Decision was made at the court Okresný súd Levice
Judgement was issued by JUDr. Ľubica Cambelová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11C/71/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312208072
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Cambelová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4312208072.8
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou v spore žalobcu: T. T., B.. XX.X.XXXX, X. T.,
adresa na doručovanie: I., W. T. XX, proti žalovanej: T. V., B.. XX.X.XXXX, X. T., adresa na doručovanie:
T., Š. XXX, o zaplatenie 39.832,70 eur s prísl.,
r o z h o d o l :
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 26.555,13 eur, do troch dní od dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.
Žalobca má právo na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 33,34 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd stanovil žalovanej povinnosť zaplatiť mu 39 832,70 eur.
Uviedol, že dňa 22.2.2012 uzatvoril so žalovanou listinu, a to Uznanie záväzku, kedy žalovaná (dlžník)
v plnom rozsahu a bez protestu uznala svoj záväzok voči žalobcovi vo výške 39 832,70 eur. Toto
uznanie záväzku vlastnoručne podpísali veriteľ aj dlžník (žalobca a žalovaný). V tomto uznaní záväzku
je uvedené, že forma a dátum úhrady budú dohodnuté k tomuto uznaniu. Žalovaná odmietla podpísať
dodatok k tomuto uznaniu, čo ju však neoprávňuje k tomu, aby svoj záväzok neplnila. Keďže žalovaná
nesplnila povinnosť vyplývajúcu z predmetného Uznania záväzku, má žalobca zato, že sa vyhýba
plneniu a to úmyselne. Medzi žalobcom a žalovanou prišlo k ďalším nezhodám, z ktorých je zrejmé, že
žalovaná zámerne nechce svoj záväzok, ktorý uznala a vlastnoručne podpísala. Žalovaná má v úmysle
využiť premlčaciu lehotu, ktorá v danom prípade - Uznaní záväzku činí max.10 rokov, aby sa plneniu
záväzku vyhla.Na pojednávaní žalobca uviedol, že suma 39.832,70 eur predstavuje peniaze, ktoré boli
získané za odpredaj rodinného domu s tým, že tieto budú použité na rodinné účely, avšak žalovaná ho
opustila a peniaze minula na svoje účely. Peniaze mu doposiaľ nevrátila. Uviedol, že žili so žalovanou
ako druh a družka od roku 2000 asi do roku 2009. V roku 2008 už začala žalovaná opúšťať spoločnú
domácnosť. Spočiatku to bolo na kratšie obdobia, niekedy sa mesiac neozvala. Okolo júna 2009 sa
ich vzťah so žalovanou úplne rozpadol. Do spoločnej domácnosti sa potom už nevrátila. So žalovanou
majú spolu štyri deti, ktoré sú všetky maloleté. Spočiatku bývali so žalovanou v rodinnom dome v T.,
B. P. X. Tento rodinný dom zdedil spolu s bratom T. T. po rodičoch. Rodinný dom predali asi za sumu
okolo 1.600.000 Sk a suma 1.200.000 Sk išla na účet žalovanej. V kúpnej zmluve, na základe ktorej
sa odpredával rodinný dom, bolo vedené číslo účtu peňažného ústavu, na ktorý sa previedli peniaze.
S bratom sa navzájom dohodli na tom, aký podiel žalobcovi prislúcha z odpredanej nehnuteľnosti
vzhľadom na výšku jeho podielu, ako aj investície do toho domu. 26. januára 2008 sa sťahovali do Farnej
do rodinného domu, On kupoval rodinný dom vo Farnej z jeho peňazí. Nie z tých peňazí, ktoré boli
prevedené na účet žalovanej. Bol v tom čase živnostníkom. A aj doposiaľ živnostníkom je. S účtom,
na ktorý boli zložené peniaze, mala oprávnenie disponovať len žalovaná. On dispozičné právo nemal.
Nemá vedomosti o tom, že by žalovaná vyberala peniaze z uvedeného účtu na rodinné účely. Žalovaná vtom čase bola na materskej dovolenke. Pokiaľ boli prevedené peniaze na účet žalovanej, bolo to za tým
účelom, že tieto budú použité na rodinné účely, čo myslel tak, že nejaké peniaze budú dané na vkladné
knižkydeťomalebobudúpoužiténaúčelydomácnosti,naprerobeniedomuapodobne.Neviesavyjadriť
k tomu, či boli vyberané nejaké sumy z toho účtu, prípadne či sú tie peniaze ešte na účte. Keby žalovanej
neveril,takbyjejnedalpeniazenaúčet.Onnemalzriadenýúčetvtomčase,keďpredávalisbratomdom.
Keďže kupujúci trval na tom, aby peniaze boli dané na účet, tak to riešil tak, že boli poukázané na účet
žalovanej. Nakoľko peniaze neboli použité na rodinné účely, ich vzťah so žalovanou sa rozpadol, žiadal
preto, aby tieto peniaze mu vrátila a zaplatila mu žalovanú sumu. Má vedomosti o tom, že žalovaná bola
oficiálne vedená ako majiteľka rodinného domu vo Farnej Č.. XXX. Rodinný dom, ktorý bol zakúpený
vo Farnej XXX bol zakúpený z jeho výlučných finančných prostriedkov, ale z tých, ktoré mal v hotovosti
nasporené. Tento rodinný dom vo Farnej XXX žalovaná predala. Medzi nimi bola ešte zmluva, že len
podľa dokladov je žalovaná majiteľka, na liste vlastníctva, ale v skutočnosti majiteľom je on a že ona
nemôže disponovať s týmto domom. Za akú sumu rodinný dom predala, uviesť nevie. Dodatok k uznaniu
záväzku nebol napísaný a uzavretý medzi nimi účastníkmi, keďže sa žalovaná nedostavila k právnikovi.
Napísal vlastníctvo na žalovanú k domu vo Farnej, nakoľko žili spolu, veril jej. V čase, keď žili ako druh
a družka so žalovanou, bol rozvedený. Rozvádzal sa v roku 2001. Exekúciu v čase prevodu peňazí na
účet žalovanej mal jednu alebo dve, ale to s týmto nemá nič spoločné. Nie kvôli tomu peniaze dával na
účet žalovanej. Exekúcie boli ohľadom firemných záležitostí a bolo to už vysporiadané. Nie je pravdou,
že by sa kúpil dom vo Farnej z tých peňazí, ktoré boli zaslané na účet žalovanej z odpredaja jeho domu. Z
uvedených peňazí sa nezakupovalo ani auto. Nezakupovalo sa ani domáce kino, ani detské študentské
izby z uvedených peňazí. Tiež sa vôbec nerobili podlahy. Sťahoval ho kamarát s firemným autom. Tomu
zaplatil nejakých 7000 Sk. Nerozpožičiaval peniaze, ani neinvestoval peniaze do alkoholu. Pokiaľ vie,
žalovaná mala zriadenú bankomatovú kartu k predmetnému účtu. On bankomatovú kartu žalovanej
nepoužíval.Žalobcauviedol,žeplánovalitak,žerodinnýdombudenamenežalovanejapotomnásledne
po vybavení listu vlastníctva sa prevedie darovacou zmluvou na ich deti. K tomu však neprišlo.
2. Žalovaná v podaní, ktoré napísala mailom a neskôr ho súdu zaslala aj podpísané, uviedla, že
nepopiera, že žalobca dal uvedenú sumu na jej účet. V skutočnosti jej dal zaslať 39 832,70 eur z predaja
jeho polovice rodinného domu, nakoľko mal v tej dobe isté problémy s bývalou manželkou a mal veľa
exekúcií, tak peniaze dal na jej účet. Sám podpísal realitnej maklérke na aký účet sa vloží suma z
predaja . Uviedla, že z horeuvedených peňazí sa kupovali veci. Nemá ako dokazovať, čo sa kupovalo,
lebo v dobe sťahovania spolu s predajom domu v Malackách sa chodilo po obchodoch, kupovalo sa
všetko z tých peňazí a nečakala, že sa situácia vyhrotí a že sa vzťah rozpadne, tak si neodkladala
ani bločky. Z horeuvedenej sumy sa kúpil rodinný dom vo Farnej za 420 000 Sk, auto za 100 000 Sk,
a domáce kino, detské študentské izby, sťahovacia firma a žalovaný vyplatil si dlžné výživné bývalej
manželke, nakoľko už sa schovával pred kriminálkou a rozpožičal veľa peňazí a investoval do alkoholu.
Nechce ho očierňovať, len je jej ľúto, že ak by vedela, čo nastane, v živote by peniaze nedala na účet.
Hoci je podpísané uznanie dlhu a je si toho vedomá, je to celé inak ako udáva žalobca. Povedal jej, že
to potrebuje kvôli daniam , či niečo také a ona na to naletela. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že s
podanom žalobou nesúhlasí. Pravdou je iba to, že peniaze , ktoré žalobca získal z predaja rodinného
domu, ktorý vlastnil aj so svojím bratom, boli poukázané na jej účet, lebo v tom čase žalobca žiaden svoj
účet nemal. Na jej účet bola poukázaná suma 1 200 000 Sk. Za tieto peniaze sa však kúpilo: rodinný
dom v obci Farná, motorové vozidlo Škoda Felícia. Z týchto peňažných prostriedkov sa uhrádzali rôzne
dlhy žalobcu, platili sa z týchto peňazí stavebné úpravy na rodinnom dome v obci Farná, napr. sa robili
nové podlahy v dome, kupovalo sa zariadenie do tohto domu, elektrospotrebiče, zariadenie detských
izieb. Žalobca platil aj dlhy na výživnom z týchto peňažných prostriedkov. Uviedla, že žalobca ju doviedol
k nejakému notárovi do Nových Zámkov, kde podpísala papier, o čo ju notár požiadal. Po 3-4 dňoch jej
žalobca volal a vyjadril sa v tom zmysle, že aká je hlúpa, keď podpísala prehlásenie u notára, čím vraj
podpísala existenciu nejakého dlhu. Ona však žiaden svoj dlh voči žalobcovi neuznáva a ani nemá.
Ako uviedla, peniaze boli minuté na rôzne výdavky, pričom vždy žalobca bol včas informovaný , na čo sa
peniaze idú použiť. Bola vedená ako majiteľka rodinného domu č.XXX v obci Farná. Tento rodinný dom
bol zakúpený z peňazí 1 200 000 Sk, na ktorých sa dohodli, že žalobca poukáže na jej účet. Rodinný
dom bol predmetom záložného práva za záväzky žalobcu. Nemá žiadne listinné dôkazy, lebo musela
s deťmi narýchlo odísť od žalobcu.
3. Žalobca súdu predložil Uznanie záväzku zo dňa 22.2.2012, iné dôkazy neoznačil a ani
nenavrhol vykonať. Žalovaná na svoju procesnú obranu neoznačila dôkazy, nenavrhla
vykonať dôkazy a ani žiadne dôkazy nepredložila.4. Z Uznania záväzku zo dňa 22.2.2012 vyplýva, že sú v ňom označený ako veriteľ - oprávnený: žalobca
a ako dlžník - povinný: žalovaná . V Uznaní záväzku sa okrem iného uvádza, že dlžník- povinný v plnom
rozsahu a bez protestu uznáva záväzok voči veriteľovi - oprávnenému v celkovej sume 39 832,70 eur
(120 000 Sk), slovom tridsaťdeväťtisícosemstotridsaťdva EUR 70 centov. Predmetný záväzok vznikol z
titulu zaslania finančných prostriedkov v prospech účtu dlžníka a tieto prostriedky boli určené pre účely
zabezpečenia rodiny. Tieto finančné prostriedky boli výlučným vlastníctvom veriteľa a rodinný dom, ktorý
je vo vlastníctve dlžníka, bol zakúpený výlučne z týchto finančných prostriedkov. Dlžník túto skutočnosť
potvrdzuje podpisom uznania tohto záväzku. Podpisom tejto písomnosti sa dlžník- povinný zaväzuje
uhradiť horeuvedenú čiastku veriteľovi - oprávnenému. Forma aj dátum úhrady budú uvedené v dodatku
k tomuto uznaniu záväzku. V prípade, že dlžník dlžnú čiastku neuhradí jednorázovo a v lehote uvedenej
v dodatku, je veriteľ oprávnený od dlžníka predmetnú čiastku vymáhať a to i súdnou cestou a následne
exekučným konaním. Dodatok k tomuto Uznaniu záväzku je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Ostatné,
v tomto uznaní výslovne neupravené právne vzťahy sa riadia príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníkavplatnomznení.ÚčastnícitohtoUznaniazáväzkuprehlasujú,žeboluzatvorenýavyhotovený
podľa ich pravej, slobodnej a vážnej vôle, bez akéhokoľvek nátlaku, nie za zjavne nevýhodných
podmienok, že mali dostatok času si ju prečítať, jej obsahu porozumeli a na znak autentičnosti ju
potvrdzujú svojimi vlastnoručnými podpismi. Uznanie záväzku nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej
podpisu.
5. Podľa § 558 O.z., ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
6. Podľa § 488 O.z., záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
7. Podľa § 489 O.z., záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
8. Podľa § 451 ods.1 O.z., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
9. Podľa § 451 ods.2 O.z., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
10. Podľa § 456 vety prvej O.z., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
11. Podľa § 458 ods.1 vety prvej O.z., musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.
12. Uznanie záväzku (dlhu) je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov, ktorými si veriteľ zabezpečuje
svoju pohľadávku, ktorú má voči dlžníkovi. Uznaný záväzok je zabezpečený tým, že v dôsledku ním
založenej právnej domnienky si veriteľ i takto vylepšuje svoju pozíciu pre prípad vymáhania svojej
pohľadávky súdnou cestou. Ak totiž dôjde k súdnemu sporu o takto uznaný dlh, súd predpokladá jeho
existenciu v čase uznania. Nie je potrebné dokazovať vznik záväzku ani jeho trvanie v čase uznania.
Domnienka existencie dlhu, ktorá je založená uznaním, je vyvrátiteľná. To znamená, že dlžník, ktorý
svoj dlh uzná, môže namietať, že dlh nevznikol alebo že v čase uznania netrval, resp. namietať, že
dlh je neplatný alebo stratil platnosť. Táto námietka môže byť úspešná len za predpokladu, že sa
oproti prezumpcii uvedenej v § 558 O. z. preukáže opak. Len všeobecné popretie záväzku nie je
dôvodom pre preskúmanie uznania nároku súdom. Procesným dôsledkom uznania dlhu je presun
dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka. Veriteľ má tak v prípade sporu uľahčenú pozíciu tým, že
nemusí preukazovať vznik dlhu a jeho výšku v dobe uznania.
13. Súd považuje za preukázané, že žalobca poukázal na účet žalovanej svoje výlučné finančné
prostriedky, v celkovej sume 1 200 000 Sk, t.j. 39 832,70 eur. Vyplýva to zo zhodných skutkových tvrdení
žalobcu a žalovanej. Z listiny predloženej žalobcom - z Uznania záväzku zo dňa 22.2.2012 vyplýva, že
žalovaná uznala písomne svoj záväzok voči žalobcovi. Žalovaná nespochybnila, že Uznanie záväzkupodpísala.Uznaniezáväzkupodpísalajžalobcaakoveriteľ.Vuznanízáväzkujeprehlásenéžalobcomaj
žalovanou, že Uznanie záväzku bolo uzatvorené a vyhotovené podľa ich pravej, slobodnej a vážnej vôle
bez akéhokoľvek nátlaku, nie za zjavne nevýhodných podmienok a na znak autentičnosti ju potvrdzujú
svojimi vlastnoručnými podpismi. Z písomného uznania záväzku vyplýva uznanie dlhu žalovanej voči
žalobcovi čo do dôvodu a výšky. Žalovaná sa zaviazala v Uznaní záväzku zaplatiť žalobcovi finančné
prostriedky 39.832,70 eur, ktoré ako výlučné vlastníctvo žalobcu boli poukázané na účet žalovanej.
14. Tým, že žalovaná písomne uznala, že zaplatí svoj dlh žalobcom určený čo do dôvodu a výšky,
predpokladá sa podľa § 558 vety prvej O. z., že dlh v čase uznania trval. Táto domnienka existencie
dlhu je však vyvrátiteľná. To znamená, že dlžník, ktorý svoj dlh uzná, môže namietať, že dlh nevznikol
alebo v čase uznania netrval, resp. namietať, že dlh je neplatný alebo stratil platnosť.
15. Žalovaná namietala v konaní, že dlh voči žalobcovi nemá. Žalobkyňa uvádzala, že z uvedených
peňazí sa zakúpil rodinný dom vo Farnej za 420.000 Sk, auto za 100.000 Sk, domáce kino, detské
študentské izby, že sa uhradili náhrady sťahovacej firme, že žalobca zaplatil z týchto peňazí dlžné
výživné, že rozpožičal veľa peňazí a peniaze investoval do alkoholu.
16. V konaní bolo preukázané tvrdenie žalovanej, že rodinný dom vo Farnej č.XXX bol zakúpený z
finančných prostriedkov patriacich žalobcovi, ktoré boli zložené na účet žalovanej. Bolo tiež preukázané,
že vlastníčkou rodinného domu vo Farnej č.XXX sa stala výlučne žalovaná. Súd vychádzal z toho, že
na kúpu rodinného domu vo vlastníctve žalovanej boli použité výlučne finančné prostriedky žalobcu
z finančných prostriedkov žalobcu zložených na účte žalovanej, keďže aj žalobca podpísal Uznanie
záväzku, z ktorého uvedená skutočnosť vyplýva. Na pojednávaní síce žalobca uvádzal, že rodinný
dom bol zakúpený z iných finančných prostriedkov, a to z tých, ktoré mal v hotovosti, avšak toto
tvrdenie ničím nepreukázal a súd toto tvrdenie žalobcu nepovažoval za vierohodné, keď sám podpísal
písomné Uznanie záväzku v znení ako je vyššieuvedené, pričom text písomného uznania mohol byť
vyhotovený len na základe údajov, ktoré poskytol žalobca, keďže žalovanej bolo uznanie záväzku
dané len na podpis. Súdu žiaden z účastníkov nepredložil kúpnu zmluvu, z ktorej by vyplývala presná
výška kúpnej ceny za rodinný dom. Žalovaná uvádzala kúpnu cenu vo výške 420.000 Sk a žalovaný
uvádzal, že dom bol zakúpený na meno žalovanej vo výške okolo 400.000 Sk. Súd preto vychádzal
z kúpnej ceny za rodinný dom vo výške 400.000 Sk, keďže najmenej v tejto výške je kúpna cena
preukázaná. V konaní sa nepreukázalo, že vznikol dlh žalovanej voči žalobcovi vo výške 400.000
Sk. Žalobca uvádzal, že plánovali tak, že rodinný dom bude na mene žalovanej a následne bude
prevedené vlastníctvo darovacou zmluvou na deti. Z uvedeného je možno vyvodiť, že peniaze na kúpu
rodinného domu, ktorého vlastníčkou sa stala žalovaná, boli poskytnuté žalovanej zo strany žalobcu
z finančných prostriedkov žalobcu zložených na účte žalovanej na základe dohody so žalovanou a zo
strany žalovanej nevznikol z tohto dôvodu záväzok voči žalobcovi tieto finančné prostriedky žalobcovi
vrátiť, keď sa plánoval podľa žalobcu prevod rodinného domu žalovanej darovacou zmluvou na deti.
Právna domnienka existencie dlhu v čase uznania dlhu zo strany žalovanej čo do sumy 400.000 Sk, t.j.
čodosumy13.277,57eurbolavyvrátená.Súdpretožalobevčastiozaplatenie13.277,57eurnevyhovel.
17. Žalovaná neoznačila, nepredložila a ani nenavrhla vykonať žiaden dôkaz, z ktorého by vyplynulo,
že finančné prostriedky žalobcu zložené na jej účte, okrem tých ktoré boli použité na kúpu rodinného
domu žalovanej, boli vynaložené tak, ako to uvádzala. Žalovaná nepreukázala, ako bolo disponované
s finančnými prostriedkami žalobcu, ktoré boli zložené na jej účte, či došlo, kedy a za akým účelom k
výberu peňazí z jej účtu, v akých sumách. Žalovaná, rovnako ako žalobca, boli písomne poučení o tom,
že strany sporu sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky
k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky) včas. Boli ďalej písomne
poučení, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§154 CSP). Žalovaná na svoje skutkové tvrdenia
nenavrhla vykonať žiaden dôkaz. Žalovaná nepreukázala, že ďalšie finančné prostriedky žalobcu
zložené na účte žalovanej, boli použité na zakúpenie auta za 100.000 Sk, domáceho kina, detských
študentských izieb, že sa z nich uhradili náklady sťahovacej firme, že žalobca zaplatil z týchto peňazí
dlžné výživné, že rozpožičal veľa peňazí a peniaze investoval do alkoholu. Žalobca popieral, že by takto
boli jeho finančné prostriedky zložené na účte žalovanej použité. Žalovaná z vyššieuvedených dôvodov
nevyvrátila právnu domnienku, že v čase uznania dlhu existoval dlh žalovanej voči žalobcovi v sume
26.555,13 eur.18. Žalovaná je povinná voči žalobcovi splniť si záväzok z titulu bezdôvodného obohatenia v rozsahu
26.555,13 eur, ktoré je žalovaná povinná žalobcovi vydať, pretože nepreukázala, že v tejto sume
finančné prostriedky žalobcu zložené na jej účte použila so súhlasom žalobcu na potreby rodiny
alebo že boli použité žalobcom na jeho účely. Strany sporu spolužitie druha a družky ukončili a ide o
výlučné prostriedky žalobcu, ktorých zaplatenie si žalobca uplatňuje a ktoré žalovaná žalobcovi doposiaľ
neuhradila. Súd preto žalobe v tejto časti vyhovel.
19. Podľa § 255 ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Žalobca mal v konaní čiastočný procesný úspech v rozsahu 66,67 % ( priznaná suma 26.555,13
eur z uplatnenej sumy 39.832,70 eur) a procesný neúspech mal v rozsahu 33,33 % (nepriznaná suma
13.277,57 eur z uplatnenej sumy 39.832,70 eur). Celkový
procesný úspech žalobcu je 33,34 % (66,67 % mínus 33,33 %). Súd preto rozhodol, že žalobca má
právo na náhradu trov konania v rozsahu 33,34 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od dňa
doručenia rozsudku na Okresnom súde Levice v dvoch písomných
vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.