Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115211073
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4115211073.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členov
senátu JUDr. Boris Minks a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v exekučnej veci oprávneného:
BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zast. JUDr.
Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 42 174 716, proti
povinnému: V. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXX, o vymoženie sumy 6.548,04 eura s príslušenstvom,

o odvolaní spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO:
36 432 105 proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 3. augusta 2015 č. k. 34Er/401/2015-38 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Vajnorská
100/A, IČO: 36 432 105 o d m i e t a .

Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha,
so sídlom Exekútorského úradu Piaristická 2, Nitra, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 2
písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 5 Občianskeho zákonníka,

ako aj rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Súd prvej inštancie uviedol, že vyhodnotil
úverovú zmluvu medzi Poštovou bankou, a.s. ako dodávateľom a povinným ako spotrebiteľom ako
spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné, okrem ustanovení Obchodných
podmienok pre úver, aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách. Súd prvej inštancie preskúmaním zmluvy o úvere zistil, že podľa článku 3 ods. 6 sa zmluvné
strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej vznik,

platnosť a výklad budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10, II.
časti Všeobecných obchodných podmienok. Podľa bodu 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok
sa zmluvné strany zmluvy o úvere dohodli na rozhodcovskej doložke. Súd prvej inštancie mal za
to, že takto formulovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka v štandardne formulovanej
zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach resp. obchodných podmienkach pre úver,
inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojedná, a ktorá vyžaduje

od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní je neprijateľnou
podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná a teda bráni tomu, aby
na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na
udelenie poverenia pre exekútora. Rozhodcovská doložka vo všeobecných obchodných podmienkach
spolu so zmluvou o úvere má charakter štandardnej formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený používa
s vopred neurčitým počtom spotrebiteľov v zmluvných vzťahoch. Nakoľko rozhodcovská doložka je

súčasťou všeobecných obchodných podmienok, nemožno považovať takúto rozhodcovskú doložku
za individuálne dojednanú. V čase uzavretia zmluvy o úvere v spojení so všeobecnými obchodnýmipodmienkami ešte medzi účastníkmi neexistoval z uzavretej zmluvy žiadny spor. Takýmto spôsobom
sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu povinný vopred vzdal
svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Je síce pravdou,

že niekedy rozhodcovská doložka dáva dlžníkovi právo obrátiť sa v spore s veriteľom aj na všeobecný
súd, avšak toto právo je len formálne, pretože je obmedzené iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh
na prejednanie sporu na rozhodcovský súd. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel
k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tým že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť

si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. O takúto zmluvnú
podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak
by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Podľa názoru súdu prvej inštancie, už len tieto skutočnosti
možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, vzhľadom na

zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Takto
formulovanázmluvaspôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstrán,apreto
je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská doložka v zmluve o úvere a
vo všeobecných obchodných podmienkach je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa sa podrobiť výlučne
rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv

a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na
základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s
dobrými mravmi. Súd prvej inštancie svoj názor o neprimeranej povahe rozhodcovskej doložky oprel aj
o judikatúru Európskeho súdneho dvora (C-240/98, C-168/2005, C-243-2008), pričom dal do pozornosti
rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/2008 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina

Rodríguez Nogueira. Záverom dodal, že po právoplatnosti predmetného uznesenia súd exekučné
konanie zastaví.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie v mene oprávneného spoločnosť
BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, namietajúc

prekročenie zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia a to skúmaním iných listín
ako pripúšťa výslovné znenie zákona § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Bol toho názoru, že ak
exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o
opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nebolo možné priznať

exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej
interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné
historického výkladu. Uvedené podľa neho potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo
dňa 16. júna 2009 sp. zn. 4Cdo 159/2009. V ďalšej časti odvolania oprávnený namietal prekročenie
zákonných limitov pre skúmanie exekučného titulu § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní

a prekážku rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky. S poukazom na ustanovenie §
45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. Okrem toho bol toho
názoru, že o platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej
veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Vzhľadom na to, že tu bola prekážka res iudicata,

konaním súdu došlo k porušeniu článku 2 odsek 2 Ústavy SR, pretože súd svojím konaním išiel nad
rámec zákona. V tejto súvislosti poukázal aj na nález Ústavného súdu SR ÚS 2/2000 a v celom
rozsahu sa stotožnil s odôvodnením nálezu Ústavného súdu II.ÚS 499/2012 a nálezu sp. zn. PL.
ÚS 21/08 z 23. septembra 2009. Okrem toho namietal, že oprávnený ako právny nástupca Poštovej
banky, a.s., bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona. Dal pritom

do pozornosti, že v zmysle ustanovenia II. časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok,
Poštová banka, a. s., postupovala v súlade s § 93b Zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť
ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť
neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Mal za to, že exekučný súd nesprávne aplikoval ustanovenia
Občianskeho zákonníka a to najmä porušením zákazu retroaktivity vychádzajúcej z čl. 1 ods. 1 Ústavy

SR. Vytýkajúc nesprávnu aplikáciu § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušenie § 153 ods. 1
OSP sa opätovne stotožnil s nálezom Ústavného súdu II.ÚS 499/2012, ako aj poukázal na nález
Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 242/207 z 3. júla 2008 a rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky
zo dňa 29. 06. 2010 sp. zn. N23 Cdo 1201/2009, uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 28. 04. 2010sp. zn. 23Cdo 4895/2009. Zároveň bol toho názoru, že OSP, ani Exekučný poriadok, ani Zákon o
rozhodcovskom konaní neposkytujú absolútne žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol
vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd, konajúci vo veci samej a teda napríklad

vykonať vo veci samej dokazovanie alebo rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. Ohľadom aplikácie
sekundárneho práva Európskej únie uviedol, že smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je
určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva
vnútroštátnym orgánom. Pokiaľ by aj súd zvažoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku, nebolo možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/

EHS. Taktiež pokiaľ by súd uvažoval o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, nebolo možné brať do
úvahy judikatúru ESD, nakoľko judikatúra ESD vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky všeobecne
alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nebola voči jednotlivcom - a teda ani voči
účastníkom tohto konania - bezprostredne záväzná. V neposlednom rade vytkol porušenie právnej istoty
a legitímnych očakávaní, pričom poukázal na rozhodnutia iných súdov v obdobných veciach, ako aj
namietal neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia,

pričom poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR III.ÚS 23/2013-8. S poukazom na uvedené dospel
k záveru, že exekučný súd svojim postupom znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom,
ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Okrem toho poukázal na
skutočnosť, že Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., zriaďovateľ súdu, ktorý vydal exekučný
titul, je členom záujmového združenia Rozhodcovská a mediačná, a.s., zapísaného v zozname stálych

rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR a je držiteľom povolenia rozhodovať
spotrebiteľské spory s číslom SRS 001 v súlade s § 73 ods. 5 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní, a preto navrhol, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, aby príslušný
súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Sudkyňa súdu prvej inštancie predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu
oprávneného nemienila vyhovieť.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z.

Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie spoločnosti BENCONT
INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105 je potrebné odmietnuť
podľa § 386 písm. b) CSP z dôvodu, že bolo podané neoprávnenou osobou.

5. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

8. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

9. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

10. V odvolacom konaní sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá znamená, že odvolacie konanie môže

byť začaté len na návrh. Podanie odvolania je procesným úkonom strany, resp. účastníka, v ktorého
neprospech bolo rozhodnutie vydané. Kto je účastníkom konania v exekučnom konaní vymedzuje
Exekučný poriadok v § 37. V danom prípade účastníkom konania sú oprávnený a povinný. Po podaní
odvolania inou ako oprávnenou osobou je povinnosťou odvolacieho súdu odmietnuť odvolanie v zmysle
§ 386 písm. b) CSP.

11. Podľa § 89 ods. 1 CSP strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený
zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.12. Právo strany dať sa v konaní zastupovať zástupcom upravuje ustanovenie § 89 CSP . Stranu môžu zastupovať
tieto subjekty: ktorákoľvek osoba spôsobilá na riadne zastupovanie (tzv. všeobecný zástupca, napr.

rodinný príslušník, priateľ a pod.), advokát, v spotrebiteľských sporoch právnická osoba založená
alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa (§ 291 CSP ), v antidiskriminačných sporoch osoba oprávnená na
zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou
(§ 308 CSP ), v

individuálnych pracovnoprávnych sporoch môže zamestnanca zastupovať odborová organizácia (§ 317
CSP ) a Centrum
právnej pomoci (§ 5b ods. 3 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi). Z
uvedeného vyplýva, že splnomocnencom strany v konaní pred súdom môže byť výlučne fyzická osoba
spôsobilá na právne úkony. Výnimku zo zastupovania účastníka fyzickou osobou stanovujú ustanovenia

§ 291, § 308 a § 317 CSP, ako i § 5b ods. 3 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci
osobám v materiálnej núdzi, v zmysle ktorých môžu byť procesným zástupcom strany konania iba
zákonom určené právnické osoby.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie v mene oprávneného podala spoločnosť BENCONT

INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, avšak v súdnom spise
sa nenachádza plnomocenstvo, z ktorého by mal odvolací súd preukázané, že oprávnený splnomocnil
uvedenú spoločnosť na zastupovanie v danom konaní.

14. Odvolací súd v danej veci poznamenáva, že oprávnený dňa 18. 03. 2016 doručil súdu prvej

inštancie podanie označené ako „Vyjadrenie k výzve“, v ktorom uviedol, že spoločnosť BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava v predmetnom konaní nie je
zástupcom oprávneného na doručovanie a súd nemal za preukázané, že spoločnosti BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava bolo udelené procesné
plnomocenstvo na doručovanie zásielok. Následne v podaní, doručenom súdu prvej inštancie dňa 27.

12. 2016, uviedol, že oprávnený poveril Komisionárskou zmluvou zo dňa 10. 04. 2015 spoločnosť
BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, ktorá je pri vymáhaní
pohľadávky oprávnená realizovať všetky zákonné úkony a opatrenia za účelom úhrady pohľadávky.
Záverom dodal, že spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. nie je zástupcom oprávneného, resp.
nekoná za oprávneného.

15. Podľa § 577 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka komisionárskou zmluvou sa komisionár
zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť a komitent
sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu.

16. Ako vyplýva zo základného ustanovenia o komisionárskych zmluvách, komisionár sa takouto
zmluvou zaväzuje konať vo vlastnom mene. Zástupca strany konania pritom koná v mene strany.

17. Záverom odvolací súd dodáva, že ani prípadné predloženie plnomocenstva spoločnosti BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o. na zastupovanie oprávneného v exekučnom konaní by nemalo za následok jej

oprávnenie platne zastupovať oprávneného v tomto exekučnom konaní vzhľadom na to, že uvedená
spoločnosť nespĺňa zákonné predpoklady právnickej osoby, ktorá môže byť splnomocnená na procesné
zastupovanie strany konania v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, prípadne iných
právnych predpisov. Rovnako je s poukazom na význam a podstatu komisionárskej zmluvy jednoznačne
preukázané, že zastupovanie oprávneného na základe komisionárskej zmluvy v exekučnom konaní

neprichádza do úvahy a nemožno naň prihliadať ako na zastúpenie spĺňajúce zákonné kritéria
zastúpenia, pretože Obchodný zákonník ani Exekučný poriadok ako osobitné právne predpisy takéto
zastupovanie nepripúšťajú.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. ako

podané neoprávnenou osobou odmietol podľa § 386 písm. b) CSP a nemohol sa už zaoberať dôvodmi
odvolania a vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.
19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania vplnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že
povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia §
262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o

výškenáhradytrovkonaniapoprávoplatnostirozhodnutiamuselrozhodovaťpodľa§262ods.2CSPsúd
prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá
v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že povinnému a sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).