Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 13, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Sd/22/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200412
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8014200412.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci navrhovateľov: 1./ D.

Q., bytom U., C. XXXX/XX a 2./ P. Q., bytom U., C. XXXX/XX, ako právnych nástupcov navrhovateľky
J. Q., zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy bytom U., C. XXXX/XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni,
ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8-10, o zvýšenie invalidného dôchodku takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 13. februára 2014 v spojení s rozhodnutím odporkyne
zo dňa 4. júna 2014, obe pod číslom: XXX XXX XXXX 0.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím zo dňa 13.02.2014 odporkyňa podľa § 15 ods. 4, § 60 ods. 1 a § 70 ods. 2 zákona č.

461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť
navrhovateľky o prehodnotenie invalidného dôchodku.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia odporkyňa citovala § 15 ods. 4, § 70 ods. 2 a § 60
ods. 1 zákona. Konštatovala, že invalidita navrhovateľky vznikla pred dovŕšením veku, v ktorom sa
končí povinná školská dochádzka, t.j. pred dovŕšením 16.roku veku. Vzhľadom na citované zákonné
ustanovenia nie je možné vyhovieť žiadosti navrhovateľky o prehodnotenie invalidného dôchodku

z dôvodu doplatenia poistného za dobrovoľné dôchodkové poistenie. Odporkyňa preto žiadosť o
prehodnotenie invalidného dôchodku zamietla.

3. Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľka prostredníctvom svojho opatrovníka
(teraz navrhovateľ v 1./rade) domáhala preskúmania rozhodnutia a namietala, že odporkyni bolo dňa
08.11.2013 zaplatené dobrovoľné dôchodkové poistenie za účelom získania invalidného dôchodku z
mladostivsume37,66eur,atozdôvodu,ževmédiáchbolaposkytnutáinformáciaodporkyňou,ženárok

na získanie invalidného dôchodku vzniká v prípade, ak sa zaplatí dobrovoľné dôchodkové poistenie.
Namietala, že odporkyňa pri vydaní rozhodnutia vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia
veci, že skutkový stav nebol dostačujúci na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Dôvodila, že odporkyňa sa neriadila § 3 ods.1 Správneho
poriadku, preto žiadala rozhodnutie odporkyne zrušiť a vrátiť jej vec na ďalšie konanie. Zároveň žiadala
náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia, ktoré budú vyčíslené v osobitnom podaní najneskôr
v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

4. Rozhodnutie odporkyne zo dňa 13.02.2014 bolo zmenené rozhodnutím odporkyne zo dňa 04.06.2014
tak, že podľa § 70 ods. 1 a 2, § 73 ods. 1 zákona zamietla žiadosť navrhovateľky o prehodnotenie
invalidného dôchodku.5. V odôvodnení tohto preskúmavaného rozhodnutia odporkyňa poukázala, že dodatočné zaplatenie za
obdobie dôchodkového poistenia od 8. novembra 2013 do 8. novembra 2013 nemá vplyv na posúdenie

dôchodkových nárokov v tomto konaní, pretože na účely vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa
§ 70 ods. 2 zákona nie je potrebné splniť podmienku získania doby dôchodkového poistenia. Týmto
rozhodnutím odporkyňa zmenila svoje skoršie rozhodnutie zo dňa 13.02.2014.

6. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhla, aby súd napadnuté rozhodnutie

zo dňa 13.02.2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím odporkyne zo dňa 04.06.2014 ako vecne
správne potvrdil.

7. Krajský súd skorším rozsudkom zo dňa 12.11.2014 sp.zn. 4Sd/22/2014-24 potvrdil rozhodnutie
odporkyne zo dňa 13. februára 2014 v spojení s rozhodnutím odporkyne zo dňa 4. júna 2014 s
poukazom, že navrhovateľka bola uznaná za invalidnú so stanovenou mierou poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť 100% s dátumom vzniku invalidity pred dovŕšením povinnej školskej
dochádzky a dodatočné zaplatenie dobrovoľného dôchodkového poistenia v sume 37,66 eur od
08.11.2013 do 08.11.2013 nemal vplyv na posúdenie dôchodkových nárokov navrhovateľky, teda na
zvýšenie invalidného dôchodku. S poukazom, že podľa § 70 ods. 2 zákona nie je potrebné splniť
podmienku získania doby dôchodkového poistenia.

8. Proti tomuto rozsudku podal súdom stanovený opatrovník navrhovateľky odvolanie.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 05.12.2016 sp.zn. 9So/24/2015 zrušil rozsudok
krajského súdu zo dňa 12.11.2014 a vrátil mu vec na ďalšie konanie z dôvodu, že krajský súd sa

nevysporiadal nielen s námietkou, že odporkyňa v správnom konaní porušila § 3 Správneho poriadku,
ale najmä že sa nevysporiadal ani s dôvodmi opravného prostriedku vo vzťahu k namietanému
nároku navrhovateľky na prepočítanie výšky dôchodku na základe zaplatenia poistného za obdobie od
08.11.2013 do 08.11.2013 a vo vzťahu k tejto námietke opomenul uviesť ako vec sám právne posúdil.

10. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) právneho
predpisu upravujúceho postup správneho súdu účinného od 01.07.2016 ak nie je ďalej ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

12. Z uvedeného vyplýva, že v konaní o podanom opravnom prostriedku navrhovateľa správny súd
rozhoduje za aplikácie príslušných ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku

(ďalej len „O.s.p.“) účinných do 30.06.2016.

13. Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. v spojení s § 492 ods. 1 SSP preskúmal
napadnuté rozhodnutia odporkyne a konanie, ktoré im predchádzalo, vypočul právnych nástupcov
nebohej navrhovateľky, konal a rozhodol v neprítomnosti povereného zástupcu odporkyne, oboznámil

sa s obsahom posudkového a dávkového spisu odporkyne a dospel k záveru, že opravnému prostriedku
navrhovateľky nie je možné vyhovieť.

14. Navrhovateľka zastúpená súdom ustanoveným opatrovníkom žiadosťou z 12. marca 2009 požiadala
o invalidný dôchodok, ktorý žiadala priznať od 28. januára 2009. Navrhovateľka bola uznaná za invalidnú

so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 100%, pričom dátum vzniku
invalidity bol stanovený pred dovŕšením povinnej školskej dochádzky, a to podľa posudku posudkového
lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad zo dňa 03.04.2009, z ktorého vyplýva, že rozhodujúcim
zdravotným postihnutím navrhovateľky je mentálna retardácia ťažká zaradená podľa prílohy č. 4 pod
kapitolu V. - duševné choroby a poruchy správania, položka 6 - mentálna retardácia, písm. c/ - ťažká

mentálna retardácia (IQ v pásme 20 - 34) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
90%. Pre iné zdravotné postihnutie - detskú mozgovú obrnu - kvadruspastická forma bola percentuálna
miera zvýšená o 10%. V celkovom posudku je uvedené, že 18 ročná posudzovaná v sledovaní
neurológa od včasného detstva s predpokladanými ťažkými hypoxicko-ischemickými zmenami CNSa následnou centrálnou tonusovou poruchou s postupným vývojom v kvadruspastickej forme DMO,
ktorá viedla k imobilite. Prítomná psychomotorická retardácia - jednoduchá idiocia. Posudzovaná
plienkovaná, kŕmená, odkázaná na trvalú starostlivosť vo všetkých existenčných úkonoch. Podľa výroku

tohto posudku je posudzovaná invalidná podľa § 71 ods. 1 na účely § 70 ods. 2 zákona, lebo pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
u posudzovanej je 100% a invalidita vznikla pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská
dochádzka. Na základe lekárskej správy z 03.04.2009 bolo vydané rozhodnutie č. XXX XXX XXXX zo

dňa 06. mája 2009, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok navrhovateľke od 28. januára 2009 v sume
283,90 eur mesačne.

15. Opatrovník navrhovateľky následne zaplatil dobrovoľné dôchodkové poistenie v sume 37,66 eur,
o čom bol odporkyni predložený pobočkou Sociálnej poisťovne v Poprade doklad. Zároveň podal
žiadosť zo dňa 20.11.2013, ktorou žiadal o prepočítanie sumy invalidného dôchodku navrhovateľky.

Táto žiadosť bola zamietnutá, pretože dodatočné zaplatenie za obdobie dôchodkového poistenia od
08. novembra 2013 do 08. novembra 2013 nemá vplyv na posúdenie dôchodkových nárokov v tomto
konaní, a to z dôvodu, že na účely vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 zákona nie je
potrebné splniť podmienku získania doby dôchodkového poistenia. Odporkyňa vydala dňa 04.06.2014
rozhodnutie, ktorým podľa § 70 ods. 1, 2, § 73 ods. 1 zákona zamietla žiadosť opatrovníka navrhovateľky

o prehodnotenie invalidného dôchodku z vyššie uvedených dôvodov.

16. Podľa § 70 ods. 1 zákona, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal
počet rokov dôchodkového poistenia uvedené v § 72 a ku dňa vzniku invalidity nespĺňa podmienky
nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

17. Podľa § 70 ods. 2 zákona, fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala
invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý
pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov
veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského

štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

18. Podľa § 118 ods. 1 zákona, ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na dávku, zomrela po
uplatnení nároku na dávku a nároku na jej výplatu, prechádzajú nároky na sumy splatné ku dňu smrti
tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.

19.PodľaoznámeniaOkresnéhosúduPopradzodňa03.09.2015,akodedičminavrhovateľkyzozákona
sú otec D. Q. (navrhovateľ v 1./rade) a brat M. P. Q. (navrhovateľ v 2./ rade).

20. Pre posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia bolo podstatné zistenie, či dodatočné

zaplatené poistné za obdobie od 08.11.2013 do 08.11.2013 po dovŕšení 16. roku jej veku má vplyv na
výšku invalidného dôchodku navrhovateľky, t.j. či bolo poistné dodatočne zaplatené za obdobie pred
vznikom invalidity alebo až po tomto dni.

21. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak sa fyzická osoba stala invalidnou v

období, v ktorom bola nezaopatreným dieťaťom, nárok na invalidný dôchodok jej vzniká najskôr odo dňa
dovŕšenia 18. roku veku bez ohľadu na získané obdobie dôchodkového poistenia.

22. V konaní bolo nesporne zistené, že navrhovateľka bola uznaná invalidnou pred dovŕšením veku,
v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, t.j. pred dovŕšením 16. roku veku. Pre posúdenie jej

nároku na invalidný dôchodok bolo možné aplikovať len zákonné ustanovenie § 70 ods. 2 a sumu jej
invalidného dôchodku určiť podľa § 73 ods. 4 zákona, ktorá sa určí ako súčin percentuálneho poklesu
schopnosti tejto fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť, osobného mzdového bodu obdobia,
obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému
sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a

aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Aplikácia iných zákonných ustanovení (§ 70 ods. 1, § 72 ods. 1, 2,
§ 73 ods. 2, § 142 ods. 3 písm. c/ zákona) do úvahy neprichádzala, pretože tie predkladajú určité
obdobie dôchodkového poistenia poistenca, ktoré musí byť získané v čase pred vznikom jeho invalidity.
Z uvedeného dôvodu nemalo dodatočné zaplatenie poisteného na dôchodkové poistenie za jeden deňv roku 2013 žiadny právny význam pre určenie sumy invalidného dôchodku navrhovateľky, pretože bolo
uhradené až po vzniku jej invalidity.

23. Zákon č. 461/2013 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov predpokladá dva spôsoby
vzniku nároku na invalidný dôchodok. Prvý spôsob je vznik nároku na invalidný dôchodok u poistenca,
ktorý je buď povinne alebo dobrovoľne dôchodkovo poistený (pričom dobrovoľne poistenou môže byť
fyzická osoba najskôr od 16. roku veku) a druhým spôsobom je vznik nárok takej fyzickej osoby, ktorá sa
stala invalidnou vo veku, kedy bola nezaopatreným dieťaťom s trvalým pobytom na území Slovenskej

republiky.

24. V oboch prípadoch je však potrebné, aby bol v lekárskom posudku určený deň vzniku invalidity. Ak
ide o poistenca podľa § 15 zákona o sociálnom poistení však platí, že podľa § 70 ods. 1 zákona má
fyzická osoba, ktorá je nezaopatreným dieťaťom nárok na invalidný dôchodok vtedy, ak dovŕšila vek 16
rokov, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že aj toto nezaopatrené dieťa môže byť od dosiahnutia veku

16-tich rokov veku poistencom ako dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba. Zákon nevylučuje situáciu,
že by nezaopatrené deti, ktoré sú dobrovoľne dôchodkovo poistené od dovŕšeného veku 16-tich rokov
nemohli byť poberateľmi invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona, pričom by im patril nárok
iba na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 zákona. Krajský súd v Prešove vychádzal v tejto veci z
právneho názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozsudku sp.zn. 9So/127/2009.

25. K námietke, že odporkyňa v správnom konaní porušila ustanovenie § 3 ods.1 Správneho poriadku,
krajský súd poukazuje, že v zmysle § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., na konanie vo veciach
sociálneho poistenia sa nevťahuje všeobecný predpis v správnom konaní. Všeobecný predpis o
správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v

rozsahu upravenom týmto zákonom. S poukazom na § 196 ods. 6 zákona, účastník konania je povinný
navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré
z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka sociálnej poisťovne je povinná vykonať i iné dôkazy, ktoré
účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

26. Krajský súd má za to, že navrhovateľka resp. jej opatrovník sa na pobočke Sociálnej poisťovne v
mieste bydliska mohol dožadovať spísania zápisnice v zmysle § 189 zákona, taktiež v zmysle § 190
zákona mal právo nazrieť do spisu, robiť si z neho výpisy, odpisy, požiadať vyhotovenie fotokópií, to
znamená byť aktívny v tejto veci a dožadovať sa primeraných vysvetlení od zamestnancov pobočky
Sociálnej poisťovne a overiť si pravdivosť či nepravdivosť novinového článku. Túto možnosť však

opatrovník navrhovateľky nevyužil. Samotný zákon č. 461/2003 Z.z. uvádza, že účastník konania
spolupracuje s organizačnými zložkami sociálnej poisťovne počas celého konania. Navrhovateľ v 1./
rade ako opatrovník nebohej navrhovateľky predložil k žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku len
jeden článok uverejnený v tlači, pričom doplatenie jedného dňa dobrovoľného poistného v sume 37,66
eur nepodložil žiadnym zákonným dôkazom, na základe ktorého by odporkyňa bola povinná zvýšiť sumu

invalidného dôchodku nebohej navrhovateľky.

27. Na základe týchto skutočností krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutia
odporkyne ako zákonné potvrdil. Preskúmal obidve rozhodnutia vydané odporkyňou s poukazom na
právny názor Najvyššieho súdu SR vysloveným v rozsudku sp.zn. 7So/119/2010 zo dňa 31.03.2011,

v ktorom je okrem iného uvedené: „... ak odporkyňa, ktorej rozhodnutie súd preskúmava vydá nové
rozhodnutie, ktoré nahradí pôvodné rozhodnutie, toto nové rozhodnutie sa stáva predmetom súdneho
prieskumu bez toho, aby bol navrhovateľ povinný podávať osobitný prostriedok na jeho preskúmanie.
Nové rozhodnutie je teda aj bez opravného prostriedku predmetom konania na súde začatého na
základe opravného prostriedku proti pôvodnému rozhodnutiu a tvorí jeden celok“.

28. Krajský súd považuje za potrebné poznamenať, že pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre
súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i veta prvá
O.s.p.).

29. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.
Navrhovatelia neboli v konaní úspešní, odporkyňa nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto
súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.30. Podľa § 224 ods.3 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade rov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

31. Podľa § 224 ods.1 O.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre
odvolacie konanie.

32. S poukazom na vyššie citované ustanovenia, ani trovy odvolacieho konania krajský súd účastníkom
konania nepriznal. Aj keď Najvyšší súd SR uznesením zrušil skorší rozsudok krajského súdu zo dňa

12.11.2014, navrhovateľom trovy odvolacieho konania nevznikli a v konaní vo veci samej úspešní neboli.
Odporkyňa nemá zo zákona právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní
sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.