Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 7, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/228/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7606215170
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Maximová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7606215170.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a

sudkýň JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu S-G., s.r.o. H., N. XX, IČO: 36 471
844, proti žalovanému F.. D. E., bytom H. XX, N. J. Ves, právne zastúpenému JUDr. Milošom Tarageľom,
advokátom so sídlom Starosaská 11, Spišská Nová Ves, o zaplatenie 8.359,24 Eur (251.830,50 Sk)
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 19. marca
2015, č. k. 2C/23/2007-334

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

P r i z n á v ažalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom
žalobu v prevyšujúcej časti o zaplatenie 6.293,39 Eur a úroky z omeškania vo výške 7% ročne zo sumy
8.359,24 Eur od 18. 3. 2006 do zaplatenia zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému
trovy konania vo výške 1.024,71 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 3.531,23 Eur na účet
právneho zástupcu žalovaného, JUDr. Miloša Tarageľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o návrhu žalobcu, ktorý sa proti žalovanému domáhal zaplatenia 8.359,24 Eur

(251.830,50 Sk) s príslušenstvom titulom úhrady ceny za dielo podľa faktúry č. 1/2006 zo dňa 10. 3.
2006, s dátumom splatnosti 17. 3. 2006, za realizáciu stavebných prác na stavbe, rekonštrukcia domu, v
katastrálnom území N. N. I., na ulici 1. mája č. XXX, ktorú realizoval na základe ústne uzatvorenej zmluvy
o dielo pre žalovaného. Súd žalobe vyhovel rozsudkom z 18. februára 2013, sp. zn. 2C 23/2007-271
tak, že žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi sumu 8.359,24 Eur so 7% ročným úrokom z omeškania
od 18. 3. 2006 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti návrh na zaplatenie úrokov z omeškania zamietol.

3. Na odvolanie žalovaného odvolací súd uznesením z 28. augusta 2014, sp. zn. 3Co/168/2013-304
zrušil rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe nad sumu 2.065,85 Eur bezúročne vyhovené, t.j. ktorým
bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 6.293,39 Eur a úroky z omeškania vo výške 7% ročne
zo sumy 8.359,24 Eur od 18. 3. 2006 do zaplatenia, ako aj vo výroku o trovách konania a v rozsahu
zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba
čiastočne zamietnutá, ako aj vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené po sumu 2.065,85 Eur bezúročne,
nebol napadnutý odvolaním žiadnym z účastníkov, preto ho odvolací súd ani nepreskúmaval a v tejto

časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť. Predmetom konania je teda zostávajúca
časť nároku v sume 6.293,39 Eur a úroky z omeškania vo výške 7% ročne zo sumy 8.359,24 Eur od
18. 3. 2006 do zaplatenia.4. Po vykonanom dokazovaní súd poukázal na ustanovenia § 631, § 632, § 633 ods. 1, 2, § 634
ods. 1, 2, § 635 ods. 1, § 636 ods. 1 a § 520 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „OZ“) a uviedol, že nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní vyplýva zo zmluvy o dielo, ktorá je

dvojstranným vzájomným záväzkovým právnym vzťahom, ktorou sa žalobca - zhotoviteľ diela, zaviazal
vykonať na svoje nebezpečenstvo pre žalovaného - objednávateľa, dielo za odplatu. Je nepochybné,
že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o dielo ústnou formou (v spise sa nachádza
aj písomný návrh zmluvy o dielo, ktorý však žalobca predložil žalovanému so značným oneskorením
od začiatku realizácie diela a k jeho akceptácii zo strany žalovaného nedošlo). Podkladom pre výkon

stavebných prác bol žalobcom vypracovaný cenový rozpočet zo dňa 16. 09. 2005, ktorý bol súčasne
podkladom v ponukovom konaní a ktorý žalovaný akceptoval. Žalovaný nepopiera, že boli vykonané
práce navyše, ktoré odsúhlasil a v časti týchto prác akceptuje cenu určenú znalcom. Osobitná kvalita
diela nebola dohodnutá. Žalovaný v priebehu celého konania tvrdil, že akceptoval rozpočet vypracovaný
žalobcom pred realizáciou prác, teda že medzi stranami bol dohodnutý cenový rozpočet, okrem ceny
prác, ktoré boli vykonané navyše alebo z iných materiálov ako bolo dohodnuté v cenovom rozpočte.

Rozpočet je podkladom pre dohodu o cene u diela väčšieho rozsahu, pozostávajúceho z viacerých
prvkov,ktorésazhotovujúpočastiach,prípadnevnadväzujúcejčasovejpostupnosti.Rozpočetspravidla
spracováva zhotoviteľ, alebo projektant, ako podklad pre realizáciu diela. Rozčlenenie rozpočtu v
zhode s projektovou dokumentáciou zabezpečuje zmluvným stranám ľahšiu a prehľadnejšiu kontrolu
úplnosti dohodnutých častí vykonaného diela, jeho etapovitého odovzdávania (i preberania) a tomu

zodpovedajúcemu štrukturalizovanému financovaniu objednávateľom (resp. investorom) z pohľadu
rozpočtu, ktorý je pre zmluvné strany záväzný (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 7. decembra 2009,
sp. zn. 3Cdo/305/2008).

5. Cena diela bola v danom prípade dohodnutá vo výške 14.839,74 Eur (447.062,- Sk). Žalobca v čase

uzatvorenia zmluvy o dielo, ani počas vykonávania diela, neoznámil a žalovaný nemal vedomosť, že
je platcom DPH. Neuviedol to ani v dohodnutom cenovom rozpočte, ani v návrhoch písomnej zmluvy
o dielo, a preto sa žalovaný nemal dôvod domnievať, že cenové návrhy budú navýšené o DPH. Na
základe uvedeného súd konštatoval, že cena diela bola medzi stranami dohodnutá rozpočtom podľa §
635 OZ. Cena podľa rozpočtu sa nesmie bez súhlasu objednávateľa zvýšiť. Práce a náklady do rozpočtu

nezahrnuté možno účtovať iba vtedy, ak ich schválil objednávateľ písomne alebo ak práce dodatočne
písomneobjednal.Žalobcaakozhotoviteľnemánároknazaplatenierozdieluvceneanivčastinavýšenia
o DPH. Z konania žalobcu je zrejmé, že žalovaného ako spotrebiteľa v informácii o cene diela zavádzal,
keď zámerne neuvádzal, že jeho cenový návrh nie je konečný. Prekročenie dohodnutej ceny diela a jej
navýšenie o DPH sa žalovaný dozvedel až po zhotovení diela z predloženej faktúry, a preto i s poukazom

na ust. § 635 ods. 3 OZ už nemal povinnosť od zmluvy odstúpiť. Je irelevantné odsúhlasenie rozsahu
prác žalovaným, ale podstatné je tvrdenie žalovaného o cene týchto prác. Žalobca sa zjavne neriadil
striktne požiadavkami žalovaného, čo bolo v konaní aj preukázané, keď použil pri niektorých položkách
iný - lacnejší materiál, ako bolo medzi stranami dohodnuté, pričom žalovanému fakturoval cenu za taký
druh materiálu, ako bolo dohodnuté.

6.Medzižalobcomažalovanýmbolipočaszhotovovaniadielakonzultovanéčinnosti,ktorévponukovom
rozpočte rozpočtované neboli a boli väčšieho rozsahu a to:
a) vyhotovenie betónovej platne medzi prízemím a prvým nadzemným podlažím, žalobca sa rozhodol
túto platňu zhotoviť z betónu vyrobeného na mieste, čo v porovnaní s dovezených betónom z betonárky
malo byť o polovicu lacnejšie

b) na murovanie mal žalobca použiť tehlová murivo BRITERM (nie projektovaný POROTERM), pretože
POROTERM v miestnych stavebninách k dispozícii pre jeho vyššiu cenu nebol
c) krytinu ROVA mal žalobca zabezpečiť dovozom z Poľska (nie z Jamníka, kde má firma sklady) z
dôvodu podstatne kratšej vzdialenosti, čo vraj malo byť lacnejšie. Pri vzájomnom stretnutí predložil
žalobca katalóg ROVA strešný systém, z čoho bol vybratý odtieň, žiadnu vzorku krytiny žalobca

nepredložil.
7. Žalovaný v konaní tvrdil, že počas rekonštrukcie rodinného domu sa žiadne konflikty nevyskytli, preto
oprávnene očakával, že dohodnuté prísľuby pri vyhotovení betónovej platne a pri použití lacnejších
stavebných materiálov - tehla, ako aj použitím neznámej krytiny, ktorá kvalitatívne nezodpovedala
projektovanému cieľu, sa v konečnom dôsledku prejavia v dofakturácii. Žalobca však fakturoval uvedené

stavebné materiály v cenách podľa rozpočtu. V prípade, ak by žalobca dohodnuté skutočnosti premietol
do dofakturácie tak, ako prisľúbil a súčasne by predložil požadované certifikáty použitých materiálov,
nemal by žalovaný záujem na zadržaní žiadnej časti ceny diela. Aj keď znaleckým posudkom č. 9/2012
a jeho doplnkom č. 1 bola odhadnutá celková hodnota stavebných prác vykonaných na diele, spornépoložky boli v konečnom dôsledku v rozhodnutí zohľadnené podľa daného znaleckého posudku ako ich
ocenil znalec a to ohľadom použitého muriva vo výške 2.962,56 Eur (89.250,- Sk), strechy zn. KING v
hodnote 2.172,53 Eur (65.449,68 Sk) a prác navyše - betón stropov + strešné okná tak ako ich ocenil

znalec 3.014,74 Eur (90.822,20 Sk). Keďže boli vykonané práce navyše, žalovaný akceptoval cenu
diela 18.010,48 Eur (542.583,88 Sk), od ktorej ceny bola odrátaná svojpomoc vo výške 343,49 Eur
(10.347,94 Sk), cena diela sa znížila na 17.666,70 Eur (532.235,94 Sk). Žalovaný zaplatil žalobcovi časť
ceny diela vo výške 15.601,14 Eur (470.000,- Sk), takže rozdiel na doplatenie ceny diela činí 2.065,85
Eur (62.235,94 Sk), v ktorej časti rozsudok aj nadobudol právoplatnosť. Pri doplatku za cenu diela súd

vychádzal z dohodnutého cenového rozpočtu s prihliadnutím na ceny prác, ktoré boli vykonané navyše
i s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 13. februára 2007, sp. zn. 32Odo/1045/2005. Nárok
žalobcu v prevyšujúcej časti čo do istiny 6.293,39 Eur nie je dôvodný, preto súd žalobu v tomto rozsahu
zamietol.

8. Zároveň súd zdôraznil, že v zmluvnom vzťahu medzi stranami sporu žalobca ako dodávateľ diela

neoprávnene získal viac práv na úkor objednávateľa diela, ktorý je spotrebiteľom. Uplatnenie úrokov z
omeškania zo strany žalobcu tiež nebolo dôvodné, lebo do prípadného omeškania sa žalovaný dostal
vinou žalobcu, ktorý mu ako veriteľ neposkytol potrebnú súčinnosť, napriek výzvam žalovaného mu
nebol schopný predložiť podklady, ktoré boli základom pre fakturáciu. Nemožno opomenúť, že doposiaľ
neboli žalovanému zo strany žalobcu odovzdané doklady o cene krytiny, certifikáty, doklady o zhode

použitých materiálov, stavebný denník, dodacie listy pre použitý materiál. Berúc v úvahy tieto fakty v
kontexte,takžalovanýskutočnenevedel,akájecenareálnevykonanýchprác,apretosanemoholdostať
do omeškania so zaplatením za cenu diela. Žalobca zaujal pasívny postoj i pri spracovaní znaleckého
posudku znalcom Ing. K. U., na stanovené termíny ohliadok v dňoch 30. 9. 2008 a 17. 4. 2009 sa
nedostavil, z čoho je zrejmé, že žalobca svojím konaním spôsobil prieťahy v konaní, čo nemôže byť

pričítané na ťarchu žalovaného, aby zaplatil žalobcovi úroky z omeškania, hoci omeškanie zavinil sám
žalobca. Pričom v konaní bolo preukázané, že žalovaný vždy poskytol súčinnosť žalobcovi, ale zo strany
žalobcu, čo sa týka predloženia podkladov ohľadom ceny diela, nebolo náležite plnené, alebo plnené so
značným oneskorením. S poukazom na uvedené súd žalobu v prevyšujúcej časti i čo do príslušenstva
pohľadávky zamietol.

9. Výrok o trovách konania súd odôvodnil podľa § 142 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok, platného a účinného do 30. júna 2016 (ďalej len „O.s.p.“) a priznal žalovanému plnú
náhradu trov konania, lebo mal neúspech v nepatrnej časti. Trovy konania boli priznané vo výške
4.555,94 Eur a pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za odpor, súdneho poplatku za odvolanie,

cestovné žalovaného a trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

10. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby rozsudok zmenil a žalobe

vyhovel. Nesúhlasí so záverom súdu, že cena diela bola medzi stranami sporu dohodnutá rozpočtom
podľa § 635 OZ. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. júla 2010, sp. zn. 2NCdo 7/2009
a nález Ústavného súdu Českej republiky z 3. marca 2009, sp. zn. II ÚS 169/09, ako aj uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 238/2008, má žalobca za to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
nedostatočne odôvodnil a tým porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces. Ďalej v odvolaní namieta,

že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým záverom, a to, že žalobca
vykonával dielo na základe ústnej zmluvy, ku ktorej vypracoval cenovú ponuku v septembri 2005. S
poukazom na ust. § 631 OZ z pohľadu žalobcu nie je sporné to, čo bolo ústne dohodnuté pred začatím
prác so žalovaným a na tento predmet diela bol vypracovaný aj rozpočet. K realizácii tejto zmluvy však
nedošlo, pretože 10. októbra 2005 došlo k tomu, že zmluva sa nemohla plniť, pretože stavbu bolo

potrebné realizovať iným spôsobom. Z tohto pohľadu aplikácia ust. § 635 OZ na daný prípad nie je
správna. Keďže došlo k zmene rozsahu dojednaného diela (podľa názoru žalobcu bola dojednaná nová
zmluva) práce, ktoré boli vykonávané na diele, nie je možné hodnotiť ako práce navyše, nakoľko v novej
ústnej zmluve boli dojednané. Znalkyňa Ing. Mandulová vo svojom znaleckom posudku určila cenu diela
po odpočítaní výkonov a dodávok zo strany žalovaného na sumu 24.692,61 Eur, čo pri čiastočnej úhrade

zo strany žalovaného vo výške 15.601,14 Eur predstavuje zostatok na úhrade sumu 9.091,47 Eur. Tento
rozdiel predstavuje primeranú cenu za zmenený rozsah prác, pričom žalobca si uplatňoval len sumu
8.359,24 Eur. Rovnako argumentácia súdu o tom, že v zmluvnom vzťahu došlo k tomu, že dodávateľ
diela získal viac práv na úkor objednávateľa diela, ktorý je spotrebiteľom, je nepreskúmateľná. Žalobcaani pri pozornom štúdiu odôvodnenia napadnutého rozsudku nezistil, akým spôsobom k tomuto záveru
súd dospel a čo žalobca získal voči žalovanému navyše. Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania,
kde súd konštatuje, že do prípadného omeškania sa žalovaný dostal vinou žalobcu, ktorý mu neposkytol

potrebnú súčinnosť, žalobca v odvolaní uvádza, že ani toto tvrdenie súdu prvej inštancie nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným počas
rekonštrukcie neboli žiadne problémy, dielo bolo vykonané v termíne, ktorý si sporové strany dohodli,
preto záver súdu, že sa žalovaný dostal do omeškania vinou žalobcu, nie je preukázaný. V konaní bolo
preukázané aj tvrdením žalovaného, že 3. decembra 2005 predložil žalobca rozpočet na stavbu na sumu

20.134,78 Eur, preto nie je žalobcovi zrejmé, akú inú súčinnosť mal pri fakturácii žalovanému poskytnúť.
V konaní nebolo preukázané, aby sa žalobca a žalovaný dohodli na tom, že mu žalobca má pri vystavení
faktúry poskytnúť nejaké doklady, certifikáty a pod.. Navyše, žalobca si úroky z omeškania uplatnil až od
18.3.2006. Žalobca pred podaním návrhu zasielal žalovanému upomienky na zaplatenie kúpnej ceny. Z
tohto pohľadu sa preto žalovaný nemohol dostať do omeškania v dôsledku konania žalobcu. Ani závery
súdu o tom, že omeškanie zavinil žalovaný aj z toho dôvodu, že sa nedostavil na termíny ohliadok dňa

30.9.2008 a 17.4.2009 neobstoja, nakoľko znalecký posudok je možné vyhotoviť aj bez účasti žalobcu,
o to viac, že predmetom ocenenia bola stavba vo vlastníctve žalovaného.

11. K odvolaniu žalobcu podal písomné vyjadrenie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania vo

výške 314,80 Eur. V úvode žalovaný uviedol, že disponuje rozsudkom okresného súdu v tejto veci z 19.
marca 2015, č. k. 2C/23/2007-334, ktorý je opatrený pečiatkou právoplatnosti a vykonateľnosti dňom
31. marca 2015, z čoho vyplýva, že nemôže byť správne tvrdenie žalobcu o tom, že rozsudok mu bol
doručený 23. marca 2015. Vzhľadom na to, že žalovanému bolo odvolanie žalobcu doručené dvakrát,
raz 13.4.2014 a potom 29.4.2015, z toho jedno z týchto odvolaní bolo adresované Okresnému súdu

Poprad, žalobca uvádza, že odvolanie sa môže adresovať prvostupňovému súdu, ktorý vydal napadnuté
rozhodnutie, alebo jemu nadriadenému druhostupňovému súdu. Pri zaslaní odvolania na ktorýkoľvek iný
súd sa odvolanie považuje za podané včas, len keď ho tento iný súd najneskôr v posledný deň odvolacej
lehoty odošle príslušnému súdu. Napriek vyššie uvedenému má za to, že súd prvej inštancie správne
vyhodnotil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, pričom postupoval v intenciách a v

súlade s názorom vyjadreným odvolacím súdom v uznesení z 28. augusta 2014, č.k. 3Co 168/2013-304.
Tvrdenia žalobcu uvádzané v odvolaní k právnej a skutkovej stránke veci nie je možné vyhodnotiť inak
ako účelové. Predovšetkým počas celého trvania sporu žalobca netvrdil nič o uzavretí novej zmluvy a
nespochybňoval platnosť rozpočtu a zmluvy v ústnej forme. Okrem toho, že žalobca tvrdenia v odvolaní
neprodukoval včas v súlade s § 120 ods. 4 O.s.p. do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania,

pod následkom toho, že na neskôr predložené a označené dôkazy a skutočnosti súd neprihliada, ani v
samotnom odvolaní žalobca neuvádza nič na preukázanie svojich tvrdení. Navyše táto nová koncepcia
žalobného návrhu neobstojí ani po právnej stránke, keďže sa žalobca nijako nevysporiadal s tým, čo sa
stalo s pôvodne uzavretou zmluvou, akým spôsobom zanikla. Žalobca sa obmedzuje len na tvrdenie,
že sa zmluva nemohla plniť, ale už neuvádza, prečo sa pôvodná zmluva nemohla plniť. Rovnako

žalobca neuvádza okolnosti uzavretia novej zmluvy, najmä kedy k tomu došlo a aký bol nový predmet,
rozsah a spôsob plnenia diela. Žalovaný má za to, že tvrdenia o novej zmluve s iným predmetom
a rozsahom plnenia sú takou zmenou rozhodujúcich okolností skutkového stavu, že ide o zmenu
žaloby podľa § 95 O.s.p., ktorú je možné robiť len so súhlasom súdu a je nutné ju doručiť účastníkom
konania. Žalovaný ďalej uvádza, že podľa pôvodnej zmluvy a rozpočtu sa nesporne plnilo. Žiadna nová

zmluva s iným predmetom a rozsahom diela nebola medzi stranami sporu uzavretá. Žalobca mohol v
odvolaní minimálne uviesť, ktoré položky zo zrealizovaného diela sú tými rozdielnymi oproti pôvodne
dohodnutému rozpočtu, samozrejme okrem tých, ktorých rozdielnosť nebola sporná medzi stranami
sporu. Žalovaný žalobcom ponúknutý rozpočet diela akceptoval a ak by došlo k jeho zmene, stalo by
sa tak preukázateľným spôsobom, napríklad novým rozpočtom, a nie zrušením zmluvy alebo nováciou

zmluvného vzťahu ústnou formou bez akejkoľvek cenovej kalkulácie. Okrem prác navyše, ktoré boli
vykonané, došlo k zmene diela len svojvoľným konaním žalobcu, ktorý použil lacnejšie materiály pri
zhotovovaní diela, preto takáto zmena diela nemohla viesť k navýšeniu jej ceny. Ďalej podľa názoru
žalovaného v ničom nemá oporu názor žalobcu, že práce zrealizované na začiatku diela nie sú prácami
navyše. Práce navyše nie sú podmienené tým, že musia byť realizované na konci diela potom, čo sú

zrealizované pôvodne dohodnuté práce. Ide o práce navyše oproti pôvodnému rozpočtu, ktoré sa bežne
v praxi realizujú kedykoľvek počas zhotovovania diela, keď vznikne ich potreba a zmluvné strany sa na
tom dohodnú. Cena prác, ktoré boli vykonané, a neboli súčasťou rozpočtu, bola ohodnotená primeranou
cenou podľa znaleckého posudku tak, ako to požaduje žalobca v odvolaní. Žalobca sa v celom rozsahustotožňuje aj s odôvodnením rozsudku v časti nepriznaní úrokov z omeškania, keď žalovaný sa nemohol
dostať do omeškania, keďže toto zavinil žalobca neposkytnutím súčinnosti, zavádzal ho v informáciách
o použitých materiáloch na dielo, v dôsledku čoho sa žalovaný nemohol dozvedieť skutočnú cenu

vykonaného diela a oprávnene ju žalovaný zadržal a neuhradil žalobcovi. Zároveň žalobca doposiaľ
neodovzdal žalovanému certifikáty a ďalšiu dokumentáciu, ktorá je podmienkou riadneho zhotovenia
diela. Žalovaný má za to, že k vypracovaniu znaleckého posudku bola potrebná aj súčinnosť žalobcu,
keďže tento bol zhotoviteľom diela a mal znalcovi podať potrebné vysvetlenia, ale aj podklady súvisiace
so zhotovením diela, ktoré by nesporne boli osožné pri vypracovaní znaleckého posudku.

12. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj
na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).

13. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v
zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a), d) a f) O.s.p. v spojení s § 470 ods. 2 prvej vety

CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený
na Krajskom súde v Košiciach 31. mája 2017 o 12.20 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215/2.
poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené 25. mája 2017 na
úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

15. Predovšetkým odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že žalobcovi bol rozsudok súdu prvej
inštancie doručený 23. marca 2015 a odvolanie žalobcu z 1. apríla 2015 bolo podané poštou 7.
apríla 2015 - zrejme nedopatrením - na Okresný súd Poprad, avšak v ten istý deň, t.j. 7. apríla 2015,
bolo predmetné odvolanie podané poštou aj Okresnému súdu Spišská Nová Ves, preto odvolací súd
odvolanie žalobcu prejednal ako podané včas.

16. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 132 Občianskeho súdneho poriadku
účinného do 30. júna 2016, t.j. v čase rozhodnutia súdu, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia

správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená ani žiadna vada, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

18. Súd prvej inštancie sa podľa názoru odvolacieho súdu správne v odôvodnení rozhodnutia zameral

len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce,
pretože všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie,
ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené, neobstojí námietka žalobcu, spočívajúca v tom, že súd prvej inštancie

svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil a tým porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces.

20. Odvolací súd však považuje za opodstatnenú argumentáciu žalovaného v písomnom vyjadrení k
odvolaniu žalobcu, v zmysle ktorej žalobca tvrdenia uvedené v odvolaní o uzavretí novej písomnej
zmluvy o dielo medzi stranami sporu neprodukoval včas v súlade s § 120 ods. 4 O.s.p. do vyhlásenia

uznesenia o skončení dokazovania, pod následkom toho, že na neskôr predložené a označené dôkazy
a skutočnosti súd neprihliada, ani v samotnom odvolaní žalobca neuvádza nič na preukázanie svojich
tvrdení. Správne preto žalovaný dôvodí, že tvrdenia o novej zmluve s iným predmetom a rozsahomplnenia sú nárokom postaveným na iných skutkových okolnostiach, než boli uvedené v žalobe a na tieto
by bolo potrebné vykonávať nové dokazovanie.

21. Odvolanie žalobcu preto z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za
opodstatnené a z uvedených dôvodov bol rozsudok ako vecne správny potvrdený v súlade s ust. §
387 ods. 1 CSP. Vo zvyšku v nadväznosti na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na správne a
vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný a trovy odvolacieho konania
si uplatnil, preto odvolací súd priznal žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie
je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421
ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v

ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, akje a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej

hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).