Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Ján Slebodník
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/398/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714217159
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7714217159.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v spore žalobcu Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.,
Dostojevského rad č. 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému T.L. T.L., C.. XX.XX.XXXX, S.
B.L., P.. B. XXXX/XXX, o povolenie obnovy konania vo veci 16C/84/2012, o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Michalovce, č.k. 10C/193/2014-93 z 9.2.2016
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že obnovu konania
Okresného súdu Michalovce 16C/84/2012 povolil a že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na
trovách konania sumu 99,50 € titulom zaplateného súdneho poplatku a sumu 129,32 € titulom náhrady
cestovného, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
2. Súd vychádzal z toho, že po zrušení rozsudku Okresného súdu Michalovce 8T/40/2008 bolo vo
veci vytýčené nové pojednávanie dňa 31.05.2013, avšak už pod novou sp. zn. 8T/1/2012, na ktorom
boli nariadené nové znalecké dokazovania vychádzajúc z právneho názoru Najvyššieho súdu SR.
Do konania bol pribratý znalec Ústav súdneho inžinierstva v Žiline, za účasti ktorého bol vykonaný
aj vyšetrovací pokus. V zmysle záverov tohto nového znaleckého posudku bolo preukázané, že
pôvodne obžalovaný W. S. nijakým spôsobom nezavinil dopravnú nehodu dňa 09.07.2012 a rozsudkom
8T/1/2012 zo dňa 18.03.2014 bol preto spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Michalovce
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť
práve dňa 09.07.2007 oslobodený. Rozsudok OS Michalovce 8T/1/2012 po odmietnutom odvolaní
prokurátora rozhodnutím KS Košice 8To/64/2014 nadobudol právoplatnosť. Počas celého trestného
konania vedeného pred Okresným súdom Michalovce bol poškodený T. T. zastúpený splnomocnencom
Q.. D. N. a počas celého konania mu prostredníctvom tohto splnomocnenca boli doručované listiny
o priebehu trestného konania, keďže T. T. sa pripojil v trestnom konaní v rámci adhézneho konania
so svojim nárokom na náhradu škody. T. T. boli takto známe výsledky nového dokazovania, teda
znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline ako aj výsledky vyšetrovacieho pokusu, z ktorých
vyplynulo, že W. S. nijakým spôsobom nezavinil dopravnú nehodu dňa 09.07.2007. Ani T. T. X. Q.. N.
počas celého konania 16C/84/2012 tieto skutočnosti konajúcej sudkyni vo veci neoznámili. T. T. mal tiež
vedomosť o vytýčenom pojednávaní na deň 16.09.2014, ktorého sa však jeho zástupca ani žalovaný
nezúčastnili a na tomto pojednávaní bolo rozhodnutie 8T/1/2012 zo dňa 18.03.2014 potvrdené. Ani
žalovaný ani jeho právny zástupca neinformovali súd v konaní 16C/84/2012 o oslobodzujúcom rozsudku
8T/1/2012 zo dňa 18.03.2014 i keď tento nebol ešte právoplatný. Ďalej žalobca uviedol, že nedisponoval
týmito rozhodnutiami súdu, keďže v trestnom konaní nebol jeho účastníkom. Okresný súd Michalovce
tak v konaní 16C/84/2012 dňa 03.04.2013 zaviazal Slovenskú autobusovú dopravu Michalovce, a.s. so
sídlom Lastomírska 1, Michalovce a označenú žalovanú v 2. rade Allianz - Slovenskú poisťovňu, a.s. so
sídlom Dostojevského rad č. 4, Bratislava zaplatiť T. T. titulom bolestného 8.373,12 eur do troch dní odprávoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti nárok T. T. na náhradu bolestného zamietol. Predmetné
rozhodnutie spolu s opravným uznesením nadobudlo právoplatnosť 19.7.2013 a stalo sa vykonateľným
dňa23.7.2013,nazákladečohožalovanýv2.radepoukázalnaúčetT.T.súdompriznanúsumu8.373,12
€ ako náhradu za bolesť.
3.Nahliadnutím do spisu súdu 16C/115/2009 zo žalobného návrhu zo dňa 08.07.2009 súd zistil, že
žalovaný T. T. v pôvodnom konaní sa domáhal priznať náhradu škody na zdraví, a to titulom bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia v celkovej výške 247.856,- eur ako aj trov konania na tom skutkovom
základe, že dňa 09.07.2007 o 10:20 hod. viedol motocykel zn. Yamaha 1000, Ev. č. B. XXXAY v
obci Podhoroď a bol účastníkom dopravnej nehody, pri ktorej utrpel ťažké zranenia. K nehode malo
dôjsť tak, že vodič autobusu W. S. obiehal v jeho jazdnom pruhu odstavené vozidlo, pričom prešiel do
protismeru, kde narazil do oproti premávajúceho motocyklu, ktoré viedol žalovaný a ktoré po náraze
do autobusu odhodilo do priekopy. Vzhľadom na utrpené ťažké zranenia sa žalovaný podrobil operácii,
ktorá mala komplikovaný priebeh ako aj celá liečba a následky, ktoré podľa ošetrujúcich lekárov úraz
zanechal, a to aj rozhodnutím Sociálnej poisťovne bol žalovaný uznaný za invalidného, pričom súčet
náhrad predstavoval vyššie uvedenú sumu.
4. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR 4Tdo/20/2012 zo dňa 27.11.2012 súd zistil, že Najvyšší súd SR
rozsudok Krajského súdu v Košiciach 8To/84/2010 zo dňa 21.02.2011 zrušil, nakoľko v neprospech
obvineného W. S. bol porušený zákon v ustanoveniach § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3, § 322 ods. 3 Tr.
por., § 157 ods. 1 Tr. zák.. Zároveň zrušil aj rozsudok Okresného súdu Michalovce 8T/40/2008 zo dňa
11.10.2010. Okresnému súdu Michalovce prikázal, aby v zmysle § 147 Tr. por. pribral do konania iného
znalca z odboru cestnej premávky za účelom vypracovania nového znaleckého posudku, prípadne ak
to bude potrebné Ústav súdneho inžinierstva v Žiline. Ďalej nariadil za účasti znalca vykonať podľa
§ 159 Tr. por. rekonštrukciu dopravnej nehody v čase približne zhodnom, kedy k dopravnej nehode
došlo a to za približne rovnakých poveternostných podmienok, za účelom zodpovedania otázky pre
posúdenie zavinenia obvineného W. S. na spôsobení dopravnej nehody, teda či výhľadové pomery
W. S. v inkriminovanej konkrétnej dopravnej situácii boli také, že dovoľovali bezpečné obchádzanie
stojacej prekážky - auta pri pravej krajnici vozovky pri dodržaní dovolenej a primeranej rýchlosti
oproti idúcich vozidiel, ktorý ako účastník cestnej premávky bol oprávnený predpokladať. Najvyšší
súd ďalej zdôraznil, že dodržiavanie pravidiel cestnej premávky všetkými účastníkmi je základným
predpokladom pre jazdu na pozemných komunikáciách a vodič W. S. nebol povinný predpokladať a tomu
prispôsobiť jazdu autobusom s tým, že oproti idúci účastník hrubo porušil pravidlá cestnej premávky.
Ďalej konštatoval, že už za súčasne zisteného skutkového stavu, ak by sa aj preukázalo zavinenie W.
S. na spôsobenej dopravnej nehode je nepochybné, že na tomto následku mal významný podiel oproti
jazdiaci motocyklista.
5. Z rozsudku Okresného súdu Michalovce 8T/1/2012 zo dňa 18.03.2014 bolo zistené, že týmto
rozsudkom súd W. S. oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Michalovce pre
skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa
mal dopustiť 09.07.2007 v obci Podhoroď, keď ako vodič autobusu Slovenskej autobusovej dopravy
Michalovce, a.s. obchádzal pri pravom okraji vozovky stojace motorové vozidlo zn. Volkswagen Multivan
v čase, keď z protismeru prichádzal motocykel zn. Yamaha FZR 1000, Ev. č. B. XXXAY vedený T. T..
Svoj záver odôvodnil tým, že dňa 07.06.2013 pribral do konania Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity v Žiline a následne dňa 11.07.2013 vykonal za prítomnosti znalca doc. Ing. Pavla Kohúta,
PhD. vyšetrovací pokus. Z citovaných znaleckých dokazovaní vyplýva, že jedinou príčinou dopravnej
nehody bola nesprávna technika jazdy poškodeného T. T., a to predovšetkým rýchlosť jazdy, ktorá je
pre daný úsek povolená, keďže tento jazdil rýchlosťou v rozpätí od 76 do 90 km/hod., ako aj nesprávna
technika brzdenia, keďže tento brzdil iba zadnou brzdou. Vykonaným dokazovaním v citovanom spise
8T/1/2012 teda nebol preukázaný skutok, že obžalovaný W. S. pri obchádzaní motorového vozidla
stojaceho pri pravom okraji vozovky neskoro zbadal oproti prichádzajúce motocyklistu, hoci tohto podľa
pôvodných výsledkov dokazovania mohol spozorovať ešte pred začiatkom obchádzania a teda neurobil
žiadnu chybu techniky jazdy, keď stojace vozidlo obchádzal, naopak dopravnú nehodu spôsobil vyššie
uvedeným spôsobom odporca T. T.. Na základe týchto záverov Okresný súd Michalovce v konaní
8T/1/2012 rozsudkom zo dňa 18.03.2014 obžalovaného W. S. spod obžaloby okresného prokurátora
OkresnejprokuratúryMichalovcepreprečinublíženianazdravípodľa§157ods.1Tr.zák.oslobodil.Voči
tomuto rozsudku sa odvolal prokurátor a Krajský súd v Košiciach na verejnom zasadnutí dňa 16.09.2014odvolanie prokurátora voči vyššie uvedenému oslobodzujúcemu rozsudku pod sp.zn. 8To/64/2014
odmietol.
6. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh žalobcu je dôvodný. Už označený
žalovaný v tomto konaní T. T. celý svoj nárok na náhradu škody, ku ktorej škodovej udalosti došlo
dňa 09.07.2007 pri dopravnej nehode motocykla, ktorý viedol žalovaný s autobusom v obci Podhoroď
odôvodnil v žalobnom návrhu v konaní 16C/115/2009 dňa 08.07.2009 a aj v konaní 16C84/2012
práve závermi trestného konania a to konkrétne rozsudkom Okresného súdu Michalovce 8T/40/2008
z 30. januára 2009 ako aj rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 8To/84/2010 zo dňa 21. februára
2011, nakoľko v citovaných konaniach bol W. S. ako pracovník Slovenskej autobusovej dopravy a.s.
Michalovce uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., pričom trestný
súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku znalca Y.. Y. V., ktorý bol v tomto konaní vypracovaný
a z ktorého znaleckého posudku vyplýva, že k dopravnej nehode došlo tak, že W. S. pri obchádzaní
vozidla stojaceho pri pravom okraji vozovky neskoro zbadal oproti prichádzajúceho motocyklistu, hoci
ho mohol spozorovať ešte pred začiatkom obchádzania a vošiel mu do jazdnej dráhy. Zavinenie W.
S. a tým aj označenej žalovanej v 1. rade v konaniach 16C/115/2009, 16C/84/2012 a 16C/169/2013
Slovenskej autobusovej dopravy Michalovce a.s. videl T. T. práve v tomto skutku jej vodiča W. S. a
v týchto konaniach označil Slovenskú autobusovú dopravu Michalovce a.s. ako žalovanú v 1. rade a
aj v samotnom žalobnom návrhu zo dňa 08.07.2009 práve argumentoval, že pasívne legitimovanou
žalovanou v 1. rade je Slovenská autobusová doprava Michalovce a.s. práve na tomto skutkovom
základe a ako aj na odsudzujúcom rozsudku Okresného súdu Michalovce 8T/1/2012 zo dňa 11.10.2010,
ktorý sa stal právoplatným. Súd sa zaoberal aj obranou žalovaného T. T., ale vzhľadom k vyššie
uvedeným skutočnostiam táto bola podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vyvrátená. Súd na tomto
mieste dáva do pozornosti znenie § 1 O.s.p. v ktorom sa hovorí, že Občiansky súdny poriadok upravuje
postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana
práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie
povinností a na úctu k právam iných osôb. Žalovaný svojou argumentáciou v podstate túto základnú
zásadu Občianskeho súdneho poriadku, teda spravodlivý proces a spravodlivé rozhodnutie popiera
účelovo a celá jeho obrana spočíva len na tvrdení, že formálne mal žalobca možnosť sa k výsledkom
tohto trestného konania dostať, s týmito sa oboznámiť a mohol túto argumentáciu ešte použiť pred
samotným vyhlásením rozsudku 18.03.2014, resp. 24.09.2014. Takúto obranu žalovaného nemohol súd
akceptovať. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich priznal v
celkovej výške 228,82 eur úspešnému žalobcovi.
7. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom ho napadol v celom rozsahu
v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. ako odvolací dôvod žalovaný uviedol, že v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci; súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností; súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktorédoterazneboliuplatnené(§205a);rozhodnutievychádzalznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.
8. V odôvodnení odvolania žalovaný zotrváva na všetkej ním predloženej argumentácii súdu počas
celého konania o obnove konania ako aj na predloženej argumentácii v konaní, ktoré navrhoval
žalobca obnoviť. Najpodstatnejším nedostatkom rozhodnutia súdu je skutočnosť, že sa žiadnym
spôsobom argumentačne nevysporiadal s „procesným zavinením žalovaného“, ktoré je nevyhnutným
predpokladom obnovy konania, ktorú žalobca navrhoval povoliť. Súdom prvej inštancie neboli žiadnym
spôsobom reflektované argumenty, ktoré žalovaný prezentoval. A pre účely tohto odvolania ich opätovne
sumarizuje:
-Žalobca sa mohol, mal a ja informoval o priebehu súvisiaceho trestného konania.
-Trestné konanie je verejné.
-Súd odmietol aplikáciu použitia zásady kontradiktórnosti.
-Súdom bola popretá zásada nemo tenetur se ipsum accusare.
9. Odvolací súd postupom podľa §§ 385, 470 CSP (bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal
napadnuté uznesenie) a toto potvrdil, lebo zistil, že je zákonné, správne a aj spravodlivé. Napadnutéuznesenie je preskúmateľné, súd použil presvedčivé argumentačné dôvody pre povolenie obnovy
konania a odvolacie námietky treba považovať za neopodstatnené a účelové.
10. Je treba poukázať na ustálenú súdnu prax senátu 5Co (uznesenie 5Co/676/2015 zo 7.6.2016
Krajského súdu v Košiciach).
11. Odvolací súd v súlade s ustálenou súdnou praxou (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
7Cdo/117/2014) poukazuje na určitú spätosť konania prvostupňového ako aj konania pred odvolacím
súdom, ktoré konania predstavujú jeden celok a určujú určitú spätosť rozsudku odvolacieho konania
s potvrdzovaným rozsudkom, ktorá vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu; takýto prístup
reflektujú aj iné rozhodnutia najvyššieho súdu. Ak súd prvého stupňa zákonne odôvodnil svoje
rozhodnutie, vykonal všetky navrhnuté dôkazy a poskytol odpoveď účastníkom na skutkovo a právne
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany v riešenej veci, jeho rozhodnutie je natoľko
presvedčivé a to aj z hľadiska právneho posúdenia veci ako aj presvedčivosti rozhodnutia, t.j. že v
konaní, keď interpretoval právne normy, nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, a preto
aj záver súdu prvého stupňa je opodstatnený a v konečnom dôsledku správny a zákonný. Ťažisko
dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne
korigovať len odvolací súd, ktorý za týmto účelom môže vykonávať dokazovanie podľa § 384 CSP,
preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci
nemôže však účelovo účastník konania, ak neponúkne iné dôkazy a to či už dôkaz výpoveďou fyzickej
osoby alebo listinný dôkaz, ktorý by mohol ozrejmiť, čo aj čiastočný vedľajší nesúlad pri tvrdení určitých
skutočností, ktoré sú podstatné pre skutkové zistenia súdov (pozri aj uznesenie 8Cdo/157/2014 NS SR,
v ktorom sa prejednávala existencia a vzťah pôžičky medzi účastníkmi konania).
12. Je treba poukázať na presvedčivé a opodstatnené závery súdu prvej inštancie, ktorý sa
argumentačne zaoberal aj obranou žalovaného a na všetky námietky uvedené v odvolaní už dal
odpoveď, preto odvolací súd súhlasí aj s dôvodmi tohto uznesenia, ktoré potvrdil podľa § 387 CSP.
13. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.