Rozsudok Judgement was issued on Thursday, May 17, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/298/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414207150
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1414207150.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z: predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov

senátu: JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik
Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený JUDr. Vladimírom
Kánom, advokátom, so sídlom Námestie Martina Benku 9-C1, Bratislava, proti žalovanej: R.. Y. Z., X.
XXXX/XX, XXX XX Z., zastúpená JUDr. Jaroslav Brada, Dunajská 58, 811 08 Bratislava, v konaní o
zaplatenie 50,70 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
IV. zo dňa 01. júla 2015, č.k. 8C/298/2014-61, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 01. júla 2015, č.k. 8C/298/2014-61 v časti,

vktorejsúdprvejinštancieuložilžalovanejpovinnosťzaplatiťžalobcovi50,70€asúčasnevčasti,vktorej
súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcu z
náhrady súdneho poplatku za žalobu vo výške 16,50 € a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške
89,13 € na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Vladimíra Kána, advokáta, p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom zo dňa 01.07.2015, č.k. 8C/298/2014-61 uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi 50,70 €. Súčasne súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť

žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady súdneho poplatku za žalobu vo výške 16,50
€ a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 89,13 €, na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr.
Vladimíra Kána, advokáta, so sídlom Námestie Martina Benku 9-C1, Bratislava, vedený v M. M., F..M..,
č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: M. XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXX, všetko do troch dní
od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej

inštancie domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu 50,70 €, nakoľko žalovaná sa v
dopravnom prostriedku žalobcu na výzvu revízora nepreukázala platným cestovným lístkom. Súd prvej
inštancie vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 30Ro/674/2014-10 zo dňa 15.07.2014, voči ktorému podala
žalovaná dňa 18.11.2014 odpor. Odpor odôvodnila tým, že dňa 04.09.2013 v čase po sedemnástej
hodine, žalovaná cestovala linkou č. 6 zo zastávky Jesenského, smer Karlova Ves. Cestovný lístok si
zakúpila zaslaním SMS správy na tel. č. 1100. S takto zakúpeným (a v dobrej viere, že aj platným)
cestovným lístkom žalovaná nastúpila na spoj č. 6 v smere do Karlovej Vsi. Cestovný lístok si zakúpila

presne podľa pokynov informačného materiálu žalobcu, a to odoslaním prázdnej SMS na telefónne
číslo 1100. Po odoslaní SMS žalovaná čakala na potvrdzujúcu správu, resp. na doručenie cestovného
lístka, ktorý neprišiel ani po cca 2 minútach čakania. Po príchode spoja - električky č. 6 žalovaná na
túto v dobrej viere, že má riadne zakúpený cestovný lístok, nastúpila. Ihneď po nastúpení do električkyzačala revízia cestovných lístkov, vykonávaná revízorom č. 42, ktorý žalovanú kontroloval, ako prvú
osobu v električke - táto skutočnosť je jasne zdokumentovaná na nelegálne vyhotovovanom zvukovom
zázname, ktorý tento zamestnanec žalobcu vyhotovoval počas celej doby revízie. Žalovaná sa ihneď

preukázala mobilným telefónnym zariadením, z ktorého bolo zrejmé, že so značným časovým
predstihom odosielala SMS na tel. č. 1100. Napriek uvedenému jej revízor oznámil, že nemá
platný cestovný lístok a požadoval zaplatenie pokuty. Toto samozrejme odmietla, nakoľko mala
riadne zakúpený cestovný lístok, a to presne v zmysle pokynov žalobcu - teda odoslaním prázdnej SMS
na číslo 1100. Spolu s revízorom žalovaná čakala na doručenie cestovného lístka, ktorý jej neprišiel, ani

po viac ako 10 minútovom čakaní. Po tejto udalosti žalovaná do podateľne žalobcu podala „Žiadosť o
odpustenie pokuty/Nesúhlas s uložením pokuty'' kde podrobne opísala skutočnosti predchádzajúceho
dňa, vrátane podrobného opisu zlyhania informačného systému žalobcu, prostredníctvom ktorého si
zakúpila cestovný lístok v predchádzajúci deň. Dňa 18.09.2013 bol žalovanej doručený list
od žalobcu, ktorým jej bolo oznámené, že jej sťažnosť je považovaná za neopodstatnenú, nakoľko
pri cestovaní MHD dňa 04.09.2013 nedodržala podmienky použitia SMS cestovného lístka, a teda

nepredložila ku kontrole platný cestovný lístok, čím porušila § 14 ods. 1 písm. d) zák. NR SR č.
56/2012 Z.z. o cestnej doprave. V odpore žalovaná ďalej namietala nesúlad medzi časovými údajmi
začatia revízie cestovných lístkov, údajmi mobilného operátora o vybavení žiadosti o
kúpu cestovného lístka a údajmi z konkrétneho mobilného zariadenia. Žalovaná má za to, že dodržala
podmienky určené prepravným poriadkom žalobcu (napriek tomu, že nemala možnosť s ním ani s jeho

výňatkom oboznámiť). Prepravný poriadok žalobcu hovorí, že cestujúci je povinný zakúpiť si cestovný
lístok pred prepravou, že tak môže učiniť formou SMS a je povinný toto komunikačné zariadenie
predložiť na kontrolu platnosti revízorovi. Prepravný poriadok žalobcu nikde nehovorí, že cestujúci je
povinný čakať na prijatie potvrdzujúcej SMS. S ohľadom na vyššie uvedený skutkový stav navrhla, aby
súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu,

nahradiť žalovanej trovy právneho zastúpenia a trovy konania. K odporu sa písomným podaním zo
dňa 14.01.2015 vyjadril žalobca, v ktorom uviedol, že tvrdenia žalovanej považuje za bezpredmetné a
účelové, v snahe vyhnúť sa uhradeniu dlžnej sumy. Žalovaná sa dňa 04.09.2013 nepreukázala na
výzvu revízora pri cestovaní linkou č. 6 mestskej hromadnej dopravy v Bratislave platným cestovným
lístkom, v dôsledku čoho jej bola následne uložená v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku mestskej

hromadnej dopravy v Bratislave povinnosť zaplatiť dopravcovi cestovné a úhradu vo výške sto násobku
základného cestovného bez príplatkov a zliav v zmysle čl. 13 ods. 9 prvá veta Tarify MHD: „Cestujúci
je povinný nastúpiť do prepravného prostriedku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave s už prijatým
platným SMS cestovným lístkom na mobilnom komunikačnom zariadení t.j. MKZ.“ V zmysle čl. 3 ods.
2 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave (ďalej ako „Prepravný poriadok“)

má cestujúci povinnosť oboznámiť sa s ponukou a pravidlami prepravných služieb ešte pred začatím
prepravy. Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou žalovanej bolo oboznámiť sa s podmienkami
cestovania v dopravných prostriedkoch mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, ešte pred nástupom
do týchto dopravných prostriedkov, pričom informácie ohľadom povinností cestujúcich sú k
dispozícii nielen na zastávkach, ale v prípade, že na danej zastávke nie sú vytvorené podmienky na ich

zverejnenie, žalovaná mala možnosť oboznámiť sa s nimi v predajniach cestovných lístkov dopravcu
alebo v sídle dopravcu a taktiež na internetovej stránke dopravcu. Je na vlastnom odbornom posúdení
a zvážení Dopravného podniku Bratislava, a.s., ktoré zastávky považuje za také, pri ktorých sú splnené
podmienky na zverejnenie vyššie uvedených poriadkov a také, ktoré tieto podmienky nespĺňajú. Kontrola
cestovných lístkov sa začala vykonávať dňa 04.09.2013 na linke MHD č. 6 presne o 17:00 hod., to

znamená,žeautobuszozastávkyodchádzalminimálneminútupredoznačenímkontrolnéhocestovného
lístka revízorom, ktorý je pripojený k hláseniu o porušení prepravných a tarifných podmienok č. 915843.
Výkon kontroly tarifného vybavenia cestujúceho revízorom, prebieha tak, že ešte pred nástupom do
vozidla si revízor manuálne nastaví v čítačke príslušné tarifné pásmo, v ktorom sa práve nachádza.
Ďalej nasleduje prihlásenie u vodiča X. kľúčom, ktorý vloží do palubného počítača a súčasne

z neho zistí prípadné meškanie vozidla MHD. Automatické zablokovanie označovačov vo vozidle MHD
nasleduje až po splnení kumulatívnych podmienok, ktorými sú: 1) vozidlo MHD prejde od zastávky
minimálne 20 metrov 2) od zatvorenia všetkých dverí na vozidle a od odchodu zo zastávky prejde
minimálne15sekúnd.Proceszablokovaniaoznačovačajeautomatizovanýazablokovanieoznačovačov
nemôže ovplyvniť ani revízor, ani vodič. Na základe vyššie uvedeného je teda jednoznačné, že SMS

lístok žalovanej nebol v čase kontroly (t.j. o 17:00 hod.) platný, nakoľko SMS cestovný lístok bol platný v
časeod17:01:34hod.do18:11:34hod.Tútoskutočnosťpotvrdilaajžalovaná.Vzmyslečl.13ods.9prvá
veta Tarify MHD: „Cestujúci je povinný nastúpiť do vozidla už s prijatým platným SMS cestovným lístkom
na MKZ (mobilnom komunikačnom zariadení)“. V zmysle čl. 13 ods. 11 Tarify MHD: „SMS cestovný lístokje neplatný, ak nenastala doba jeho platnosti.“ V zmysle uvedeného bolo nepochybné, že žalovaná sa
dňa 04.09.2013 nepreukázala na výzvu revízora pri cestovaní linkou č. 6 mestskej hromadnej dopravy v
Bratislave platným cestovným lístkom, v dôsledku čoho jej bola následne uložená v zmysle čl. 6

PrepravnéhoporiadkumestskejhromadnejdopravyvBratislavepovinnosť,zaplatiťdopravcovicestovné
a úhradu vo výške sto násobku základného cestovného bez príplatkov a zliav. Na pojednávaniach
konaných v dňoch 29.04.2015 a 01.07.2015 sa nezúčastnil žalobca, svoju neúčasť neospravedlnil,
z toho dôvodu súd vec prejednal v zmysle § 101 ods. 2 OSP v neprítomnosti
žalovanej. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z hlásenia o porušení tarifných a

prepravných podmienok zo dňa 04.09.2013, z ktorého zistil, že žalovaná sa v uvedený deň na linke č. 6
navýzvurevízoranepreukázalaplatnýmcestovnýmlístkom(cestovalabezplatnéhocestovnéholístka)a
odmietla zaplatiť cestovné a úhradu za cestovanie bez platného cestovného lístka. Súd prvej inštancie v
rámci dokazovania vyžiadal od mobilného operátora oznámenie, kedy bola dňa 04.09.2013 okolo 17:00
hod odoslaná SMS z telefónneho čísla XXXX XXX XXX na skrátené číslo 1100 za účelom zakúpenia
cestovného lístka na MHD v Bratislave. Z odpovede mobilného operátora vyplýva, že uvedená SMS bola

z konkrétneho tel. čísla odoslaná o 17:00, bez udania sekúnd, nakoľko tento údaj sa nearchivuje. Keďže
vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná cestovala v dopravnom prostriedku žalobcu,
pričom na výzvu revízora sa nepreukázala platným cestovným lístkom, vznikla jej v zmysle citovaných
ustanovení zákona, Tarify a Prepravného poriadku povinnosť zaplatiť cestovné vo výške 0,70 € a úhradu
50,- €. Žalovaná túto sumu do dnešného dňa neuhradila, preto jej súd prvej inštancie uložil povinnosť

zaplatiť ju žalobcovi. Žalovaná porušila čl. 13 ods. 9 prvá veta Tarify MHD, podľa ktorého cestujúci je
povinný nastúpiť do vozidla už s prijatým platným SMS cestovným lístkom na mobilné komunikačné
zariadenie a keďže nenastala platnosť zakúpeného cestovného lístka, tento bol v zmysle čl. 13 ods. 11
tarify MHD neplatný. Dokazovaním bolo preukázané, že prázdnu SMS na skrátené číslo 1100, za účelom
zakúpenia cestovného lístka žalovaná odoslala v čase medzi 17:00 a 17:01 hod, čo korešponduje s

vyjadrením žalobcu, že požiadavka na lístok bola prijatá o 17:00:34 hod. a na základe tejto požiadavky
bol vystavený SMS cestovný lístok s platnosťou od 17:01:34 hod. Teda v čase vykonávania kontroly
cestovných lístkov, ktorá začala o 17:00:54 hod. nemala žalovaná platný cestovný lístok.
O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku v spojení s § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žalovanej, ako neúspešnej

strane sporu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady súdneho
poplatku za žalobu vo výške 16,50 € a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 89,13 € na účet
právneho zástupcu žalobcu s poukazom na § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Čo sa týka
samotnej výšky trov právneho zastúpenia, žalobcovi bola súdom prvej inštancie priznaná náhrada za 3
úkony právnej služby po 16,60 € + 20% DPH (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby, 3.

vyjadrenie k odporu) a 1x režijný paušál po 8,04, €, 2x režijný paušál 8,93 €+ 20 % DPH.

3. Proti napadnutému rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho
zástupcu odvolanie žalovaná, ktorá namietala v prvom rade skutočnosť, že nebolo započítané, čo
už bolo zaplatené. Žalovaná zaplatila za SMS cestovný lístok sumu 1,- €. Následne zaplatila ďalšie

peniaze, ktoré boli od nej podvodne vylákané, a to konkrétne 0,20 € za duplikát cestovného lístka.
Pokiaľ tieto cestovné lístky neboli uznané a žalovaná je povinná zaplatiť cestovné a pokutu, akoby
cestovný lístok nebola vôbec zakúpila, žalovaná tvrdila, že ide o bezdôvodné obohatenie žalobcu.
Táto kompenzačná námietka bola vznesená niekoľkokrát. Žalobca vedel a vie, že sa bezdôvodne
obohatil na úkor žalovanej. Jeho právny zástupca to vie a rovnako tak to vedel aj sudca súdu prvej

inštancie. Žiadala nepriznať náhradu trov konania žiadnej zo strán. Ďalej žalovaná namietala, že súd
prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil. Ustanovením § 205 ods. 2 písm. a) OSP
argumentovala žalovaná najmä z dôvodu, že toto ustanovenie odkazuje na § 221 ods. 1 OSP, kde
písm. f), ktoré v zmysle ustálenej judikatúry jednoznačne zahŕňa aj to, že právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia je súčasťou práva na spravodlivý proces. Súd vo svojom rozhodnutí musí odpovedať na

všetky právne významné otázky. V zmysle § 118 ods. 2 OSP „... predseda senátu alebo samosudca ...
uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia strán sporu je možné považovať za zhodné, ktoré
právnevýznamnéskutkovétvrdeniazostalisporné..."Bezohľadunato,čovyhodnotilsúdprvejinštancie
ako sporné, je potrebné uviesť, že cestovné bolo riadne zaplatené. Ak táto platba nebola uznaná ako
zaplatenie cestovného, mala byť posúdená, ako bezdôvodné obohatenie. Ak tu existuje bezdôvodné

obohatenie, potom tu musí existovať aj nárok na jeho vydanie. Zaplatenie čiastok zodpovedajúcich
cestovnému a vydaniu duplikátu cestovného lístka žalovaná tvrdila aj žalobcovi. Na tomto tvrdení
zotrvala počas celého sporu, vrátane konania pred súdom prvej inštancie. S týmto tvrdením žalovanej
sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal. Žalovaná v priebehu konania uplatnila kompenzačnúnámietku podľa § 98 druhá veta OSP do výšky žalobcom žalovaného nároku, ktorou sa súd prvej
inštancie nezaoberal a ani sa s ňou nevysporiadal v odôvodnení rozsudku. Súd rozhoduje o prejave
žalovaného, ktorým uplatňuje proti žalobcovi pohľadávku na započítanie vo výroku rozsudku, len vtedy,

ak je pohľadávka uplatnená žalovaným na započítanie vyššia, ako pohľadávka uplatnená žalobcom.
Ak žalovaný nenavrhuje, aby mu bolo prisúdené viac, než uplatnil žalobca, nemožno takýto jeho prejav
považovať za vzájomný návrh v zmysle § 98 OSP, ale je len obranou proti žalobe žalobcu a súd
sa s ňou vysporiada len v odôvodnení rozsudku. (ZSP 59/2003). Súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia na str. 3 konštatoval, že „zistil že žalovaná odmietla zaplatiť cestovné", čo je v

priamom rozpore s vykonaným dokazovaním. Uvedené konštatovanie súdu prvej inštancie, ktoré má
charakter právneho záveru súdu, je arbitrárne a neprehľadné a vo svojej podstate môže predstavovať
porušenie princípu zákazu „denegatio iustitie", ktorý je neoddeliteľnou súčasťou všeobecne uznávaných
princípov právneho štátu. Pokiaľ súd v odôvodnení rozsudku len konštatuje nejaké zistenie, a to bez
náležitého odôvodnenia, o čo toto skutkové zistenie oprel, aké právne úvahy ho viedli k jeho rozhodnutiu,
nepreskúmal komplexne procesné a hmotné námietky, postupoval nedôsledne, a tým porušil právo

žalovanej domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (I. ÚS 2/081). Všeobecný súd by nemal byť vo
svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný, t.j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné
ajehoargumentymusiapodporiťpríslušnýzáver.Súčasnemusídbaťtiežnajehocelkovúpresvedčivosť,
teda, inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku

ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné,
racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. V prípade, keď sú právne závery
v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej
interpretácii súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba také rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 243/07 z 19. júna
2008). Ďalej žalovaná namietala, že súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy. Ustanovením
§ 205 ods. 2 písm. c) argumentovala žalovaná najmä z toho dôvodu, že súd prvej inštancie vôbec
nevykonal dôkazy ohľadne zaplatenia cestovného a duplikátu za cestovný lístok. Následne tieto dôkazy
nemohol vziať do úvahy. Na podklade takto nedostatočne zisteného skutkového stavu v dôsledku

nevykonania navrhovaných dôkazov bolo následne vydané rozhodnutie, ktoré je nesprávne. Žalovaná
žiadala vykonať dôkaz - fotodokumentáciu zastávky na Jesenského ul. v smere do Karlovej Vsi, na
ktorej vôbec nie sú vytvorené podmienky, aby sa tu spotrebiteľ mohol oboznámiť s cestovným poriadkom
žalobcu, resp. aby sa tu nachádzali aspoň nejaké relevantné informácie o možnostiach
zakúpenia cestovného lístka a o sankciách uplatňovaných žalobcom. Ani tento dôkaz nebol vykonaný.

Rovnako tak nebol vykonaný výsluch revízora, ktorý od žalovanej podvodným spôsobom vylákal ďalšie
finančné prostriedky v prospech žalobcu, ktoré súd prvej inštancie „opomenul" započítať. V závere
svojho odvolania žalovaná namietala, že súd prvej inštancie neaplikoval ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách a ochrane spotrebiteľa. Ustanoveniami § 205 ods. 2 písm. d) OSP a § 205 ods. 2 písm. f) OSP
žalovaná argumentovala okrem už vyššie uvádzaných skutočností, najmä preto, že súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a zároveň rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná tvrdila, že sa tu
jedná o spotrebiteľský vzťah. Žalobca mätie cestujúcich svojimi výveskami, kde hovorí, iba to, že majú
zaslať SMS a zámerne zamlčuje, že je potrebné vyčkať na potvrdzujúcu SMS. Žalobca v Tarife tvrdí, že
cestujúcijeoprávnenýnastúpiťdovozidlalensprijatýmplatnýmSMScestovnýmlístkomanavýveskách

tvrdí, že zakúpiť SMS cestovný lístok je možné odoslaním prázdnej SMS na telefónne číslo 1100. Ak by
sa žalovaná aj oboznámila s oboma týmito zneniami, ako má ona, ako spotrebiteľ posúdiť, kedy žalobca
klame a zavádza a kedy sú jeho pokyny záväzné a správne. Pri výklade takto zmätočne podávaných
informácií v zmysle zákona je potrebné uplatniť výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. S týmto
tvrdením žalovanej sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal. Skutočnosť je taká, že dňa 04.09.2013

v čase po sedemnástej hodine žalovaná cestovala linkou č. 6 zo zastávky Jesenského smer Karlova
Ves. Cestovný lístok si zakúpila zaslaním SMS správy na tel. č. 1100. Keďže služby MHD využíva
len výnimočne, pred cestou sa oboznámila s možnosťami a cenami cestovných lístkov, a
to konkrétne z „vývesky" žalobcu s názvom „Ceny vybraných cestovných lístkov ... ". Tento informačný
materiál, ktorým sa v dobrej viere riadila, okrem iného uvádzal: Cestovné lístky na jednu cestu s časovou

platnosťou: 70 minút - SMS cestovný lístok (odoslať prázdnu SMS na telefónne číslo 1100). S takto
zakúpeným (a v dobrej viere, že aj platným) cestovným lístkom žalovaná nastúpila na spoj č. 6 v smere
do Karlovej Vsi. Cestovný lístok si zakúpila presne podľa pokynov informačného materiálu žalobcu, a to
odoslaním prázdnej SMS na telefónne číslo 1100. Po odoslaní SMS žalovaná čakala na potvrdzujúcusprávu, resp. na doručenie cestovného lístka, ktorý neprišiel ani po cca 2 minútach čakania. Po príchode
spoja - električky č. 6 žalovaná na túto v dobrej viere, že má riadne zakúpený cestovný lístok, nastúpila.
Keďžežalovanájespotrebiteľom,avjejkonaníjezrejmádobrávieravsprávnosťsvojhokonania,pričom

jej konanie je v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalobcu, ktorého pokynmi sa riadila, toto konanie
nemalo byť posúdené ako konanie v rozpore s predpismi žalobcu. Mal tu byť použitý výklad, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší. Žalovaná, ako občasný cestujúci nepoznala dobre predpisy žalobcu. To je
pravda. V súvislosti s tým, žalovaná poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 16. januára 2013, sp.zn. 6MCdo 9/2012, ktorý hovorí, že použitie princípu „ignorantia iuris

non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch v neprospech
spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti
prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje
na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc
z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu,
odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa.

Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť mu nemôže byť na ujmu.
Na základe uvedených skutočností žalovaná žiada odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že
žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne a uloží žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej trovy konania.
V prípade, ak odvolací súd tomuto návrhu nevyhovie, žalovaná navrhuje, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 49,50 € s tým, že žiadna zo strán sporu

nemá nárok na náhradu trov konania. V prípade, ak odvolací súd ani tomuto návrhu nevyhovie, žalovaná
navrhuje, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. K odvolaniu žalovanej podal vyjadrenie žalobca, ktorý uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie
dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne právne vec posúdil. Tvrdenia žalovanej uvedené

v odvolaní považuje za bezpredmetné a nevzťahujúce sa k predmetu tohto konania. Zároveň si
dovoľuje poukázať na skutočnosť, že žalovaná počas celého súdneho konania nepredložila žiadne
dôkazy, ktoré by akýmkoľvek spochybňovali nárok žalobcu. Žalobca upozornil, že sa v plnom rozsahu
pridržiava všetkých svojich písomných podaní, a to najmä svojho písomného podania zo dňa 29.12.2014
označeného ako „Vyjadrenie žalobcu k odporu". Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca

žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil, a priznal žalobcovi trovy odvolacieho konania vo
výške 29,99 € (1 úkon - vyjadrenie žalobcu k odvolaniu - 16,60 € + DPH, 1 režijný paušál - 8,39
€ + DPH).

5. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380

ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné
podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa
17.05.2017 (§ 378 C.s.p., § 219 ods. 3 C.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci,

právny zástupca žalobcu, právny zástupca žalovanej upovedomení zákonným spôsobom.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a keďže sa stotožňuje
s dôvodmi napadnutého rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody
neobsahuje (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.).

7. Na doplnenie odvolací súd iba zopakuje, že dokazovaním v konaní pred súdom prvej inštancie
bolo preukázané, že žalovaná prázdnu SMS na skrátené číslo 1100, za účelom zakúpenia cestovného
lístka odoslala v čase medzi 17:00 a 17:01 hod, čo korešponduje aj s vyjadrením žalobcu (ako aj
s vyjadrením mobilného operátora), takže podľa evidencie žalobcu požiadavka na lístok bola prijatá

o 17:00:34 hod, a na základe tejto požiadavky bol vystavený SMS cestovný lístok s platnosťou od
17:01:34 hod do 18:11:34 hod. Teda v čase vykonávania kontroly cestovných lístkov, ktorá začala
o 17:00:54 hod. nemala žalovaná platný cestovný lístok. Tieto skutočnosti boli v konaní pred súdom
prvej inštancie preukázané. Pokiaľ ide o argument žalovanej ohľadom skutočnosti, že nemala možnosť
sa oboznámiť s podmienkami cestovania v dopravných prostriedkoch mestskej hromadnej dopravy

v Bratislave, ešte pred nástupom do dopravného prostriedku, v tejto súvislosti odvolací súd uvádza,
že tieto argumenty žalovanej neobstoja, nakoľko pokiaľ žalovaná, ako cestujúca nastúpi do vozidla
mestskej hromadnej dopravy, tak platí, že Prepravný poriadok mestskej hromadnej dopravy, Tarifa
mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a cestovné poriadky sú verejným návrhom žalobcu nauzavretie zmluvy o preprave, tak ako to uviedol žalobca vo svojom vyjadrení k odporu, a z tohto dôvodu,
žalovaná nastúpením do vozidla mestskej hromadnej dopravy s uvedenými podmienkami a pravidlami
súhlasila, nakoľko došlo k uzavretiu zmluvy o preprave osôb. Tým, že žalovaná nastúpila do vozidla

Mestskej hromadnej dopravy, mala povinnosť oboznámiť sa s podmienkami cestovania, ktoré sú jednak
zverejnené na zastávkach a v prípade, že zverejnené na zastávkach nie sú, je možné sa s týmito
oboznámiť napríklad na internetovej stránke dopravcu. Žalovaná mala možnosť rozhodnúť sa, či využije
uvedenú zmluvu o preprave osôb s vyššie uvedenými podmienkami. Vzhľadom na to, že žalovaná
nastúpila do dopravného prostriedku došlo k uzavretiu zmluvy o preprave osôb, a tým aj pristúpila k

podmienkam prepravy, ktorými bola počas celej prepravy viazaná (t.j. Prepravný poriadok mestskej
hromadnej dopravy v Bratislave, Tarifa mestskej hromadnej dopravy v Bratislave). Z uvedeného potom
možno ustáliť záver, že žalovaná porušila čl. 13 ods. 9 tarify mestskej hromadnej dopravy, nakoľko
nastúpila do dopravného prostriedku v čase, keď ešte nemala potvrdzujúcu SMS o zakúpení cestovného
lístka. Na základe uvedeného potom argumenty obsiahnuté v odvolaní žalovanej neobstoja. Pokiaľ
ide o námietky žalovanej uvedené v odvolaní, ohľadom započítania kompenzačnej námietky vo výške

1,- €, t.j. SMS cestovný lístok a vo výške 0,20 centov, za duplikát cestovného lístka, v tejto súvislosti
odvolací súd uvádza, že žalovaná počas celého konania na súde prvej inštancie tieto sumy nevyčíslila
(v odpore síce na ne poukázala, avšak bez uvedenia konkrétnej výšky). Z obsahu spisu vyplýva, že
v konaní pred súdom prvej inštancie žalovaná nenamietla kompenzačnú námietku, a to ani v rámci
výsluchu na pojednávaní v konaní pred súdom, ani v rámci podaného odporu. Na základe uvedeného

potom tieto skutočnosti v rámci odvolania nemôžu byť riešené, ani vysporiadané. Pokiaľ má žalovaná
za to, že žalobca sa bezdôvodne obohatil vo výške 1,20 € má právo podať si samostatnú žalobu o
vydanie bezdôvodného obohatenia, samozrejme, za predpokladu, že uvedené skutočnosti potrebné pre
priznanie bezdôvodného obohatenia preukáže v konaní pred súdom. Na základe uvedeného potom
odvolací súd, ani k tejto námietke odvolateľky neprihliadol. Pokiaľ ide o argument žalovanej, že ide

o spotrebiteľskú zmluvu, pričom súčasne poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vo veci vedenej pod sp.zn. 6M Cdo 9/2012 k tomuto odvolací súd uvádza, že najvyšší
súd v rámci svojho rozhodnutia poukázal na to, že: „vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych
vzťahov k realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka podrobnej,
(až detailnej) znalosti právnych predpisov (akým je v danej veci zákon o bankách)

zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v
tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu.“ S týmto sa odvolací súd stotožňuje, avšak v danom prípade
uvedené rozhodnutie nie je aplikovateľné s poukazom na skutočnosť, že pri uzavretí zmluvy o preprave
(pri nástupe cestujúceho do dopravného prostriedku mestskej hromadnej dopravy), má podľa názoru
odvolacieho súdu aj každý spotrebiteľ vedieť, že predtým, ako vstúpi do dopravného prostriedku musí

mať zakúpený cestovný lístok. Z opisu skutkového stavu je nepochybné, že žalovaná si cestovný lístok
musela zakúpiť (SMS odoslať), buď pri nástupe do dopravného prostriedku, respektíve už priamo v čase,
keď bola v dopravnom prostriedku mestskej hromadnej dopravy, nakoľko uplynulo približne 20 sekúnd
od momentu, kedy bola zo strany žalovanej odoslaná SMS až do momentu, kedy došlo k následnej
kontrole žalovanej zo strany žalobcu. Je nepochybné, že od nástupu do dopravného prostriedku platia

určité pravidlá na to, aby mohlo dôjsť ku kontrole zo strany revízora (výkon kontroly tarifného vybavenia
cestujúceho revízorom, prebieha tak, že ešte pred nástupom do vozidla si revízor manuálne nastaví
v čítačke príslušné tarifné pásmo, v ktorom sa práve nachádza, ďalej nasleduje prihlásenie u vodiča
X. kľúčom, ktorý vloží do palubného počítača a súčasne z neho zistí prípadné meškanie vozidla
MHD. Automatické zablokovanie označovačov vo vozidle MHD nasleduje až po splnení kumulatívnych

podmienok, ktorými sú: 1) vozidlo MHD prejde od zastávky minimálne 20 metrov 2) od zatvorenia
všetkých dverí na vozidle a od odchodu zo zastávky prejde minimálne 15 sekúnd. Proces zablokovania
označovača je automatizovaný a zablokovanie označovačov nemôže ovplyvniť ani revízor ani vodič,
pričom s poukazom na krátky časový úsek medzi kúpou lístka, respektíve odoslaním SMS správy
za účelom kúpy cestovného lístka a následnou kontrolou zo strany revízora je zrejmé, že žalovaná

si tento cestovný lístok kúpila neskoro. Cestovanie v dopravnom prostriedku mestskej hromadnej
dopravy je podľa názoru odvolacieho súdu každodennou vecou a je všeobecne známe, že bez kúpy
cestovného lístka (bez potvrdenia SMS správy), nie je možné cestovať v dopravnom prostriedku v
mestskej hromadnej dopravy. Preto uvedené konanie žalovanej nebolo možné vyhodnotiť, ako konanie
spotrebiteľa, nakoľko spotrebiteľ má v každom spotrebiteľskom vzťahu nielen práva, ale aj povinnosti,

(ktoré si v tomto prípade žalovaná nesplnila), a preto nie je možné k uvedenému argumentu žalovanej
prihliadnuť.8. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva
účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný
dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale

len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo
sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).

9. Žalovaná podala odvolanie aj voči trovám konania, avšak svoje odvolanie ničím neodôvodnila, pokiaľ
ide o výšku priznaných trov. V rámci svojho odvolania iba uviedla, že pokiaľ odvolací súd potvrdí nárok
žalobcu žiada, aby trovy konania nepriznal žiadnej zo strán. Odvolací súd má za to, že odvolateľka svoj
návrh týkajúci sa trov konania ničím neodôvodnila, pričom je potrebné zdôrazniť, že podľa § 142 ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku (platného a účinného v čase vydania rozsudku) účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu. Zásada priznania nároku na náhradu trov
konania sa riadi úspechom v danom spore. Je nepochybné, že žalobca bol v konaní úspešný, pričom

súd prvej inštancie, ani odvolací súd nevzhliadol dôvody hodné osobitné zreteľa (ani ich odvolateľka
neuviedla), na základe ktorých by súd žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal (§ 257
CSP). V tejto súvislosti potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku a náhrade trov
konania, ako vecne a práve správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.).

10. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal
dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na
odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto
preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľka, ani

nevzniesla žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po
výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA
ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo
veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

11. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1, v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešní, vznikol mu nárok
na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§

435 C.s.p.).