Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 12, 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/47/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413205669
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8413205669.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobcu R. obchodní banka,

a.s.,IČO:00001350,sosídlomRadlická333/150,15057Praha5,Českárepublika,právnezastúpeného
Mgr. Petrom Olejárom, usadeným euroadvokátom, Mikulášska 29, 811 01 Bratislava proti žalovanému
1./ B. Q., nar. 6.XX.XXXX, trvale bytom O. D., XXX XX O. D., 2./ U. Q., na. XX.X.XXXX, bytom S. XX,
XXX XX S., o zaplatenie 113 529,94 Kč s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 111.250,84 Kč, kapitalizovaný
zákonný úrok z omeškania vo výške 26.841,98 Kč, zmluvný úrok vo výške 10,90 % ročne zo sumy
111.250,84 Kč od 2.12.2014 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 7,50 % ročne zo sumy

111.250,84 Kč od 5.6.2013 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že
plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.

II. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Kežmarok dňa 17.6.2013, postúpenou tunajšiemu
súdu dňa 11.10.2013 sa domáhal, aby súd žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade uložil povinnosť
zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 113 529,94 Kč, kapitalizovaný úrok vo výške 1 892,17 Kč,
kapitalizovaný zákonný úrok z omeškania vo výške 26 841,98 Kč, úrok vo výške 10,90 % ročne zo

sumy 113 065,09 Kč do 5.6.2013 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania zo sumy 113 529,94 Kč od
5.6.2013 do zaplatenia vo výške 7,50 % ročne a nahradiť mu trovy konania.

5C/47/2014
-2-

2. Svoju žalobu odôvodňoval tým, že so žalovaným v 1. rade a so žalovaným v 2. rade uzavrel dňa
22.5.2008 Zmluvu o úvere č. R002756814 (ďalej len „zmluva o úvere“) podľa § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka v ktorej vystupujú spoločne a nerozdielne ako spoludlžníci. Predmetom zmluvy
o úvere bolo poskytnutie úverového limitu vo výške 170 000,- Kč žalovaným. Súčasťou zmluvy o úvere
boli Obchodné podmienky pre ČSOB Spotrebiteľské úvery a Všeobecné obchodné podmienky ČSOB.
Poskytnutý úver bol vedený na úverovom účte č. XXXXXXXXX. Žalovaní vyčerpali poskytnutý úver dňa
22.5.2008, a to prevodom na účet č. XXXXXXXXX/XXXX vedený na meno žalovaných. Za poskytnutie

úveru žalobca účtoval žalovaným poplatok vo výške 1.700,- Kč. Vyčerpaný úver sa žalovaný zaviazali
splatiť v 60 anuitných splátkach vo výške 3.675,- Kč vždy k 10 dňu v mesiaci. Prvá splátka bola splatná
dňa 10.6.2008 a posledná splátka bola splatná dňa 10.5.2013. Vyčerpaná nesplatená istina úveru bude
úročená úrokovou sadzbou 10,90 % ročne s tým, že tento úrok mal byť hradený mesačne ako súčasťanuitnej splátky. Za správu úveru žalobca účtoval žalovaným poplatok vo výške 30,- Kč, ktorý bol splatný
vždy k 10. dňu v mesiaci. Súčasťou zmluvy o úvere bolo aj dojednanie poistenia neschopnosti splácať
úver s mesačným poistným vo výške 181,- Kč splatným vždy k 10. dňu v mesiaci, so začiatkom v mesiaci

nasledujúcompouzavretízmluvyoúvere.Žalovanísipovinnostizozmluvyoúvereriadneavčasneplnili,
neplatili dohodnuté pravidelné mesačné anuitné splátky a poplatky. Žalobca upomínal žalovaných k
plneniu povinností a úhrade dlžných splátok. K 4.6.2013 pohľadávka žalobcu predstavovala sumu
141.799,24 Kč, ktorá pozostávala z nezaplatenej istiny vo výške 113.065,09 Kč, nezaplatených úrokov
10,90 % ročne vo výške 1.892,17 Kč úrokov z omeškania vyčíslených k 4.6.2013 vo výške 26.841,98

Kč a poplatkov vo výške 0,00 Kč. Pohľadávky žalobcu tak činila bez príslušenstva sumu 113 529,94 Kč.

3. Súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 4.3.2015 tak, že zastavil konanie v časti zaplatenia
istiny vo výške 2.279,10 Kč, zaplatenia zákonného úroku z omeškania zo sumy 2.279,10 Kč vo výške
7,50 % ročne od 5.6.2013 do zaplatenia a úroku vo výške 10,90 % ročne zo sumy 1.814,25 Kč od
5.6.2013 do zaplatenia, kapitalizovaného zmluvného úroku vo výške 1.892,17 Kč a zmluvného úroku

vo výške 10,90 % od 5.6.2013 do 4.5.2014 z dlžnej istiny vo výške 113.065,09 Kč. Žalovaný v 1. rade
bol povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 111.250,84 Kč, kapitalizovaný zákonný úrok z omeškania
vo výške 26.841,98 Kč, zmluvný úrok vo výške 10,90 % ročne zo sumy 111.250,84 Kč od 5.5.2014 do
zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 7,50 % ročne zo sumy 111.250,84Kč od 5.6.2013 do
zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade

súd žalobu zamietol. Žalovaný v 1. rade bol povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce
zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 265,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 405,17
eur na účet právneho zástupcu žalobcu Mgr. Petra Olejára, usadeného euroadvokáta, Mikulášska 29,
811 01 Bratislava v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanému v 2. rade náhradu trov
konania súd nepriznal.

4. Proti tomuto rozsudku, a to čo do výroku o zamietnutí žaloby vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade a
v súvisiacom výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade podal včas odvolanie
žalobca. Uviedol, že účelom ručiteľského vzťahu je zabezpečiť plnenie povinnosti pre prípad, že by ju
nesplnil dlžník. Ručiteľský vzťah preto vždy existuje popri hlavnom vzťahu, ktorý ho zabezpečuje. Ide tak

o vedľajší záväzok, t.j. taký, ktorý zároveň trvá popri hlavnom záväzku a je od hlavného záväzku závislý.
V danom prípade žalobca si svoj nárok uplatňuje voči žalovanému 2. ako ručiteľovi, pričom vzájomné
5C/47/2014
-3-

postavenie dlžníka a viacerých ručiteľov, ktorí zabezpečujú tomu istému veriteľovi rovnaký záväzok
(daný prípad), je postavením osôb, ktoré sú veriteľmi zaviazané spoločne a nerozdielne. Pri plnení
peňažných záväzkov sú solidárne zaviazaní dlžníci vždy samostatní procesní spoločníci. Inak povedané
ak z hmotného práva plynie "spoločne a nerozdielne" (typicky spoludlžníci) resp. "plnením jedného v
rozsahu plnenia zaniká povinnosť iného" (typicky obligačný dlžník + ručiteľ) tak sa nikdy nejedná o

nerozlučné procesné spoločenstvo.
V prípade uplatnenia práva voči ručiteľovi je potrebné, aby bola akcesorita a subsidiarita ručiteľského
záväzku z hľadiska jeho trvania za účelom vymáhania plnenia vo výroku rozhodnutia vyjadrená tak,
že plnením jedného v rozsahu, plnenia zaniká povinnosť iného (ako ručiteľa, tak aj dlžníka), vo výroku
konkretizovaného. Aj keď žalobca uplatňuje voči žalovaným zaplatenie pohľadávky bez toho, aby v

petite vyjadril prepojenosť povinnosti žalovaných navzájom a to aj s povinnosťou dlžníka, neide o
petit, ktorý nezodpovedá hmotnému právu a taktiež sa nejedná o nevykonateľný petit. spôsobujúci
vadu návrhu, ktorú by bolo v konaní potrebné odstraňovať na výzvu súdu. Premietnutie akcesority
a subsidiarity ručiteľského záväzku do výroku rozhodnutia súdom je možné považovať len za určitú
podmienku priznania uplatňovaného práva, ktorá svojou podstatou predstavuje obmedzenie nároku

žalobcu v rozsahu ním uplatneného petitu, teda je vlastne nevyhovením návrhu v celom jej rozsahu, a
to z hľadiska trvania priznaného práva. V dôsledku uvedeného má žalobca za to, že súd prvej inštancie
nesprávne právne posúdil vec.

5. Krajský súd v Prešove rozhodnutím zo dňa 13.10.2016 sp. zn. 4Co/222/2015 rozhodol tak, že zrušil

rozsudok v napadnutej časti t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby vo vzťahu k žalovanému v 2. rade a vo
výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade a v rozsahu zrušenia vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie na nové rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že úlohou súdu prvej
inštancie bude sa znova zaoberať nárokom žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade s prihliadnutímna právny názor odvolacieho súdu pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp.
zn. 3Obdo/38/2007 zo dňa 24.7.2008, s ktorým odvolací súd plne stotožňuje.

6. Súd prvej inštancie vo veci opätovne konal, nariadil vo veci pojednávanie a oboznámil sa s
rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/38/2007.

7. Právny zástupca žalobcu v podaní doručeným súdu dňa 10.5.2017 uviedol, že zo strany žalovaných
došlo k úhrade vo výške 7.000,- Kč, ktoré žalobca priradil k úhrade zmluvného úroku do 2.12.2014,

preto žalobca berie späť žalobu v časti zmluvných úrokov vo výške 7.000,- Kč a žiadal, aby súd vydal
rozsudok v znení, že žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 111.250,84 Kč,
kapitalizovaný zákonný úrok z omeškania vo výške 26.841,98 Kč, zmluvný úrok vo výške 10,9 % ročne
zosumy111.250,84Kčod2.12.2014dozaplatenia,zákonnýúrokzomeškaniavovýške7,50%ročnezo
sumy111.250,84Kčod5.6.2013dozaplateniastým,žeplnenímjednéhozpôvodnežalovanýchzanikne
v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého pôvodne žalovaného. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal

žalovaného v 2. rade nahradiť žalobcovi trovy konania.

8. Žalovaný v 1. rade sa na pojednávanie nedostavil, predvolanie mu bolo doručované v súlade s ust. §
106 a § 111 CSP. Právny zástupca žalobcu žiadal, aby súd rozhodol s poukazom na ich upravený petit
a s poukazom na právny názor Krajského súdu v Prešove v zrušujúcom uznesení a žalovaný v 2. rade

súhlasil so späťvzatím. Poukázal na svoje
5C/47/2014
-4-

výpovede na predchádzajúcom pojednávaní. Uviedol, že je pravdou, že podpísal prehlásenie ručiteľa,

so žalovaným v 1. rade nie je v súčasnej dobe v kontakte a nevie čo je sním. Nie je v jeho možnostiach
splácať dlh za žalovaného v 1. rade v splátkach.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
9. Žalobca má sídlo v Českej republike, žalovaní majú trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky, ide

teda o konanie s cudzím prvkom, preto bolo potrebné vyriešiť najskôr otázku právomoci a príslušnosti
súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie
žalobou uplatneného nároku žalobcu.

10. Podľa ustanovenia článku 1 odsek 1 nariadenia Rady (ES) číslo 44/2001 o právomoci a o uznávaní

a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie Rady“) toto nariadenie
sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní
sa najmä na daňové, colné a správne veci.

11. Podľa ustanovenia článku 16 odsek 2 nariadenia Rady druhý účastník zmluvy môže žalovať

spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

12. Žalovaní majú trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky, preto v súlade s vyššie citovaným
ustanovením článku 16 nariadenia Rady je daná právomoc súdov Slovenskej republiky na konanie v
tejto veci.

13. Pokiaľ ide o rozhodné právo, podľa ktorého je potrebné posúdiť nárok žalobcu, vzhľadom na
skutočnosť, že zmluva, nárokov z ktorej sa žalobca domáha bola účastníkmi uzavretá dňa 22.5.2008,
na určenie rozhodného práva nie je možné použiť nariadenie EP a Rady ES č. 593/2008 o rozhodnom
práve pre zmluvné záväzky ale je potrebné vychádzať z Rímskeho dohovoru o rozhodnom práve pre

zmluvné záväzky.

14. Podľa ustanovenia článku 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rímsky dohovor)
ustanovenia tohto dohovoru sa uplatnia na zmluvné záväzky vo veciach s medzinárodným prvkom.

15. Podľa ustanovenia článku 3 odsek 1 Rímskeho dohovoru, zmluva sa spravuje právnym poriadkom,
ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná, alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z
ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým
sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.16. Podľa ustanovenia článku 4 odsek 1 Rímskeho dohovoru v rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe
rozhodného práva pre zmluvu podľa článku 3, zmluva sa spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým

má najužšiu väzbu.

17. Podľa ustanovenia článku 4 odsek 2 Rímskeho dohovoru s výhradou ustanovenia odseku 5 tohto
článku platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu so štátom, kde má účastník zmluvy, ktorý má
uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, obvyklý pobyt v čase uzatvorenia zmluvy.

5C/47/2014
-5-
18. Účastníci zmluvu o úvere uzatvárali s výslovným poukazom na ustanovenia Obchodného zákonníka
Českej republiky, v zmysle článku 3 odsek 1 Rímskeho dohovoru sa preto zmluva o úvere spravuje
právnym poriadkom Českej republiky. V danom prípade je navyše žalovaný v 1. rade ako dlžník

a žalovaný v 2. rade ako ručiteľ sú účastníkmi, ktorí majú uskutočniť plnenie charakteristické pre
zmluvu, teda zmluva by sa aj pri absencii voľby právneho poriadku spravovala právnym poriadkom
jeho obvyklého pobytu. Žalovaný v 1. rade v čase uzavretia zmluvy o úvere, ako to vyplýva
z predložených listinných dôkazov sa zdržiaval na území Českej republiky kde došlo aj k uzavretiu
zmluvy, teda jeho obvyklým pobytom bola v tom čase Česká republika. Na základe uvedeného súd pri

posudzovaní záväzkového vzťahu účastníkov vychádzal z právnych predpisov Českej republiky.

19. Podľa § 497 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere v Českej republike
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere v Českej
republike od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej
výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

21. Podľa § 504 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere v Českej republike
dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca
odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

22. Podľa § 506 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere v Českej republike,

ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri
mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požiadať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

23. Podľa § 303 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere v Českej republike,
kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa

dlžníkovým ručiteľom.

24. Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere v Českej
republike veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil
svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je

potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní.

25. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere v Českej
republike, záväzok zanikne ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

26. Podľa § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere v Českej
republike, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

27. Podľa § 365 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere v Českej republike,
dlžník je v omeškaní ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do

5C/47/2014
-6-

doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.28. Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere v Českej
republike ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá

sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v
zmluve, inak určené predpismi občianskeho práva.

29.PredpismiobčianskehoprávaČeskejrepublikynaúčelyurčeniaúrokovzomeškaniasavrozhodnom
čase rozumelo § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka Českej republiky odkazujúce na Nariadenie vlády

ČR zo dňa 08.06.1994 č.142/1994 Sb. v znení neskorších predpisov. Podľa § 1 tohto nariadenia
výška úroku z omeškania zodpovedá ročnej výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou
pre posledný deň kalendárneho polroka, ktorý predchádza kalendárnemu polroku v ktorom došlo k
omeškaniu zvýšenej o sedem percentuálnych bodov.

30. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť s časti, súd konanie v tejto časti zastaví. O

čiastočnom späťvzatí rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

31. Podľa § 146 ods. 1 CSPsúd konanie nezastaví ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

32. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Súd dospel k právnemu záveru:

33. Je nepochybné, že žalovaný v 2. rade prehlásením ručiteľa zo dňa 22.5.2008 prevzal na seba
ručiteľský záväzok. Túto skutočnosť žalovaný v 2. rade v konaní nerozporoval naopak ju potvrdil.
Skutočnosť uvádzaná žalovaným v 2. rade, že financie z predmetného úveru on neprevzal, ale žalovaný
v 1. rade je právne irelevantná, nakoľko žalovaný v 2. rade ručiteľským prehlásením sa zaviazal
uspokojiť nároky žalobcu, ak dlžník - žalovaný v 1. rade nesplatí dlžné čiastky zaisťované pohľadávky,

alebo akúkoľvek ich časť vrátane príslušenstva ani v stanovenej lehote, po tom čo bol k plneniu
písomne vyzvaný na posledne známu adresu dlžníka - žalovaného v 1. rade. Hmotnoprávne podmienky
pre uplatnenie pohľadávky žalobcu voči ručiteľovi - žalovanému v 2. rade podľa § 303 Obchodného
zákonníka boli splnené. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovaného v 2. rade tak ako to je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol takto:
34. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

5C/47/2014
-7-

35.Podľa§262Civilnéhosporovéhoporiadku,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhu

súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že
o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných
nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 CSP a žalobcovi, ktorý bol
úspešný v plnom rozsahu čo do istiny uplatneného nároku priznal nárok na náhradu trov konania voči
neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %.

37. O výške náhrady trov konania bude v zmysle ust. § 262 CSP rozhodnuté samostatným rozhodnutím
súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5C/47/2014
-8-

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný

predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).