Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Ľubomíra Kubáňová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2CoE/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415204945
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4415204945.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a členiek
senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v exekučnej veci
oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803,
zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnej:
E. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. R. XXXX/XX, F. W. o vymoženie sumy XXX,XX eur s príslušenstvom,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11Er/291/2015-12 zo dňa
22. júna 2015, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútorochaexekučnejčinnostiaozmeneadoplneníďalšíchzákonov(ďalejlen„Exekučnýporiadok“),
§ 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnej vykonania exekúcie,
keď poukazoval na rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská
a.s., spisovej značky SR 02714/14 zo dňa 22.08.2014. Vydaniu rozsudku predchádzala Zmluva č.
1511119522 zo dňa 21.10.2005 uzatvorená medzi povinnou a právnym predchodcom oprávneného

- spoločnosťou QUATRO, a.s.. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky úveru, ktoré obsahujú
rozhodcovskú doložku. Uviedol, že podľa nej oprávnený navrhol, aby všetky spory vzniknuté z
tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., pričom povinná vyjadrila s návrhom oprávneného súhlas. Súd
prvej inštancie dospel k záveru, že úver poskytnutý oprávneným spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej
zmluvy. Dodal, že súčasťou zmluvy o úvere boli bez pochybností všeobecné podmienky poskytnutia

úveru, ktoré povinná nemohla ovplyvniť, nakoľko boli pripravené vopred pre veľký počet spotrebiteľov.
Poskytovateľ úveru mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v predmetnej exekúcii ide o
vymáhanie pohľadávky oprávneným vzniknutej zo spotrebiteľskej zmluvy na základe exekučného titulu -
rozhodcovského rozsudku, pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal. Súd vyjadril
názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej
zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, je na mieste obava, že slabšia strana si svoj osud

v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokázala náležite naplánovať.
Súd ďalej poukázal na to, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňovala voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkým

Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako
prvý. Rozhodcovský súd bol pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach eštepred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musel mať istotu, že si ho môže do zmluvy
uvádzať. Záverom súd prvej inštancie vyjadril názor, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe
neplatnej rozhodcovskej doložky a preto nie je spôsobilým exekučným titulom. Na základe uvedeného,

súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že podľa
jeho názoru súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších

zákonov. S poukazom na § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 159 zák. č. 99/1963
Zb. mal za to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok
všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne
záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný. Uviedol ďalej, že exekučný súd by bol podľa
rozsudku ASTURCOM povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku, ak
by slovenské procesné právo umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v

rámci exekučného konania ako neplatnú, a to z hmotnoprávneho dôvodu vyjadreného v slovenskom
práve hmotnom. Dospel k záveru, že nemožno vyvodzovať z európskeho práva za súčasného právneho
stavu záveru, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak
pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Namietal, že postupom
a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na

súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne
uspokojovanie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného
exekučného titulu a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. S poukazom na
rozhodnutie NS SR sp. zn. 3M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011 namietal, že rozpor s dobrými mravmi je
viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku.

Nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými
mravmi. Na základe uvedeného žiadal, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods. 1 CSP) a zistení,
že spĺňa náležitosti § 363 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj postup
súdu, ktorý mu predchádzal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa
§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

5. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho

súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej
inštancie napadnuté uznesenie vydal ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým
bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, ktorému bola predložená vec na rozhodnutie o odvolaní,
rozhodujúcvoveciužvčaseúčinnostiCivilnéhosporovéhoporiadku,postupovalvsúladesustanovením
§ 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.01.2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a

ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

7. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané napodklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

8. Podľa ods. 3 citového ustanovenia, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem
súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie
so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi
predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý

bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

9. Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má
nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka

rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom.

10. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom

konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

11. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný
opravný prostriedok.

12. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči
povinnejvykonaniaexekúcienapeňažnéplnenie,keďpoukazovalnarozsudokStálehorozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. spisovej značky SR 02714/14 zo dňa
22.8.2014, ktorý mal nadobudnúť vykonateľnosť dňa 23.10.2014 (ďalej len "rozhodcovský rozsudok").
Rozhodcovským rozsudkom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 153,80 eura s

príslušenstvom. Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala zmluva o poskytnutí rýchlej pôžičky
č. 7013595, uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného - Consumer Finance Holding, a.s.
a povinnou dňa 26.1.2006. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky pôžičky, ktoré obsahujú
rozhodcovskú doložku v čl. IX písmeno r). Podľa nej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré
medzi nimi vznikli alebo v budúcnosti vzniknú z tejto Zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované

I. v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom, ktorý určí spoločnosť a to jediným rozhodcom,
ktorého určí predsedníctvo tohto rozhodcovského súdu, v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom
tohto rozhodcovského súdu v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. Zmluvné strany sa zaväzujú podrobiť
rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany konečné, záväzné a vykonateľné. Zmluvné
strany berú na vedomie, že sú povinné splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom rozsudku a

to v lehotách v ňom uvedených. Zmluvné strany berú ďalej na vedomie, že v prípade, ak povinnosť
uloženú v rozhodcovskom rozsudku dobrovoľne nesplnia podlieha tento rozhodcovský rozsudok výkonu
rozhodnutia alebo II. na príslušnom všeobecnom súde alebo III. prostredníctvom obvyklého partnera
Spoločnosti na vymáhanie pohľadávok. Podpisom tejto Zmluvy dáva Klient svoj súhlas Spoločnosti na
výber najvhodnejšieho spôsobu z uvedených alternatív. Súčasťou spisu je i Dohoda o uznaní záväzku

a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 24.7.2013, v ktorej je uvedené v čl. 2 číslo zmluvy 1266122
zo dňa 21.10.2005.14. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

15. Ustanovenie § 220 CSP určuje obsahové náležitosti rozhodnutia súdu. Ich správnosť a úplnosť je
preto podkladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia
je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy SR. Ak súd
pri odôvodnení rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 220 ods. 2 CSP, dochádza
nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť,
ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym spôsobom. Odôvodnenie

rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd ich vec vyložil a aplikoval príslušné procesné
predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodnutí o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutia
v tomto smere tvorí súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu
ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd.

16. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v
rozpore so zákonom, spravidla vždy strane v konaní spôsobujú porušenie jej práva na spravodlivý
proces, odnímajú jej možnosť konať pred súdom, pretože jej bránia v realizácii tých procesných práv,
ktoré Civilný sporový poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane

v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je
vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou garantovaného práva na súdnu
ochranu a spravodlivé súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť
taký závadný procesný postup súdu, ktorým strane v konaní znemožní realizáciu jej procesných práv,
priznanýchjejvcivilnomsporovomkonaní.Onaplnenietohtoodvolaciehodôvoduidevždyajvtedy,akje

rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho nepresvedčivosť.
Riadneodôvodneniesúdnehorozhodnutia,akosúčasťzákladnéhoprávanasúdnuainúprávnuochranu
vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne
významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok

dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý
zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické,
lexikálne a štylistické hľadiská.

17. Rozsah preskúmavaného práva aj povinnosti odvolacieho súdu je určený rozsahom a dôvodmi

odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 379 a § 380
CSP). Rozhodujúc o odvolaní žalobcu v tejto veci smerujúceho proti jeho zamietajúcej časti a
preskúmaním napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu v tejto časti odvolací súd dospel k
záveru, že predmetné rozhodnutie nezodpovedá vyššie uvedeným zákonným predpokladom na obsah a
vyhotovenie rozhodnutia. Odvolací súd po dôslednom preštudovaní spisu a v ňom doložených listinných

dôkazov konštatuje, že uznesenie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a
je založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave.

18. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je
Zmluva o poskytnutí rýchlej pôžičky č. 7013595 uzatvorená dňa 26.1.2006 medzi povinnou a

právnym predchodcom oprávneného. V predmetnej veci súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti,
že súčasťou zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky bola rozhodcovská doložka, z ktorej rozhodcovský
súd odvodil svoju právomoc a jej znenie v odôvodnení rozhodnutia citoval. Odvolací súd preštudoval
obsah spisu a súdom prvej inštancie citovaná rozhodcovská doložka v jeho obsahu absentuje. V spise
sa nachádzajú Všeobecné obchodné podmienky pôžičky ( čl. 11 spisu), ktorých súčasťou je v čl. IX

písmeno r) rozhodcovská doložka. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že predmetné číslo Zmluvy
o poskytnutí rýchlej pôžičky č. 7013595 zo dňa 26.1.2006 nekorešponduje ani z číslom zmluvy a
dátumom uzavretia ( č. 1266122 zo dňa 21.10.2005), v zmysle ktorej mala v čl. 2.1 dohody o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku povinná ako dlžník uznať záväzok voči oprávnenému akoveriteľovi čo do dôvodu a výšky. Pokiaľ súd prvej inštancie uzavrel, že rozhodcovská doložka vo
Všeobecných podmienka poskytnutia úveru, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že

nebol so spotrebiteľom osobitne vyjednaná a fakticky núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu, jeho záver vychádza z nesprávnych skutkových zistení, ktoré nemajú oporu vo vykonanom
dokazovaní. Z obsahu spisu totiž nevyplýva, že by v rámci VOP bola upravená rozhodcovská doložka v
znení citovanom v odôvodnení napadnutého uznesenia a navyše je zrejmá nezrovnalosť v predloženej
Dohode o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach. Záver súdu prvej inštancie je takto

predčasný a založený len na všeobecnej konštatácii bez ozrejmenia osobitostí danej veci. Takýto prístup
sa javí zjednodušujúci a nezodpovedajúci príslušným ustanoveniam o súdnej ochrane, kam patrí aj
zákonná požiadavka na náležitostí súdneho rozhodnutia. Odvolaciemu súdu preto nezostávalo nič iné
ako uzavrieť, že nedostatok odôvodnenia rozhodnutia, ktoré neposkytlo odpoveď na podstatné otázky
a námietky spochybňujúce jeho správnosť, spôsobuje jeho nespreskúmateľnosť. Zo strany súdu prvej
inštancie tak došlo k procesnému pochybeniu, čoho dôsledkom je porušenie práva účastníka konania

na spravodlivý proces a tým k odňatiu mu možnosti konať pred súdom.

19. Odvolací súd preto prihliadol na existenciu procesných vád konania a s poukazom na vyššie
uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v ďalšom konaní

viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.