Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 17, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/271/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612210434
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7612210434.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr.

Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu N. G., D.. XX.XX.XXXX, N. Z.V., U. XX, proti
žalovaným: 1/ Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave,
Župné námestie 13 a 2/ Okresnému súdu Spišská Nová Ves, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Stará
cesta 3, o náhradu nemajetkovej ujmy a náhradu škody, o odvolaní žalobcu, ako aj žalovaných v 1.
a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 20.12.2013 č.k. 15C/30/2012-75
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 11.04.2016 okrem vyhovujúceho

výroku voči žalovanej v 1. rade. V tejto časti rozsudok m e n í tak, že žalobu voči žalovanej v 1.
rade z a m i e t a.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 5.500,- eur za obdobie od 12.03.2010
do 22.10.2010 a to vo výške 303,78 eur. Žalobu v prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania
zamietol a zamietol aj žalobu o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 1.000,- eur. Žiadnemu

z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 5.500,- eur za obdobie od 12.03.2010 do 22.10.2010 spolu v sume
330,- eur, o nároku na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 330,- eur za obdobie od 22.10.2010
až do zaplatenia a taktiež o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 1.000,- eur a nároku na
náhradu škody v sume 27,- eur. Týchto nárokov sa žalobca domáhal na základe toho, že Nálezom

Ústavného súdu SR zo dňa 10.12.2009 pod č. II. ÚS 458/2008 - 29, ktorý nadobudol právoplatnosť
11.01.2010 a vykonateľnosť 12.03.2010 mu bolo priznané finančné zadosťučinenie vo výške 5.500,- eur
voči žalovanému v 2. rade Okresnému súdu Spišská Nová Ves. Uvedený súd mu túto náhradu vyplatil
s omeškaním až dňa 22.10.2010. Z toho žalobca odvodzuje svoj nárok voči obidvom žalovaným na
náhradu škody, náhradu nemajetkovej ujmy, ako aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania tak zo sumy
5.500,- eur, ako aj zo sumy 330,- eur, ktorú vyčíslil ako úrok z omeškania za obdobie od 12.03.2010
do 22.10.2010.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že Nálezom Ústavného súdu SR č. II. ÚS 458/08-29 zo dňa 10.12.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť 11.01.2010 a vykonateľnosť 12.03.2010 bolo žalobcovi priznané finančné zadosťučinenieza prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 1C/1457/91 vo
výške 5.500,- eur, ktoré mu bol povinný vyplatiť Okresný súd Spišská Nová Ves do 2 mesiacov
od nálezu. Konštatoval, že Nález Ústavného súdu SR bol Okresnému súdu Spišská Nová Ves

doručený dňa 07.01.2010. V rovnaký deň Okresný súd Spišská Nová Ves požiadal Krajský súd v
Košiciach o pridelenie finančných prostriedkov vo výške 5.754,70 eur. Krajský súd v Košiciach požiadal
Ministerstvo spravodlivosti SR o doplnenie rozpočtu za rok 2010 v kapitole 640 - Bežné transfery
na úhradu uvedeného finančného zadosťučinenia žalobcovi dňa 08.02.2010. Finančné prostriedky
boli z Ministerstva spravodlivosti SR pridelené Okresnému súdu Spišská Nová Ves dňa 12.10.2010

a suma 5.500,- eur bola žalobcovi poukázaná na jeho adresu dňa 13.10.2010. S poukazom na
tieto skutkové závery súd prvej inštancie konštatoval, že finančné zadosťučinenie priznané žalobcovi
Nálezom Ústavného súdu SR mu bolo vyplatené a tým bol v tomto smere jeho nárok uspokojený.
Ohľadne nároku žalobcu na vyplatenie náhrady nemajetkovej ujmy uzavrel, že takýto nárok nemá
opodstatnenie s poukazom na to, že sa v prípade Okresného súdu Spišská Nová Ves jedná o záväzkový
vzťah, ktorý mu vznikol voči žalobcovi a tento sa spravuje Občianskym zákonníkom. Mal za to,

že neuhradenie dlhu nemôže byť vyhodnotené ako nesprávny úradný postup, pokiaľ orgán verejnej
moci vystupuje v záväzkovo právnom vzťahu ako dlžník. Mal za to, že takýto vzťah sa nespravuje
ustanoveniami zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Z tohto dôvodu žalobcu o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy zamietol.

4. Za dôvodný považoval súd prvej inštancie nárok žalobcu na zaplatenie sumy 303,78 eur
predstavujúcej výšku úroku z omeškania 9% ročne zo sumy 5.500,- eur za obdobie od 12.03.2010
do 22.10.2010, a to vo vzťahu k obom žalovaným. Povinnosť tejto úhrady žalovaným uložil spoločne
a nerozdielne. Zamietavý výrok ohľadne nároku na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 330,- eur
zamietol s poukazom na to, že takýto nárok nemá oporu v Slovenských právnych predpisoch.

5. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 11.04.2016 (č.l. 101 spisu) súd prvej inštancie doplnil výrok svojho
rozsudku zo dňa 20.12.2013 č.k. 15C/30/2012 - 75 o výrok: Žalobcovi nepriznáva náhradu poštovného
vo výške 10,- eur a náhradu nákladov na pohonné hmoty vo výške 17,- eur. Tento dopĺňací rozsudok
odôvodnil súd prvej inštancie tým, že vo výroku svojho rozsudku vo veci samej nerozhodol o časti nároku

na náhradu škody uplatnenej vo výške 27,- eur z titulu poštovného a z titulu nákladov na pohonné hmoty.
Tento nárok zamietol s poukazom na to, že žalobca vznik tohto nároku nepreukázal.

6. Proti rozsudku podali odvolanie tak žalobca ako žalovaní v 1. a 2. rade. Žalobca žiadal napadnutý
rozsudok zmeniť v jeho zamietavých výrokoch a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Svoje odvolanie

zakladal na tvrdení, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že v
dôvodoch rozsudku je uvedené, že žalobcovi bolo priznanie zadosťučinenia Nálezom Ústavného súdu
SR vyplatené a jeho finančné odškodnenie bolo takto uspokojené. Má však za to, že súd neuviedol,
že sa tak stalo s oneskorením a v súvislosti so vzniknutými nákladmi na poštovné a ostatné podania,

PHM motorovým vozidlom na ceste Z. - Z. D. S. s poukazom na obsah zápisnice o pojednávaní zo dňa
10.12.2013. Týmto mu bola spôsobená škoda a má za to, že táto bola aj preukázaná. Rovnako podrobne
poukázal vo svojom podaní zo dňa 15.10.2013 aj na uplatnený nárok z titulu úrokov z omeškania, čím sa
však súd bližšie nezaoberal. V rozsudku nie je uvedená lehota na vyplatenie dlžnej sumy žalovanými, čo
považuje za podraz, keďže vo svojich podaniach uvádzal do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku

a na tomto aj trvá.

7.Žalovanýv2.radeOkresnýsúdSpišskáNováVesvodvolanížiadalzmeniťvyhovujúcivýrokvovzťahu
k nemu a žalobu v tejto časti zamietnuť. Má za to, že súd sa nevyporiadal riadne s ním predloženými
dôkazmi a tieto nesprávne vyhodnotil. Má za to, že z jeho strany nedošlo k žiadnemu pochybeniu a

porušeniu zákona.

8. Žalovaná v 1. rade žiadala napadnutý rozsudok v jeho vyhovujúcom výroku vo vzťahu k nej zmeniť a
žalobu voči nej v celom rozsahu zamietnuť. Alternatívne v tejto časti rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedla, že z dôvodov napadnutého rozsudku nevyplýva

žiadne právne odôvodnenie vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku voči nej. Naopak toto obsahuje také
právne posúdenie, ktoré implikovalo potrebu zamietnutia žaloby voči žalovanej v 1. rade. V tomto smere
poukázalanaodôvodnenierozsudku,zktoréhovyplýva,ženesplneniedlhužalovanýmv2.radenemôže
byť nesprávnym úradným postupom a preto sa nárok nemôže spravovať zákonom č. 514/2003 Z.z., akoaj na to, že záväzkový vzťah vznikol medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade, z čoho žalovaná odvodzuje,
že aj podľa záverov súdu takýto vzťah neexistoval medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade. Má za to, že
jej pasívna legitimácia by bola daná iba v prípade možnosti aplikácie zákona č. 514/2003 Z.z., ktorého

aplikáciu však sám súd prvej inštancie vylúčil.

9. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (C.s.p.). Podľa
prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona zostávajú zachované.

11. Na základe toho odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho celom rozsahu, ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v spojení s dopĺňacím rozsudkom postupom podľa § 380 C.s.p. a

na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v 1. rade je dôvodné a odvolanie žalobcu a
žalovaného v 2. rade nie je dôvodné.

12. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p. keď vykonal
účastníkmi označené dôkazy, tieto vyhodnotil postupom zodpovedajúcim úprave § 132 O.s.p. Za

správne považuje odvolací súd aj jeho právne závery vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku vo vzťahu k
žalovanému v 2. rade. Má však za to, že pri jeho právnom hodnotení vyhovujúceho výroku vo vzťahu
k žalovanej v 2. rade sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia v časti, v ktorej žalobe voči tejto
žalovanej vyhovel, a to napriek svojim záverom uvedených v dôvodoch rozsudku o nedostatku pasívnej
legitimácie tejto žalovanej.

13. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca v konaní uplatnil viac samostatných nárokov, a to nárok na
zaplatenie úroku z omeškania v konkrétne vyčíslenej výške za konkrétne vymedzené obdobie, nárok na
zaplatenieanáhradynemajetkovejujmyvpeniazoch,akoajnároknanáhraduškody.Všetkytietonároky
uplatnil vo vzťahu k obidvom žalovaným, teda tak k Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom

spravodlivosti SR ako aj vo vzťahu k žalovanému v 2. rade Okresnému súdu Spišská Nová Ves. Za
takejto situácie bolo povinnosťou súdu prvej inštancie rozhodnúť o všetkých týchto nárokoch vo vzťahu
k obom žalovaným a svoje rozhodnutie presvedčivo odôvodniť ohľadne každého z týchto nárokov
osobitne, a to vo vzťahu ku každému obidvoch žalovaných.

14. Odvolací súd sa zhoduje so záverom súdu prvej inštancie, že vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že Nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 10.12.2009 č.k. II. ÚS 458/08 - 29 bol žalovaný
v 2. rade, teda Okresný súd Spišská Nová Ves zaviazaný zaplatiť žalobcovi primerané finančné
zadosťučinenie v sume 5.500,- eur v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Tento
nález nadobudol právoplatnosť dňa 11.01.2010 a vykonateľnosť dňa 12.03.2010. Žalovanému v 2. rade

takto vznikla povinnosť na základe rozhodnutia štátneho orgánu, ktorú mal splniť v uloženej lehote.
Keďže dokazovaním bolo preukázané, že k zaplateniu tohto finančného zadosťučinenia zo strany
žalovaného v 2. rade došlo až dňa 13.10.2010, dostal sa žalovaný v 2. rade s týmto plnením do
omeškania a preto správne súd prvej inštancie vyhovel žalobe vo vzťahu k žalovanému v 2. rade v časti
uplatneného úroku z omeškania za uvedené obdobie.

15. Žalovanej v 1. rade takáto povinnosť rozhodnutím ústavného súdu uložená nebola, preto sa s jej
plnením ani nemohla dostať do omeškania. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozsudku neuviedol žiadnu
skutočnosť, z ktorej by vyplývala zodpovednosť žalovanej v 1. rade za úhradu úroku z omeškania a
takúto zodpovednosť nezistil ani odvolací súd. S poukazom na tieto skutočnosti teda nemá vyhovujúci

výrok rozsudku súdu prvej inštancie voči žalovanej v 1. rade základy vo vykonanom dokazovaní, ani v
jeho právnom hodnotení.

16. Ďalšie nároky, a to nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a nárok na náhradu škody
žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 19.05.2013 (č.l. 42 spisu) jasne špecifikoval ako nárok na

náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu orgánu štátu, za ktorý považoval oneskorené
vyplatenie prisúdeného finančného odškodnenia Ústavným súdom SR. Súd prvej inštancie preto
správneskúmalzákonnépodmienkyprevzniktakejtozodpovednosti,atovovzťahukobomžalovanýma
správne v tejto otázke uzavrel, že tieto zákonné podmienky vzniku zodpovednosti žalobca nepreukázal.Odvolací súd sa zhoduje so záverom súdu prvej inštancie v tom, že samotné oneskorené vyplatenie
sumy, na ktorú bol Okresný súd Spišská Nová Ves zaviazaný, nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný
postup v zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci. Toto ustanovenie za nesprávny úradný postup považuje porušenie povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánov
verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických osôb alebo právnických osôb. Toto znenie nadväzuje na úpravu
§ 1 písm. a) tohto zákona, ktorého predmetom je úprava zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú

orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. S poukazom na tieto závery, preto považuje odvolací
súd za správny záver súdu prvej inštancie v tom, že omeškanie s vyplatením peňažnej sumy, na ktorú bol
Okresný súd Spišská Nová Ves zaviazaný rozhodnutím iného orgánu štátu, nie je jeho postup v rámci
výkonu verejnej moci, a preto nepripadá do úvahy ani zodpovednosť štátu (za ktorý v zmysle zákona
koná Ministerstvo spravodlivosti SR) tak za škodu ako ani za nemajetkovú ujmu.

17. Konštrukcia zodpovednosti štátu podľa tohto právneho predpisu vylučuje priamu zodpovednosť za
škodu, ako aj náhradu nemajetkovej ujmy konkrétneho orgánu štátu, teda aj žalovaného v 2. rade.

18. S poukazom na tieto dôvody považuje odvolací súd za správne výroky rozsudku súdu prvej inštancie
v jeho zamietavých výrokoch ohľadne nároku na náhradu škody ako aj nemajetkovej ujmy, a preto s ust.

§ 387 ods. 1 C.s.p. v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

19. Za nedôvodnú považuje odvolací súd odvolaciu námietku žalobcu ohľadne neurčenia lehoty na
splnenie povinnosti. Keďže súd prvej inštancie vo výroku rozsudku neuviedol konkrétnu lehotu na
splnenie uloženej povinnosti, platí zákonná lehota vyplývajúca z ust. § 160 ods. 1 O.s.p., podľa ktorej je

povinnosť uloženú súdom potrebné splniť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

20. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. Neúspešnému žalobcovi v odvolacom konaní náhrada trov odvolacieho konania nepatrí
a žalovaným odvolacie trovy nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).