Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 24, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/240/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715202373
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7715202373.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň

JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne P. L., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom M., U. XXX, zast. JUDr. Ivetou Fejlekovou, advokátkou, Michalovce, Nám. Osloboditeľov
25, proti žalovanej Mgr. Z. P., bytom M., C. XXX/XX, o zaplatenie 1.000,- € s prísl., o odvolaní žalovanej
proti rozsudku 19C 68/2015-34 z 18.11.2015 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdMichalovce(ďalej„súdprvejinštancie“alebolen„súd“)uložilžalovanejpovinnosťzaplatiť

žalobkyni 1.000,- € s 5,15 % úrokmi z omeškania ročne od 1.7.2014 do zaplatenia, a nahradiť žalobkyni
trovy konania 60,- € a trovy právneho zastúpenia 238,16 € rozsudku na účet jej právnej zástupkyne, do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 1.000,- €
s 5,15% úrokmi z omeškania ročne od 1.7.2014 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že dňa
13.12.2013 poskytla žalovanej pôžičku vo výške 1.000,- €, ktorú jej žalovaná v dohodnutej lehote do

30.6.2014, ani doposiaľ napriek viacerým telefonickým i osobným výzvam nevrátila.

3. Súd nárok právne posúdil podľa ust. § 657, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“)
a po vykonanom dokazovaní výsluchom účastníkov a oboznámením listinných dôkazov súd dospel k
záveru, že žaloba je dôvodná. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobkyňa dňa 13.12.2013
požičala žalovanej sumu 1.000,- € a o tomto právnom úkone bol vystavený príjmový pokladničný
doklad z 13.12.2013, z ktorého vyplýva, že Z. P., advokátka, prijala sumu 1.000,- € od P. L., U. XXX,

M., ako pôžičku so splatnosťou do 30.6.2014. Súd námietky žalovanej vyhodnotil ako nedôvodné,
pokiaľ namietala, že splatnosť pôžičky bola dohodnutá na 30.6.2015 a bola toho názoru, že v žalobe
nie je správne označená a že účastníkom konania na strane žalobkyne mal byť i jej manžel a v tej
súvislosti namietala nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobkyne v danom spore. Súd poukázal na
to, že žalovaná poskytnutie pôžičky nepoprela, a uzavrel, že dohodnutá doba splatnosti uplynula, ale
žalovaná si povinnosť zo zmluvy vrátiť pôžičku v dohodnutej dobe nesplnila, preto je nárok žalobkyne
na zaplatenie sumy 1.000,- € dôvodný a zaviazal žalovanú na zaplatenie tejto sumy žalobkyni do 3

dní od právoplatnosti rozsudku. Ako nedôvodnú súd vyhodnotil tiež námietku žalovanej, že v žalobe je
nesprávneoznačená,pretožepôžičkubralaakoadvokátkaauviedol,žetátookolnosťnemážiadnyvplyv
na vecnú pasívnu legitimáciu žalovanej v tomto konaní, ktorá znamená, že osoba označená v žalobe ako
žalovaná strana je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti vyplývajúcej z uzavretého záväzku, a preto jepovinná zo záväzku plniť. Pôžička bola poskytnutá fyzickej osobe Mgr. Z. P., preto pre jej povinnosť plniť
zo zmluvy nie je podstatné, či jej pôžička bola poskytnutá ako advokátke - fyzickej osobe alebo len ako
fyzickej osobe. Žalovaná vykonáva svoje advokátske povolanie ako fyzická osoba, a nie ako právnická

osoba, preto žalovaná je v konaní vecne pasívne legitimovaná. Okrem toho poukázal na to, že žalobkyňa
označenie žalovanej opravila pred vydaním platobného rozkazu uvedením jej mena, priezviska a
bydliska, takisto opravila aj požadovanú výšku úrokov z omeškania pred vydaním platobného rozkazu a
tieto zmeny boli žalovanej doručené spolu s platobným rozkazom. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla,
že pôžičku poskytla Mgr. Z. P. ako fyzickej osobe, a nie ako samostatne zárobkovo činnej osobe, preto

je označenie jej menom, priezviskom a bydliskom správne. Súd neprihliadol ani na námietku žalovanej,
že žalobcom mal byť aj manžel žalobkyne, pretože poskytnutá pôžička patrí do BSM. Poukázal na to,
že v tejto otázke je judikatúra súdov ustálená a jednotná v tom smere, že pokiaľ za trvania manželstva
uzavrie jeden z manželov zmluvu o pôžičke, a to aj v postavení dlžníka, nie je na uzavretie zmluvy
potrebný súhlas druhého manžela a skutočnosť, že je žalobkyňa vydatá, ju automaticky nevylučuje z
vykonávania právnych úkonov bez súhlasu manžela, ktorý súhlas podľa § 145 ods. 1 OZ sa vyžaduje, ak

nejde o bežné veci týkajúce sa spoločných vecí. Ak uzatvára jeden z manželov zmluvu o pôžičke, či už v
postavení veriteľa alebo dlžníka, iba tomuto manželovi vyplývajú z uzavretej zmluvy práva a povinnosti.
V posudzovanom prípade manžel žalobkyne nebol účastníkom právneho vzťahu, z ktorého si žalobkyňa
uplatňuje právo, preto je v konaní vecne aktívne legitimovaná iba žalobkyňa. Pretože žalovaná je v
omeškaní s plnením peňažného záväzku odo dňa nasledujúceho po splatnosti pôžičky, t.j. od 1.7.2014,

vznikol žalobkyni nárok na úroky z omeškania, preto zaviazal žalovanú podľa § 517 ods. 2 OZ zaplatiť
žalobkyni aj úroky z omeškania vo výške 5,15 % ročne určenej podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z. Aj ostatné procesné námietky žalovanej obsiahnuté v odpore proti platobnému rozkazu
súd vyhodnotil ako nedôvodné, ktoré nemajú oporu v zákone a nemajú žiadny vplyv na skutkové a
právne posúdenie prejednávanej veci. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej

(správne žalobkyni - pozn. odvolacieho súdu), ktorá mala v konaní plný úspech, priznal náhradu trov
konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh v sume 60,- € a z trov
právneho zastúpenia (odmeny a paušálnej náhrady hotových výdavkov) za 4 úkony právnej služby
celkom vo výške 238,16 € podľa § 10 ods. 1, § 13a, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.

4. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná, odôvodniac ho odvolacími dôvodmi podľa §
205a, § 221 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ O.s.p. V odvolaní namietala, že v žalobnom návrhu bola procesne
označená ako advokátka, vrátane určenia sídla jej advokátskej kancelárie a v danom kontexte bol
vydaný aj platobný rozkaz, proti ktorému ako advokátka podala aj odpor z tam uvedených dôvodov,
naviac požiadala aj oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, všetko s procesným postavením podľa

označenia účastníkov súdneho konania v žalobe, ale aj v súlade s účelom poskytnutej pôžičky. Vytkla
súdu, že o návrhu na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov doposiaľ nebolo rozhodnuté, že sa
nezaoberal zmenou jej procesného postavenia a obmedzil sa na zmenu vo výpovedi žalobkyne, resp.
iniciatívu jej advokátky so zameraním na odpoveď žalobkyne o poskytnutí pôžičky súkromnej osobe.
Podľa žalovanej dôvody napadnutého rozsudku, vrátane uvedených procesných chýb nekorešpondujú

s výrokom napadnutého rozsudku, a mala za to, že súd ignoroval skutkový a právny stav vecí, ako
aj ňou vznesenú námietku zaujatosti voči advokátke žalobkyne JUDr. T. Y.. Vo veci uviedla, že je
pravdou, že ako advokátka bola prinútená požičať si od žalobkyne sumu 1.000,- € aj na zabezpečenie
riadneho chodu advokátskej kancelárie a mzdu z dôvodu, že je finančne týraná štátnym orgánom, od
ktorého je závislá, pričom motív finančného týrania nemôže zo zákona v predmetnej veci uvádzať,

nakoľko ide o skutočnosti podliehajúce trestnoprávnej kvalifikácii, rozhodne však nepredpokladala, že
pokračujúce finančné týranie štátnym orgánom jej spôsobí tak závažné finančné problémy. Uviedla
ďalej, že pracuje v justícii od r. 1977, resp. pôsobila ako sudkyňa z povolania a od 10.11.1993 doposiaľ
vykonáva advokátsku prax, že mala veľmi dobrú finančnú disciplínu, o ktorú sa vždy prioritne snažila,
že so žalovanou boli spolužiačkami na strednej škole a považovala ju za diskrétnu osobu, preto sa

rozhodla, že finančnú hotovosť si požičia od žalobkyne, že táto sa dostavila do jej advokátskej kancelárie
a požiadala ju o príjmový doklad, ktorý vlastnou rukou vypísala a výslovne žiadala advokátsku pečiatku.
Ide skutočne o podnikateľskú pôžičku, ktorú sumu si požičala ako advokátka vykonávajúca advokátsku
prax, z ktorej mala a má jediný príjem, teda mzdu, keďže od roku 1982 je rozvedená, nemá iný príjem a
obidvaja rodičia jej zomreli, zostala bez finančných prostriedkov, preto žalobkyňu opakovane požiadala

o odklad splatnosti podnikateľskej pôžičky, naposledy začiatkom februára 2015, kedy jej oznámila, že
sa obrátila na advokáta. Nevylúčila ani možnosť, že podaním žaloby sa mala spustiť škandalizácia jej
profesného postavenia ako advokátky, aby sa tak dostalo do pozadia finančné týranie v kontexte vyššie
uvádzaných okolností. Uviedla, že žalobkyňa dlhodobo prenajíma nebytové priestory v Michalovciachna ul. Nám. Osloboditeľov, kde pred poskytnutím podnikateľskej pôžičky získala lukratívnych nájomcov.
Vyslovila podozrenie, že advokátka na základe získaných dôkazov mohla o jej finančnom týraní a
pripravovanej škandalizácii vedieť, preto aj namietala jej zaujatosť v predmetnom konaní. Na základe

uvedených skutočností navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Michalovce
na ďalšie konanie, v ktorom sa vysporiada s procesným postavením účastníkov súdneho konania,
splatnosťou istiny a príslušenstva, opodstatnenosťou advokátskych trov právneho zastúpenia žalobkyne
a napokon aj s možnosťou mimosúdnej dohody, a taktiež súd rozhodne aj o vznesenej námietke
zaujatosti advokátky JUDr. T. P. podľa osobitného návrhu.

5. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej nevyjadrila.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP). Z ust. § 470 ods.
2 veta prvá CSP vyplýva, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako včas podané
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2

CSP a z hľadísk uplatnených, resp. do úvahy prichádzajúcich odvolacích dôvodov podľa ust. § 205 ods.
2 písm. a/, b/, d/ a f/ Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 v spojení s § 470 ods. 2 prvej
vety CSP, a dňa 24.5.2017 o 12.25 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 215/2. posch. odvolací súd
verejne vyhlásil rozsudok (po predchádzajúcom oznámení miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku
na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods.

1 CSP), ktorým napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny.

8. V súlade s prechodným ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP odvolací súd posúdil podmienky prípustnosti
podaného odvolania a žalovanou uplatnené odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/
a f/ Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016, t.j. v čase rozhodnutia súdu a podania

odvolania. Po preskúmaní procesného postupu súdu v konaní a napadnutého rozsudku z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov odvolací súd nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie boli
nedostatočné alebo nesprávne, nezodpovedajúce vykonaným dôkazom, príp. založené na chybnom
hodnotení vykonaných dôkazov, alebo že by súd pri svojom rozhodovaní opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, príp. vzal do úvahy skutočnosti, ktoré neboli

preukázané vykonanými dôkazmi, nevyplynuli z prednesov účastníkov alebo v konaní nevyšli najavo.
Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav veci, vzal
do úvahy iba skutočnosti preukázané vykonanými dôkazmi, ktoré vyhodnotil spôsobom ustanoveným v
§ 132 a nasl. O.s.p. a dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Na
zistený skutkový stav aplikoval relevantný hmotnoprávny predpis (ust. § 657 Občianskeho zákonníka),

ktorý aj správne vyložil, a vyvodil zodpovedajúce právne závery o právach a povinnostiach sporových
strán. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie aj riadne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil tak, že
spĺňazákonompožadovanénáležitostipodľa§157ods.2O.s.p.účinnéhodo30.6.2016,pričomsprávne
sa vysporiadal aj s námietkami žalovanej a jej argumentmi uplatnenými v rámci jej procesnej obrany
v spore, a nedošlo preto k odňatiu možnosti žalovanej konať pred súdom. Odvolacím súdom nebola

zistená ani iná vada (konania), ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie.

9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnymi závermi
súdu prvej inštancie a súčasne v súlade s § 387 ods. 2 CSP konštatuje aj správnosť dôvodov
napadnutého rozsudku, na ktoré poukazuje.

10. Skutočnosti, ktoré žalovaná uvádza v podanom odvolaní, nič nemenia na vecnej správnosti
napadnutého rozsudku a námietky žalovanej nie sú spôsobilé spochybniť správnosť zisteného
skutkového stavu (skutkových zistení súdu prvej inštancie), hodnotenia dôkazov ani právneho záveru,
ku ktorému súd dospel o uzavretí zmluvy o pôžičky medzi sporovými stranami a preukázaní skutočnosti,

že žalobkyňa odovzdala žalovanej sumu 1.000,- €, ktorú jej žalovaná v dohodnutej lehote nevrátila.
Skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú ani záver, že by konanie bolo postihnuté procesnou vadou
(vadami), ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie alebo že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil žalovanej uskutočnenie jej patriacich procesných práv v takej miere, že došlo kporušeniu práva strany na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí sa správne
a presvedčivo vysporiadal tiež s námietkami žalovanej, ktoré opakovane uvádza v podanom odvolaní,
preto odvolací súd k týmto námietkam odkazuje na podrobné a presvedčivé odôvodnenie napadnutého

rozsudku.

11. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku možno dodať, že podstatnými
náležitosťami zmluvy o pôžičke uzatvorenej podľa § 657 Občianskeho zákonníka sú dohoda o predmete
pôžičky a o čase jej vrátenia, pričom forma tohto dvojstranného právneho úkonu nie je predpísaná,

preto postačí aj ústna dohoda. Pojmovým znakom zmluvy o pôžičke je určenie zmluvných strán
(veriteľ a dlžník), prenechanie druhovo určenej veci, ktorá je predmetom zmluvy, dočasnosť zmluvného
vzťahu a povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu. Súčasne platí, že zmluva o pôžičke je zmluvou
reálnou, vznikajúcou až skutočným odovzdaním (prenechaním) premetu pôžičky dlžníkovi (k tomu pozri
napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 21Cdo 2217/2003 zo 14.5.20104, 29 Cdo 2090/2009 z
15.6.2010). Z hypotézy hmotnoprávnej normy uvedenej v ust. § 657 OZ pritom vyplýva, že v spore o

vrátenie požičaných peňazí má žalobca ako veriteľ bremeno tvrdenia, že so žalovaným uzavrel zmluvu
o pôžičke, že dlžníkovi predmet pôžičky odovzdal a že dlžník požičané peniaze riadne a včas nevrátil. Z
tohto bremena tvrdenia potom pre veriteľa (žalobcu) vyplýva dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie
tvrdenia, že zmluva o pôžičke bola uzavretá a že na základe tejto zmluvy odovzdal žalovanému finančné
prostriedky. Ak unesie veriteľ (žalobca) dôkazné bremeno v tomto smere, pričom súčasne súd vyhodnotí

procesnú obranu žalovaného za nedôvodnú, v takom prípade rozhodne v prospech žalobcu.

12. Súd prvej inštancie v danom spore úplne a správne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy vo vzťahu k
uplatnenému nároku, a to v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ust. § 132 a nasl. O.s.p., správne posúdil
i otázku dôkazného bremena sporových strán vo vzťahu k ním tvrdeným skutočnostiam v intenciách ust.

§ 657 OZ a napadnutým rozsudkom správne rozhodol, pokiaľ žalobe ako dôvodnej vyhovel.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 378 ods. 1, 2 CSP potvrdil napadnutý rozsudok ako
vecne správny.

14. O nároku strán na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala v odvolacom konaní plný úspech, avšak
žiadne trovy jej nevznikli a žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná, preto odvolací súd stranám
sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie
je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421

ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,

osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).