Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 23, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/137/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112206045
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7112206045.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaVancuačlenovsenátuJUDr.

Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: STAVDOM s.r.o. Košice, Kováčska
57, Košice, IČO: 36 203 394, zastúpeného JUDr. Ľubomírom Myndiukom, advokátom, Zvonárska 9,
Košice, proti žalovanému: MERKANTER s.r.o., Fakľová 20, Košice, IČO: 31 659 501, zastúpenému
JUDr. Matúšom Hribom, advokátom, Na Hradbách 5, Bardejov, v konaní o zaplatenie 2.984,26 eur s
prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 26Cb/55/2012-257 zo dňa
13.5.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 457,21 eur s 9%
- ným ročným úrokom z omeškania za obdobie a zo súm presne špecifikované vo výroku napadnutého
rozsudku, 241,00 eur s 9%-ným ročným úrokom z omeškania od 28.2.2010 do zaplatenia, a to všetko do
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania za zaplatený súdny
poplatok vo výške 179,00 eur a za právne zastúpenie vo výške 2.007,02 eur, ktoré sumy je žalovaný

povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, na základe uzavretej Zmluvy o nájme nebytových priestorov,
nachádzajúcich sa v nehnuteľnostiach na ulici J. XX, J., so súpisným č. XXX, XXXX, ktoré sú zapísané
na LV č. XXXXX, kat.úz. I. mesto, na parc. č. XXX a XXX, dňa 27.4.2009 žalobca vyúčtoval žalovanému
nájomné faktúrou č. 2009074 z 1.6.2009 splatnou 16.6.2009 na sumu 457,21 eur; č. 2009084 z 1.7.2009
splatnou 15.7.2009 na sumu 457,21 eur; č. 2009092 z 3.8.2009 splatnou 15.8.2009 na sumu 457,21

eur; č. 2009102 z 2.9.2009 splatnou 15.9.2009 na sumu 457,21 eur; č. 2009119 z 1.10.2009 splatnou
16.10.2009 na sumu 457,21 eur; č. 2009129 z 2.11.2009 splatnou 15.11.2009 na sumu 457,21 eur a
č. 2010010 z 28.1.2010 splatnou 27.2.2010 na sumu 241,00 eur. Žalovaný predmetné faktúry napriek
viacerým výzvam neuhradil, a keďže žalobca má za to, že všetky podmienky uvedené v zmluve splnil
riadne a včas žiada zaviazať žalovaného zaplatiť žalobcovi 457,21 eur s 0,1%-ným denným úrokom
z omeškania od 16.6.2009 do zaplatenia, 457,21 eur s 0,1%-ným denným úrokom z omeškania
do 15.7.2009 do zaplatenia, 457,21 eur s 0,1%-ným denným úrokom z omeškania od 15.8.2009 do

zaplatenia, 457,21 eur s 0,1%-ným denným úrokom z omeškania do 15.9.2009 do zaplatenia, 457,21
eur s 0,1%-ným denným úrokom z omeškania od 16.10.2009 do zaplatenia, 457,21 eur s 0,1%-ným
denným úrokom z omeškania od 15.11.2009 do zaplatenia, 241,00 eur s 0,1%-ným denným úrokom z
omeškania od 27.2.2010 do zaplatenia.3. Dňa 25.4.2012 bol vydaný platobný rozkaz č.k. 9Rob/24/2012-26, proti ktorému podal žalovaný odpor
z dôvodu neexistujúcich dôkazov o poskytnutí predmetného plnenia zmluvy v rozsahu uvádzanej sumy

v plnom rozsahu.

4. Žalovaný síce na pojednávaní 19.4.2013 nespochybnil uzavretie predmetnej zmluvy o nájme so
žalobcom, ale uplatnil si nárok na náhradu škody voči žalobcovi, nakoľko malo dôjsť k prenájmu ďalších
častí nebytových priestorov medzi účastníkmi konania, bez ktorých prenájom tejto nehnuteľnosti nemal

pre žalovaného ekonomický význam. Na preukázanie týchto skutočností žalovaný navrhol vypočuť
svedka - F. P., s ktorým štatutárny zástupca žalobcu jednal vo veciach uzavretia zmluvy. Tvrdil, že
žalovanému bola predložená zmluva o nájme, ale malo dôjsť k prenájmu ďalších nehnuteľností, ktoré
mali byť nevyhnutné pre vykonanie podnikateľských zámerov žalovaného. Vzhľadom na to, že tieto
nehnuteľnosti neboli prenajaté, žalovaný musel upustiť od svojich zámerov a tým mu vznikla škoda.
Čo sa týka prenajatých priestorov, tieto žalovaný vlastne ani nevyužíval, nakoľko bez prenájmu ďalších

priestorov nemali pre neho ekonomický význam. Pán A. bol konateľom spoločnosti VENTRUEAL Košice
spol. s r.o., ktorá pred žalovaným mala v nájme nebytové priestory, ktoré sú predmetom predloženej
nájomnej zmluvy, ako aj ďalšie nebytové priestory a práve žalovaný mal prevziať na vykonávanie
podnikateľskej činnosti všetky tieto nebytové priestory do nájmu. Podľa žalovaného, teda došlo k
zmareniu uzatvorenia a splnenia zmluvy o dielo, predmetom ktorej bola projekčná a súvisiaca činnosť

na skládku odpadov v obci Tašuľa, keďže zo strany žalobcu neboli poskytnuté nebytové priestory tak,
ako to bolo ústne dohodnuté a žalovaný preto nemal možnosť zabezpečiť potrebné projekčné prípravy
a výkresovú dokumentáciu. V tejto súvislosti poukázal na Zmluvu o dielo uzavretú medzi žalovaným a
obcou Tašuľa a zdôraznil, že v dôsledku porušenia povinnosti žalobcu poskytnúť žalovanému potrebné
priestory k prenájmu (tak ako to bolo dohodnuté s p. P.), nemohol žalovaný pristúpiť k realizácii diela,

v dôsledku čoho mu ušiel zisk, keďže mu obec Tašuľa neuhradila cenu diela vo výške 195.000,00
eur. Žalovaný keďže počítal s nebytovými priestormi v rozsahu dohodnutom s p. P., nemal časový
priestor zabezpečiť iné náhradné priestory v súvislosti s realizáciou zmluvy s obcou Tašuľa. Ušlý zisk
predstavoval na strane žalovaného sumu prinajmenšom 32.500,00 eur, a preto si žalovaný v konaní v
rámci procesnej obrany uplatnil započítaciu námietku proti pohľadávke uplatnenej žalobou a to vo výške

žalovanej pohľadávky spolu s príslušenstvom. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol žalobu zamietnuť.

5. Podaním z 28.11.2012 žalobca žiadal pripustiť zmenu návrhu tak, že namiesto úrokov z omeškania
vo výške 0,1% denne z jednotlivých dlžných súm žiada len zákonné úroky z omeškania vo výške 9%
ročne a úroky z omeškania z jednotlivých súm si uplatnil odo dní nasledujúcich po dňoch splatnosti

jednotlivých faktúr.

6. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania vo veci rozhodol rozsudkom č.k.
26Cb/55/2012-185 z 23.9.2014, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 457,21 eur s 9%-
ným ročným úrokom za obdobie a zo súm presne špecifikovaných vo výroku rozsudku.

7. Keďže zo strany žalovaného bolo proti rozsudku súdu prvej inštancie podané odvolanie, Krajský
súd v Košiciach uznesením č.k. 3Cob/38/2015-223 z 30.11.2015 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie uložil preveriť, či zmluvu o nájme nebytových priestorov
podpísala oprávnená osoba, či existovala ústna dohoda týkajúca sa poskytnutia ďalších priestorov pre

žalovaného a vec posúdiť s prihliadnutím na ust. § 265 a § 275 ods. 2 Obchodného zákonníka.

8. Súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie na deň 26.2.2012. Vychádzajúc z výpovede
právneho zástupcu žalobcu zistil, že zmluva o nájme nebytových priestorov bola podpísaná konateľkou
spoločnosti STAVDOM za prenajímateľa a p. A. ako konateľom spoločnosti K., že p. A. ako konateľ

spoločnosti K. faktúry žalobcu č. 2009102, č. 2009092, č. 2009084 a č. 2009074 riadne prevzal a
nenamietal ich, že ostatné faktúry boli doručené poštou a že aj z výpovede zmluvy o nájme nebytových
priestorov z 30.9.2009 vyplýva, že žalovaný vypovedal platne uzavretú zmluvu o nájme nebytových
priestorov. Teda aj by nebola platne uzavretá zmluva, nemohlo dôjsť ani k výpovedi tejto zmluvy.
Ďalej právny zástupca žalobcu uviedol, že p. P. jednal v mene žalobcu preto, lebo v tom čase bol

generálnym riaditeľom spoločnosti FC Consulting a.s., ktorá bola 100%-ným vlastníkom spoločnosti
STAVDOM s.r.o. a že p. C. ho poverila na tieto činnosti, pričom nemusel mať písomné plnomocenstvo,
lebo nepodpisoval zmluvu za prenajímateľa. Právny zástupca žalovaného na uvedenom pojednávaní
poukázal na rozhodnutie krajského súdu, v zmysle ktorého je potrebné objasniť okolnosti uzavretiazmluvy o nájme nebytových priestorov, nakoľko obsah zmluvy nebol dojednávaný s konateľom žalobcu,
ale s p. P.. N. A. sa pozná s p. P. a spoliehal sa na to, že dôjde k naplneniu dohody, ktorú spolu
uzavreli pričom nedošlo k prenájmu všetkých miestností, ktoré boli dojednané. Poukázal na ust. § 265

Obchodného zákonníka a tvrdil, že predmetom plánovanej činnosti v prenajatých priestoroch mala byť
projektová činnosť, ktorú nebolo možné vykonávať len v tých priestoroch, ktoré boli skutočne prenajaté.
Navrhol, aby sa k obsahu zmluvy a spôsobu jej dojednania vyjadrili štatutárni zástupcovia žalobcu a
žalovaného.

9. Zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov z 27.4.2009 mal súd prvej inštancie za preukázané, že
predmetom zmluvy bol nájom nebytových priestorov v nehnuteľnosti na J. B.. Č.. XX v Košiciach, súp.
č. XXX, XXXX, C. R. Q. Č.. XXXXX, R. N.. Č.. XXX zastavané plochy o výmere 1112 m2 a parc. č.
XXX zastavané plochy o výmere 70 m2, ktorá sa nachádza v kat. území J. - I., pričom predmetom
nájmu bol nebytový priestor o rozlohe 38 m2. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú odo
dňa 1.6.2009. Účastníci si dohodli nájomné vo výške 95,00 eur za 1 m2 na rok (bez DPH) s tým, že k

tejto sume bude pripočítané DPH v zákonom stanovenej výške. Nájomca bol povinný platiť nájomné
mesačne vo výške 300,83 eur plus DPH. Nájomné bolo splatné mesačne vopred a to vždy k 15-temu
dňu bežného mesiaca na nasledujúci mesiac na základe vystavenej faktúry. Účastníci si dohodli aj
úrok z omeškania vo výške 0,1% denne z dlžnej čiastky a zároveň sa dohodli aj na zálohových platbách
za služby spojené s nájmom vo výške 180,00 eur na rok + DPH, ktoré bude nájomca platiť v termínoch

splatnosti určených pre nájomné vo výške 15,00 eur + DPH mesačne vopred. V dohodnutých platbách
za služby spojené s nájmom je zahrnutá dodávka tepla, elektrickej energie, vody a ostatných služieb
spojených s užívaním priestorov. Používanie počítačovej siete bolo započítané v mesačných zálohových
platbách vo výške 2,00 eur mesačne. Vysporiadanie rozdielu medzi skutočnou cenou poskytovaných
služieb a zaplatenými zálohami vykoná prenajímateľ minimálne raz ročne a to do 30 dní od obdržania

celoročného vyúčtovania od všetkých dodávateľov služieb. V prípade zistenia rozdielu prenajímateľ
predloží nájomcovi jednorazové doúčtovanie. Prenajímateľ prenajal nájomcovi k dočasnému užívaniu
dveparkovaciemiestavpriestorochparkoviskánaJ.B.Č..XXvKošiciachzaúhradu33,19eurmesačne
bez DPH. Taktiež sa dohodli, že nájomný vzťah možno ukončiť písomnou výpoveďou doručenou druhej
zmluvnej strane. Výpovedná lehota je trojmesačná a začína plynúť prvý deň mesiaca nasledujúceho po

jej doručení. Zmluvu je možné meniť a dopĺňať len písomne, a to obojstranne podpísanými dodatkami.
Zmluvu pripravila štatutárna zástupkyňa žalobcu. Bola podpísaná konateľkou žalobcu a konateľom
žalovaného, čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné. Prevzatie predmetných nebytových priestorov
do užívania žalovaným bolo súdu preukázané preberacím protokolom z 1.6.2009 ako aj listom z
15.3.2010, ktorým žalovaný vrátil faktúru č. 2010010. Z faktúr č. 2009074, č. 2009084, č. 2009092, č.

2009102,č.2009119,č.2009129všetkynasumu457,21eursúdzistil,žežalobcavyúčtovalžalovanému
nájomné, poplatky za služby spojené s nájmom, počítačovú sieť a parkovné za 2 motorové vozidlá a
to za 7/2009, 8/2009, 9/2009, 10/2009, 11/2009 a 12/2009. Faktúrou č. 2010010 z 28.1.2010 splatnou
27.2.2010nasumu241,00eur(vrátaneprílohy)žalobcavyúčtovalžalovanémuslužbyzarok2009.Ďalej
mal súd upomienkou č. 1 z 8.10.2009 a upomienkou č. 2 z 2.12.2009 za preukázané, že žalobca vyzýval

žalovaného na zaplatenie dlhu a Výpoveďou zmluvy o nájme nebytových priestorov z 30.9.2009 bolo
preukázané, že žalovaný vypovedal predmetnú nájomnú zmluvu, pričom uviedol, že vypovedá platne
uzavretú zmluvu o nájme nebytových priestorov. Z odpovede na výpoveď o nájme nebytových priestorov
z 1.10.2009 súd zistil, že v prípade zaplatenia všetkých doterajších záväzkov vo výške 1.828,84 eur
žalovaným do 5.10.2009 by žalobca súhlasil s dohodou o ukončení nájmu k 31.10.2009. Pre prípad

nesplnenia tejto podmienky, žalobca nesúhlasí s dohodou a nájom sa končí uplynutím výpovednej doby
dňa 31.12.2009.

10. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie aj výsluchom štatutárnej zástupkyne žalobcu D. C.,
výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného C. A., výsluchom svedkyne E. A. (manželky konateľa

žalovaného, ktorá pracovala pre žalovaného na základe zmluvy ako podnikateľka), výsluchom svedka F.
P., S. I.; Zmluvou o nájme nebytových priestorov z 29.2.2008 uzavretou medzi žalobcom a spoločnosťou
VENTUREAL Košice spol. s r.o. (ktorej konateľom bol C. A. - konateľ žalovaného), predmetom ktorej
bol nájom nehnuteľnosti na J. ul. XX v J., zapísanej na LV č. XXXXX o rozlohe 98 m2, pričom k tejto
zmluve bol uzavretý dodatok č. 1/2008 z 28.4.2008; výpoveďou zo zmluvy o nájme zo 6.3.2009, z ktorej

zistil, že spoločnosť VENTUREAL Košice spol. s r.o. dala výpoveď z nájomnej zmluvy s tým, že im stačia
priestory o veľkosti približne 60 m2; listom žalobcu zo 11.3.2009, ktorým akceptoval výpoveď spoločnosti
VENTUREAL Košice spol. s r.o. k termínu 1.6.2009 s tým, že pripraví novú zmluvu na rozlohu 60 m2;
Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo 6.5.2009, predmetom ktorej bol prenájom nehnuteľnostína J. B.. XX C. J. zapísaných na LV č. XXXXX V. W. XX K.; listom z 23.11.2009, z ktorého vyplýva,
že spoločnosť VENTUREAL Košice spol. s r.o. požiadala žalobcu o zmenu nájomcu na spoločnosť
VENTUREAL Slovakia s.r.o.; Zmluvou o nájme nebytových priestorov z 30.11.2009 uzavretou medzi

žalobca ako prenajímateľom a spoločnosť VENTUREAL Slovakia s.r.o., predmetom ktorej bol prenájom
nehnuteľností na J. B.. XX C. J. zapísaných na LV č. XXXXX V. W. XX K..; listom z 27.8.2010, ktorým
spoločnosť VENTUREAL Slovakia s.r.o. dala výpoveď z nájomnej zmluvy; listom žalobcu z 3.9.2010
z ktorého vyplýva, že žalobca akceptoval predmetnú výpoveď, pričom dňa 30.11.2010 bola uzavretá
dohoda o ukončení nájmu.

11. V súvislosti so žalovaným vznesenou započítacou námietkou súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie Zmluvou o dielo uzavretou medzi žalovaným ako zhotoviteľom a obcou T. ako
objednávateľom z 10.6.2009, a mal za preukázané, že žalovaný sa zaviazal pre obec vyhotoviť projekt
stavby „uzavretie skládky komunálneho odpadu pre obec T.“. Cena bola dohodnutá vo výške 195.000,00
eur vrátane DPH. Z článku IV. bodu 4.1 zmluvy zistil, že v zmluve nebol uvedený termín plnenia

zmluvy. Z výpisu z uznesenia č. 3/2009 zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo 14.6.2009 vyplýva,
že obecné zastupiteľstvo schválilo zmluvu so spoločnosťou Merkanter s.r.o. Košice na vypracovanie
projektu na realizáciu projektu „Uzavretie skládky odpadov v obci T.“. V tejto súvislosti súd prvej inštancie
poukázal na výpoveď svedka K. H. - starostu obce T., ktorý uviedol, že pozná p. A., nakoľko 3 roky
spolupracovali na veternom parku. Následne mali robiť projekt na likvidáciu skládky odpadov, ale

nakoniec sa to neuskutočnilo, pretože sa nestihli pripraviť podklady. Pán A. mu hovoril, že mu odišli
ľudia a mal problém s nejakou kanceláriou (nemal priestory). Potvrdil uzavretie zmluvy o dielo medzi
obcou a žalovaným. Z výpovede svedka A.. X.. Ľ. D., N.. súd zistil, že od októbra 2007 do marca
2009 poskytoval činnosti pre spoločnosť VENTUREAL na základe zmluvy o poskytovaní služieb. Išlo o
inžinierskečinnosti-projektovanie,poradenstvo,konzultáciaapod..Následnep.A.pokračovalvčinnosti

v rámci spoločnosti MERKANTER. Pán A. mu spomenul, že nevie zabezpečiť vhodné podmienky
pre spoluprácu, nemá kanceláriu. Na otázku, či mu bola zo strany p. A. po ukončení spolupráce
s VENTUREALOM, ponúknutá ďalšia spolupráca, odpovedal, že „nič konkrétne sa nedohodlo, ale
vzhľadom na spokojnosť so spoluprácou bolo dohodnuté, že v budúcnosti môžu spolupracovať.“ Na
otázku, či to mali byť konkrétne projekty, svedok odpovedal, „že boli rozrobené nejaké veci a boli urobené

predprípravy na projekty, takže sa na nich mohlo pracovať.“ Na otázku, ktoré projekty neboli ukončené,
svedok odpovedal, „že to boli veterné elektrárne, veterné parky, ktoré chcela spoločnosť VENTUREAL
stavať na území Východného Slovenska. Nakoniec to všetko bolo zo strany ministerstva stopnuté a
niektoré firmy prešli na fotovoltaiku.“

12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie uzavrrel, že účastníci konania
uzavreli Zmluvu o nájme nebytových priestorov 27.4.2009. Nájomný vzťah na základe tejto zmluvy trval
do 31.12.2009. Na základe predmetnej nájomnej zmluvy bol žalovaný povinný uhrádzať žalobcovi
ako prenajímateľovi dohodnuté nájomné za užívanie prenajatých nebytových priestorov a poplatky
spojené s ich užívaním vo výške 457,21 eur mesačne a jedenkrát ročne po vykonaní vyúčtovania,

v prípade zistenia rozdielu v neprospech prenajímateľa, bol nájomca povinný zaplatiť rozdiel medzi
skutočnoucenouposkytovanýchslužiebazaplatenýmizálohami.Žalobcavsúladesozmluvouvyúčtoval
žalovanému nájomné a poplatky za služby spojené s nájmom nebytových priestorov. Žalovaný však
žalobcovi 2.984,26 eur neuhradil, nesúhlasil s návrhom žalobcu a mal za to, že zmluva je neplatná,
nakoľko žalovaný bol pri jej uzavretí uvedený do omylu.

13. V ďalšom súd prvej inštancie poukázal na to, že aj keď žalovaný vzniesol započítaciu námietku, súd
prvého stupňa túto posudzoval iba ako obranu žalovaného, s ktorou sa vyporiadal ako s predbežnou
otázkou, keďže si žalovaný uplatnil na započítanie svoju pohľadávku voči žalobcovi len do výšky
žalovanej pohľadávky. V tejto súvislosti súd poukázal na tvrdenie žalovaného, že malo dôjsť k

prenájmuďalšíchčastínebytovýchpriestorovmedziúčastníkmikonania,bezktorýchprenájomdotknutej
nehnuteľnosti nemal pre žalovaného ekonomický význam. Tieto ďalšie priestory mali byť nevyhnutné
pre splnenie podnikateľských zámerov žalovaného a keďže tieto nehnuteľnosti neboli prenajaté,
žalovaný musel upustiť od svojich zámerov a tým mu vznikla škoda. Pán A. bol konateľom spoločnosti
VENTUREALKošicespol.sr.o.,ktorápredžalovanýmmalavnájmenebytovépriestorynaJ.B..Č..XXv

Košiciach. Žalovaný mal prevziať na vykonávanie podnikateľskej činnosti všetky tieto nebytové priestory
do nájmu. Podľa tvrdenia žalovaného však došlo k zmareniu uzatvorenia a splnenia zmluvy o dielo,
predmetom ktorej bola projekčná a súvisiaca činnosť na skládku odpadov v obci T., keďže mu zo strany
žalobcu neboli poskytnuté nebytové priestory tak, ako to bolo p. P. ústne dohodnuté, a preto žalovanýnemal možnosť zabezpečiť potrebné projekčné prípravy a výkresovú dokumentáciu. Ďalej žalovaný
uviedol, že nárok na náhradu škody si uplatnil ako započítaciu námietku do výšky žalobcom žalovanej
sumy, pričom v skutočnosti škoda, ktorá bola spôsobená žalovanému bola oveľa vyššia ako žalobcom

uplatnený nárok. Žalovaný nemohol pristúpiť k realizácii diela, v dôsledku čoho mu ušiel zisk, keďže mu
Obec Tašuľa neuhradila cenu diela vo výške 195.000,00 eur. Žalovaný počítal s nebytovými priestormi v
rozsahu dohodnutom s p. P., preto nemal časový priestor zabezpečiť iné náhradné priestory v súvislosti
s realizáciou zmluvy s obcou T.. Ušlý zisk podľa žalovaného predstavuje minimálne sumu 32.500,00
eur. Na tomto základe uplatnil žalovaný v konaní v rámci procesnej obrany započítaciu námietku proti

pohľadávke uplatnenej žalobou a to vo výške žalovanej pohľadávky spolu s príslušenstvom.

14. Ďalej žalovaný, resp. konateľ žalovaného tvrdil, že mal pripravené pracovné zmluvy pre
elektroprojektantov ako zamestnancov, pre ktorých potreboval ďalšie nebytové priestory na prenájom.
Súdu však nepredložil ani jednu takú zmluvu. Tvrdil tiež, že už bola pripravená zmluva na prenájom
ďalších priestorov a už len žalobca ju mal podpísať. Uvedenú zmluvu však žalovaný súdu nepredložil.

Aj keď žalovaným tvrdené skutočnosti potvrdila vo svojej výpovedi svedkyňa E. A., súd neuveril jej
tvrdeniam, pretože menovaná je manželkou konateľa žalovaného. Svedok S. I. nepotvrdil skutočnosti
uvádzané žalovaným, resp. jeho konateľom a svedok F. P., ako aj štatutárna zástupkyňa žalobcu
popreli existenciu akejkoľvek ústnej, resp. písomnej dohody o budúcom prenájme ďalších priestorov pre
žalovaného. Ak by aj výpoveď svedka p. P. nemala byť hodnoverná pre vzťah k žalobcovi, žalovaný

nepreukázal súdu hodnoverne vznik záväzku zo strany žalobcu na prenájom ďalších nebytových
priestorov žalovanému, a to ani ústnou formou. Predložená nájomná zmluva bola uzavretá bez
akejkoľvek podmienky a účastníci ju mohli zmeniť len písomnou formou. Nemožnosť uzavretia takýchto
žalobcom tvrdených dohôd preukazujú aj nájomné zmluvy, ich zmeny a výpovede uzavreté medzi
žalobcom a spoločnosťou VENTUREAL Košice spol. s r.o., z ktorých vyplýva, že menovaná spoločnosť

mala od 29.2.2008 až do 30.11.2009 v prenájme nehnuteľnosti, ktoré údajne mali byť na základe
dohody účastníkov prenajaté žalovanému. Je vylúčené, že by žalobca dohodol so žalovaným prenájom
nehnuteľností, ktoré mal na základe písomne uzavretých zmlúv riadne prenajaté inej osobe na dobu
neurčitú. Svedok A.. X.. Ľ. D., N.. síce uviedol, že p. A. mu spomenul, že nevie zabezpečiť podmienky
pre spoluprácu, lebo nemá kanceláriu, ale služby poskytoval na základe zmluvy pre spoločnosť

VENTUREAL,zčohovyplýva,žepredprípravynaprojektyarozrobenéprojektysatýkalitejtospoločnosti
a nie žalovaného. S pánom A. dohodli len, že v budúcnosti môžu spolupracovať. Realizácia veterných
elektrární a veterných parkov bola stopnutá zo strany ministerstva. Svedok K. H. - starosta obce T.
spolupracoval s p. A. na „Veternom parku“. Následne mali robiť projekt na likvidáciu skládky odpadov,
ale nakoniec sa to neuskutočnilo, pretože sa nestihli pripraviť podklady. Nebolo však súdu prvej inštancie

preukázané, že neprenajatie ďalších nebytových priestorov zo strany žalobcu žalovanému malo
byť skutočnou a jedinou príčinou neuskutočnenia tohto projektu. V predloženej zmluve nebol uvedený
ani termín plnenia. Navyše pán A. vo svojej výpovedi uviedol, že chcel zamestnať elektroprojektantov
a odborníkov z odboru elektroenergetiky a ďalšie kancelárie potreboval pre nich, pričom pre projekt
v obci T. vzhľadom na predmet diela nebolo potrebné zamestnať osoby s takýmto zameraním.

Žalovaný nepreukázal súdu existenciu žiadneho projektu, ktorý pripravovala spoločnosť MERKANTER,
a nezrealizovanie ktorého by bolo spôsobené nesplnením dohodnutej zmluvnej povinnosti zo strany
žalobcu.

15. V ďalšom súd poznamenal, že v roku 2009 sa plne prejavili príznaky svetovej hospodárskej

krízy, ktorá mala vplyv aj na oblasť ponuky a dopytu na trhu s prenájmom nehnuteľností, pričom
znamenala rozšírenie ponuky a zníženie cien, preto súd neuveril tvrdeniam žalovaného o nemožnosti
získania iných vhodných priestorov na podnikanie do nájmu. Teda príčinou nezrealizovania údajných
„rozbehnutých projektov“ nemohla byť nemožnosť prenajatia vhodných nebytových priestorov, resp.
neprenajatieďalšíchnebytovýchpriestorovzostranyžalobcu. Svedokp.P.,ktorýdojednávalpodmienky

zmluvy s konateľom žalovaného aj pri opakovanom výsluchu poprel, že by malo byť dojednané alebo
prisľúbené, že žalovanému budú prenajaté ďalšie kancelárie. Jeho tvrdenia preukazuje aj skutočnosť,
že ďalšie nebytové priestory boli prenajaté spoločnosti VENTUREAL. Teda súdu prvej inštancie nebola
preukázaná existencia žiadnej ústnej dohody o budúcom prenájme ďalších nebytových priestorov
žalovanému a nebolo preukázané ani to, že by žalobca mal žalovaného uviesť do omylu pri uzatváraní

nájomnej zmluvy, alebo že by mal konať v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Medzi
účastníkmi konania bola platne uzavretá písomná zmluva o nájme nebytových priestorov dňa 27.4.2009,
v ktorej boli jasne a zrozumiteľne upravené práva a povinnosti jej účastníkov. Zmluvu podpísali konatelia
žalobcu a žalovaného bez výhrad a bez podmienok. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súdneuveril tvrdeniam žalovaného o tom, že by sa mu žalobca mal zaviazať prenajať ďalšie nebytové
priestory, a že by mu postupom žalobcu - neprenajatím ďalších nebytových priestorov mala byť
spôsobená škoda. Obranu žalovaného súd považoval len za účelovú a nepreukázanú. Nemohlo

teda dôjsť ani k započítaniu pohľadávok a záväzkov medzi účastníkmi konania. Keďže sa žalovaný
s uhradením faktúrami vyúčtovaných súm dostal do omeškania odo dní nasledujúcich po dňoch
splatnosti jednotlivých faktúr, žalobcovi vznikol nárok na úhradu úroku z omeškania podľa § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z. vo výške 9% ročne.

16. Právne súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie ust. § 97, § 98 O.s.p., § 3 a § 7 zák.č.
116/1990 Zb., § 265, § 275, § 365 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 49a, § 517 ods. 1, 2, §
420 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009, §
160 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že žaloba je skutkovo a
právne dôvodná, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.

17. O trovách konania bolo rozhodnuté súlade s ust. § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 O.s.p. a keďže mal
žalobca plný úspech, priznal mu súd náhradu trov konania vo výške 2.186,02 eur, ktoré pozostávajú zo
zaplateného súdneho poplatku v sume 179,00 eur a trov právneho zastúpenia v sume 2.007,02 eur za
15 úkonov právnej pomoci po 101,25 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie žaloby

na súd, písomné podanie doručené súdu 3.2.2015 a účasť na pojednávaniach 20.11.2012, 19.4.2013,
4.6.2013, 25.10.2013, 13.12.2013, 31.1.2014, 25.3.2014, 30.5.2014, 8.7.2014, 23.9.2014, 26.2.2016 a
13.5.2016) + za jeden úkon právnej pomoci po 25,31 eur (za účasť na pojednávaní dňa 5.4.2016, ktoré
bolo odročené bez prejednania veci) + režijný paušál 3 x 7,63 eur, 4 x 7,81 eur, 5 x 8,04 eur, 1 x 8,39 eur
a 3 x 8,58 eur + DPH podľa ust. § 10, 13a, 15, 17 a 18 vyhl. č. 655/2004 Z. z.. Za účasť na pojednávaní

dňa 5.4.2016, ktoré bolo odročené bez prejednania veci súd priznal žalobcovi náhradu trov právneho
zastúpenia iba v sume 25,31 eur + DPH v súlade s ust. § 13a ods. 4 cit.vyhl.

18. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, nakoľko neboli vyriešené

otázky zadané odvolacím súdom, ktorých zodpovedanie je vo veci samej nevyhnutné. Má za to, že
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a trpí vadou nerešpektovania záverov odvolacieho súdu o
rozsahu opätovného prejednania veci, preto sú na strane žalovaného dané odvolacie dôvody podľa ust.
§ 205 ods. 2 písm.b/, d/ a f/ O.s.p.

19. Zdôraznil, že v zmysle záverov uznesenia Krajského súdu v Košiciach z 30.11.2015, č.k.
3Cob/38/2015-223 mal prvostupňový súd opätovne prejednať otázku platnosti zmluvy, otázku rozsahu
priestorov dojednaných k prenájmu, uplatnenie ust. § 275 ods. 2 a § 263 Obchodného zákonníka.
Súd prvého stupňa po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu opätovne vypočul konateľov účastníkov

konania a svedka P. Podľa názoru žalovaného formalistickým zopakovaním výsluchu svedka P.
nemohlo dôjsť k splneniu záväzných inštrukcií odvolacieho súdu, nakoľko tento svedok zopakoval
pôvodnú výpoveď s tým, že už jeho prvotná výpoveď z hľadiska dôkazného prostriedku trpí závažnými
nedostatkami, keďže tento svedok vypovedal tak, že celý čas svojej výpovede mal k dispozícii prepis
zápisnice z pojednávania a de facto bol pripravený všetko poprieť, pričom jeho opätovná výpoveď

nepriniesla zmenu tohto postoja, ani žiadnu inú okolnosť významnú pre vec samotnú. Preukázanie
platnosti nájomnej zmluvy bolo vecou žalobcu, ktorý na jej podklade uplatnil žalobou zaplatenie
nájomného.

20. Podľa žalovaného zrušujúce uznesenie nebolo samoúčelné a nesmerovalo len k zopakovaniu

výsluchu jediného svedka, avšak malo za cieľ odstrániť prvotným odvolaním vymedzené závažné
námietky vo viacerých rovinách.

21.ZvykonanéhodokazovanianebolopreukázanésplnomocneniesvedkaP.kdojednávaniunájomných

zmlúv, pričom z výsluchu konateľa žalovaného vyplynulo, že konateľku žalobcu videl na pojednávaní
zrejme vôbec prvýkrát, čo vzbudzuje dôvodné pochybnosti o tom, ako vlastne mohla byť zmluva so
štatutárom žalobcu dojednaná, ako tento mohol mať vôbec vedomosť o rozsahu potrebných priestorov
a iných esenciálnych náležitostí, ak s konateľom sa ani len nestretol.22. Vyvodenie skutkových záverov z výpovede svedka P. považuje žalovaný za závažné procesné

pochybenie a to aj v súvislosti s otázkou platnosti uzatvárania zmluvy, nakoľko takúto svedeckú výpoveď
nemožno brať v úvahu. V prípade, ak by sa súd dôsledne vysporiadal s otázkou hodnovernosti svedka
P., nemohol by na jeho výpoveď prihliadať a tak dôkazné bremeno o platnom uzatvorení zmluvy by
žalobca neuniesol, nakoľko výpovede štatutárnych orgánov sa líšia už v elementárnej otázke, či vôbec
došlo medzi p. C. a p. A. k akémukoľvek kontaktu ohľadne uzatvárania zmluvy. Z výpovede svedka P.

ako aj konateľa žalovaného je zrejmé, že práve oni dvaja nájom a všetky podmienky dohodli, pričom
údajné splnomocnenie p. P. na predmetné konanie nebolo v predpísanej podobe konateľovi žalovaného
preukázané. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že zmluva o nájme nebytových priestorov vyžaduje
ex lege písomnú formu a to sa nevyhnutne musí vzťahovať aj na udelené plnomocenstvo. Keďže
podľa žalovaného je svedok P. zaujatý je možné z výpovede konateľa žalovaného ako aj svedkyne A.
možné vyvodiť skutočnú potrebu prenájmu väčšieho rozsahu kancelárskych priestorov, a preto žalovaný

opätovne poukázal na ust. § 275 ods. 2 Obchodného zákonníka.

23. Z uvedeného je zrejmé, že v dôsledku neuzatvorenia ďalších nájomných zmlúv, ktoré boli na sebe
závislé, nemohlo dôjsť k vzniku nájomnej zmluvy, na základe ktorej žalobca uplatnil žalovaný nárok na

zaplatenie nájomného a služieb spojených s nájmom.

24. V neposlednom rade žalovaný namietal, že konanie žalobcu je v rozpore so zásadou poctivého
obchodného styku, nakoľko napriek jasnej dohode o prenájme viacerých nebytových priestorov pre

potreby podnikania žalovaného, žalobca tieto neposkytol, a preto je v rozpore s obchodnou etikou
vymáhania plnenia za čiastočné a neúčelné zmluvné dojednanie, ktoré pre žalovaného nemalo
preukázateľne žiaden význam. Na tomto základe mal konajúci súd na základe pokynu odvolacieho súdu
vec posúdiť s prihliadnutím na ust. § 265 Obchodného zákonníka a zaoberať sa prípadným nedostatkom
konania štatutárneho orgánu žalobcu, nepreukázaním zmocnenia svedka P. k jednaniam so žalovaným,

škodlivým následkom týchto problémov na podnikanie žalovaného a ďalším skutočnostiam spojeným s
vecou samou, či sú tieto v súlade s poctivým obchodným stykom a či takémuto výkonu práva je vhodné
a možné poskytnúť právnu ochranu.

25. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že predmetné ustanovenie predstavuje nástroj na ochranu
podnikateľa v tom prípade, ak formálne platný záväzok (t.j. zmluva na prenájom časti priestorov) je
svojim spôsobom nepoctivá či šikanózna, nakoľko nespĺňa potrebu podnikateľského života žalovaného,
ktorý je tak nútený plniť za to, čo nepotrebuje. V konaní nebolo zo strany žalobcu totiž preukázané ani
využitie prenajatých priestorov.

26. Žalovaný taktiež poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku, z ktorého vyplýva konštatovanie,
že sa nejednalo o uvedenie do omylu, či nepoctivé obchodné konanie, avšak nie je zrejmé, ako k
uvedenému súd dospel, čo neumožňuje verifikovanie správnosti uvedených záverov a tak neumožňuje

ani formuláciu prípadných odvolacích dôvodov, v dôsledku čoho má žalovaný za to, že mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom.

27. V závere odvolania žalovaný uviedol, že prvostupňový súd sa pri rozhodovaní o trovách konania

v prvom rade nedôsledne vysporiadal s kritériom úspechu žalobcu v spore, keď nezohľadnil čiastočné
späťvzatiežalobybezzavineniazostranyžalovanéhoanehodnotilpomerúspechužalobcukneúspechu
pripadajúcom na predmetné späťvzatie žaloby, ktoré v hrubom prepočte predstavuje 82,5% žalovanej
sumy. Žalobca totiž pôvodne uplatnený úrok z omeškania vo výške 0,1% denne (36,5% ročne) za
obdobiecca3rokovredukovalnaštvrtinu,tedana9%ročne,čoza3rokyhrubýmprepočtompredstavuje

82,5%žalovanejpohľadávky.Rovnakotaksohľadomnazneužitiedôveryžalovanéhoosoboukonajúcou
za žalobcu, ako aj z dôsledku vážnych negatívnych vplyvov na ďalšie podnikanie žalobcu vyplývajúce z
uzatvorenej zmluvy s Obcou Tašuľa, či dohodami s odbornými kapacitami (svedok Ing. D.), súd nevzalv úvahu možnú aplikáciu ust. § 150 O.s.p., na základe ktorého je celkom opodstatnené nepriznanie
náhrady trov konania žalobcovi.

28. Žalobca s odvolaním žalovaného nesúhlasí. Má za to, že žalovaný účelovo predlžuje tento spor s
úmyslom neuhradiť žalobcovi uvedenú sumu vyplývajúcu z platného nájmu, ktorý bol uzavretý medzi
žalobcom a žalovaným, keďže súd opätovne prejednal otázku platnosti zmluvy, čo znovu uviedli
na pojednávaní ako žalobca, tak aj žalovaný a žalobca opätovne preukázal súdu zmluvu o nájme

nebytových priestorov, ktorú podpísali konateľka spoločnosti STAVDOM za prenajímateľa a p. A. ako
konateľ spoločnosti MERKANTER.

29. Žalobca opätovne na pojednávaní 26.2.2016 predložil preberací protokol z 1.6.2009 na základe
nájomnej zmluvy, ktorý podpísali obidve oprávnené osoby; faktúry č. 2009102, 2009092, 2009084 a

2009074, ktoré bez námietok prevzal žalovaný - p. A. ako konateľ spoločnosti MERKANTER; list z
15.3.2010, ktorým žalovaný vrátil faktúru č. 2010010, z obsahu ktorého je zrejmé, že žalovaný prevzal
tieto priestory; výpoveď zo zmluvy o nájme nebytových priestorov z 30.9.2009, v ktorej žalovaný
uviedol, že vypovedá platne uzavretú zmluvu o nájme nebytových priestorov. Teda ak by nebola platne
uzavretá zmluva, tak by nemohlo dôjsť ani k výpovedi tejto zmluvy. Nájomná zmluva bola platne

uzavretá, nebytové priestory boli odovzdané, avšak keďže nedošlo zo strany žalovaného k úhrade faktúr
vyplývajúcich z nájmu, preto žalobca podal žalobu.

30. Ďalej žalobca zdôraznil, že na posledné pojednávanie 13.5.2016 sa nedostavil ani obhajca

žalovaného, kde mohol klásť ďalšie otázky svedkovi, ako aj navrhovať ďalšie skutočnosti rozhodujúce
pre rozhodnutie súdu v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p.. Keďže tak žalovaný neučili, súd správne
opätovne rozhodol rozsudkom. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za
podmienok uvedených v § 205a, avšak žalovaný tak neučil ani v odvolaní voči napadnutého rozsudku.
Taktiež do rozhodnutia súdu, ba ani k odvolaniu žalovaného súdu nebola preukázaná existencia

písomnej, či ústnej dohody o budúcom prenájme ďalších nebytových priestorov, čo žalobca považuje za
účelové tvrdenie žalovaného s cieľom neuhradiť žalobcovi platný nájom. Navyše podľa žalobcu nebolo
preukázané ani to, že by žalobca mal žalovaného uviesť do omylu pri uzatváraní nájomnej zmluvy, alebo
že by mal žalobca konať v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, čo klamlivo, účelovo a
nepreukázateľne uvádzal žalovaný.

31. Žalobca vo vyjadrení poukázal aj na opätovnú výpoveď svedka Františka P. na pojednávaní dňa
13.5.2016, ktorý bol toho času generálnym riaditeľom spoločnosti FC Consulting, a.s., pod ktorej
majetok patril STAVDOM s.r.o. Košice, teda žalobca, ktorý dojednával podmienky zmluvy s konateľom

žalovaného. Vo svojej výpovedi opätovne poprel, že by malo byť dojednané alebo prisľúbené, že
žalovanému budú prenajaté ďalšie kancelárie. Jeho tvrdenie preukazuje aj skutočnosť, že ďalšie
nebytové priestory boli prenajaté spoločnosti VENTUREAL, čo vyplýva aj z nájomných zmlúv, ich zmeny
a výpovede uzavreté medzi žalobcom a spoločnosťou VENTUREAL Košice spol. s r.o. Z uvedeného je
zrejmé, že menovaná spoločnosť mala od 29.2.2009 až do 30.11.2009 v prenájme nehnuteľnosti, ktoré

údajne podľa slov žalovaného mali byť na základe dohody účastníkov prenajaté, a teda je vylúčené, že
by žalobca dohodol so žalovaným prenájom nehnuteľností, ktoré mal na základe písomne uzavretých
zmlúv riadne prenajaté inej osobe na dobu neurčitú.

32. Teda aj súd správne uviedol opätovne v rozsudku, že medzi účastníkmi konania bola platne uzavretá
písomná zmluva o nájme nebytových priestorov dňa 27.4.2009, v ktorej boli jasne a zrozumiteľne
upravené práva a povinnosti jej účastníkov. Zmluvu podpísali konatelia žalobcu a žalovaného bez výhrad
a bez pripomienok a touto zmluvou mal súd preukázané, že jej predmetom bol nájom nebytových
priestorov v nehnuteľnosti na J. ul. č. XX v J., súp. č. XXX, XXXX, vedenej na LV č. XXXXX, na

parc.č. XXX - zastavané plochy o výmere 112 m2 a parc. č. XXX - zastavané plochy o výmere 70 m2,
ktorá sa nachádza v kat. území J. - I., tak ako je to vyznačené na pôdorysnom pláne prízemia, ktorý
tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Taktiež preberacím protokolom z 1.6.2009 bolo súdu preukázané,
že žalovaný prevzal predmetné nebytové priestory. Taktiež sa súd opätovne v rozsudku správnevysporiadal s predloženými faktúrami žalobcu, kde žalobca vyúčtoval žalovanému nájomné, poplatky za
služby spojené s nájmom, počítačovú sieť a parkovné za 2 motorové vozidlá a to za mesiace 7/2009,
8/2009, 9/2009, 10/2009, 11/2009, 12/2009, ako aj za služby v roku 2009, ako aj upomienkami zo

strany žalovaného, kde bolo preukázané, že žalobca vyzýval žalovaného na zaplatenie dlhu, takisto aj
predloženou výpoveďou, kde bolo preukázané, že žalovaný vypovedal predmetnú nájomnú zmluvu.

33. Žalobca poukázal na skutočnosť, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné a vykonaným

dokazovaním bolo súdu preukázané, že účastníci konania uzavreli Zmluvu o nájme nebytových
priestorov z 27.4.2009 a že nájomný vzťah na základe tejto zmluvy trval do 31.12.2009, aj keď podľa 3-
mesačnej výpovednej doby mal trvať až do 31.1.2011, a to vzhľadom na prevzatie výpovede zo strany
žalobcu dňa 1.11.2009, avšak to žalobca nepovažoval kvôli snahe o korektný vzťah medzi podnikateľmi.

34. Žalobca považuje za správne aj rozhodnutie súdu o trovách konania a trovách právneho zastúpenia.
Keďže súd nerozhodol platobným rozkazom č.k. 9Rob/24/2012 z 25.4.2012, a to vzhľadom k tomu, že
v zákonnom stanovenej lehote podal žalovaný odpor z dôvodu neexistujúcich dôkazov o poskytnutí
predmetného plnenia zmluvy v rozsahu uvádzanej sumy v plnom rozsahu. Následne právny zástupca
žalobcu ešte pred konaním prvého pojednávania (dňa 28.11.2012) doložil súdu ďalšie listiny a požiadal

súd o zmenu, a to pri úrokoch z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda nie
0,1% denný úrok z omeškania, ale žiadal zákonný 9% ročný úrok z omeškania z neuhradených súm a
taktiež žiadal súd o opravu v dňoch týkajúcich sa splatnosti neuhradených faktúr v zmysle § 369 ods. 2
Obchodného zákonníka, ktoré pripadajú na nasledujúci deň po splatnosti neuhradených faktúr. V danej
veci mal teda žalobca plný úspech v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p..

35. Preto žalobca navrhol, aby Krajský súd v Košiciach potvrdil opätovný rozsudok Okresného súdu
Košice I z 13.5.2016 v plnom rozsahu a aby priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania za jeden
úkon právnej služby v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytnutie právnych služieb v platnom znení, a to za písomné podanie na súd vo výške 101,25 eur +
režijný paušál 8,59 eur, spolu teda 131,79 eur vrátane 20% DPH.

36. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,

ďalejlenCSP)prejednalodvolaniežalovanéhoakopodanévčas,oprávnenouosobou,protirozhodnutiu,
proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario,
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov
a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného je možné vyhovieť iba v časti o náhrade trov konania.

37. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

38. Podľa § 470 od. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

39. Keďže odvolanie žalovaného bolo podané pred 1.7.2016, krajský súd posúdil vec podľa právneho
stavu exitujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.. Dôvodom
pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivej ochrane

porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane
naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti
skoršej právnej úpravy procesného práva (Článok 2 ods. 1, 2 CSP) ako aj potreba ústavne konformného
i erokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva Článok 3 ods. 1 CSP).

40. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23.5.2017 o 13.15 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí
212/2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 17.5.2017na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 1, 3, § 378 ods.
1 C.s.p..

41. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

42. Žalovaný odôvodnil podané odvolanie dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ O.s.p. t.j.
že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a trpí vadou
nerešpektovania záverov odvolacieho súdu o rozsahu opätovného prejednania veci. Odvolací súd v

prejednávanej veci dospel k záveru, že pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, žalovaným namietané
odvolacie dôvody nie sú dané.

43. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné

zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesovstránsporunevyplynuliaaninevyšlizakonanianajavo,žebyopomenulniektorérozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol
logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť
zistenéspôsobom vyplývajúcimzust.§133-135O.s.p.(obdobne§192,§193a§205CSP)alebožeby

na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie, alebo použité zákonné ustanovenie
nesprávne vyložil. Nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplne zistenie skutkového
stavu, vzhľadom na tvrdenia žalobcu a námietky žalovaného a v nadväznosti predovšetkým na tvrdenia
žalobcu nebolo potrebné vykonanie ďalších dôkazov, vykonané dôkazy vyhodnotil súd prvej inštancie

podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.

44. Odvolací súd naviac je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP,

predtým § 213 ods. 1 O.s.p.).

45. Za takejto situácie odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo
veci samej ako vecne správny.

46. Odvolací súd však zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia
vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm.c/ CSP, § 391
ods. 1 CSP).

47. Súd prvej inštancie sa totiž vôbec nevyporiadal s čiastočným späťvzatím žaloby a teda neposúdil

rozsah úspechu či neúspechu toho ktorého účastníka (predtým § 142 O.s.p., teraz § 255 CSP). Naviac
pri rozhodovaní o náhrade trov konania nebral do úvahy použitie ust. § 150 O.s.p. (teraz § 257 CSP).

48. Preto bude jeho povinnosťou pri rozhodovaní dôsledne vychádzať a aplikovať vyššie uvedené
ustanovenia.

49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).