stretnutia vedúceho služobného úradu s predstaviteľmi
ZO SLOVES k pripravovanej organizačnej zmene na MZV a EZ SR zo dňa 16. septembra 2014,
Záznam zo stretnutia vedúceho služobného úradu s predstaviteľmi ZO SLOVES o prerokovaní výpovedí

zamestnancov MZV a EZ SR podľa § 74 Zákonníka práce zo dňa 24. septembra 2014, Záznam
z prerokovania skončenia pracovného pomeru v súvislosti s organizačnou zmenou a odovzdávania
výpovede zo dňa 24. septembra 2014, Potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti žalobkyne vrátane
preukazov o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti.

6. Predmetom pracovnoprávneho sporu medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným ako
zamestnávateľom je v prvom rade určenie, či skončenie pracovného pomeru zo dňa 24.09.2014
založeného medzi žalobkyňou ako štátnym zamestnancom a žalovaným ako jeho zamestnávateľom
podľa zákona č.311/2001 Z.z. je platným právnym úkonom. Druhou nadväzujúcou časťou žaloby
je žaloba na plnenie spočívajúca v nároku na náhradu mzdy titulom neplatného skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru. V prvej časti určovacej časti žaloby boli žalobkyňou rozporované
formálnoprávne ako i hmotnoprávne podmienky platnosti výpovede.

7. Na sporný prípad je potrebné z hmotnoprávneho hľadiska aplikovať ustanovenia Zákonníka práce
č. 311/2001 Z.z. v platnom znení v zmysle ust. § 1 ods. 4 Zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo

verejnom záujme. Vzhľadom na účelnosť konania súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom o základe
prejednávanej veci v zmysle § 214 ods. 1 CSP .

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, oboznámením s listinnými dôkazmi
predloženými sporovými stranami : Rozhodnutím MZV a EZ č. reg. I/583 o organizačnej zmene č.

66/2014 z 19.9.2014, Rozhodnutím MZV a EZ reg. Č. III/600 z 1.6.2015, Výpoveďou z pracovného
pomeru zo dňa 24.09.2014 číslo 280.937/2014-OSUR/653, Záznamom zo stretnutia vedúceho
služobného úradu s predstaviteľmi ZO SLOVES k pripravovanej organizačnej zmene na MZV EZ SR zo
dňa 17.09.2014, Záznamom zo stretnutia vedúceho služobného úradu s predstaviteľmi ZO SLOVES o
prerokovaní výpovedí zamestnancov MZVEZ SR podľa § 74 ZP, Záznamom z prerokovania skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru v súvislosti so organizačnou zmenou a odovzdaním výpovede zo dňa
24.09.2014, Potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti N 507928, Pracovnou zmluvou č. PZ
140/2004, Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 23.7.2014, výsluchom svedkov D.. Q. K., D.. G.
I., P.. E. X., P.. L. O., D.. F. A., D.. D. F. , D.. G. X., D.. I. A. a zistil nasledovný skutkový stav:

9. Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným pracovnú zmluvu zo dňa 15.10.2004. Odo dňa 01.09,2014 bola
žalobkyňa zaradená na pracovné miesto pri výkone práce vo verejnom zaujme, samostatný odborný
referent. Rozhodnutím ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí č. 66/2014, čl. 4, zo dňa
19.09.2014, č. reg. I/583 bolo s účinnosťou od 01.01.2015 zrušené miesto pri výkone práce vo
verejnom záujme - samostatný odborný referent v platovej triede 8 (PT 8) na oddelení správy budov

a zabezpečenia služieb (SLÚŽ), odboru investícií, nehnuteľností a služieb (INSL) v pôsobnosti sekcie
ekonomiky a všeobecnej správy (SEVS), na ktorom bola žalobkyňa zaradená. Zároveň minister uložil
vedúcemu služobnému úradu zabezpečiť realizáciu organizačnej zmeny v spolupráci s generálnym
riaditeľom osobného radu a vedúcimi zamestnancami príslušných organizačných útvarov. Rozhodnutie
nadobudlo účinnosť dňom publikácie v Zbierke predpisov ministerstva. Podľa Záznamu datovaného

dňa 17.09.2014 sa konalo dňa 16.09.2014 stretnutie vedúceho služobného úradu X. Q. so zástupcami
odborovej organizácie SLOVES p. R., p. A., p. V., p. E., na ktorom došlo k prerokovaniu pripravovanej
organizačnej zmeny. Dňa 24.09.2014 sa konalo stretnutie vedúceho služobného úradu so zástupcami
odborovej organizácie SLOVES, na ktorom bola prerokovaná nadbytočnosť a výpovede organizačnouzmenou dotknutých zamestnancov, okrem iných aj žalobkyne. ZO SLOVES zaujala na stretnutí
stanovisko, podľa ktorého prijala s výhradami rušenie obsadených miest a prepúšťanie zamestnancov.
Dňa 24.09.2014 pod hlavičkou zamestnávateľa označeného ako Ministerstvo zahraničných vecí a

európskych záležitostí SR bola vypracovaná písomná Výpoveď z pracovného pomeru voči žalobkyni
ako zamestnancovi číslo 280.937/2014-OSUR/653 odkazujúc na ustanovenie § 63 ods. 1 písm. b/
Zákonníka práce odvolávajúc sa na organizačnú zmenu č. 66/2014 zo dňa 19.09.2014. V ten istý
deň prebehlo prerokovanie skončenia štátnozamestnaneckého pomeru so žalobkyňou. Za žalovaného
sa stretnutia zúčastnili D.. Q. K. - vedúci zamestnanec, G. I. ako ďalší zamestnanec organizačného

útvaru, F. P. a E. X.. Podľa záznamu predmetom prerokovania bolo skončenie štátnozamestnaneckého
pomeružalobcuvdôsledkuorganizačnejzmeny č.66/2014,pričomžalobkyňaodmietlaprijaťapodpísať
výpoveď danú zamestnávateľom. Výpovedná doba začala žalobkyni plynúť dňom 01.10.2014 a jej
dĺžka je podľa § 62 ods. 3 písm. b/ Zákonníka práce tri mesiace. Žalobkyňa bola od 29.12.2014
práceneschopná. Svedkovia p. D.. Q. K., ako generálna riaditeľka sekcie ekonomiky, pod ktorú
kompetenčnespadaloštátnozamestnaneckémiestožalobkyne,pred súdomuviedla, žedňa24.09.2014

boli v dopoludňajších hodinách všetci generálni riaditelia zavolaní k vedúcemu služobného úradu, kde
s kolegyňou z právneho odboru boli poučení o spôsobe, akým majú doručovať výpovede pracovníkom
žalovaného. V popoludňajších hodinách si zavolali žalobkyňu aj ďalších pracovníkov individuálne.
Svedkyňa žalobkyni prečítala 2 stranový text, ktorý im bol odovzdaný. Prečítala text, kde bolo uvedené,
aké možnosti môže zamestnávateľ poskytnúť pri ukončení pracovného pomeru. Následne sa žalobkyni

pokúsila doručiť výpoveď z pracovného pomeru, ona túto odmietla podpísať a prevziať, pričom žiadala,
či by si mohla zobrať nejaký papier, toto jej nebolo umožnené, pretože nemali taký pokyn, že jej môžeme
odovzdať písomnosť, ktorú nepodpísala a neprevzala. Mali také pokyny, že v prípade, ak by pracovník
chcel uzavrieť dohodu o ukončení pracovného pomeru, mal kontaktovať právnika. Bol daný čas na
rozmyslenie pracovníkovi, v ktorom sa mohol rozhodnúť. Svedkyňa uviedla, že jej úlohou bolo doručiť

zamestnancovi výpoveď a potom bolo na pracovníkovi, aby kontaktoval zamestnanca osobného úradu
či chce odísť na dohodu alebo či sa ukončí pracovný pomer výpoveďou. Svedkyňa ďalej uviedla, že pri
doručovanívýpovedebolprítomnýD..I.,P..X.,F..P.,vpodstatetamboliakosvedkovia,pričomvýpovede
doručovala svedkyňa sama. Svedok D.. G. I. pred súdom vypovedal, že rokovanie ohľadom skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom viedla za žalovaného generálna riaditeľka sekcie p. K.Á..

Uviedol, že sa nepamätá presne, ako prebiehalo doručovanie výpovede p. P., myslí si, že táto odmietla
podpísať záznam a výpoveď, ale nie je si istý. Svedok ďalej uviedol, že celý pohovor viedla D.. K. a aj
odovzdávala doklady, ktoré pripravil osobný úrad. Svedkyňa P.. E. X. uviedla, že ako členka komisie sa
zúčastnila skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou. Pani generálna riaditeľka sekcie ekonomicky
mala pripravené zložky, to znamená písomnosti v obale. Prerokovanie prebiehalo tak, že sa po jednom

volali zamestnanci a dával sa im podpísať záznam a doručovala sa im listina - výpoveď, ale konkrétne
ako to prebehlo u p. Janovskej sa už pre odstup času nepamätala . Svedkyňa P.. L. O., právnička
osobného úradu žalovaného, pred súdom vypovedala, že jej pracovnou úlohou v súvislosti s prijatou
organizačnou zmenou bolo vypracovanie písomného znenia výpovedí zo štátnozamestnaneckého
pomeru. Osobne pripravovala aj výpoveď pre žalobkyňu, takisto pripravovala aj Záznam z prerokovania

skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. To všetko podľa pokynov pripravila do jednotlivých zložiek
pre každého dotknutého zamestnanca osobitne. V každej zložke sa nachádzala výpoveď v dvoch
exemplároch, záznam z prerokovania skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a písomné pokyny
k organizácií odovzdávania výpovedí z dôvodu organizačnej zmeny. K samotnej organizačnej zmene
svedkyňa vypovedala, že sa o nej dozvedela 2-3 mesiace pred samotnou realizáciou organizačnej

zmeny. Svedkovia D.. F. A., D.. D. F., D.. G. X., D.. I. A. zamestnanci žalovaného, ktorých výpovede
z pracovného pomeru z rovnakého dôvodu ako žalobkyni boli prejednávané v rovnaký deň tými istými
pracovníkmi žalovaného ako v prípade žalobkyne, zhodne uviedli, že im dňa 24. septembra 2014
výpoveď doručená nebola. Všetci uviedli, že im bolo oznámené, že z dôvodu organizačnej zmeny sú pre
žalovaného nadbytoční a majú sa rozhodnúť, či ukončia pracovný pomer dohodou alebo výpoveďou.

10. Podľa § 316 ods. 1 CSP individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi
zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných
vzťahov.

11. Podľa § 319 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz, na tento účel je
zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak to možno od neho spravodlivo požadovať.12. Podľa § 322 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak s tým strany sporu súhlasia a neodporuje to účelu tohto zákona.

13. Podľa § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Podľa § 214 ods. 1 CSP ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo o dôvode
uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom.

14. Podľa § 61 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce) výpoveďou môže skončiť pracovný
pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

15. Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno

dodatočne meniť.
16. Podľa § 61 ods. 3 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods.
1 písm. b), nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení
pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.

17. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba
z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu
zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

18. Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa

doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

19. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ

uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

20. Súd sa zaoberal námietkou žalovaného, že žaloba bola podaná na Okresný súd Bratislava III po
uplynutí prekluzívnej lehoty a zistil, že táto námietka je nedôvodná. Z podanej žaloby súd zistil, že žaloba
bola podaná na Okresnom súde Bratislava III telefaxom dňa 02.03.2015 o 18,33 hod. Originál žaloby

bol podaný na pošte dňa 05.03.2015, na Okresný súd Bratislava III bol doručený dňa 06.03.2015.

21. Podľa § 42 ods. l OSP platného a účinného v čase podania žaloby na súd, podanie možno urobiť
písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh
vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými

prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré
bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba
doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote
doplnené, sa neprihliada.

22. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej , ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami bez
zaručeného elektronického podpisu (podanie zaslané na súd e-mailom), treba doplniť písomným
podaním. Doplnením sa rozumie doplnenie podania vo veci samej alebo návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní. Podanie urobené
prostredníctvom telefaxu treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu na overenie

autentickosti telefaxového podania. V oboch prípadoch (podanie urobené elektronickými prostriedkami
bez zaručeného elektronického podpisu a podanie urobené telefaxom) je zákonná procesná lehota 3
dni. Inak budú podania právne neúčinné a súd sa nimi nebude zaoberať. Na podania, ktoré neboli v tejto
lehote doplnené, súd neprihliada. Podľa ustanovenia § 57 ods. 3 O.s.p., lehota je zachovaná, ak saposledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Lehota na podanie odvolania je procesnou lehotou. Charakteristickou črtou procesných lehôt je, že sú
zachovanéajvprípadoch,keďsaprocesnýúkonvrámcilehotynedostanedodispozičnejsféryadresáta,

ale stačí, keď je urobený posledný deň lehoty osobne na súde alebo ak je odovzdaný orgánu, ktorý
má povinnosť ho doručiť (najčastejšie pošta). V takom prípade rozhoduje okamih odovzdania podania
na doručenie. Z obálky, v ktorej bola žaloba doručená súd zistil, že žaloba bola odovzdaná pošte na
doručenie dňa 05.03.2015, t.j. v zákonnej procesnej lehote 3 dní. Z uvedených zistení súdu vyplýva,
že žaloba bola podaná na súd včas v zákonnej dvojmesačnej lehote ustanovenej v § 77 Zákonníka

práce dňa 02.03.2015.

23. V danej veci nebolo medzi účastníkmi sporné, že žalobkyni vznikol pracovný pomer s odporcom na
dobu neurčitú vo výkone práce vo verejnom záujme so zaradením samostatný odborný referent (PT8),
na oddelení správy budov a zabezpečenia služieb (SLUZ), odboru investícií, nehnuteľností a služieb
(INSL), v pôsobnosti sekcie ekonomiky a všeobecnej správy (SEVS). Sporná bola otázka platnosti

skončenia pracovného pomeru výpoveďou žalobkyni. Žalobkyňa podala návrh na určenie neplatnosti
výpovede v zákonom stanovenej lehote. Súd skúmal splnenie podmienok pre platnú výpoveď danú
zamestnávateľom a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že výpoveď daná žalobkyni žalovaným
dňa 24. septembra 2014 pod číslom 280.937/2014-OSUR/653 je neplatná.

24. Všeobecnou podmienkou platnosti výpovede je písomná forma a doručenie druhému účastníkovi.
V danom prípade možno skonštatovať, že písomná forma výpovede bola zo strany odporcu splnená.
V konaní však nebolo preukázané, že žalovaný výpoveď z pracovného pomeru aj doručil žalobkyni.
Súd pri vyhodnotení tejto otázky vychádzal z listinných dôkazov predložených účastníkmi konania a
výpovedí svedkov D.. Q. K., D.. G. I., P.. E. X., P.. L. O., D.. F. A.Á., D.. D. F. , D.. G. X., D.. I.

A.. Zo záznamu z prerokovania skončenia pracovného pomeru v súvislosti s organizačnou zmenou a
odovzdávania výpovede zo dňa 24. septembra jednoznačne nevyplýva, že by žalobkyňa odmietla prijať
výpoveď. Z výsluchu svedkyne D.. Q. K. , ktorá mala výpoveď žalobkyni doručiť, súd zistil, že svedkyňa
prečítala žalobkyni pripravený text, kde bolo uvedené, aké možnosti môže zamestnávateľ poskytnúť
pri ukončení pracovného pomeru. Svedkyňa tiež uviedla, že sa žalobkyni pokúsila doručiť výpoveď z

pracovného pomeru, ona túto odmietla podpísať a prevziať, pričom žiadala, či by si mohla zobrať nejaký
papier, toto jej nebolo umožnené, pretože nemali taký pokyn, že jej môžeme odovzdať písomnosť, ktorú
nepodpísala a neprevzala. Mali také pokyny, že v prípade, ak by pracovník chcel uzavrieť dohodu o
ukončení pracovného pomeru, mal kontaktovať právnika. Svedkyňa uviedla, že jej úlohou bolo doručiť
zamestnancovi výpoveď a potom bolo na pracovníkovi, aby kontaktoval zamestnanca osobného úradu

či chce odísť na dohodu alebo či sa ukončí pracovný pomer výpoveďou. Svedok D.. G. I., ktorý
sa mal zúčastniť doručovania výpovede žalobkyni uviedol, že sa presne nepamätá, ako prebiehalo
doručovanie výpovede p. P., myslí si, že táto odmietla podpísať záznam a výpoveď, ale nie je si istý.
Svedok tiež uviedol, že celý pohovor viedla D.. K. a aj odovzdávala doklady, ktoré pripravil osobný úrad.
Svedkyňa P.. E. X., ktorá sa taktiež mala zúčastniť doručovania výpovede žalobkyni uviedla, že ako

členka komisie sa zúčastnila skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou. Pani generálna riaditeľka
sekcie ekonomiky mala pripravené zložky, to znamená písomnosti v obale. Prerokovanie prebiehalo
tak, že sa po jednom volali zamestnanci a dával sa im podpísať záznam a doručovala sa im listina
výpoveď, ale konkrétne ako to prebehlo u p. P. sa už pre odstup času nepamätala. Svedkovia D.. F.
A.Á., D.. D. F., D.. G. X., D.. I. A., zamestnanci žalovaného, ktorých výpovede z pracovného pomeru z

rovnakého dôvodu ako žalobkyni boli prejednávané v rovnaký deň tými istými pracovníkmi žalovaného
ako v prípade žalobkyne, zhodne uviedli, že im dňa 24. septembra 2014 výpoveď doručená nebola.
Všetci uviedli, že im bolo oznámené, že z dôvodu organizačnej zmeny sú pre žalovaného nadbytoční a
majú sa rozhodnúť, či ukončia pracovný pomer dohodou alebo výpoveďou. Súd na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že žaloba na vyslovenie neplatnosti výpovede je dôvodná, keďže

výpoveď z pracovného pomeru je neplatná z dôvodu jej nedoručenia žalobkyni. Doručenie výpovede
je všeobecnou podmienkou platnosti výpovede, teda nesplnenie tejto podmienky zakladá neplatnosť
výpovede. Keďže súd dospel k právnemu záveru, že výpoveď je neplatná, nakoľko nebola žalobkyni
riadne dourčená, ďalšími žalobkyňou namietanými dôvodmi neplatnosti skončenia pracovného pomeru
sa súd už nezaoberal a vo veci rozhodol medzitímnym rozsudkom podľa § 214 ods. 1 CSP tak, že

výpoveď z pracovného pomeru daná žalobkyni F. P. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, XXX XX B.
žalovaným Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky dňa 24. septembra 2014 pod číslom
280.937/2014-OSUR/653 je neplatná.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom
prvej inštancie.