Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/447/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814201991
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Maximová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7814201991.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej

a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne O. E., nar. XX. 4. XXXX,
bytom v Q., E. XX, právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom so sídlom v Rožňave,
Hviezdoslavova 4, proti žalovanému S. L. K., s.r.o. so sídlom v C., S. XX, IČO: 35 792 752, právne
zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Kubániho
16, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobkyne a žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Rožňava z 8. júna 2015, č. k. 5C/25/2014-55

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch, ktorými bolo žalobe vyhovené.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zrušil rozsudok
Stáleho arbitrážneho súdu zriadeného pri Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Krížna 56, z 30. decembra 2013, sp. zn. 301/04/13-nR, ktorý nadobudol právoplatnosť 13. februára
2014 a vykonateľnosť 18. februára 2014, v právnej veci žalobcu S. L. K., s.r.o., P.: 35 792 752,
so sídlom v Bratislave, S. XX, proti žalovanej O. E., nar. XX. 4. XXXX, o zaplatenie X.XXX,XX Eur

s príslušenstvom, dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Samostatným výrokom súd odložil
vykonateľnosť rozsudku Stáleho arbitrážneho súdu z 30. decembra 2013 do právoplatného skončenia
konania sp. zn. 5C/25/2014, vedeného na tamojšom súde a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd zrušil vyššie uvedený rozsudok
Stáleho arbitrážneho súdu zriadeného pri K. arbitration court s.r.o. a súčasne navrhla, aby súd rozhodol
o odložení vykonateľnosti uvedeného rozsudku. T. odôvodnila tým, že rozsudkom stáleho arbitrážneho

súdu bola zaviazaná na zaplatenie sumy X.XXX,XX Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne a
úrok z omeškania vo výške 2,525 % ročne a zaplatiť trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku
za rozhodcovské konanie 49,79 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 392,61 Eur. Žalobkyni
bol napadnutý rozhodcovský rozsudok doručený 13. februára 2014. Uvedený rozsudok bol vydaný
na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300041096, ktorú uzavrela žalobkyňa 26. septembra
2011. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 1.500,00 Eur, ktorý sa zaviazala splatiť v 42
mesačných splátkach po 80,37 Eur v termínoch splatnosti uvedených v zmluve. Na základe žiadosti

žalovanej sa žalobca so žalovanou dohodli na odklade splátok č. 4, 5, 6 pôžičky a tieto sa žalovaná
zaviazala splatiť ako splátky č. 43, 44, 45. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru už
pri splátke č. 2, napokon zaplatila len sumu 767,12 Eur. Nakoľko s týmto rozhodnutím nesúhlasí, podala
túto žalobu. Má za to, že zmluvu o revolvingovom úvere je potrebné posudzovať podľa právnych noriemspotrebiteľského práva a rovnako aj rozhodcovskú zmluvu. Zo samotnej zmluvy o revolvingovom úvere
a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že ako spotrebiteľ nemohla individuálne ovplyvniť ich obsah, boli
už vopred na predtlačenom formulári.

3. Súd po vykonanom dokazovaní poukázal na ust. § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok, platného a účinného do 30. júna 2016 (ďalej len „O.s.p.“) a uviedol, že zo zmluvy
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi veriteľom S. L. K., s.r.o. C. a žalobkyňou
XX. septembra 2011, vyplýva, že žalobkyni bol poskytnutý revolvingový úver vo výške 1.200,00 Eur,

výška mesačnej splátky 80,37 Eur a počet pravidelných mesačných splátok bol dohodnutý v rozsahu
42 splátok. Z pripojeného rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu pri K. arbitration
court, so sídlom v C., E. 56, z 30. decembra 2013, v právnej veci žalobcu S. L. K., s.r.o. so sídlom v C., S.
XX, proti žalovanej O. E., o zaplatenie X.XXX,XX Eur s príslušenstvom, súd zistil, že žalovanú zaviazal
zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia sumu 2.608,42 Eur, zmluvnú pokutu vo
výške 0,065 % denne a úrok z omeškania vo výške 2,525 % ročne zo sumy 80,37 Eur od 25. 12. 2011

do 29. 12. 2011, zo sumy 80,37 Eur od 25. 1. 2012 do 8. 2. 2012, zo sumy 80,34 Eur od 25. 6. 2012
do 12. 7. 2012, zo sumy 78,47 Eur od 25. 7. 2012 do 14. 8. 2012, zo sumy 75,84 Eur od 25. 8. 2012
do 5. 9. 2012, zo sumy 56,21 Eur od 31. 10. 2012 do 19. 12. 2012, zo sumy 80,37 Eur od 25. 10. 2012
do 30. 10. 2012, zo sumy 56,21 Eur od 31. 10. 2012 do 19. 12. 2012, zo sumy 80,37 Eur od 25. 11.
2012 do 19. 12. 2012, zo sumy 36,58 Eur od 20. 12. 2012 do zaplatenia, zo sumy 80,37 Eur od 25.

12. 2012 do zaplatenia, zo sumy 80,37 Eur od 25. 1. 2013 do zaplatenia, zo sumy 80,37 Eur od 25. 2.
2013 do zaplatenia, zo sumy 2.330,73 Eur od 15. 3. 2013 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania
a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.500,00 Eur odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom
celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500,00 Eur len 8,75 %
ročný úrok z omeškania zo sumy 2.608,42 Eur do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške

poplatku za rozhodcovské konanie 49,79 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 392,61 Eur.

4. Súd ďalej poukázal na ust. § 40 ods. 1 písm. j) a ods. 2, § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní a uzavrel, že žaloba bola podaná v zákonom stanovenej lehote, čo vyplynulo
z pripojenej obálky. Žalobkyňa rozhodcovský rozsudok prevzala 13. februára 2014 a žalobkyňa žalobu

podala 27. februára 2014. Dôvodom pre podanie žaloby je návrh na zrušenie rozsudku rozhodcovského
súdu s poukazom na existujúcu rozhodcovskú doložku, obsiahnutú v obchodných podmienkach,
tvoriacich súčasť zmluvy o revolvingovom úvere. Nepochybne sa jedná o zmluvu o revolvingovom
úvere spotrebiteľskú, pretože dodávateľom bol S., ktorá konala v rámci predmetu svojej obchodnej a
podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom bola žalobkyňa, ktorá bola fyzickou osobou, nepodnikateľom.

Z toho dôvodu súd v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
a príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka musí prihliadnuť na obsah ustanovení v zmluve a
tiež v obchodných podmienkach, ktoré mohli spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vychádzajúc z ust. § 52 ods. 1 až 2, § 53 ods. 1, 4,
§ 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, účinného v čase uzavretia zmluvy, súd

prvej inštancie zdôraznil, že rozhodcovské konanie umožňuje alternatívnym spôsobom riešiť niektoré
majetkové spory, ale súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti posudzuje platnosť alebo neplatnosť
rozhodcovskej doložky vo vzťahu k ustanoveniam zákona zakotvujúcim ochranu spotrebiteľa. V prípade
žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je potrebné posudzovať rozhodcovskú doložku aj v
súvislosti s následne vydaným rozhodcovským rozsudkom. Pokiaľ takáto doložka obsahuje klauzulu

zneužívajúcu a poškodzujúcu spotrebiteľa z hľadiska uplatnenia jeho hmotnoprávnych nárokov, nie
je realizovateľná. Dohodu o rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve je možné pripustiť za
predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky účastníkom garantujú
spravodlivé konanie a rovnaké zaobchádzanie. Súd teda posudzoval z uvedeného hľadiska uvedenú
rozhodcovskú doložku, z ktorej bez akýchkoľvek pochybností vyplýva jednoznačné riešenie prípadného

majetkového sporu prostredníctvom Slovenského arbitrážneho súdu, pričom táto doložka neumožňuje
za daných okolností voľbu iného ako rozhodcovského súdu. Navyše z tejto klauzuly vyplýva, že
spotrebiteľ je týmto rozhodnutím viazaný, pretože ide o rozhodnutie konečné a záväzné. Z uvedených
obchodných podmienok nevyplýva nijaká možnosť pre spotrebiteľa využiť svoje právo pre uplatnenie
nároku z majetkového sporu na všeobecnom súde. Žalobkyňa v prípade zakotvenia rozhodcovskej

doložky do úverových podmienok nemala žiadnu možnosť individuálne dojednať podmienky obsiahnuté
vo formulárovej zmluve a v obchodných podmienkach a z toho teda vyplýva, že je žalobkyňa v značnej
nerovnováhe vo vzťahu k dodávateľovi pri uplatňovaní svojich práv. Neprijateľnosť rozhodcovskej
doložky spočíva v tom, že dodávateľ určil spôsob prejednania prípadného majetkového sporu tak, žespotrebiteľovibolozamedzenébrániťsapredvšeobecnýmsúdom.Takýmtospôsobomurčenýavybraný
rozhodcovský súd nemôže založiť legitimitu pre rozhodovanie o veci a preto rozhodcovskú doložku súd
hodnotí ako neprijateľnú doložku a teda absolútne neplatnú. Výkon práv a povinností z takejto doložky

je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Súd skúmal, či sú dané zákonné dôvody pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. V tomto prípade je zrejmé,
že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné predpisy o ochrane práv spotrebiteľa, z toho
dôvodu je zákonný dôvod pre rozhodovanie o zrušení rozhodcovského rozsudku. Z týchto dôvodov súd
vyhovel žalobe a rozhodcovský rozsudok zrušil. Súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku,

aby nedochádzalo k finančnej ujme na strane žalobkyne, až do právoplatného skončenia predmetnej
veci.

5. Výrok o trovách konania súd odôvodnil podľa ust. 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom ich náhradu
nepriznal, pretože žalovaný v konaní nemal úspech a žalobkyňa si žiadne trovy neuplatnila.

6. Rozsudok napadol v celom rozsahu včas podaným odvolaním žalovaný, ktorý navrhol rozsudok
zmeniť tak, že ho odvolací súd v celom rozsahu zamietne a zaviaže žalobkyňu na zaplatenie náhrady
trov právneho zastúpenia, alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 87,51
Eur. Žalovaný v odvolaní považuje za potrebné ozrejmiť základné skutočnosti, a to v akej forme a akým

obsahom uzavreli strany sporu možnosť alternatívneho riešenia sporov zo zmluvy o revolvingovom
úvere č. 8300041096. Žalobca a žalovaný uzavreli 21. septembra 2011 ako samostatný právny úkon
rozhodcovskú zmluvu s číslom totožným ako zmluva o revolvingovom úvere. Zároveň poukázal na
bod 3 rozhodcovskej zmluvy. Podľa jeho názoru súd na základe vykonaného dokazovania nesprávne
vychádza zo skutočnosti, že medzi účastníkmi bola uzavretá rozhodcovská doložka v zmluvných

dojednaniach zmluvy o úvere. Nemožno dospieť ani k záveru súdu, že z obsahu rozhodcovskej zmluvy
vyplýva, že jediným riešením sporov vyplývajúcich z uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere by mal byť
iba rozhodcovský súd, ako sa uvádza v odôvodnení, obsah rozhodcovskej zmluvy závery súdu vyvracia.
Uzavretá rozhodcovská zmluva je platným právnym úkonom a žiadnu rozhodcovskú doložku, ktorej
obsahom by bolo určenie riešenia sporov iba pred jediným rozhodcovským súdom, účastníci neuzavreli.

Pre úplnosť žalovaný poukazuje aj na celkové znenie obsahu rozhodcovskej zmluvy, ktorá v bode 2
obsahuje vyhlásenie, že jej uzavretie nie je žiadnou podmienkou na uzavretie zmluvy o úvere, v bode 5
obsahuje informácie o tom, čo rozhodcovské konanie je, samostatnú lehotu na prípadné odstúpenie v
bode 7 rozhodcovskej zmluvy. V odvolaní poukázal na viaceré rozhodnutia súdov v exekučnom konaní,
ktoré posudzovali obdobnú rozhodcovskú zmluvu a dospeli k záveru, uvedenému žalobcom v tomto

odvolaní.

7. K odvolaniu žalovaného podala písomné vyjadrenie žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o veci samej potvrdil ako vecne správny. Súčasne si uplatnila
náhradu trov odvolacieho konania za vyjadrenie vo výške 131,57 Eur. Žalobkyňa odvolanie protistrany

považuje za nedôvodné, pretože podľa jej názoru sa s odvolacími námietkami žalovanej už de facto
vysporiadal aj konajúci súd v napadnutom rozsudku a dal na ne zrozumiteľnú odpoveď. Na veci a
samotnejsprávnostiodôvodneniarozhodnutianemeníničtáskutočnosť,čisavposudzovanejvecijedná
o rozhodcovskú doložku alebo rozhodcovskú zmluvu, pretože ako jedna, tak aj druhá alternatíva stavia
žalobkyňu ako spotrebiteľa do takej pozície, ktorá je nezlučiteľná s ustanoveniami Zákona na ochranu

spotrebiteľa. K týmto sa už ale podrobne vyjadrila v podanej žalobe a následne vo svojich vyjadreniach
a preto na tieto odkazuje, aby ich zbytočne neopakovala. Zároveň sa dovoláva ustanovenia § 120 ods.
4 O.s.p., v zmysle ktorého na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr, než do vyhlásenia
rozhodnutia vo veci samej, súd nemá prihliadať s tým, že skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú
odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a O.s.p. Zastáva názor, že prejednávanú

vec nie je možné subsumovať pod túto právnu normu a keďže obsahuje aj také tvrdenia, ktoré neboli
uplatnené pred súdom prvej inštancie, navrhuje k nim v odvolacom konaní neprihliadnuť. Z opatrnosti
však dodáva, že podľa jej názoru ani v prípade ich včasného a riadneho uplatnenia v prvostupňovom
konaní neboli spôsobilé privodiť žalovanou priaznivejšie rozhodnutie, než aké vydal konajúci súd.
Pre úplnosť žalobkyňa dodáva, že rozhodnutia, na ktoré sa odvoláva žalovaná v odvolaní, nie sú

rozhodnutiami publikovanými v Zbierke súdnych rozhodnutí, ide o rozhodovaciu činnosť konkrétneho
odvolacieho senátu toho ktorého krajského súdu, pričom iné senáty v iných veciach rozhodli inak. V
žiadnom prípade teda nejde o nejaké zjednocovacie rozhodnutie alebo rozhodnutie, podľa ktorého by
bolo nutné rozhodnúť takým alebo onakým spôsobom, navyše odvolateľ sa odvoláva na rozhodnutierôznych krajských súdov, zhodou okolností ale nie na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, práve
ktorý v tomto konaní má byť činný.

8. Rozsudok napadla aj žalobkyňa vo výroku o trovách konania, ktorá navrhla, aby odvolací súd v tomto
výrokurozsudokzmeniltak,žejejpriznáprávonanáhradutrovprvostupňovéhokonaniavovýške526,27
Eur a zároveň jej prizná náhradu trov odvolacieho konania vo výške 131,57 Eur. Zastáva názor, že súd
pochybil pri rozhodovaní o trovách konania, keď jej právo na ich náhradu nepriznal s odôvodnením, že
si právo na ne neuplatnila. Poukazuje na petit žaloby, ktorým sa vyslovene domáhala priznania práva

na náhradu trov konania, pričom formulácia petitu bola aj v otázke trov jasná a dostatočne určitá. Preto
už zo žaloby nepochybne vyplýva, že si právo na náhradu trov konania žalobkyňa uplatnila. Napriek
tejto skutočnosti súd už na pojednávaní, na ktorom vyhlásil rozsudok, rozhodol o nepriznaní práva na
náhradutrovkonaniažalobkyni(tedaniepreto,žebysiichnebolavzákonomstanovenejlehotevyčíslila,
čo by mohlo mať za následok aplikáciu ust. § 151 ods. 1 vety druhej O.s.p.), ale pre neuplatnenie si tohto
práva. Pre úplnosť dodáva, že za tohto stavu doposiaľ nebol dôvod na vyčíslenie výšky trov konania,

pretože z už citovanej právnej normy vyplýva, že účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania,
je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Uvedená povinnosť vyčísliť trovy konania teda zaťažuje v uvedenej lehote len toho účastníka konania,
ktorému sa náhrada trov konania prisudzuje; odvolateľka však uviedla, že jej právo na náhradu trov
podľa rozhodnutia súdu neprislúchalo.

9. K odvolaniu žalobkyne podal písomné vyjadrenie žalovaný, ktorý uviedol, že žalobkyňou vyčíslené
trovy právneho zastúpenia nie sú v súlade s platnou úpravou čo sa týka výšky hodnoty, ako aj počtu
úkonov. Zároveň poukázal na ustanovenie § 13a ods. 1 písm. a), § 11 ods. 1 písm. b) a § 13a ods.
2 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb. Nakoľko odvolanie voči výroku o náhrade trov konania nie je odvolaním vo veci samej, možno
si uplatňovať iba polovičnú hodnotu úkonu.

10. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj
na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).

11. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolania žalobkyne i žalovaného

ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP
a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov [§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. v spojení s § 470 ods.
2 prvej vety CSP] a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť, avšak odvolanie
žalobkyne bolo podané opodstatnene. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach

31. mája 2017 o 12.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215/2. poschodie, pričom miesto a čas
verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené 25. mája 2017 na úradnej tabuli a webovej stránke
Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

13. Pokiaľ sa jedná o rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o veci samej, súd vykonal

dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa
zásad vyplývajúcich z ust. § 132 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016, t.j. v čase
rozhodnutia súdu, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne
vyložil, pričom nebola zistená ani žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP) a k tomu
dodáva:

15. Žalobkyňa podala žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku 27. februára 2014 v zákonnej 30-
dňovej lehote vyplývajúcej z § 41 ods.1 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. platného a
účinného v čase podania žaloby. Súd prvej inštancie preskúmaval žiadosť o poskytnutie revolvingového
úveru, ako aj rozhodcovskú zmluvu podpísanú v ten istý deň ako bola uzavretá zmluva o revolvingovomúvere 26. júna 2011. Pokiaľ sa rieši otázka individuálneho dojednania, tak v rozhodcovskej zmluve
v bode 1 sa uvádza, že dlžník vyhlasuje a svojím podpisom potvrdzuje, že súhlasí s uzavretím tejto
rozhodcovskej zmluvy. Ďalej veriteľ v bode 2 prehlasuje, že uzavretie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je

podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. V
bode 3 je poučenie dlžníka o dôsledkoch jej uzavretia s tým, že v bode 5 je uvedené, ktoré rozhodcovské
súdy môžu spor účastníkov rozhodnúť. Bližšie náležitosti rozhodcovského konania sú uvedené v bode
6 rozhodcovskej zmluvy.

16. Je potrebné si uvedomiť, že rozhodcovské súdy sú v Bratislave alebo v Banskej Bystrici, teda
nie v blízkosti sídla dlžníka z úverovej zmluvy. Nedostupnosť rozhodcovských súdov pre dlžníka,
resp. sídlo rozhodcovského súdu v sídle dodávateľa služieb, už bola riešená Európskym súdnym
dvorom, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je to konkrétne rozhodnutie Európskeho
súdneho dvora vo veci C-243/08 Pannon proti Erzsébet Sustikné Győrfi. Považuje sa za nekalú, ak
sa prizná výlučná právomoc súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa

služieb. V samotnej rozhodcovskej zmluve nie je dostatočne objasnený rozdiel medzi konaním
pred všeobecným súdom a konaním pred rozhodcovským súdom a následky pre účastníka, ktorý
rozhodcovskú doložku podpíše. Už viackrát bolo judikované, že dojednávanie takejto rozhodcovskej
doložky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorú by žalovaný nemal používať pri uzatváraní
úverových vzťahov. Aj podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejšie. Z doterajšej praxe
súdov je nesporné, že rozhodcovské zmluvy sú „nanucované“ pri podpise úverov, pričom cieľom
rozhodcovských zmlúv je rýchlejšie dosiahnutie uspokojenia pohľadávky veriteľom vydaním rozhodnutí
vo veci cez rozhodcov. Samotná rozhodcovská zmluva nerieši otázku dostatočného oboznámenia sa

dlžníkaspostupomrozhodcovskýchsúdov,srozhodcovskýmkonanímakotakým,anajmäsdôsledkami
vydania rozhodcovského rozsudku proti dlžníkovi a možnosti uplatnenia prisúdenej pohľadávky z
rozhodcovského rozsudku vo vykonávacom konaní. Žalobkyňa nemala možnosť oboznámiť sa s
podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu, pričom tieto okolnosti boli skôr
známe žalovanej obchodnej spoločnosti, ktorá vo svojej obchodnej praxi bežne využíva rozhodovanie

rozhodcovských rozsudkov proti svojim dlžníkom. Sú vážne pochybnosti o tom, či so žalobkyňou
ako spotrebiteľom bola osobitne individuálne dojednaná dohoda o rozhodcovskom konaní, alebo
došlo len k formulárovému vyplneniu náležitosti takejto dohody obdobne, ako pri úverovej zmluve,
kde žalobkyňa ako dlžníčka mohla len vypísať svoje osobné údaje, stanoviť výšku úveru, ostatné
náležitosti boli už na schvaľovacích postupoch veriteľa - žalovaného. Aj podľa § 53 ods. 2 Občianskeho

zákonníka za individuálne dojednané zmluvy a zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ods. 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa považujú za individuálne dojednané. Práve žalovaná obchodná spoločnosť má
problémy s dokázaním individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy, pričom je nesporné, že ako

úverové zmluvy, tak rozhodcovské zmluvy sú formulárové zmluvy, ktoré bežne využíva žalovaný ako
veriteľ pri uzatváraní zmluvných vzťahov. Rozhodcovské zmluvy nie sú dávané ako alternatíva, ale skôr
ako podmienka k úverovým zmluvám. Tieto okolnosti súd prvej inštancie zhodnotil správne, ak z nich
vyvodil neplatnosť dojednania rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. S takýmto
právnym zdôvodnením rozhodnutia súdu odvolací súd súhlasí. Preto odvolací súd potvrdil rozhodnutie

súdu prvej inštancie vo výroku o veci samej ako vecne správne.

17. Pokiaľ ide o odvolanie žalobkyne proti trovám konania, odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie
námietky súd opodstatnené. Žalobkyňa dôvodne poukázala na skutočnosť, že už v petit žaloby sa
vyslovene domáhala priznania práva na náhradu trov konania, pričom formulácia petitu bola aj v otázke

trov jasná a dostatočne určitá. Preto už zo žaloby nepochybne vyplýva, že si právo na náhradu trov
konania žalobkyňa uplatnila. Ak súd prvej inštancie napriek tejto skutočnosti rozhodol o nepriznaní práva
na náhradu trov konania žalobkyni pre neuplatnenie si tohto práva, tak v rozhodnutí o trovách konania
pochybil. Žalobkyňa v odvolaní správne namietala, že Občiansky súdny poriadok v ust. § 151 ods. 1
vety druhej, platný a účinný do 30. júna 2016, umožňoval nepriznanie trov konania úspešnej strane v

spore z dôvodu, že by žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote nebola vyčíslila jej priznané trovy; v
preskúmavanej veci sa však o takýto prípad nejedná.18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku o veci samej ako
vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP a rozsudok vo výroku o trovách konania zrušil podľa ust.
§ 389 ods. 1 písm. d) CSP a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou

súdu prvej inštancie v novom konaní bude pri opätovnom rozhodovaní o trovách konania postupovať
podľa teraz platných a účinných ustanovení CSP v § 255 a nasl.

19. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP).

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V
dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).