Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/243/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510201190
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1510201190.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr.
Alexandry Hanusovej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci žalobcu: Inštitút školských bratov,
cirkevná organizácia, Kovácsova 469, Bratislava, zastúpeného advokátom Petrom Štrpkom, Šoltésovej
14, Bratislava, proti žalovaným: 1/ R. I., U.. N.. F. XX, Bratislava, zastúpená JUDr. Pavlom Polakovičom,
Detvianska 14, Bratislava, 2/ Y. Y. M., B. X, M.C., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na

odvolanie žalovanej 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. 15C/19/2010-214, zo dňa
20.11.2012, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanej 1/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi trovy konania 8.807,89 eura. V odôvodnení uviedol, že po právoplatnosti rozsudku vo
veci samej v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania 8.807,89
eura; z toho za zaplatené súdne poplatky 132,50 eura a 8.675,39 eura ako náhradu trov právneho
zastúpenia spolu s ich podrobnou špecifikáciou. Vychádzal z hodnoty sporu 171.744,96 eura (796 m2
x 215,76 eura), ktorú advokát vo vyúčtovaní trov právneho zastúpenia určil z ceny pozemku 6.500,- Sk

za 1 m2, požadovanej žalovanými 1/ a 2/ v ich návrhu kúpnej zmluvy. Túto považoval za správnu aj
vzhľadom na to, že trhová cena stavebných pozemkov v danej lokalite sa pohybuje v rozpätí od 149,37
eura do 232,35 eura.

2. Proti uzneseniu podala žalovaná 1/ odvolanie a žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Nesúhlasila s vyslovenou solidaritou na náhradu trov konania spolu

so žalovanou 2/. Uviedla, že každá z nich má svoj podiel na nehnuteľnostiach, pričom tento podiel nie
je rovnaký. Poukázala na to, že strany sporu sa nezhodli na hodnote nehnuteľnosti, keď od začiatku im
žalobca ponúkal ako protihodnotu za požadované nehnuteľnosti niekoľko sto eur za všetky pozemky.
Táto suma pre obe žalované nedosahovala 1.000 eur; žalobca pritom vychádza práve z ceny, za ktorú
mu žalované ponúkali odpredaj predmetných pozemkov. Za zarážajúcu považovala časť rozhodnutia, v
ktorej súd prvej inštancie uviedol, že súdny poplatok bol 132,50 eura. Zdôraznila, že ak sa vychádza z

toho, že súd prvej inštancie správne vyrubil súdny poplatok, potom nemohol pri rozhodovaní o trovách
konania vychádzať z inej hodnoty ako pri súdnom poplatku. V danom prípade nebola zistená hodnota
sporu, pretože požiadavka žalovaných neznamená to, že ide o objektívnu hodnotu. Žalobca nikdy nebol
ochotný za túto cenu nehnuteľnosti odkúpiť, preto podľa nej nemožno vychádzať z tejto hodnoty.

3. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.4. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.) preskúmal
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovanej 1/ bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej 1/ nie je dôvodné.

5. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania aj podľa predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy
(O.s.p.), platnej do 30.6.2016, bolo poskytnúť strane sporu náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a
časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela
zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Ustanovenie § 142 O.s.p. vyjadrovalo

zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania. Táto znamená, že strana, ktorá mala v konaní
plný úspech, mala právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania; bola obmedzená na
náhradu všetkých trov vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Posúdenie účelnosti
záviselo od konkrétnych okolností tej ktorej veci.

6.Súdprvejinštanciežalobežalobcuvyhovelvcelomrozsahuaurčil,žejevlastníkompozemkovregistra

C parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 165 m2, parc. č. XXX/X, zastavané plochy
a nádvoria o výmere 294 m2 a parc. č. XXX /., záhrady o výmere 337 m2, zapísaných na LV číslo
XXX, vedenom Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislava, katastrálne územie E.. O náhrade
trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov
konania.

7. Medzi stranami nebolo sporné, že právo na náhradu trov konania má žalobca; okrem výšky tarifnej
hodnoty veci, z ktorej bola určená priznaná náhrada odmeny právneho zástupcu žalobcu, žalovaná
1/ namietala aj to, že žalovaným nebolo možné uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu spoločne
a nerozdielne určenú z tarifnej hodnoty celej nehnuteľnosti, nakoľko bolo nepochybné, že žalobca sa

proti každej z nich domáhal určenia vlastníckeho práva len v takej časti, v ktorej boli vedené v katastri
nehnuteľností.

8. Predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Podľa § 9 ods. 1 vyhl. č.
655/2004 Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu

veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto
vyhláška neustanovuje inak. V danej veci žalovaná 1/ nespochybňovala, že právo, ktoré je predmetnom
daného súdneho sporu, je peniazmi oceniteľné v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Súd prvej
inštancie pri rozhodovaní o výške priznanej náhrady trov konania vychádzal z tarifnej hodnoty veci,
vyplývajúcej z ponuky žalovanej 1/ na odpredaj pozemkov z 21.11.2007 vo výške 6.500,- Sk/m2, ktorá

zodpovedala trhovej hodnote pozemkov v danej lokalite a preto výšku tarifnej hodnoty veci pri danej
rozlohe predmetnej nehnuteľnosti určil správne. V tejto súvislosti nie je namieste porovnávanie uloženej
povinnosti s povinnosťou platiť súdny poplatok, pretože v prípade žaloby o určenie, či tu právny vzťah
alebo právo je, alebo nie je, je spôsob určenia základu súdneho poplatku konštruovaný iným spôsobom
v zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý výslovne

určuje, že v takomto prípade sa vyberie súdny poplatok ako keby predmet sporu nebolo možné oceniť
peniazmi. Súd prvej inštancie preto správne pri určovaní tarifnej hodnoty sporu vychádzal z iných kritérií
stanovených vo vyhl. č. 655/2004 Z.z.

9. Odvolací súd sa nestotožnil ani s ďalšou odvolacou námietkou žalovanej 1/, že povinnosť náhrady trov

konanianebolomožnéžalovaným1/a2/uložiťspoločneanerozdielne,pretožeichpomernapredmetnej
nehnuteľnosti bol známy a súd prvej inštancie tak mal uložiť povinnosť nahradiť trovy žalobcovi podľa
ich pomeru na predmetnej nehnuteľnosti. Takémuto odvolaciemu návrhu nebolo možné vyhovieť, keď
v danom konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam išlo medzi žalovanými 1/ a 2/ o tzv.
nerozlučné spoločenstvo (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 173/2006). V danom prípade

vychádzajúc zo záveru vyšších súdnych autorít o charaktere procesného spoločenstva žalovaných 1/
a 2/ je rozhodnutie súdu o náhrade trov konania konštitutívnym rozhodnutím, t.j. rozhodnutím, ktoré
zakladá povinnosť na náhradu trov. V prípade nerozlučného spoločenstva je totiž namieste vyjadriť
povinnosť náhrady trov neúspešnej strane žalovaných 1/ a 2/ druhej strane solidárne, t.j. spoločne a
nerozdielne. V takomto prípade sa jedná o spoločný neúspech obidvoch žalovaných, nakoľko žalobca

sa proti každej z nich domáhal určenia svojho vlastníckeho práva k celej spornej nehnuteľnosti.

10. Odvolací súd na uvedenom základe napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal proti

žalovanej 1/ nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti
tohto uznesenia súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).