Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 25, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24Sp/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616204629
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6616204629.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou v právnej veci

navrhovateľa: Z.. N. Z., K. G., G.Q. F., so K. A. XX, XXX XX F., proti odporcovi: Disciplinárny senát č.
9 Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov, so sídlom Šustekova 49, 851 04 Bratislava, za
účasti: Ministerka spravodlivosti SR, Lucia Žitňanská, so sídlom Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné
námestie 13, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. k. DK 24/2015 zo dňa
12. februára.2016, vo veci uloženia disciplinárneho opatrenia navrhovateľovi, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie odporcu č. k.: DK 24/2015 zo dňa 12. februára 2016 v časti druhého výroku o
rozhodnutí za skutok uvedený v bode 2/ návrhu na začatie disciplinárneho konania a v časti tretieho

výroku o trovách disciplinárneho konania z r u š u j e podľa § 250q ods. 3 v spojení s § 250j ods. 2
písm. d) O.s.p. a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie.

II. Vo zvyšku zostáva rozhodnutie odporcu č. k.: DK 24/2015 zo dňa 12. februára 2016 nedotknuté.

III. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Disciplinárny senát č. 9, Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov rozhodnutím č.k.: DK
24/2015 zo dňa 12.02.2016 rozhodol o návrhu na začatie disciplinárneho konania podaného Ministrom

spravodlivosti SR Tomášom Borecom, tak, že disciplinárne obvinený súdny exekútor Z.. N. Z. (v
procesnom postavení navrhovateľ): 1. za skutok uvedený v bode 1/ návrhu na začatie disciplinárneho
konaniasanedopustilzávažnéhodisciplinárnehoprevineniaapretoniejevinnýadisciplinárneopatrenie
sa mu neukladá; 2. za skutok uvedený v bode 2/ návrhu na začatie disciplinárneho konania sa dopustil
závažného disciplinárneho previnenia v zmysle § 220 ods. 2 Exekučného poriadku tým, že v exekučnom
konaní EX 20/14 porušil ustanovenie § 202 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej v texte Exekučný

poriadok alebo EP), tým, že nepredložil povinným doručené námietky proti ďalším trovám exekúcie na
rozhodnutie na súd, je vinný, za čo sa mu ukladá disciplinárne opatrenie v zmysle § 221 ods. 2, písm.
b) Exekučného poriadku, peňažná pokuta vo výške 400 EUR; 3. trovy disciplinárneho konania znáša
disciplinárne obvinený.

Odporca druhú časť výroku rozhodnutia, v ktorej rozhodoval o skutku uvedenom v bode 2/ návrhu
na začatie disciplinárneho konania odôvodnil v podstate tým, že disciplinárne obvinený sa dopustil

závažného disciplinárneho previnenia tým, že námietky povinného proti ďalším trovám exekúcie,
doručené do sídla Exekútorského úradu dňa 12.03.2015 založil súdny exekútor do exekučného spisu
a povinnému ako odpoveď na ne zaslal rukou písané podanie, v ktorom mu oznámil, že lehota na
podanie námietok skončila 09.03.2015, s tým, že exekúcia bola ukončená dňa 06.03.2015 a na podanieurobené po ukončení exekúcie sa neprihliada. Aj keď boli námietky podané po lehote na ich podanie,
neoprávňovalo to disciplinárne obvineného, aby tieto námietky nepostúpil v zmysle § 202 ods. 2 v
spojení s § 50 ods. 2 Exekučného poriadku na rozhodnutie exekučnému súdu. Konštatoval, že v

zmysle § 50 ods. 2 v spojení s § 202 ods. 2 Exekučného poriadku je súdny exekútor povinný doručiť
súdu námietky najneskôr do 5 dní od ich doručenia účastníkom. Osvojil si argumentáciu navrhovateľa
disciplinárneho konania, že ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej efektívne umožní
stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami ale aj povinnosťami, ktoré z tohto
postavenia plynú. Takto vymedzený obsah základného práva na súdnu ochranu sa uplatňoval a

uplatňuje aj v exekučnom konaní, v ktorom sa musí zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, ak splní
predpoklady ustanovené zákonom. To, že exekučné konanie tvorí súčasť súdnej ochrany vyplýva zo
systému opravných prostriedkov v exekúcií podľa Exekučného poriadku. O námietkach proti ďalším
trovám exekúcie rozhoduje výlučne súd a exekútor bol preto povinný námietky postúpiť súdu a nie ich
svojvoľne zamietnuť.
K tretej časti výroku rozhodnutia o trovách disciplinárneho konania, odporca v odôvodnení rozhodnutia

poukázal na ustanovenie § 228b ods. 3 a § 228c ods. 3 Exekučného poriadku a konštatoval, že
trovy disciplinárneho konania vo výške 226,68 EUR znáša disciplinárne obvinený, pričom uviedol aj
vyúčtovanie trov.

Proti druhej časti a tretej časti výroku rozhodnutia podal odvolanie exekútor na Okresnom súde Lučenec,

ktorý uznesením č.k. 21S/1/2016-8 zo dňa 21.04.2016 právoplatným dňa 13.05.2016 postúpil vec na
konanie miestne príslušnému Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

Odvolanie proti prvej časti výroku rozhodnutia podal Minister spravodlivosti SR tj. navrhovateľ
disciplinárneho konania na miestne príslušnom Krajskom súde v Bratislave, ktorý vo veci koná pod sp.

zn. 4Sp/30/2016. Návrhu sudcu Krajského súdu v Banskej Bystrici na prikázanie veci vedenej pod sp.
zn. 24Sp/14/2016 Krajskému súdu v Bratislave z dôvodu vhodnosti v zmysle § 12 ods. 2 O.s.p. nebolo
uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Nds/7/2017 zo dňa 27.02.2017 vyhovené.

Krajský súd v Banskej Bystrici preto posudzoval zákonnosť rozhodnutia odporcu v rozsahu podaného

odvolania navrhovateľom - súdnym exekútorom, t. j. zaoberal sa druhou a treťou časťou výroku
rozhodnutia odporcu.

Opravný prostriedok navrhovateľa proti neprávoplatnému rozhodnutiu odporcu bol podaný v apríli 2016
preto v zmysle ustanovením § 228d ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku v znení

platnom do 30.06.2016 vo veci rozhoduje sudca príslušného krajského súdu podľa tretej hlavy piatej
časti O.s.p. V súlade s ustanovením § 492 ods. 1 O.s.p. súd konanie dokončí podľa doterajších
predpisov, t. j. podľa O.s.p., nakoľko konanie začalo podaním opravného prostriedku predo dňom
nadobudnutia účinnosti Správneho súdneho poriadku. Zmeny ustanovenia § 228d ods. 8 Exekučného
poriadku, účinné od 01.07.2016 a od 01.04.2017, sú pre toto konanie irelevantné.

Navrhovateľ v odvolaní namietal, že disciplinárny senát svojvoľným výkladom ustanovenia § 202 ods. 2
Exekučného poriadku určil, že exekútor je povinný postúpiť námietky proti ďalším trovám exekúcie na
rozhodnutie súdu a to dokonca do 5 dní, pretože tak ukladá ustanovenie § 50 Exekučného poriadku o
námietkach proti samotnej exekúcii. Poznamenal, že na konania začaté do 31.10.2013 sa vzťahovala

lehota 3 dní, čo sa týka námietok proti trovám exekúcie a aj proti ďalším trovám. Tvrdil, že exekútor, tak
ako aj každá iná osoba má právo vzdať sa svojho majetku, nároku naň, a teda aj upustiť od uplatňovania
svojich trov exekúcie, najmä ak je to dôvodné, tak, ako to bolo v danom prípade, pretože išlo o sumu
14,56 EUR, ktoré ostali sporné a pokračovanie v konaní by bolo nehospodárne. V odvolaní uvádzal, že
exekučné konanie ak končí vymožením, tak končí dňom, kedy nastala právna skutočnosť vymoženia,

a nie až dňom vrátenia poverenia na vykonanie exekúcie. Po skončení exekúcie exekútor už nemal
možnosť posudzovať iné podanie, len ak sa týkalo ďalších trov exekúcie, ktoré ostali otvorené. Namietal,
že nie je pravda, žeby exekútor nemal právo posudzovať podanie povinného. Exekútor je povinný vedieť
napr. posúdiť, či podanie neobsahuje návrh na odklad exekúcie. Exekútor len nemôže posúdiť podanie
zásadným spôsobom tak, že aj vydá exekučný príkaz. Tvrdil, že neporušil zákon, lebo ust. § 200 a nasl.

Exekučného poriadku neukladajú exekútorovi obligatórne postupovať námietky proti trovám exekúcie
ako ani proti ďalším trovám exekúcie na rozhodnutie súdu. Je to tak preto, lebo exekútorovi sa neukladá
povinnosť vymôcť si svoje vlastné trovy exekúcie. Uvádzal, že nijakým spôsobom nepoškodil povinnéhov súvislosti s ďalšími trovami exekúcie. Exekučný príkaz nevydal, svoje ďalšie trovy si nevymohol a
zákon mu obligatórne neukladá námietky vždy postupovať na rozhodnutie súdu.

Odporca k odvolaniu uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za skutkovo a vecne správne,
zodpovedajúce príslušným zákonom, so zohľadnením všetkých okolností konania.

Ministerka spravodlivosti SR Lucia Žitňanská v písomnom podaní zo dňa 23.01.2017 navrhla
navrhovateľom napadnuté rozhodnutie odporcu v druhej časti výroku ako vecne správne potvrdiť.

Konštatovala,žedisciplinárnysenátúplnezistilskutkovýstavanazákladevykonanýchdôkazovdospelk
správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Nestotožnila sa s odvolacími námietkami.
Uviedla, že v súlade s § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom pre dotknuté exekučné
konanie, v ktorom exekútor nepostupoval správne, proti ďalším trovám môže vzniesť u exekútora
účastník konania námietky do 3 dní od doručenia upovedomenia podľa ods. 1. O týchto námietkach
rozhodnutie súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach nie je prípustné odvolanie. Z citovaného

ustanovenia Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že o námietkach proti ďalším trovám exekúcie
rozhoduje výlučne exekučný súd a exekútor je povinný námietky postúpiť súdu.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).

Podľa ustanovení tretej hlavy V. časti O.s.p. postupujú súdy v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom
rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov (§ 250l
ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ nie je uvedené inak, na konanie sa použijú ustanovenia druhej hlavy (§ 250l ods.
2 O.s.p.). Podľa ustanovení druhej hlavy V. časti O.s.p. postupujú súdy v prípadoch, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnili všetci účastníci konania.

Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na podanom odvolaní a na dôvodoch odvolania. Navrhoval zrušiť
napadnuté rozhodnutie v druhej a tretej časti výroku. Zotrval na argumentácii, že mohol upustiť od
vymáhania ďalších trov, ktoré boli jeho trovami, pretože je to jeho majetok a tak, ako aj každý iný
účastník konania má možnosť vzdať sa uplatňovania svojho nároku, môže tak postupovať aj on. To,
že povinný zaplatil pôvodnému exekútorovi, nie je jeho problém a v podstate pôvodný exekútor uviedol

do omylu aj súd. Povinný podal námietky na pošte 06.03.2015 a keďže k vymoženiu pohľadávky došlo
05.03.2015 pripísaním prostriedkov na účet, námietky boli evidentne podané po vymožení vymáhanej
pohľadávky, čo považoval za relevantnú skutočnosť pre ukončenie exekúcie. Zdôraznil, že exekučný
poriadok explicitne neukladá povinnosť exekútorovi vymáhať si svoje trovy exekúcie a práve preto
exekučný poriadok ani neukladá exekútorovi povinnosť postupovať vždy podané námietky súdu, iba ak

by trval na ich vymožení. Na pojednávaní súdu predložil opravné rozhodnutie disciplinárneho senátu č.
9 (odporcu) vydané dňa 18.01.2017 ohľadom trov disciplinárneho konania, v ktorom bola už uvedená
výška týchto trov, ktoré mu bolo dodatočne doručené. Navrhovateľ namietal, že trovy disciplinárneho
konania vôbec nemal znášať, a to bez ohľadu na to, v akej výške sú určené.

Poverený zástupca odporcu na pojednávaní navrhoval rozhodnutie odporcu v napadnutej časti
navrhovateľom ako vecne správne potvrdiť. K opravnému rozhodnutiu uviedol, že bola ním zhojená
namietaná vada v odvolaní navrhovateľom, že trovy disciplinárneho konania neboli vyčíslené vo výroku
rozhodnutia. K druhej časti výroku rozhodnutia uviedol, že nie je pravdou, že by sa súdny exekútor
mohol vzdať ďalších trov exekúcie hoci sú to aj jeho trovy. Takýto postup je v rozpore s § 12 Etického

kódexu exekútora, v ktorom je výslovne upravené, že exekútor sa nemôže dobrovoľne vzdať ďalších
trov exekúcie. Zdôraznil, že disciplinárny senát rozhodol vecne správne a poukázal na § 202 ods. 3
Exekučného poriadku, v zmysle ktorého môže a má o námietkach rozhodnúť výlučne exekučný súd a
nie je v kompetencii súdneho exekútora skúmať opodstatnenosť podaných námietok, posudzovať
či sú po lehote, či námietky budú odmietnuté, resp. ako s nimi bude naložené, o tom môže rozhodnúť

výlučne súd, a nie exekútor. Ak boli námietky podané, bolo povinnosťou exekútora tieto postúpiť súdu.
V exekučnej veci bolo konanie ukončené predčasne, bolo porušené právo účastníka konania na súdnu
ochranu. Vo veci absentuje rozhodnutie, ktoré by zrušilo upovedomenie o ďalších trovách exekúcie.Exekútor pochybil, vec nesprávne procesne vyhodnotil, ak za daných okolností nepostúpil námietky na
rozhodnutie súdu.

Poverený zástupca Ministerky spravodlivosti SR sa pripojil k stanovisku odporcu a na doplnenie uviedol,
že exekútor sa nemôže vzdať ďalších trov exekúcie, súčasťou ktorých je okrem iného aj DPH.

Správny súd preskúmal opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie odporcu v plnej jurisdikcii
a dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, a preto napadnuté

rozhodnutie zrušil podľa § 250q ods. 3 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec
vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Súdu nebol odporcom predložený administratívny spis, čo samo
o sebe je dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle § 250j ods. 3 O.s.p. (porovnaj
závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/63/2014 zo dňa 28.04.2016), avšak vzhľadom
na to, že administratívny spis bol pre účely súdneho konania postúpený odporcom Krajskému súdu v
Bratislave a konajúci súd si zabezpečil fotokópiu administratívneho spisu, zároveň mu bol poskytnutý

úplný administratívny spis k nahliadnutiu, pominula nepreskúmateľnosť rozhodnutia z tohto dôvodu,
preto súd neoprel svoje rozhodnutie o toto ustanovenie O.s.p.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že Disciplinárny senát č. 9 Disciplinárnej komisie Slovenskej
komory exekútorov rozhodnutím č. k. DK 24/2015 zo dňa 12.02.2016 rozhodol v druhej časti výroku o

disciplinárnom previnení navrhovateľa nasledovným výrokom:

„Disciplinárne obvinený súdny exekútor Z.. N. Z., G.Q. F., A. XX, XXX XX F. - za skutok uvedený v
bode 2/ návrhu na začatie disciplinárneho konania, sa dopustil závažného disciplinárneho previnenia v
zmysle § 220 ods. 2 EP, tým, že v exekučnom konaní EX 20/14 porušil ustanovenie § 202 ods. 2 EP,

tým, že nepredložil povinným doručené námietky proti ďalším trovám exekúcie na rozhodnutie na súd,
je vinný, za čo sa mu ukladá disciplinárne opatrenie v zmysle § 221 ods. 2 písm. b) zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti peňažná pokuta vo výške 400,00 EUR“.

Správny súd koná v plnej jurisdikcii pri preskúmavaní sankcionovania v ktorejkoľvek oblasti verejného

práva, ako to vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe súdov (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR v
rozhodnutí sp. zn. 5Sžhuv/2/2011 zo dňa 26.01.2012 a Ústavného súdu SR v uznesení sp. zn. IV.
ÚS 101/2010-19 zo dňa 11.03.2010). Ústava SR osobitne neupravuje požiadavky na sankcionovanie
v administratívnom konaní, keď ústavné princípy sa výslovne vzťahujú len na trestné činy. Základné
princípy vzťahujúce sa rovnako aj na správne trestanie však možno odvodiť zo všeobecných princípov

demokratického a právneho štátu, ako aj z požiadaviek obsiahnutých v medzinárodných zmluvách, z
judikatúry ESĽP, Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR.
Významným dokumentom je Odporúčanie výboru ministrov Rady Európy č. R(91) členským štátom
o správnych sankciách, ktoré je dôležitým interpretačným nástrojom pre národné správne súdy, slúži
výkladu zákonov týkajúcich sa správneho trestania a vymedzuje zásady ako minimálne spoločné

štandardy ochrany jednotlivca v rámci správneho trestania.

Jednou zo skutočností, na ktoré musí súd v konaní administratívneho trestania prihliadať ex offo (bez
ohľadu na to, či je namietané v opravnom prostriedku) je, či v administratívnom konaní boli dodržané
základné zásady trestného konania, ktoré je potrebné v zmysle vyššie uvedeného aplikovať aj na

správne trestanie.

Súd dospel k záveru, že vo výroku, jeho druhej časti napadnutej odvolaním absentujú základné
náležitosti rozhodnutia vydaného v správnom trestaní. Ide o sankčné rozhodnutie, v prípade ktorého
esenciálnou náležitosťou je náležitý opis skutku, z ktorého je disciplinárne obvinená osoba uznaná

vinnou. Skutok musí byť jednoznačne vymedzený a ohraničený, a nie je prípustné vyvodzovať ho iba
z odôvodnenia rozhodnutia. Len z takto formulovaného výroku je možné zistiť, za čo bola disciplinárne
obvinená osoba potrestaná. Inak je potrebné rozhodnutie považovať za neurčité a nezrozumiteľné.

V popise skutku absentuje časový údaj, kedy mal byť skutok spáchaný. Čas skutku je dôležitý, okrem

iného, s ohľadom na použitie príslušnej právnej úpravy (účinnej v čase spáchania skutku), ako aj na
posúdenie včasnosti podania návrhu na začatie disciplinárneho konania. Popis skutku bez časového
vymedzenia nemožno považovať za dostatočný.Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do
práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom konkrétny popis skutku je
nezastupiteľnou časťou rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, ktorá konkrétna povinnosť bola porušená,

a aké opatrenia či sankcie boli uložené (porovnaj napr. závery v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.
8Sžo/28/2007 zo dňa 06.03.2008, sp. zn. 3Sžf/5/2008 zo dňa 23.07.2009).

Nerešpektovanie formálnych náležitostí sankčného rozhodnutia má za následok nezákonnosť
rozhodnutia, ako to vyplýva zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/45/2011.

Podľa § 217 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok); podrobnosti o vytváraní disciplinárnych senátov, nahrádzaní členov disciplinárnych senátov,
prideľovaní vecí a o disciplinárnom konaní, ak toto nie je upravené zákonom, upraví disciplinárny
poriadok, ktorý vydá komora po schválení ministerstvom.

Podľa § 220 ods. 1 Exekučného poriadku; disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností
pri výkone činnosti exekútora, porušenie iných povinností podľa tohto zákona, porušenie sľubu,
správanie, ktorým narúša dôstojnosť svojej funkcie, a pokračovanie napriek predchádzajúcej výzve vo
výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s funkciou exekútora. Disciplinárnym previnením je aj zavinené
konanie exekútora, ktoré má za následok prieťahy v exekučnom konaní alebo v disciplinárnom konaní.

Podľa § 220 ods. 2 Exekučného poriadku; konanie uvedené v odseku 1 je závažným disciplinárnym
previnením, ak vzhľadom na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia, jeho
opakovanie alebo iné priťažujúce okolnosti je jeho škodlivosť zvýšená. Závažným disciplinárnym
previnením je aj nezaplatenie právoplatne uloženej peňažnej pokuty podľa § 221 ods. 1 a 2 v lehote

určenej v rozhodnutí.

Podľa § 223 ods. 2 Exekučného poriadku; návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať
minister, predseda súdu, prezident komory a predseda kontrolnej komisie (ďalej len "navrhovateľ") do 12
mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr do dvoch rokov

odo dňa, keď došlo k disciplinárnemu previneniu a ak ide o disciplinárne previnenie, ktorého sa exekútor
dopustil zavineným konaním, ktoré má za následok prieťahy v exekučnom konaní, najneskôr do štyroch
rokov odo dňa, keď došlo k disciplinárnemu previneniu. Ak podanie návrhu na začatie disciplinárneho
konania vyžaduje predchádzajúce preverenie veci, oznámi predseda súdu skutočnosti rozhodujúce pre
začatie disciplinárneho konania ministrovi.

V zmysle § 217 ods. 3 Exekučného poriadku konanie a rozhodovanie disciplinárnej komisie
upraví komora v Disciplinárnom poriadku. Podľa § 19 ods. 1 Disciplinárneho poriadku Slovenskej
komory exekútorov (ďalej len Disciplinárny poriadok) v písomne vyhotovenom rozhodnutí sa uvedie
označenie senátu disciplinárnej komisie, mená a priezviská členov senátu, označenie účastníkov a ich

zástupcov, označenie prejednávaných vecí, znenie výroku s opísaním skutku a právnou kvalifikáciou
o disciplinárnom previnení s označením zákonného ustanovenia, ktoré bolo porušené, označenie
uloženého disciplinárneho opatrenia, ak sa ukladá, obsah znenia rozhodnutia o trovách konania,
odôvodnenie, poučenie o opravnom prostriedku a deň a miesto vyhlásenia.

Preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa § 244 ods. 1, 2 O.s.p., § 250j ods. 1, 2 O.s.p. zahŕňa
nielen súlad so zákonom, ale i súlad s právnymi predpismi, ktoré boli vydané na základe zákonného
splnomocnenia. Disciplinárny poriadok je interným predpisom odporcu, ktorý bol vydaný v zmysle § 217
ods. 3 Exekučného poriadku.

Z disciplinárneho poriadku jednoznačne vyplýva, že podstatnou náležitosťou výroku rozhodnutia
disciplinárnej komisie je opísanie skutku s právnou kvalifikáciou o disciplinárnom previnení s označením
zákonného ustanovenia, ktoré bolo porušené. Súd má za to, že pokiaľ vo výroku napadnutého
rozhodnutia absentuje uvedenie časového údaju spáchania skutku, rozhodnutie nespĺňa zákonom
a disciplinárnym poriadkom predpokladané náležitosti rozhodnutia. Uvedenie týchto náležitostí do

rozhodnutia vyplýva i zo základných princípov trestania, ktoré je nevyhnutné aplikovať v zmysle článku
152 ods. 4 Ústavy SR v spojení s článkom 49 Ústavy SR, podľa ktorého len zákon ustanoví, ktoré
konanie je trestným činom, a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za
jeho spáchanie. Ide o deklarovanie univerzálneho princípu „nullum crimen, nulla poena sine lege“. Pretoje nevyhnutné uvádzať vo výroku miesto, čas a spôsob spáchania skutku, prípadne aj iné skutočnosti
potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Tento princíp sa prejavuje jednak v
ustanovení §163ods. 3Trestnéhoporiadku,ktorývymedzujenáležitostivýroku,jednakv§77zákonač.

372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorý obdobne vymedzuje náležitosť rozhodnutí o priestupkoch, v zmysle
ktorých vždy výrok rozhodnutia, ktorým je obvinená osoba uznaná vinnou, musí obsahovať popis skutku,
označenie miesta a času spáchania skutku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie. To, že v § 19 ods.
1 Disciplinárneho poriadku Slovenskej komory exekútorov výslovne ako náležitosť rozhodnutia nie
je uvedené označenie miesta a času spáchania skutku, neznamená, že by v rámci opísania skutku

nebolo potrebné tento údaj vo výroku uvádzať. Časový údaj spáchania skutku je významný z dôvodov
už vyššie uvedených. Napokon, v tom istom exekučnom konaní exekútor môže vykonávať rovnaké
úkony viackrát postupujúc podľa toho istého zákonného ustanovenia, ktoré by mohlo byť porušené. Je
nedostačujúce, ak porušenie ustanovenia Exekučného poriadku spáchaním dotknutého skutku možno
zistiť až z odôvodnenia rozhodnutia.

Keďže nedostatok formálnych náležitostí sankčných rozhodnutí má za následok nezákonnosť
rozhodnutia, súd odvolaním napadnuté rozhodnutie v druhej časti výroku zrušil v zmysle § 250q ods. 3
O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie.

Súd považuje za potrebné k vecnej stránke uviesť, že v rámci posudzovania, či navrhovateľ porušil

povinnosť vyplývajúcu mu z Exekučného poriadku, ktorým je pri výkone svojej činnosti viazaný, súd
uvádza, že k porušeniu môže dôjsť v exekučnom konaní aj opomenutím zo strany exekútora.

Súd sa stotožňuje so stanoviskom odporcu a Ministra spravodlivosti SR, ako podávateľa návrhu na
disciplinárne konanie voči súdnemu exekútorovi, že exekútor pochybil, ak za daných okolností námietky

proti upovedomeniu o ďalších trovách exekúcie nepredložil súdu na rozhodnutie.

V ďalšom konaní odporca opätovne rozhodne o návrhu navrhovateľa na disciplinárne konanie, vydá
rozhodnutie,ktoréhovýrokbudespĺňaťnáležitostiadministratívnehotrestania,najmäsriadnympopisom
skutku, ktorého sa dopustil disciplinárne obvinený. V odôvodnení rozhodnutia sa vyporiada aj s výškou

uloženej sankcie, podrobne vyhodnotí zohľadňované kritériá. Ak odporca zotrvá na závere, že konanie,
ktorého sa exekútor dopustil, je závažným disciplinárnym previnením, svoj záver podrobne odôvodní (§
220 ods. 2 EP), tak aby jeho rozhodnutie bolo preskúmateľné.

Podľa § 228b ods. 3 Exekučného poriadku; ak disciplinárny senát rozhodne, že disciplinárne obvinený je

vinný,mánavrhovateľakomoravočiexekútorovi,protiktorémubolovedenédisciplinárnekonanie,nárok
na náhradu účelne vynaložených výdavkov, ktoré im vznikli a ktoré znášali v disciplinárnom konaní.

Súd zrušil aj odvolaním napadnutú tretiu časť výroku rozhodnutia odporcu, v ktorej bol navrhovateľ
zaviazaný na znášanie trov disciplinárneho konania. Výrok rozhodnutia o trovách disciplinárneho

konaniajenesprávny,nezodpovedáustanoveniu §228bods. 3Exekučnéhoporiadku.Vdanomprípade
sa totiž viedlo disciplinárne konanie, v ktorom bol disciplinárne obvinený navrhovateľ zo spáchania
dvoch skutkov, pričom ohľadom jedného skutku nebol uznaný za vinného a nebolo mu uložené žiadne
disciplinárne opatrenie. Napriek tomu, bol navrhovateľ zaviazaný na znášanie všetkých preukázaných
trov disciplinárneho konania, ktoré vznikli komore v súvislosti s disciplinárnym konaním. Zároveň súd

nepovažuje za správny výrok ohľadom trov disciplinárneho konania aj z dôvodu, že, v ňom nie je
uvedenásuma,naktorúbolzaviazanýnavrhovateľ.Výrokrozhodnutiataktonespĺňapožiadavkuurčitosti
a zrozumiteľnosti, pričom len výrok rozhodnutia je záväzným a vykonateľným. To, že v § 19 ods. 1
Disciplinárneho poriadku Slovenskej komory exekútorov, resp. v § 47 ods. 2 Správneho poriadku,
na subsidiárne použitie ktorého odkazuje ustanovenie § 228h Exekučného poriadku, sa uvádza len

to, že vo výroku rozhodnutia sa uloží povinnosť nahradiť trovy konania, resp. sa rozhodne o trovách
konania, neznamená, že vo výroku nemá byť uvedené, kto a komu má platiť trovy disciplinárneho
konania, a najmä, v akej výške. Súd poznamenáva, že nemohol prihliadnuť na dodatočne vydané
opravné rozhodnutie zo dňa 18.01.2017, ktorým malo dôjsť k oprave údajnej chyby v písaní a počítaní,
keď pôvodný výrok bol nahradený novým výrokom v znení: „Trovy disciplinárneho konania vo výške

226,68 EUR znáša disciplinárne obvinený“, pretože toto opravné rozhodnutie svojou povahou nie je
rozhodnutím, ktoré by opravovalo chyby v písaní a počítaní, či iné nesprávnosti, ale jedná sa o ďalšie
rozhodnutie, svojou povahou skôr doplňujúce, so samostatným poučením o opravnom prostriedku.
Navyše, súd nemal preukázané jeho doručenie všetkým účastníkom konania.V ďalšom konaní odporca nanovo rozhodne aj o trovách disciplinárneho konania, zohľadní však aj
výsledok preskúmavacieho konania vedeného Krajským súdom v Bratislave na základe odvolania

Ministerky spravodlivosti SR proti prvej časti výroku rozhodnutia odporcu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.
Navrhovateľovi, ktorý v konaní mal úspech, súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal
náhradu trov konania, pretože dôvodom zrušenia odvolaním napadnutého rozhodnutia boli vady
rozhodnutia, na ktoré súd musel prihliadnuť ex offo. Navyše, navrhovateľ si žiadnu náhradu trov konania

ani neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s druhá veta a contrario O.s.p.).