Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/69/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515204120
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2515204120.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: U. W., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Piešťany, dieťa matky: PhDr. J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., P. č. XXX/XX, a otca: J.
W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., T. č. XXXX/X, zastúpený advokátom: Mgr. Andrea Šutovská, so sídlom
Trnava, Vajanského 39, korešpondenčná adresa: Piešťany, A. Dubčeka 17, o návrhu otca na zníženie
výživného pre mal. U. a o návrhu matky na zvýšenie výživného otcovi pre mal. U., na odvolanie otca
proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 9P/37/2015-225 zo dňa 25.10.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II. a IV. p o t v
r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, takto
I. Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca k mal. U. zo sumy 160,- Eur mesačne na sumu 260,- Eur
mesačne s účinnosťou od 01.09.2015 do 31.05.2016 a s účinnosťou od 01.06.2016 znižuje vyživovaciu
povinnosť otca k mal. U. zo sumy 260,- Eur mesačne na sumu 200,- Eur mesačne.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom pre mal. U. vzniknutý otcovi za obdobie od 01.09.2015 do
31.10.2016 vo výške 1.100,- Eur je otec p o v i n n ý splácať v mesačných splátkach vo výške 30,56
Eur spolu s bežným výživným k rukám matky s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti
tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia jednej zročnej splátky.
III. Týmto súd m e n í rozsudok Okresného súdu Martin, č.k. 10C/236/2010-112 z
15.04.2011 v časti výšky výživného otcovi pre mal. U..
IV. Návrh otca na zníženie výživného pre mal. U. sa z a m i e t a .

V. Návrh otca na zrušenie vyživovacej povinnosti k mal. U. počas letných prázdnin kalendárneho roka
sa z a m i e t a .
VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 26, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a 2, § 76 ods. 1 a 2, §
78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, § 121 Civilného mimosporového poriadku, § 232 ods. 4 Civilného
sporového poriadku a vecne tým, že výška výživného povinnému otcovi pre mal. U. bola naposledy

upravená vyššie citovaným rozsudkom Okresného súdu Martin z 15.04.2011, t.j. takmer 4,5 roka pred
podaním návrhu matkou na zvýšenie výživného. Porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného
v čase skoršieho rozhodnutia so súčasným stavom súd zistil, že došlo k podstatnej zmene pomerov
na strane mal. U., ako aj oboch rodičov. Porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v časeskoršieho rozhodnutia, ako aj v čase súčasného rozhodnutia, pričom mal preukázané, že na strane
mal. U. došlo k 01.09.2015 k podstatnej zmene pomerov od posledného rozhodovania o výživnom v
súvislosti s jej vekom, keďže v čase podania návrhu matkou bola o 4,5 rokov staršia, čím sa zvýšili

náklady na uspokojenie jej základných životných potrieb ako je strava, oblečenie, pričom výdavky na
stravovanie maloletej okrem stravného v škole matka vyčíslila na 100,- Eur mesačne. Tiež došlo k
zmene pomerov týkajúcej sa jej vzdelania, keďže v čase posledného rozhodnutia o výživnom maloletá
navštevovala opatrovateľské centrum, pričom v čase podania návrhu na zvýšenie výživného začala
navštevovať1.ročníkzákladnejškoly,čímdošlokpodstatnejzmenepomerovnastranemaloletej.Týmto

matke nepochybne vznikajú zvýšené výdavky - v šk. roku 2015/2016 celkom 182,8 Eur, t.j. mesačne
15,23 Eur (20,- Eur pomôcky, 2,- Eur Dravé vtáky, 10,- Eur príspevok do rady rodičov, 8,- Eur časopis
Vrabček, 2,- Eur hygienické potreby, 2,- Eur pracovný zošit z anglického jazyka, 0,20 Eur žiacka knižka,
5,- Eur divadlo, 15,- Eur maľovanie trieda, 1,60 Eur Prvouka, 2,- Eur koncert, 20,- Eur ročne poplatok do
RZ, na K. S. sv. Y. vo F. - tanečný odbor školné 40,- Eur, baletky 5,- Eur, rodičovský príspevok 10,- Eur,
na výtvarný odbor 40,- Eur), 20,- Eur mesačne stravné škole, 8,- Eur mesačne na zumbu. Matka tiež platí

maloletej mesačne 28,22 Eur poistenie, 4,30 Eur mesačne poplatok za uskladnenie pupočníkovej krvi.
Celkom tieto výdavky (strava, škola, mimoškolská záujmová činnosť, poistka, uskladnenie pupočníkovej
krvi) matky v šk. r. 2015/2016 činili 191,72 Eur mesačne. V šk. roku 2016/2017 zatiaľ matka uhrádza
20,- Eur mesačne stravné v škole, školský klub 3,- Eur mesačne, školné 10,- Eur mesačne, 20,- Eur
ročne poplatok do RZ/1,66 Eur mesačne, 8,- Eur mesačne na zumbu, 20,- Eur na úbor a 18,- Eur na

botasky na športové krúžky/3,16 Eur mesačne, 6,- Eur + 20,- Eur výtvarný odbor/2,16 Eur mesačne,
28,22 Eur poistenie, 4,30 Eur mesačne poplatok za uskladnenie pupočníkovej krvi, spolu zatiaľ v šk.
r. 2016/2017 180,50 Eur mesačne. Zdravotný stav maloletej sa zhoršil z dôvodu prekonania zápalu
obličky, pre ktorý matka maloletej kupuje za účelom preventívy sirup s nákladmi vo výške 10,- až 20,-
Eur mesačne. Tiež je nutné maloletej kupovať ortopedickú obuv a vložky, s čím má matka spojené ďalšie

zvýšené výdavky v sume 16,60 Eur mesačne, ktorých výšku súd považuje za odôvodnenú. Existenciu a
odôvodnenosť uvedeného mal súd za preukázané výsluchom matky, jej písomnými podaniami a vyššie
citovanými dokladmi potvrdzujúcimi výšku výdavkov.

3. Čo sa týka zmeny pomerov na strane rodičov súd mal za preukázané, že od posledného určenia

výživného došlo k zmene v počte vyživovacích povinností u oboch rodičov - otcovi sa XX.XX.XXXX
narodil syn L. a matke sa XX.XX.XXXX narodila dcéra B..

4. Matka bola v čase posledného určenia výživného zamestnaná s priemerným čistý mesačným príjmom
1.066,23 Eur mesačne; teraz jej príjem v r. 2015 činil 1.063,55 Eur, za obdobie od januára 2016 do mája

2016 vo výške 1.253,09 Eur a od júna 2016 do augusta 2016 917,61 Eur. Na základe uvedeného možno
konštatovať, že u matky došlo k prechodnému zvýšeniu jej príjmu v období januára 2016 do mája 2016
vo výške o približne 186,60 Eur mesačne, avšak vzhľadom na skutočnosť, že išlo o obdobie 5 mesiacov,
pričom následne došlo k zníženiu jej príjmu z objektívnych dôvodov pre nástup na materskú dovolenku,
súd toto zvýšenie nepovažoval za podstatnú zmenu pomerov na strane matky. Zo tohto príjmu matka

mesačneuhrádzaladoposiaľzabývanievbyte50,-Eurmesačnenaplyn,20,-Eurelektrina,úver314,97,
satelitná televízia 3,79 Eur mesačne, 20,91 Eur mesačne fond opráv, 6,67 Eur mesačne poistenie,
telefón a internet 44,45 Eur, 3,65 Eur odpad, 314,97 Eur mesačne úver.

5.Príjemotcavčaseposlednéhorozhodnutiaovýživnomčinil1.093,17Eurmesačne,zktoréhouhrádzal

náklady v celkovej výške 861,59 Eur. V r. 2015 jeho čistý mesačný príjem činil 1.179,56 Eur, v roku 2016
vo výške 1.270,34 Eur, t.j. došlo k zmene pomerov na strane otca zvýšením jeho príjmu o 86,39 Eur v r.
2015 a o 177,17 Eur, čo súd vzhľadom na výšku nárastu príjmu a obdobie považuje za podstatnú zmenu
pomerov. Z uvedenej sumy uhrádza otec výdavky vo výške 629,73 Eur mesačne (146,96 Eur SIPO,
83,90 Eur fond opráv a voda, 289,88 Eur za úver na byt, životná poistka 34,- Eur + šetrenie, úrazová

poistka 30,- Eur, telefón mesačný paušál 34,99 Eur, internet 10,- Eur) + 83,58 Eur za ubytovanie a 190,-
Eur na cestovné do zamestnania, teda výdavky sú u otca vo výške 903,33 Eur, teda v približne rovnakej
výške ako v r. 2011 pri súčasnom náraste príjmu.

6. Z uvedených skutočností súd vychádzal pri zvýšení výživného otcovi, keďže Zákon o rodine kladie

dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností
dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté deti v takom rozsahu, aby boli
uspokojené ich odôvodnené potreby. Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné zabezpečenie sú vo
vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené od toho, že obaja sú povinníprispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli
potreby oprávnených maloletých detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Prvoradou
povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Zákon o rodine kladie

pred potreby rodiča potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu detí
a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Súd
prihliadol pri rozhodovaní na odôvodnené potreby mal. dieťaťa, ako aj na možnosti, schopnosti a
majetkové pomery oboch rodičov mal. dieťaťa, ktoré zdieľa životnú úroveň svojich rodičov. I keď
otec uvádzal, že jedným z dôvodov pre zníženie výživného sú jeho zvýšené náklady na cestovanie do

zamestnania, tu je potrebné poukázať na to, že prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej
povinnosti k maloletým deťom, a Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa. Výdavky
oboch rodičov na svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba
druhoradé a odvodené od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich
možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli potreby oprávnených maloletých detí, aby
tieto mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň, pričom platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je

podieľaťsanaživotnejúrovnikaždéhosvojhorodiča.Mieraživotnejúrovnerodičajeobjektívnezistiteľná
rôznymi dôkazmi. Jedným z rozhodujúcich faktorov pri určení jej výšky je zistenie mesačných nákladov
povinnéhorodiča.Cieľomustanovenia§62ods.5Zákonaorodinejezvyšovaťplynulemierurodičovskej
zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim
spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Zo strany súdu je tiež potrebné uviesť, že ani v prípade,

pokiaľ by pomery na strane matky boli natoľko priaznivé, že by táto mohla zabezpečovať výživu mal.
dieťaťa v celom rozsahu z vlastných prostriedkov, tak táto skutočnosť samotná otca nezbavuje platenia
výživnéhoprirešpektovanízásadyuvedenejvustanovení§62ods.2Zákonaorodine,podľaktorejobaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že otec teraz, ako aj v čase v čase posledného určenia

výživného splácal úver, platil aj poistky, pričom teraz otec mesačne uhrádza 289,88 Eur za úver na
byt, 34,- Eur na životnú poistku + šetrenie, 30,- Eur na úrazovú poistku, 34,99 Eur za telefón, 10,- Eur
na internet, spolu 398,87 Eur, ktoré výdavky skutočne presahujú výšku výživného, pričom s poukazom
na ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred týmito výdavkami. Súd tiež
dopĺňa, že pri určení výživného Okresným súdom Martin už súd zohľadnil aj ďalšiu skutočnosť, t.j. že

otec mesačne uhrádza 83,58 Eur na ubytovanie v Q. a náklady na pohonné hmoty pri ceste motorovým
vozidlo z miesta bydliska do zamestnania v Q. a späť mesačne vo výške 185,63 Eur, pričom prihliadol
aj na skutočnosť, že v súvislosti s cestovaním okrem týchto výdavkov otcovi vznikali ročne výdavky na
diaľničnú vo výške 50,- Eur, platením povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla vo výške 120,- Eur ročne, ktoré t.č. otec už neuhrádza, a poistenie domácnosti 43,08

Eur ročne. Z uvedeného je teda zrejmé, že v tomto sa situácia otca nezmenila.

7. Súd dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu mal. U. zvýšeným
výživným, a preto návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovel tak, že otcovi zvýšil jeho vyživovaciu
povinnosť k mal. U. zo sumy 160,- Eur mesačne na 260,- Eur mesačne od 01.09.2015 (kedy bol návrh

matkou aj podaný na súde), kedy došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej tým, že
nastúpila do 1. ročníka základnej školy. S poukazom na uvedené súd potom návrh otca na zníženie
výživného pre mal. U. zamietol.

8. Predmetné rozhodnutie je aj v súlade so zaužívanou súdnou praxou, v zmysle ktorej platí, že výživné,

ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 25%
- 30% jeho čistého príjmu, s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu /viď
napr. 25CoP/58/2014/. Príjem otca bol v r. 2015 vo výške priemerne mesačne 1.179,56 Eur, z ktorého
25% - 30% činí 294,75 Eur - 353,87 Eur, pričom zvýšením výživného na sumu 260,- Eur súd zohľadnil
zvýšené výdavky matky na zabezpečenie starostlivosti o maloletú, ktoré matka deklarovala a aj riadne

preukázala. Súd takto zároveň zohľadnil aj skutočnosť, že matka nahrádza vyživovaciu povinnosť k
maloletejsvojouosobnoustarostlivosťouoňu,čímsataktouspokojovaniemateriálnychpotriebmaloletej
presúva na jej otca. Keďže však otcovi narodením jeho syna L. XX.XX.XXXX pribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť, teda na strane otca takto došlo k podstatnej zmene pomerov, súd primerane otcovi znížil jeho
vyživovaciu povinnosť k mal. U. na sumu 200,- Eur mesačne od 01.06.2016 (ktorý dátum, ku ktorému

súd znížil výživné, súd považuje za obhájiteľný vzhľadom na skutočnosť, že otcovi sa syn narodil za tri
dni XX.XX.XXXX). Týmto súd opätovne zohľadnil vyššie citovanú rozhodovaciu prax Krajského súdu v
Trnave, ako aj skutočnosť, že je dôvodné dospieť k záveru, že na sume 294,75 Eur - 353,87 Eur samal. U. má právo podieľať vo väčšom rozsahu ako mal. syn otca s prihliadnutím na jej vek a výdavky
na zabezpečenie starostlivosti o ňu.

9. Súd otcovi zvýšil výživné pre mal. U. od 01.09.2015 do 31.05.2016 zo sumy 160,- Eur mesačne na
260,- Eur mesačne a následne od 01.06.2016 na sumu 200,- Eur mesačne, čím vznikol nedoplatok na
zročnom výživnom vo výške 900,- Eur za obdobie od 01.09.2015 do 31.05.2016 - 9 mesiacov x 100,-
Eur (rozdiel medzi pôvodne určeným výživným 160,- Eur a zvýšeným výživným 260,- Eur) a vo výške
200,- Eur za obdobie od 01.06.2016 do 31.10.2016 - 5 mesiacov x 40,- Eur (rozdiel medzi uhrádzaným

výživným 160,- Eur a zvýšeným výživným 200,- Eur), spolu 1.100,- Eur, ktoré súd zaviazal otca splácať
mesačnými splátkami po 30,56 Eur spolu s bežným výživným pod následkom splatnosti celého plnenia
v prípade neuhradenia jednej zročnej splátky, ktorú výšku mesačnej splátky súd považoval za primeranú
s ohľadom na výšku zvýšeného výživného otca, na výšku zročného nedoplatku, zárobkové a majetkové
pomery povinného otca, pričom k splateniu nedoplatku dôjde v zmysle ustálenej judikatúry do troch
rokov. Súd otcovi neurčil výživné na tvorbu úspor v zmysle návrhu matky vo výške 70,- Eur mesačne od

29.02.2016, nakoľko nedospel k záveru, že to odôvodňujú majetkové pomery otca, ktorý vlastní jedno
staršie motorové vozidlo a štandardný byt, teda jeho majetkové pomery sú bežné, pričom s prihliadnutím
na vyššie vyčíslené mesačné výdavky matky v súvislosti so zabezpečením starostlivosti o mal. U., ako
aj na výdavky matky na bývanie, na ktorých sa mal. U. tiež podieľa, je zrejmé, že U. výživné vo výške
260,- Eur mesačne spotrebuje.

10. Čo sa týka návrhu otca zrušenie jeho vyživovacej povinnosti k mal. U. za čas počas letných prázdnin
od 01.07. do 15.07., resp. v párnom kal. roku v čase od 16.07. do 31.07. a v čase od 16.08. do 18.00
hod., tu súd poukazuje na judikát R 73/1969, v zmysle ktorého krátkodobý pobyt neplnoletého dieťaťa u
rodiča, ktorému nebolo zverené do výchovy, nie je spravidla dôvodom dočasného zbavenia tohto rodiča

povinnostiplatiťvýživné.Keďževdanomprípadejemal.U.uotcapočasletnýchprázdnin,t.j.ibapočas2
x 2 týždňov v dvoch mesiacov kalendárneho roka, súd tento čas vzhľadom zostávajúci čas kalendárneho
roka, t.j. 48 týždňov, považuje za krátkodobý. Preto súd návrh otca na zrušenie vyživovacej povinnosti
k mal. U. za čas jej styku s otcom počas letných prázdnin zamietol.

11. S poukazom na ust. § 121 CMP s poukazom na uvedený zistený skutkový a právny stav zmenil
citovaný rozsudok Okresného súdu Piešťany, ktorým bola naposledy otcovi upravená výška výživného
pre mal. U. spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia. O trovách konania rozhodol podľa §
52 CMP.

12. Proti tomuto rozsudku a to proti výrokom I., II. a IV. podal odvolanie z dôvodov podľa ust. § 62 ods.
1 Civilného mimosporového poriadku a § 365 ods. 1 písm. f) a h) K. sporového poriadku otec maloletej.
Súdprvejinštanciez vykonanéhodokazovaniadospelk záveru,ženastranemal.U.došlok 01.09.2015
k podstatnej zmene pomerov od posledného rozhodovania o výživnom v súvislosti s jej vekom, s jej
vzdelaním a jej zdravotným stavom. Táto podstatná zmena pomerov na strane maloletej bola aj jediným

dôvodom na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca od 01.09.2015 do 31.05.2016. S takýmto záverom
súdu nie je možné sa stotožniť, nakoľko to nevyplynulo z vykonaného dokazovania, súd prvej inštancie
nesprávne posúdil návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú. U mal. U. od poslednej úpravy
výživného síce čiastočne mohli vzrásť niektoré potreby v súvislosti s jej vekom a jej vzdelaním, ale
nie takým spôsobom, ktorý by viedol k celkovému zvýšeniu výdavkov na maloletú. V čase posledného

rozhodovania súdu o výživnom matka udávala výdavky na opatrovanie mal. U. v G. K. A. vo výške
307,- Eur mesačne a na stravu v opatrovateľskom centre vo výške 40,- Eur mesačne, tzn. spolu 347,-
Eur. Po preplatení ÚPSVaR tieto výdavky predstavovali sumu vo výške 194,74 Eur. Jednalo sa len o
výdavky na opatrovanie maloletej v zariadení a stravu v zariadení, teda bez akýchkoľvek ďalších
výdavkov.V školskomroku2015/2016súdprvejinštancievykonanýmdokazovanímv aktuálnomkonaní

ustálil celkové výdavky maloletej vrátane stravy, mimoškolskej záujmovej činnosti, poistky, uskladnenia
pupočníkovejkrvivovýške191,72Eurmesačne.K tomuniektoréz výdavkov,ktorématkapreukazovala
nie sú pravidelnými výdavkami, jedná sa len o jednorazové poplatky. Z uvedeného je zrejmé, že
výdavky na mal. U. od posledného rozhodovania o výživnom sa k 01.09.2015 nezvýšili, naopak sú
nižšie a teda nemohlo dôjsť k zmene pomerov na strane mal. U. a už vôbec nie k takej zmene

pomerov, ktorá by bola zásadná a podstatná a odôvodňovala by zvýšenie vyživovacej povinnosti
otca. Okrem toho otec reagoval na skutočnosť, že mal. U. rastie a nastúpila do 1. triedy základnej
školy tým, že mimo bežného výživného zakúpil maloletej kompletnú školskú tašku vrátane peračníka,
prezúvok, podieľal sa na jej dentálnej starostlivosti, kupoval jej oblečenie, detské hry a hračky, zakúpiljej kolieskové korčule, bicykel, zariadil jej kompletnú detskú izbu v mieste jeho trvalého bydliska a bol s
ňou na dovolenke v Chorvátsku. Uvedené otec v súdnom spise zdokladoval bločkami a fotografiami.
Výživné na maloletú otec platí riadne a včas, stretáva sa s maloletou pravidelne, od poslednej úpravy

sa mu rozšíril styk s maloletou, maloletá u neho prespáva, má svoju detskú izbu, svoje oblečenie,
otec sa jej venuje a v prípade potreby tiež pre dcéru zabezpečuje zdravotnú starostlivosť. Čo sa
týka zdravotného stavu mal. U. tu síce súd prvej inštancie konštatoval len zmenu, teda nie podstatnú
zmenu pomerov, ale má za to, že matka riadne nepreukázala, že by jej v súvislosti so zdravotným
stavom zvýšili potreby. Matka síce predložila súdu bločky o nákupe sirupov a ortopedických vložiek,

ale nepredložila lekársku správu odborných lekárov, ktorí by diagnostikovali maloletej nejaké ochorenie
a predpísali jej užívanie sirupu, resp. ortopedických pomôcok. V tomto smere teda matka neuniesla
dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním zhoršeného zdravotného stavu maloletej. Súd síce
konštatoval, že uvedené mal preukázané výsluchom matky, jej písomným podaniami a bločkami, ale
akákoľvek zmena zdravotného stavu a určovanie liekov a pomôcok sa môže vyjadriť len príslušný
odborný lekár. Na základe uvedeného má za to, že u mal. U. matka nepreukázala podstatnú a zásadnú

zmenu pomerov a to ani v období od 01.09.2015 do 31.05.2016 jej náklady na odôvodnené potreby
nie sú podstatne zmenené oproti poslednej úprave výživného. Tiež je potrebné uviesť, že matka nežije v
spoločnej domácnosti s mal. U. sama, ale so svojím priateľom pánom F., z toho vzťahu sa im narodila
mal. B.. Jej partner je rovnako ako matka povolaním profesionálny vojak a teda matka neznáša všetky
náklady na domácnosť a s tým spojené aj zabezpečovanie potrieb dieťaťa len sama. Ďalej nemožno

nevziať do úvahy aj fakt, že okrem samotného príjmu zo svojho zamestnania matka maloletej poberá
aj prídavok na dieťa vo výške 23,52 Eur a daňový bonus vo výške 21,41 Eur. Príjem matky a otca a
rovnako aj zvýšenie v čase od posledného rozhodovania sú temer zhodné. Súd prvej inštancie dospel k
záveru, že na strane povinného otca došlo od posledného rozhodovania k podstatnej zmene pomerov
v súvislosti so zvýšením jeho príjmu. Ani s takýmto záverom nie je možné súhlasiť. Od posledného

rozhodovania o výživnom sa matka s maloletou presťahovala z L. do F., čím otcovi, ktorý žije vo F.
popri bežnom výživnom vznikajú v súčasnosti cestovné náklady na preberanie a následne vrátanie mal.
U. každý párny víkend vo výške len za pohonné hmoty 100,- Eur mesačne, pričom celkovo mesačne
najazdí 1360 km len na vyzdvihnutie a vrátanie maloletej. S dokladmi preukazujúcimi rozvrh jeho
pracovného času preukázal, resp. vyvrátil tvrdenia matky, že si maloletú vyzdvihuje cestou do práce

alebo späť. Otec okrem bežného výživného v období rokov 2015 a 2016 kúpil maloletej hodnotnejšie
veci ako detská izba 2.000,- Eur, detská cyklosedačka Siesta s príslušenstvom 99,- Eur, bicykel 195,-
Eur, cykloprilba vo výške 30,- Eur, detské hračky a hry spolu vo výške 221,84 Eur, inline korčule 73,95
Eur a iné, a preto mal súd prihliadať aj na tieto výdavky navyše. Ak súd prvej inštancie zvýšil výživné od
01.09.2015 do 31.05.2016 a otcovi vznikol nedoplatok vo výške 1.100,- Eur, mal na takýto nedoplatok

vziať do úvahy uvedené výdavky otca navyše, lebo nie je možné považovať za samozrejmé, že ich
maloletej len tak kúpil. Otec sa tiež pravidelne podieľa na všetkých nákladoch maloletej nad rámec
bežného výživného, keď sa s maloletou stretáva a má ju u seba vo F.. Za dôležitý fakt považuje
prihliadnuťnamajetkovépomeryu obochrodičov.Otecvlastníštandardnýbyta jednomotorovévozidlo.
Naproti tomu majetkové pomery matky sú nadštandardné, lebo matka je výlučnou vlastníčkou rodinného

domu v okrese Piešťany, kat. úz. U., vedené na LV č. XXXX spolu s priľahlými pozemkami. Okrem
toho matka je vlastníčkou dvoch osobných motorových vozidiel, príjem matky je približne rovnaký ako
príjem otca a rovnako aj u nej došlo k zvýšeniu príjmu v období január 2016 do mája 2016 od
posledného rozhodovania o výživnom o 186,60 Eur. Z uvedeného ako aj z vykonaného dokazovania
je zrejmé, že majetkové pomery matky a teda aj jej životná úroveň je vyššia ako je životná úroveň

otca, a preto by bolo nespravodlivé zaviazať otca zvýšením výživného, navyše keď ani odôvodnené
náklady na mal. U. od posledného rozhodnutia nevzrástli. Okrem toho treba prihliadnuť aj na tehotenstvo
priateľky otca p. A. G. v dôsledku tehotenstva pôrodu došlo k zníženiu príjmu priateľky otca, otcovi
sa zvýšili v tomto smere výdavky v súvislosti so znášaním nevyhnutných nákladov na domácnosť,
v ktorej žije spoločne so svojou priateľkou a ostatných nákladov súvisiacich s jej tehotenstvom a

pôrodom. Matka žije v spoločnej domácnosti s partnerom, ktorý je tiež profesionálny vojak a jeho
príjem dosahuje zhruba 1.000,- Eur mesačne, teda matka by lepšie mohla znášať uvedené obdobia
ako otec, ktorého priateľka dosahovala na pozícii odborný referent v J. L. príjem 650,- Eur mesačne
a v súčasnosti je na materskej dovolenke so synom otca, mal. L. W.. Súd prvej inštancie ustálil,
že narodením syna otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, čo považoval za podstatnú zmenu

pomerov. Od 01.06.2016 vyživovaciu povinnosť na mal. U. zo sumy 260,- Eur znížil na 200,- Eur
mesačne. S takýmto záverom súdu prvej inštancie sa však nemožno stotožniť, nakoľko súd opomenul
prihliadnuť aj na ďalšie rozhodujúce skutočnosti, ktoré by boli vykonaným dokazovaním preukázané.
Vychádzajúc z rozhodovacej praxe súdu prvej inštancie dospel k záveru, že výživné na obe deti otcaby malo predstavovať 25%. Súd však opomenul vziať do úvahy práve individuálne okolnosti každého
prípadu, ktoré v tejto veci spočívajú na skutočnostiach vyššie uvedených. Predovšetkým ide o vysoké
náklady vo výške 100,- Eur mesačne na vyzdvihnutie a vrátanie mal. U.. S prihliadnutím na tento

výdavok potom celá suma 25% príjmu otca by pokrývala len výdavky na mal. U. bez možnosti zostatku
pre mal. L.. Narodenie ďalšieho dieťaťa povinného otca musí mať vždy vplyv na výšku výživného pre
staršie dieťa. Všetky otcove deti sú oprávnené sa rovným dielom podieľať na životnej úrovni otca. Otec
sa preto pridržiava svojho návrhu na znížení vyživovacej povinnosti na mal. U. a to s účinnosťou od
mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozhodnutia. Už aj vzhľadom na to, že spotrebované výživné

na dieťa sa nevracia. Tak by sa potom mal. U. podieľala na sume 294,75 Eur mesačne vo väčšom
rozsahu s prihliadnutím na jej vek a to sumou 120,- Eur mesačne na bežné výživné a sumou 100,- Eur
mesačne na náklady na vyzdvihnutie a vrátenie do miesta jej bydliska, pričom mal. L. by sa tak podieľal
na tejto sume v rozsahu menšom a to vo výške 74,- Eur mesačne. Takéto mesačné výživné považuje
otec za primerané aj vzhľadom na mesačné výdavky, ktoré matka na mal. U. vyčíslila sumou 191,72
Eur, pričom nemožno opomenúť, že aj matka je povinná finančne sa podieľať na výživnom na mal. U., aj

keď je v jej osobnej starostlivosti. A to tiež s poukazom na vyššiu úroveň matky v porovnaní s otcom.
Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh matky na zvýšenie výživného
pre mal. U. zamieta. Súd znižuje vyživovaciu povinnosť otca k mal. U. zo sumy 160,- Eur mesačne na
sumu 120,- Eur mesačne s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti toho rozsudku.

13. Kolízny opatrovník a matka odvolanie nepodali.

14. Kolízny opatrovník k doručenému odvolaniu otca uviedol, že zníženie výživného nie je v záujme
maloletej a pri určení výšky výživného súd vychádzal z príjmu oboch rodičov, ich možností a schopností,
majetkových pomerov a predovšetkým z potrieb maloletej, preto odporúča rozsudok súdu prvej

inštancie ako vecne správny potvrdiť.

15. K doručenému odvolaniu otca sa vyjadrila matka dieťaťa s tým, že nesúhlasí s odvolaním a má za
to, že prvoinštančný súd vo veci vecne správne rozhodol. V konaní potreby mal. U. jednoznačne bez
akýchkoľvek pochybností preukázala, čo vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ

otec poukazuje na náklady na cestovné, ktoré má jednak do práce, jednak s prevzatím maloletej, pričom
tiež uvádza, že bude musieť riešiť svoju bytovú otázku kúpou väčšieho bytu, čím mu vznikne ďalší
výdaj na hypotéku. Náklady na cestovné už boli zohľadňované otcovi aj v predchádzajúcom súdnom
rozhodnutí ako aj náklady na bývanie na ubytovni v Q., teda nejedná sa o novovzniklé výdavky na
strane otca. Obdobne ako otec aj ona je zamestnaná mimo svojho trvalého bydliska, má náklady na

dochádzku do zamestnania. Okrem toho výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pokiaľ sa
otcovi zvýšili náklady na cestovné do zamestnania a súčasne chce riešiť bytovú otázku kúpou bytu,
nič mu nebráni v presťahovaní sa do miesta svojho pracoviska alebo aby požiadal o prevelenie do
miesta svojho bydliska. Tvrdenie otca, že okrem bežného výživného kúpil dcére hodnotnejšie veci je
irelevantné, jedná sa o zariadenie jeho bytu, ona ako matka zabezpečovala zariadenie, čo považuje

za samozrejmé. Taktiež nákup detskej cyklosedačky je prinajmenšom nelogický. Ich dcéra, ktorá má 8
rokov je nelogické, aby sa vozila s otcom na bicykli v sedačke. Ak otec poukazuje na nákup hračiek
tak potom tieto poskytol dcére ako dar a nachádzajú sa v jeho domácnosti. Na stretnutie s otcom je
dcéra vždy riadne nachystaná. Nepravdivé je aj tvrdenie otca o jej majetkových pomeroch a životnej
úrovni, ktoré považuje za nadštandardné, keď si zakúpila rodinný dom a on vlastní iba byt. Opomenul

však skutočnosť, že rodinný dom v mieste, kde nehnuteľnosti zakupujú za cenu, za akú sa predávajú
byty napr. vo F.. Náklady na bývanie sa im nezvýšili. Vlastníctvo dvoch motorových vozidiel je tiež
irelevantné, pretože otec maloletej sám dobre vie, že vozidlo, ktoré patrí do masy BSM je v súčasnosti
viac menej bez hodnoty a musí znášať iba výdavky s jeho držbou spojené s platením poistiek. To, že
otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť súd prvej inštancie zohľadnil a aj jej pribudla vyživovacia

povinnosť k maloletej dcére B., nar. XX.XX.XXXX. Od mesiaca február 2017 už bude poberať iba
rodičovskýpríspevok.Jenepochybné,žeu obochtedapribudlavyživovaciapovinnosť,čoprvoinštančný
súd pri svojom rozhodnutí riadne akceptoval a pri samotnom rozhodnutí zobral k úvahu. Tiež nie je
pravdou,žebyjejpriateľ,ktorýjetakistoprofesionálnyvojakmalpríjem1.000,-Eurmesačne,jehopríjem
činí 790,- Eur. Spoločne nehospodária, riadne jej však prispieva na náklady spojené s bývaním aj s mal.

B.. Myslí si, že otec v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci samej,
ktoré by prvoinštančný súd riadne nevyhodnotil a ktoré by nebral do úvahy pri svojom rozhodnutí.
Nakoľko napadnuté rozhodnutie prvej inštancie je vecne správne, navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil.
K tomuto vyjadreniu priložila potvrdenie MUDr. V. Q., že mal. U. vzhľadom na svoj zdravotný stav jedispenzarizovaná v ortopedickej a detskej nefrologickej ambulancii, čo vyžaduje pravidelné kontroly
podľa odporúčania odborného lekára, režim, liečbu a výživové doplnky.

16. K vyjadreniu matky podal písomné vyjadrenie otec s tým, že matka zrejme úmyselne zavádza
súd vo svojom vyjadrení, pričom si musí byť vedomá toho, že súdu poskytuje zavádzajúce, nepravdivé
informácie. Jej tvrdenie, že náklady na cestovné pre maloletú boli zohľadnené už v predchádzajúcom
súdnom rozhodnutí sa nezakladá na pravde. Matka sa odsťahovala z L. do F. v roku 2012, pričom
do tejto doby si dieťa preberal a mal to určené aj rozsudkom Okresného súdu Martin výhradne v L.

pred bydliskom matky maloletej. Na základe toho požiadal o zníženie výživného, ktoré do dnešnej doby
nie je právoplatne ukončené a teda aj náklady mu nemohli byť nikdy zohľadnené v predchádzajúcom
rozsudku. To, že matka dochádza do zamestnania mimo svojho bydliska sú nepomerom voči jeho
cestovaniu do zamestnania, t.j. počtu kilometrov. Keď aj bude dochádzať do zamestnania, budú na to
dvaja, čiže s jej snúbencom, s ktorým žije a pracujú na rovnakom útvare ako profesionálni vojaci v W..
Nemožno opomenúť fakt, že matka na súde ako aj vo svojom vyjadrení poukazuje na to, že od februára

2017 bude poberať len rodičovský príspevok, čiže náklady na dochádzanie do zamestnania momentálne
nemá a podľa jej tvrdení ani dlhodobo nebude mať. Matkine tvrdenie ohľadne detskej izby sú skutočne
irelevantné, pretože matka si ešte počas rozvodu vzala pre svoju dcéru kompletnú výbavu od kočíka,
postieľky a hračiek počnúc až po rozkladaciu posteľ, ktorú podľa tvrdenia dcéry má doteraz v jej detskej
izbe. Čo sa týka ponúk matky, aby sa presťahoval do svojho trvalého bydliska alebo do mesta svojho

zamestnania je zrejmé, že netuší koľko stojí bývanie v Q. a ako sa pohybujú cenovo nehnuteľnosti v
danom meste. Prevelenie do miesta jeho trvalého pobytu nie je možné. Matkine tvrdenia, že zbytočne
poukazuje na jej pomery ako nadštandardné sa znovu nezakladajú na pravde. Matka počas materskej
dovolenky zakúpila rodinný dom ako sama uviedla za cenu 106.000,- Eur, pričom trojizbový byt v L.,
ktorý zakúpil za cenu 42.000,- Eur, aby nevznikali pochybnosti priložil aj kúpnu zmluvu. Matka vlastní dve

vozidlá, pričom vozidlo, ktoré považuje za bezhodnotné na začiatku riešenia rozdelenia ich spoločného
majetku chcela, v čom jej bolo vyhovené. Matka môže toto vozidlo bez obmedzenia predať tak, ako už
urobila s jedným vozidlom a teda môže s ním nakladať ako uzná za vhodné. Pravdou je však to, že
vozidlo používa jej snúbenec, čo môže potvrdiť aj ich dcéra. Potvrdenie od lekára, ktoré matka poskytla
je od pediatričky, nie však od odborného lekára. Dcére bolo odporučené konzumovať brusnice a má

ambulanciu nefrológa navštevovať raz za rok za účelom kontroly. Sporným je aj ortopéd, keďže ich
dcéra nič nevie o topánkach, ktoré údajne matka zakúpila a následne doložila bločky do súdneho
spisu. Určite nekúpila hneď štvoro topánok, vie len o jedných. Inak dcéra používa len ortopedické vložky,
čo je nepomer ceny voči topánkam. Takisto tvrdenia ohľadne príjmu jej priateľa sú len tvrdenia matky.
Zostáva však na súde či uverí matke, že jej snúbenec s ňou spoločne finančne nehospodári, avšak

býva v jej domácnosti, majú spoločnú dcéru, spoločne sa stravujú, používa jej vozidlo a podobne. Má
za preukázané, že prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí riadne nevyhodnotil skutočnosti dôležité pre
rozhodnutie vo veci samej a teda nebral v úvahu pri svojom rozhodnutí ním tvrdené skutočnosti.

17. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného

mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), účinného od 01.07.2016 a v zmysle § 2 ods. 1 C.m.p.
subsidiárne podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“),
účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok,
pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1

C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66
C.m.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania
či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p., § 68 C.m.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletej nie je
dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s použitím

§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť.

19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahupotrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil.

20. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie nároku na zvýšenie výživného, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje

na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľovi.Odvolateľvosvojomodvolaníneuvádzažiadnenovépodstatnéskutkovétvrdeniačiprávne
argumenty než tie, ktoré uplatnil už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi v dostatočnej miere
vysporiadal.

21. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom
zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a
odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné
dodať iba nasledovné:

22. V zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s
ustanovením§121C.m.p.(predtým§163ods.1O.s.p.),dohodyi súdnerozhodnutiao výživnommožno
zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku
a trvanie dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-
právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena

pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za
podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi
v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne
- okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných
nákladov.

23. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba

berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

24. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná
faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného
dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti

rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené
potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými,
zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám,
schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné
výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú

napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa
tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných
poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a
výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane
povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu

a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho
domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i
na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav,
kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.
Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória

zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem
uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti
iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať
výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkovémožnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže,
že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom
prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

25. Z obsahu spisu vyplýva, že výživné bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Martin
č.k. 10C/236/2010-112 z 15.04.2011 súd zistil, že súd manželstvo rodičov mal. U. rozviedol, mal. U.
zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu výživným vo výške 160,- Eur.
Ide v podstate o prvú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva

rodičov maloletej. Dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie bolo nesporne preukázané, že v
danom prípade došlo najmä na strane maloletej k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje
zvýšiť výšku doteraz stanoveného výživného, ale v smere najprv jeho zvýšenia a následného zníženia.
Na strane rodičov detí došlo tiež k zmene pomerov, obom pribudla vyživovacia povinnosť, obaja majú
novýchpartnerova ajz hľadiskapríjmuzozamestnaniasúichpomeryporovnateľné.Odčasuposlednej
úpravy výživného uplynula doba k dátumu zvýšenia výživného (k 01.09.2015) 4 rokov a k následnej

ďalšej úprave spočívajúcej v zvýšení výživného doba 5 rokov.

26. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil nastalú zmenu pomerov, ktorú odvolací súd nepovažuje za
potrebné opakovať a správne posúdil matkou preukázané náklady pre maloletú.

27. To, že matka zmenila spolu s maloletou bydlisko a otec má zvýšené výdavky spojené s realizáciou
návštev a styku s maloletou je námietkou, ktorú je možné pochopiť, ale nemožno ju zohľadniť znížením
výživného, pretože pre výšku výživného sú rozhodujúce kritéria, ktorými sú odôvodnené potreby dieťaťa
a schopnosti a možnosti rodiča výživou povinného. Dieťa má právo znášať životnú úroveň svojich
rodičov a odvolací súd hlavne prihliadal na objektívne možnosti a schopnosti otca. Je v možnostiach

a schopnostiach otca platiť výživné tak, ako ho určil súd prvej inštancie, toto výživné je primerané
odôvodneným potrebám maloletej a vychádza zo súdom zisteného zárobku otca a je určené v
medziach zaužívanej súdnej praxe.

28. Ani prípadné výdavky, či dlhy nemôžu byť na úkor vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému

dieťaťu. Zákon o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci
svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté
deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Výdavky oboch rodičov na svoje
vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené od
toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak,

aby v celom rozsahu pokryli potreby oprávnených maloletých detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú
životnú úroveň. Prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom.

29. Odvolací súd prihliadol na odvolacie dôvody otca, tiež prihliadol na okolnosť, že životná úroveň detí
je odrazom životnej úrovne ich rodičov a dospel k záveru, že súd prvej inštancie rešpektujúc zákonné

kritériarozhodujúceprestanovenierozsahutejtovyživovacejpovinnosti,určilvyživovaciupovinnosťotca
k maloletej je správne vzhľadom na jej vek a potreby a primerané schopnostiam a možnostiam otca.

30.Odvolacieargumentyotcaodvolacísúdpovažovalprerozhodnutievovecisamejzanerozhodné,bez
potreby sa nimi osobitne vysporiadavať, nakoľko súd prvej inštancie sa s nimi dostatočne vysporiadal.

I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však

nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť
výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

31. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch
vrátane závislého výroku o nedoplatku na výživnom a o náhrade trov konania (výrokov osobitne
odvolaním nenapadnutých) podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu
vecnej správnosti vo výroku potvrdil.32. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej
inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

33. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

34. Zo spisu nevyplýva návrh účastníkov na náhradu trov konania. V prejednávanej veci tak

nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z aplikácie ustanovenia § 52 Civilného
mimosporového poriadku.

35.O náhradetrovodvolaciehokonaniavzhľadomnavyššieuvedenéteoretickévýchodiskátakodvolací
súd rozhodol podľa ustanovení § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 52, § 57
Civilnéhomimosporovéhoporiadkutak,žežiadenz účastníkovnemánároknanáhradutrovodvolacieho

konania.

36. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).