Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 7, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 17CoE/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610209812
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7610209812.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudkýň JUDr.
Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v exekučnej veci oprávneného: GENERAL FACTORING,
a.s., so sídlom v Bratislave, Košická 56, IČO: 35 838 825, zastúpený Jakubčák, advokátska kancelária,
s.r.o. so sídlom v Bratislave, Michalská 14, IČO: 47 255 706 proti povinným: 1/ R. V., nar. XX.X.XXXX,
Ž. XX, 2/ Y. V., nar. X.X.XXXX, Ž. XXX, 3/ Y. Y., nar. XX.X.XXXX, L. U., V. X, o vymoženie 130,45 €

s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka 62, Bratislava,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 22.4.2016, č.k.
5Er/434/2010-31

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako „súd prvej inštancie“ uznesením označeným v záhlaví zastavil
exekúciu.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe návrhu oprávneného a poverenia súdu zo dňa 23.7.2010
začal proti povinným exekúciu. Povinní podali súdu návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom vzniesli

námietku premlčania práva oprávneného, keďže oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie po
uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby. Na základe tejto skutočnosti žiadali, aby súd exekúciu
ako voi povinným zastavil.

3. Súd citoval § 110 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a
uviedol, že platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 1Ro 888/1991 zo dňa 4.9.1991

nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa 25.9.1991, pričom návrh bol u súdneho exekútora
podanýdňa14.6.2010,t.j.pouplynutídesaťročnejpremlčacejlehoty.Rozhodnutiesapremlčujezadesať
rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Úroky a opakujúce sa plnenia, ktorých zročnosť
nastane až po právoplatnosti rozhodnutia alebo uznaní práva, sa opäť premlčujú v trojročnej premlčacej
dobe. Oprávnený by mohol vymáhať úroky z omeškania, na ktoré mu vznikol nárok pred premlčaním
istiny, t.j. ku dňu 25.09.2001. Uplynutím trojročnej premlčacej doby na vymoženie týchto úrokov sa však

aj toto jeho právo spolu s právom na vymoženie priznanej istiny s úrokmi stalo vzhľadom na vznesenú
námietku premlčania len naturálnym právom. Oprávnený návrh na vykonanie exekúcie podal po uplynutí
desaťročnej premlčacej doby. Súd preto prihliadol na vznesenú námietku premlčania a exekúciu vedenú
proti povinným v 1. až 3. rade zastavil.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby

odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu povinného R. V. nevyhovie vôbec, resp. že voči
tomuto povinnému bude exekúcia pokračovať v plnom rozsahu a návrhu povinných Y. V. a Y. Y. vyhovielen čiastočne a to v rozsahu istiny a úroku 12 % p.a. zo sumy 130,45 € do 14.6.2007 a nevyhovie im v
rozsahu úroku 12 % p.a. zo sumy 130,45 € od 15.6.2007 do zaplatenia, alternatívne, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

5. V úvode odvolania oprávnený vyjadril názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň, že sa postupom súdu odňala účastníkovi možnosť
konať pred súdom. Oprávnený ďalej uviedol, že v tomto konkrétnom prípade bol exekučným titulom
platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 4.9.1991, ktorý sa stal právoplatným a

vykonateľným dňa 25.9.1991. Citoval § 100 ods. 1 prvá a druhá veta, § 110 ods. 1 prvá veta a § 110
ods. 3 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch
rokoch,pričomvprípadeprávprávoplatnepriznanýchalebopísomneuznanýchtátotrojročnápremlčacia
doba platí len v prípade úrokov a opakujúcich sa plnení, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti
rozhodnutia alebo uznania. Oprávnený poukázal na viacero rozsudkov súdov Slovenskej republiky a
Českej republiky a uviedol, že v tomto konkrétnom prípade bol exekučným titulom platobný rozkaz

Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 4.9.1991, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa
25.9.1991, pričom nárok oprávneného z exekučného titulu zanikol uplynutím 10-ročnej premlčacej doby
voči povinným Y. V.Á. a Y. Y. čiastočne a to dňa 25.9.2001. Pokiaľ ide o úroky, zročnosť ktorých nastala
po právoplatnosti exekučného titulu, teda odo dňa 25.9.1991, tieto sa v súlade s právnou úpravou
premlčujú v 3-ročnej premlčacej dobe a právo oprávneného na vymoženie 12 % p.a. zo sumy 130,45

€ od 25.9.1991 do 14.6.2007 je premlčané, keďže zvyšný úrok sa dosiaľ nestal zročným a oprávnený
podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 14.6.2010, kedy došlo k uplatneniu práva oprávneného a k
spočívaniu premlčacej doby. Avšak nárok oprávneného v časti exekúcie o vymoženie úroku vo výške 12
% p.a. zo sumy 130,45 € od 15.6.2007 do zaplatenia v uvedenom rozsahu premlčaný nie je a exekúcia
v časti vymoženia úroku vo výške 12 % p.a. zo sumy 130,45 € od 15.6.2007 do zaplatenia je dôvodná,

nakoľko tu nie je dôvod, pre ktorý by bola exekúcia v tejto časti neprípustná.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle

§ 385 ods. 1 CSP a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

7. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie dôvodnosti zastavenia exekúcie z dôvodu premlčania
práva oprávneného - úrokov z omeškania.

11. Odvolací súd z predloženého spisu súdu prvej inštancie zistil, že exekučným titulom v danej veci

je platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 4.9.1991, sp. zn. 1Ro 888/1991, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.9.1991. Exekučné konanie sa začalo dňa 14.6.2010,
kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2
Exekučného poriadku). Podaním zo dňa 5.6.2015 povinní spoločne vzniesli námietku premlčania.

12. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110 Občianskeho zákonníka). Na premlčanie súd prihliadne len na
námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

13. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.14. Podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch
rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba,
len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia

alebo po uznaní.

15. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v 3-ročnej lehote sa nepremlčujú tie práva na
úroky, ktoré boli priznané právoplatným rozhodnutím za dobu minulú, t.j. zročnosť ktorých nastala do
právoplatnosti rozhodnutia súdu, nakoľko tieto sa premlčujú v 10-ročnej lehote. Naproti tomu úroky,

ktorých splatnosť nastala až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, sa premlčujú v lehote 3 rokoch.

16. Zároveň ale platí, že ak dôjde k premlčaniu pohľadávky, ku ktorej sa úroky z omeškania viažu,
nie je možné priznať toto príslušenstvo pohľadávky za dobu od okamihu, kedy došlo k premlčaniu
pohľadávky (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 26.04.2006, sp. zn. 32 Odo
466/2004). Najneskôr sa teda všetky úroky z omeškania premlčia spolu s pohľadávkou. Iný výklad by

mal za následok, že napriek premlčaniu práva na splnenie hlavného záväzku prostredníctvom úroku
z omeškania, ktorý je vedľajším záväzkovým vzťahom (môže vyplývať zo zmluvy alebo zo zákona),
by bol dlžník po časovo neobmedzenú dobu donucovaný na splnenie hlavného záväzku, čím by boli
negované právne dôsledky vyplývajúce z inštitútu premlčania a zároveň by nebol rešpektovaný jeden zo
základných princípov súkromného práva, a to princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (bdelým patrí právo.)

Aksadlžníkmôžebrániťnámietkoupremlčaniaprotisplneniuhlavnéhozáväzku,týmviacsamôžebrániť
námietkou premlčania proti uplatneniu úrokov z omeškania ako vedľajšiemu záväzku za čas od uplynutia
premlčacej doby na splnenie hlavného záväzku. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 27.03.2008, sp. zn. 4 Cdo 222/2005). Podobne Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku
zo dňa 29.06.2010, sp. zn. 1 Cdo 157/2009 uviedol, že povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením

dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň,
v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť
premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok. Opačný výklad by viedol k záveru, že za
každý deň omeškania malo vzniknúť veriteľovi nové právo na úrok z omeškania, čím by bolo vo svojich
dôsledkoch v rozpore so zákonom popreté, že by povinnosť platiť úrok z omeškania ako právny následok

omeškania dlžníka so splnením dlhu bola príslušenstvom pohľadávky zodpovedajúcim tomuto dlhu a že
by teda povinnosť platiť úroky z omeškania predstavovala vedľajší záväzkový právny vzťah.

17. V danom prípade, keďže exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.9.1991,
uplynutím 10-ročnej premlčacej lehoty dňom 25.9.2001 sa právo priznané týmto exekučným titulom

premlčalo a rovnako sa premlčali aj úroky z omeškania priznané týmto exekučným titulom, ktorých
splatnosť nastala či už ku dňu právoplatnosti platobného rozkazu alebo po jeho právoplatnosti. Preto
vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany povinných v 1. - 3. rade nie je možné priznať ani
právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 12 % ročne z dlžnej sumy 130,45 € od 14.6.2007 do
zaplatenia tak, ako sa toho domáha oprávnený. Pri inom výklade by oprávnený mal nárok na úroky z

omeškania na dobu neurčitú, keďže k plneniu hlavného záväzku v dôsledku jeho premlčania už nedôjde
a takýto výklad je neprípustný.

18. Súd prvej inštancie teda nepochybil, pokiaľ v dôsledku vznesenej námietky premlčania povinnými
v 1.- 3. rade považoval za premlčané aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Účinným vznesením

námietky premlčania dochádza k zániku nároku, t. j. subjektívne právo veriteľa prestáva byť súdne
vynútiteľné a tento účinok sa prejaví nielen vo vzťahu k pohľadávke, ale aj k jej príslušenstvu, ktoré
predstavuje zmluvný úrok alebo úrok z omeškania.

19. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého

uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože

oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinným preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

21.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).