Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 16, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 6C/70/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416202852
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Evin

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1416202852.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Jánom Evinom v spore žalobkyne: Ing. F. H., rod. O., nar.

XX.X.XXXX, bytom J. XX, 821 09 Bratislava, zast. LEGAL ADVISORY GROUP, s.r.o., so sídlom Lužná
1, Bratislava- Petržalka 851 04, IČO: 35 967 081, proti žalovanému: V. H., nar. XX.X.XXXX, bytom H. D.
1, 841 02 Bratislava, zast. Ildikó Körösi, advokátka so sídlom P. Pázmaňa 17A, 927 01 Šaľa, o zaplatenie
3.200 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2.800,- eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,50 % ročne zo sumy 400,- eur od 21.05.2013 do zaplatenia,
vo výške 5,50 % ročne zo sumy 400,- eur od 21.06.2013 do zaplatenia,

vo výške 5,50 % ročne zo sumy 400,- eur od 21.07.2013 do zaplatenia,
vo výške 5,50 % ročne zo sumy 400,- eur od 21.08.2013 do zaplatenia,
vo výške 5,50 % ročne zo sumy 400,- eur od 21.09.2013 do zaplatenia,
vo výške 5,50 % ročne zo sumy 400,- eur od 21.10.2013 do zaplatenia,
vo výške 5,25 % ročne zo sumy 400,- eur od 21.11.2013 do zaplatenia,
všetko v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 6.4.2016 domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy
3.200 eur s príslušenstvom titulom plnenia vyplývajúceho zo Splátkového kalendára dohodnutého medzi
stranami sporu.

2. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že so žalovaným dňa 5.4.2013 uzavreli splátkový kalendár dohodnutý na

základe vyporiadania majetku v podielovom vlastníctve. Žalovaný sa podpisom zaviazal platiť žalobkyni
dlh vo výške 3.200 eur v pravidelných 400 eurových mesačných splátkach, počnúc od dátumu splatnosti
prvej splátky dňa 20.5.2013 a končiac poslednou splátkou dňa 20.12.2013. Žalovaný do dňa podania
žaloby neuhradil ani jednu splátku.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyňa a žalovaný mali v podielovom vlastníctve iba
3- izbový byt v Y., ktorý nadobudli ešte pred uzavretím manželstva. Ešte počas trvania manželstva sa

rozhodli tento byt predať. V roku 2013 začali prebiehať rokovania ohľadne predaja bytu v p. Z. a p.
Z., pričom už pri predzmluvných rokovania vznikali medzi žalobkyňou a žalovaným nezhody ohľadne
spôsobu zaplatenia kúpnej ceny. Vzhľadom k tomu, že manželstvo sporových strán bolo v čase predaja
bytu v rozpade, úmyslom sporových strán bolo, aby si v rámci vyplatenia kúpnej ceny za byt navzájomurovnali všetky svoje vzájomné nároky, ktoré im vznikli počas trvania manželstva. Spor sa okrem iného
týkal aj spôsobu zaplatenia zálohy na kúpnu cenu za byt vo výške 2.000 eur, a to či sa uvedená suma má
zaplatiťžalobkyni,čižalobcovi.Zostávajúcakúpnacenamalabyť,poodrátanípohľadávkyposkytovateľa

úveru, uhradená v deň podpisu zmluvy o prevode vlastníckych práv k nehnuteľnosti. Dňa 5.4.2013
sporové strany napokon uzavreli s kupujúcimi zmluvu o prevode vlastníckych práv k nehnuteľnosti,
v ktorej deklarovali zaplatenie zálohy vo výške 2.000 eur a zároveň sa dohodli, že zostatok kúpnej
ceny (po odrátaní úveru) bude vo výške 16.252 eura zaplatený na účet žalobkyne. K podpisu listiny
označenej ako "Splátkový kalendár" bol žalovaný donútený pod nátlakom žalobkyne, pričom žalobkyňa

odmietala podpísať kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva bytu a týmto (podpisom splátkového kalendára)
si mienila zabezpečiť, aby zostávajúca časť kúpnej ceny za byt bola v celosti uhradená na jej účet.
Listina - splátkový kalendár bola vyhotovená žalobkyňou, bez akejkoľvek predchádzajúcej dohody so
žalovaným. Žalovaný sa prvýkrát o tejto listine dozvedel iba v okamihu, kedy sa žalobkyňa odmietla
dostaviť na overenie podpisu predávajúceho na kúpnej zmluve na byt. Žalovaný ju preto zastihol na
ulici, kde mu žalobkyňa oznámila, že je ochotná podpísať kúpnu zmluvu iba vtedy, ak žalovaný podpíše

splátkový kalendár. Podpis splátkového kalendára teda predchádzal podpisu kúpnej zmluvy, keďže
žalobkyňa sa obávala, či ohľadne zaplatenia zvyšnej časti kúpnej ceny bude na kúpnej zmluve uvedené
jej číslo účtu. Napokon v záujme podpisu kúpnej zmluvy bol žalovaný nútený požiadavke žalobkyne
vyhovieť, pričom po podpise kúpnej zmluvy považoval záležitosť so splátkovým kalendárom za uzavretú,
keďže k uspokojeniu finančných nárokov žalobkyne došlo zaplatením kúpnej ceny za byt vo výške

16.252 eur na účet žalobkyne. Žalovaný prijatie zálohy vo výške 2.000 eur nikdy nepopieral, považoval
však toto plnenie za vlastný nárok, vzhľadom k tomu, že zvyšok kúpnej ceny bol poukázaný na účet
žalobkyne. Ohľadne zvyšných nárokov, ktoré si žalobkyňa uplatňovala voči žalovanému vo vzájomnej
e-mailovej komunikácii žalovaný tieto nárok nikdy neuznal a dodnes ich popiera, avšak vzhľadom na
čo najskorší rozvod manželstva tieto nároky toho času radšej neriešil. Manželstvo sporových strán

bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp. zn. 5C/72/2013 zo dňa 16.9.2013, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 2.1.2014. Žalovaný je toho názoru, že právny úkon - splátkový kalendár
trpí v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka vadami vôle, ako aj vadami prejavu, a preto ho považuje
za absolútne neplatný, čo spôsobuje že z neho nevznikajú žiadne účinky. Vadu vôle vidí v tom, že
tento úkon neuzatvoril slobodne, keďže k podpisu splátkového kalendára bol psychicky donútený

bezprávnou vyhrážkou, že navrhovateľka odmietne podpísať zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Ak
by si žalobkyňa uvedeným tvrdením nevynucovala podpis splátkového kalendára a nepredstierala by
následné urovnanie vzájomných nárokov, žalovaný by na podmienky a podpis splátkového kalendára
i vzhľadom na neurčitý obsah, nikdy nepristúpil, pričom poukazoval na princíp dobrých mravov podľa
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vadou prejavu je podľa žalovaného to, že splátkový kalendár je

neurčitý v tom, že neobsahuje titul vzniku záväzku žalovaného, teda neobsahuje právny dôvod, na
základe ktorého by mal žalovaný plniť žalobkyni. Vecný obsah vysporiadania podielového vlastníctva,
uvedený v splátkovom kalendári, je podľa žalovaného neurčitý vzhľadom na to, že jednak vôbec
neodkazuje na prípadnú zmluvu o prevode vlastníctva k bytu, jednak neobsahuje výpočet toho, čo má
byť uvedeným splátkovým kalendárom urovnané. Táto neurčitosť sa nedá odstrániť a ani preklenúť za

použitia výkladových pravidiel § 35 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka. Žalovaný preto žiadal žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť, nakoľko žalobkyňa si svoj nárok odvodzuje z absolútne neplatného právneho
úkonu.

4. V replike, ktorú právny zástupca žalobkyne predložil súdu na pojednávaní dňa 11.4.2017, bolo

uvedené, že dohoda o splátkovom kalendári bola medzi stranami uzavretá v písomnej forme a ich
podpisy boli úradne overené. Žalovaný podľa tvrdenia žalobkyne nepoprel záväzok, ani jeho výšku.
Podpisomsplátkovéhokalendárabolasplnenápodmienka,žedlhvčasepodpisuexistoval. Právnyúkon
považuje za platný a tvrdenia žalovaného vníma ako účelové. Žalobkyňa v čase podpisu splátkového
kalendára nemohla vedieť o akýchkoľvek výhradách žalovaného, navyše svoje skutkové tvrdenia ničím

nepreukázal. Na základe toho, čo tvrdí žalovaný je možné dospieť k záveru, že žalovaný vyvolal vedomú
nezhodu medzi úmyslom a prejavom. Na vnútornú výhradu strany sa pri právnom úkone neprihliada.
Nešpecifikovanie splátkového kalendára, tak ako to vytýka žalovaný, podľa názoru žalobkyne nechýba,
pretože je tam všetko, čo tam má byť, to znamená z akého titulu, výška, koľko sa má platiť, kedy a komu.
V čase podpisu splátkové kalendára strany vyjadrili svoju vôľu, ktorú vtedy nerozporovali.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že strany sporu mali v podielovom vlastníctve iba byt. Dohodli sa na
jeho predaji, nie na vyporiadaní vlastníctva. V zmysle kúpnej zmluvy 2.000 eur obdržal žalovaný, časť
kúpnej ceny išla na vyplatenie úveru a 16.252 eur bolo poslaných na účet žalobkyne. Nebol preto dôvodvysporiadavať vlastníctvo, ktoré zaniklo predajom bytu. Tvrdený titul pohľadávky neexistuje, teda nie je
dôvod, prečo by mal žalovaný platiť žalobkyni 3.200 eur s príslušenstvom.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie
listinami:
splátkový kalendár zo dňa 5.4.2013,
vyjadrenie žalovaného zo dňa 27.6.2016,
e-mailová komunikácia medzi sporovými stranami,

kúpna zmluva zo dňa 5.4.2013,
vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 23.3.2017 (replika),
výsluchom svedkyne Bc. U.
ako aj oboznámením sa obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav.

7. Dňa 5.4.2013 uzavreli žalobkyňa ako veriteľ a žalovaný ako dlžník Splátkový kalendár dohodnutý

na základe vysporiadania majetku v podielovom vlastníctve. Účastníci dohody sa po vyporiadaní
spoločného majetku v podielovom vlastníctve dohodli na rozvrhnutí splátok vzniknutej dlžnej sumy vo
výške 3.200 eur, ktorú mal žalovaný uhradiť na bankový účet žalobkyne vedený v TATRABANKE č. ú.
2912575244/1100vpravidelných400eurovýchmesačnýchsplátkachsdátumamisplatnostijednotlivých
splátok 20.5.2013, 20.6.2013, 20.7.2013, 20.8.2013, 20.9.2013, 20.10.2013, 20.11.2013, 20.12.2013.

Strany si dohodli nárok na poplatok za každý deň omeškania splátky vo výške 1 % z celkovej dlžnej
sumy, teda vo výške 32 eur. Obe strany porozumeli obsahu splátkového kalendára, potvrdili jeho
pravdivosť a jeho obsah. Podpisom zároveň potvrdili svoje slobodné a vážne rozhodnutie dodržať jeho
obsah. V prípade súdneho konania sa mali nešpecifikované náležitosti splátkového kalendára riadiť
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

8. Z e-mailovej komunikácie, predloženej žalovaným vyplýva, že ide o e-mailovú komunikáciu medzi
žalobkyňou a žalovaným zo dní 2.-4.4.2013, pričom z jej obsahu vyplýva, že sporové strany viedli
komunikáciu ohľadne vysporiadania svojich záväzkov. Žalobkyňa v e-mailoch okrem iného uvádza,
že žalovanému posiela finálnu verziu splátkového kalendára, do ktorého pridala 2.000 eur, ktoré

žalovaný prevzal ako zálohu na byt, pričom celková dlžná suma, ktorú si žalobkyňa uplatňuje od
žalovaného je 3.200 eur. Žalobkyňa v e-maily taktiež uvádza a popisuje, ako za žalovaného platila
daň z nehnuteľnosti, poplatky za smeti, jeho nedoplatok v zdravotnej poisťovni, poistné za auto za 5
rokov a 2x ročne mu požičiavala na školné, pričom sa ho v závere e-mailu opýtala, či to žalovaný chce
rozoberať.Vbezprostrednejreakciinatentoe-mailžalovanýuviedol:"OkNezabudninotebook."Ostatná

komunikácia sa týkala veci bezprostredne nesúvisiacich s predmetom sporu, kde strany v e-mailoch
popisovali svoje vzájomné nároky a požiadavky na prípadné zníženie z nárokov, ako aj argumentáciu
prečo by malo dôjsť k zníženiu žiadaných nárokov.

9. Dňa 5.4.2013 bola medzi sporovými stranami, ako predávajúcimi a kupujúcimi (pán a pani Z.

uzavretá kúpna zmluva na nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na LV č. XXXX, vedeného k.ú. Y. - 3 izbový
byt a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu za kúpnu cenu
45.000 eur, ktorá bola uhradená nasledovne: suma 2.000 eur bola zaplatená v hotovosti pri podpise
zmluvy, suma 26.748 eura mala byť uhradená na účet banky a mala byť použitá výlučne na splatenie
zabezpečovanej pohľadávky úveru z banky a suma 16.252 eur mala byť zaplatená prevodom na účet

vedený v TATRABANKE č. ú. 2912575244/1100.

10. Svedkyňa Bc..á, uviedla, že žalobkyňa je jej bývalá nevesta, žalovaný je jej syn. Podľa jej názoru celá
vec vznikla 12/2012 keď jej syn ochorel. Musel byť hospitalizovaný v nemocnici, pričom jeho manželka
ho tam vôbec nenavštívila ani sa nezaujímala o jeho zdravotný stav. Syn vtedy splácal hypotéku, ale

počas hospitalizácie v tom nemohol pokračovať. Po prepustení z nemocnice prišla jej teraz už bývalá
nevesta k nim domov, kde odprosila celú rodinu za to, čo im počas 10 rokov urobila a chcela sa s
nimi zmieriť. Syn však bol rozhodnutý, že vzťah ukončí a chcel, aby predali ich spoločný byt. Syn dal
inzerát a našiel aj kupca, s ktorým sa potom dohadoval o bližších podrobnostiach. Bývala nevesta sa
na týchto rokovaniach nezúčastňovala, pretože bola vždy zaneprázdnená. Svedkyňa pripravila návrh

kúpnej zmluvy a keďže nevedela číslo účtu svojej nevesty a vedela len číslo účtu syna, tak do kúpnej
zmluvy dala iba č. účtu syna. To sa stalo 03.04.2013. Na druhý deň jej syn oznámil, že žalobkyňa chce,
aby boli peniaze poukázané na jej účet. Svedkyňa teda zmluvu zmenila v tom smere, že na miesto účtu
jej syna dala do kúpnej zmluvy číslo účtu teraz už bývalej nevesty, na ktoré mala byť vyplatená kúpnacena bytu. Keď malo dôjsť k podpisu kúpnej zmluvy syn išiel na Mestský úrad sám. Potom jej ako matke
zavolal, že sa stalo niečo zlé, že mu žalobkyňa dala podpísať splátkový kalendár, lebo ináč nepodpíše
kúpnu zmluvu. Nakoľko sú z malého mesta a báli sa hanby, ktorú by utrpeli pred kupujúcimi, syn bol

nútený splátkový kalendár podpísať. Po tomto podpise splátkového kalendára bola podpísaná aj kúpna
zmluva. Jej syn si prevzal iba 2.000 eur, pričom zvyšok kúpnej ceny bol prevedený na účet banky, ktorá
poskytlahypotékuačasťpribližnevovýške16.000eurbolavyplatenápriamonaúčetžalobkyne.Myslela
si, že žalobkyňa dá synovi podiel z tohto bytu, pretože byt nebol iba jej, žalobkyňa dostala takmer všetky
peniaze za byt a ešte si pýta peniaze zo splátkového kalendára. Syn jej nič nedlží, on vlastne dostal

iba tú zálohu 2 tis. eur. Nerozumie, prečo si pýta sumu uvedenú v splátkovom kalendári, keďže jej bola
vyplatená suma za predaj bytu. Žalobkyňa a žalovaný nemali žiaden iný majetok v spoluvlastníctve. Pri
podpise splátkového kalendára nebola priamo prítomná a túto skutočnosť vie od syna.

11. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 16.5.2017, prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že
podľa názoru žaloby sa jedná o zrejmú a jasnú dohodu so žalovaným. Žalovaný akceptoval, že má

dlh a akceptoval aj splátky. Ak by tomu tak nebolo, tak by sa strany vôbec nedohadovali na nejakom
splátkovom kalendári. Zo splátkového kalendára vyplýva, že zmluvné strany uzavreli na základe
zmluvnejvoľnostidohodu,vktorejprejavilisvojuvôľu.Keďbolastranamidohodapodpísanásúhlasilizjej
obsahom. V splátkovom kalendári je zreteľne uvedené, že : "Obe strany porozumeli obsahu splátkového
kalendára a svojim podpisom potvrdzujú pravdivosť jeho obsahu." Strany svojimi podpismi osvedčenými

u notára zjavne preukázali svoju vôľu, ktorá bola zachytená v splátkovom kalendári. To či došlo k podpisu
splátkového kalendára pred alebo po podpise kúpnej zmluvy, resp. či k overeniu skutočností uvádzaných
v listine (splátkový kalendár) došlo pred uzavretím kúpnej zmluvy, nemá podľa názoru práneho zástupcu
žalobkynežiadenprávnyvýznam,navyšepodľasplátkovéhokalendárasamaloplniťdobudúcna.Strany
jednoznačne prejavili svoju vôľu. Je nepochybné, že žalobkyňa aj žalovaný sú inteligentní ľudia a vedeli

pochopiť význam toho čo podpisujú. Osvedčenie podpisu sporových strán preukazuje to, že tieto listiny
podpisovali žalobkyňa a žalovaný. Dôvod plnenia vyplýva zo samotného splátkového kalendára. Kto
koľko obdržal z predmetu predaja je irelevantné, pretože to nie je predmetom tohto sporu. To, ako si to
sporné strany zachytili v texte splátkového kalendára, je vecou zmluvnej slobody. Mohli to urobiť aj ináč,
ale oni za rozhodli uzavrieť text splátkového kalendára, ktorý bol predložený súdu. Právny úkon podľa

názoru žalobkyne spĺňa všetky náležitosti. Nakoľko žalovaný nespochybňuje skutočnosť, že doposiaľ
dlh nesplatil, žiada o zaplatenie dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. K svedeckej výpovedi uvádza,
že svedkyňa nebola prítomná pri podpise splátkového kalendára, poznatky má iba sprostredkované
od svojho syna, ktorý jej povedal, že bol k podpisu splátkového kalendára nútený. Svedkyňa to teda
tvrdí iba na základe počutia. K samotnému splátkovému kalendáru právny zástupca žalobkyne doplnil,

že u žalobkyne si overil, či nedošlo náhodou k úhrade nejakej splátky, pričom žalobkyňa potvrdila, že
žalovaný uhradil splátku zo dňa 20.12.2013 vo výške 400,- eur, jedná sa o poslednú splátku a teda v
tejto časti ponecháva žalobkyňa na rozhodnutie súdu, aby sa s touto skutočnosťou vysporiadal.

12. Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 16.5.2017 uviedol, že

žalobkyňasisvojnárokuplatňujevzmysle§558OZ(uznaniedlhu).Nesúhlasístým,žeidevsplátkovom
kalendári o uznanie dlhu. Uznanie dlhu musí mať okrem všeobecných náležitostí aj osobitné náležitosti,
teda čo do dôvodu a výšky uznaného dlhu, či nároku. Dôvod vzniku dlhu nebol žalobkyňou doposiaľ
preukázaný. V splátkovom kalendári nebol vyjadrený dôvod plnenia a preto sa domnieva, že záver,
ktorý tvrdí žalobkyňa, že splátkový kalendár je stotožnený uznaním dlhu, je podľa názoru žalovaného

nesprávny. Ide o záväzkovoprávny vzťah bez uvedenia dôvodu, kde by mal veriteľ preukazovať jeho
existenciu a výšku a dôvod (kauzu). Vlastníctvo medzi sporovými stranami bolo vyporiadané predajom
spornej nehnuteľnosti, a teda nie je dôvod, aby si žalobkyňa uplatňovala nejaké plnenie zo splátkového
kalendára, z ktorého vyplýva, že ide o vyporiadanie spoločného majetku a na základe tohto splátkového
kalendára žalobkyňa žiada od žalovaného peňažné plnenie. Súd podľa názoru žalovaného nemôže

dospieť k existencii dlhu, ak by neskúmal dôvod jeho vzniku. Doposiaľ podľa žalovaného nebolo
jednoznačne určené na základe čoho by mal údajný dlh vzniknúť. Chýba titul, dôvod a kauza, ktoré v
splátkovom kalendári nie sú uvedené. Medzi sporovými stranami a kupujúcim došlo k predaju spoločnej
veci patriacej sporovým stranám a teda akýkoľvek splátkový kalendár, viažuci sa na vyporiadanie
majetku v ich podielovom vlastníctve, nemá opodstatnenie. Právna zástupkyňa žalovaného osobitne

upriamila pozornosť na to, že listina označená ako Splátkový kalendár bola podľa knihy na osvedčovanie
vedenej Mestom Šaľa osvedčená predtým ako bola osvedčená listina označená ako Kúpna zmluva.
Poukazuje tým na to, že k podpisu na splátkovom kalendári došlo skôr ako k podpisu na Kúpnej zmluve.
Žalovaný nevie na základe čoho si žalobkyňa odvodila sumu 3.200,- eur, keďže po predaji nehnuteľnosti,ktorá bola v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného, práve žalobkyňa obdržala z kúpnej
ceny za byt sumu 16.252,- eur. Splátkový kalendár naformulovala iba žalobkyňa, pričom žalovaný sa k
nemu nemohol vyjadriť ani ho zmeniť. Právna zástupkyňa žalovaného poukazuje na uznesenie NS SR

č.k. 3Cdo/305/2008. Pri uzatváraní zmluvy označenej ako splátkový kalendár neboli splnené náležitosti,
ktoré požaduje zákon na to, aby bol právny úkon perfektný. Zo splátkového kalendára vyplýva, že
náležitosti právneho úkonu pri splátkovom kalendári neboli splnené. Právny úkon sa musí uzavrieť
slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne. Žalovaný nemal vedomosť o príprave splátkového kalendára,
nemal ani možnosť zasiahnuť do textu splátkového kalendára, pričom žalobkyňa si práve podpisom

splátkového kalendára podmieňovala uzavretie kúpnej zmluvy. Právny úkon podľa žalovaného nie
je určitý. Nie je v ňom vyjadrený dôvod. Sporové strany mali iba byt, ktorý predali a iné veci už v
podielovom,resp.následnebezpodielovomspoluvlastníctvenemali.Splátkovýkalendárjetedaneurčitý.
Žalobkyňa stále poukazuje iba na všeobecnú formuláciu splátkového kalendára. Dlh nevznikol, pretože
sa žalobkyňa uspokojila s peniazmi z predaja bytu. Uzavretím kúpnej zmluvy a vyplatením kúpnej ceny
na účet žalobkyne považoval žalovaný vec za vyriešenú. Je pravda, že ide o nedostatok, že splátkový

kalendár nebol zrušený, ale to sa už v tomto štádiu nedá sanovať. Ide o nedostatok oboch strán.

13. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä
k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom
spájajú.

14. Podľa § 35 ods. 1 a 2 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať
výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne
úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa
vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

15. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

16. Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145

ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,

neplatnosti dovolá.

17. Predmetom sporu bolo plnenie peňažnej čiastky vo výške 3.200 eur s príslušenstvom, ktorú
žalobkyňa požadovala od žalovaného na základe Splátkového kalendára. Z vykonaného dokazovania
mal súd za preukázané, že strany sporu uzatvoril dňa 5.4.2013 zmluvu, označenú ako Splátkový

kalendár, kde sa žalobkyňa a žalovaný dohodli na tom, že žalovaný zaplatí žalobkyni sumu 3.200
eur v pravidelných ôsmich splátkach vo výške po 400 eur, pričom prvá splátka mala byť zaplatená
dňa 20.5.2013 a posledná splátka mala byť zaplatená dňa 20.12.2013. Prioritne sa súd zaoberal
argumentáciou žalovaného v tom smere, že zmluvu - Splátkový kalendár, ako celok považuje za
neplatnú z dôvodu, že zmluva trpí vadami vôle a vadami prejavu.

18. Vôľa účastníkov zmluvy zohráva pri jej vytváraní a jej interpretácii zásadnú úlohu. V zmysle ustálenej
judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 243/07, I. ÚS 242/07, IV. ÚS 15/2014)
Ústavný súd opakovane pripomína, že prílišný právny formalizmus a prehnané nároky na formuláciu
zmluvy nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody

vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti (autonómie vôle) podľa čl. 2 ods. 3 ústavy. Ústavný súd
zároveň zdôrazňuje, že jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nevedie
k neplatnosti zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva
výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva
a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy (porovnaj nález Ústavného súdu ČR, sp.

zn. I. ÚS 625/03 zo 14. apríla 2005). Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Určitosť
právneho úkonu je zákonnou podmienkou jeho platnosti a je považovaná za náležitosť prejavu vôle.
Právny úkon možno považovať za určitý vtedy, ak jeho obsah nie je vnútorne rozporný a súčasne je
jeho predmet jasne určený. Vychádzajúc z princípu preferencie platnosti právneho úkonu pred jehoneplatnosťou súčasne platí, že aj v prípade určitých pochybností o určitosti obsahu, či predmetu
právneho úkonu, tento bude neplatným len vtedy, ak tieto nedostatky nemožno preklenúť ani použitím
interpretačných pravidiel stanovených v § 35 ods. 1 a 2 OZ a § 266 ods. 1 až 3 OBZ. Ak totiž

tieto nedostatky možno takýmto spôsobom preklenúť, je ústavnou povinnosťou všeobecného súdu
uprednostniť výklad, ktorý vedie k platnosti právneho úkonu, a nie naopak. (viď I. ÚS 640/2014)

19. K argumentu žalovaného, ohľadne neplatnosti Splátkového kalendára, súd uvádza, že zmluvné
strany uzatvorili zmluvu (Splátkový kalendár) ešte dňa 5.4.2013, pričom v zmysle textu dohody tak

urobili slobodne a vážne, bez akýchkoľvek výhrad čo sa týka obsahu a dôvodu dohody. Obsah teda
nie je vnútorne rozporný a súčasne je jeho predmet jasne určený. Neplatnosti zmluvy sa žalovaný
dovolával prvý krát vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 23.6.2016. Pri uzatváraní dohody platnosť
úkonu nespochybňoval a ani v súdnom konaní žalovaný neprodukoval dôkazy v tom smere, že by
preukázal, že zmluvu v čase uzatvárania považoval za neplatnú. Tento argument použil až v čase, keď
prebiehalo súdne konanie ohľadne plnenia dohodnutého v Splátkovom kalendári. Vád vôle a prejavu sa

navyše nemôže dovolávať ten, ktorý takéto vady sám spôsobil v zámere urobiť právny úkon neplatným.
Právna zástupkyňa žalovaného v záverečnej reči uviedla, že uzavretím kúpnej zmluvy na byt sporových
strán, ktorý mali v podielovom spoluvlastníctve a vyplatením kúpnej ceny na účet žalobkyne, považoval
žalovaný vec za vyriešenú. Je teda evidentné, že žalovaný v čase uzavretia splátkového kalendára
nepovažovalSplátkovýkalendárzaneplatnýanemalnezrovnalostianivotázkachnáležitostívôle,alesa

spoliehal, že zaplatením kúpnej ceny si žalobkyňa nebude uplatňovať nároky zo Splátkového kalendára.
Takéto očakávanie žalovaného o budúcom neuplatňovaní si pohľadávky žalobkyne zo Splátkového
kalendára ale neznamená, že si žalobkyňa nárok (zmluvne podchytený) nebude uplatňovať, čo sa
v konečnom dôsledku aj potvrdilo, keďže žalobkyňa to nárok uplatnila podaním žaloby na súde. K
argumentácii žalovaného o psychickom nátlaku žalobkyne, ktorým mala podmieňovať uzavretie kúpnej

zmluvy pod podmienkou uzavretia Splátkového kalendára súd uvádza, že žalovaný ak mal pocit, že
je na neho vyvíjaný nátlak podpísať Splátkový kalendár, mohol takýto podpis odmietnuť. Dôvodenie
nevyhnutnosti uzavretia kúpnej zmluvy práve s kupujúcimA. bolo v konaní osvedčované iba obavou
žalovaného z pocitu hanby pred ostatnými obyvateľmi, keďže je z malého mesta. Takýto argument
nie je ani dostatočným a ani relevantným na to, aby dokazoval tvrdenú skutočnosť, že žalovaný bol

pod nátlakom žalobkyne, aby sa podvolil obsahu Splátkového kalendára. Neuzavretím kúpnej zmluvy
s kupujúcimi, s ktorými už boli predjednané podmienky kúpy bytu, by neutrpel ani on, ani žalovaná
žiadnu ujmu. Navyše súd poznamenáva, že byt mohli predať v budúcnosti aj iným záujemcom. Pritom v
prípade nedosiahnutia dohody podielových vlastníkov (žalobkyne a žalovaného) mohol žalovaný žiadať
o zrušenie a vypriadanie podielového vlastníctva, čím by predišiel uzatvoreniu Splátkového kalendára.

Žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie, že žalobkyňa považovala uzavretie Splátkové kalendára iba za
akúsi poistku na to, aby bolo v kúpnej zmluve na byt uvedené jej číslo účtu, pretože žalobkyňa si mohla
(a určite tak aj urobila) pri podpise kúpnej zmluvy jednoducho skontrolovať sumu a číslo účtu, na ktorý
budú posielané peniaze za byt, a teda nepotrebovala sa "iba istiť" podpisom Splátkového kalendára.
Teda domnienka žalovaného, že podpisom kúpnej zmluvy sa vzťahy žalobkyne a žalovaného urovnali

a že už nie je povinný plniť na základe Splátkového kalendára, nebola správna, navyše keď žalobkyňa
sumu uvedenú v splátkovom kalendári žiadala priznať súdnou cestou a žalovaný sa iba domnieval, že
túto pohľadávku si nebude žalobkyňa uplatňovať, lebo mal za to, že k plnému uspokojeniu žalobkyne
došlo už prevodom, podľa jeho tvrdenia, značnej časti kúpnej ceny za byt.

20. Súd na okraj súčasne poznamenáva, že nie je pravdou, čo tvrdil žalovaný, že sa s obsahom
splátkové kalendára mal možnosť oboznámiť až v čase jeho podpisu, pretože z doloženej e-mailovej
komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným vyplýva, že mu žalobkyňa v prílohe e-mailu zo dňa
4.4.2013, teda minimálne deň pred podpisom, poslala finálnu verziu splátkového kalendára, kde sa
jednoznačne uvádza suma 3.200 eur, ktorú od žalovaného žiada žalobkyňa, pričom samotný žalovaný

na takto formulovaný e-mail odpovedal iba "Ok", teda je možné vyvodiť záver, že návrh Splátkového
kalendára zobral na vedomie. Vtedy túto dohodu nespochybňoval ani po obsahovej stránke, ani
po stránke platnosti. Splátkový kalendár sporové strany špecifikovali v predmete dohody tak, že
"po vyporiadaní spoločného majetku v podielovom vlastníctve" dohodli na finančnom vyrovnaní. Z
dokazovania vyplynulo, že Splátkový kalendár bol uzavretý síce v ten istý deň ako kúpna zmluva na byt,

avšak z časového hľadiska bol najprv uzavretý splátkový kalendár a až následne kúpna zmluva. Aj z toho
je možné vyvodiť záver, že splátkovým kalendárom si strany dohodli finančné vyrovnanie podielového
vlastníctva, resp. ostatných záväzkov a pohľadávok, ktoré voči sebe navzájom mali, pričom predaj bytu,
ako následný právny akt a hlavne rozdelenie utŕženej kúpnej ceny, podľa kľúča uvedeného v kúpnejzmluve, nie je možné stotožňovať, pretože ide o dva samostatné právne úkony a z nich vyplývajúce
tituly. Je preukázané, že predajom bytu a následným rozdelením kúpnej ceny, teda týmto samostatným
úkonom,neboliurovnanévšetkyvzájomnénárokysporovýchstrán. Ichvzájomnénárokybolivypriadané

dvoma úkonmi, a to jednak Splátkovým kalendárom, ako aj kúpnou zmluvu na spoločný byt. Zmluvné
strany teda na základe zmluvnej voľnosti a formulácie textu, ktorej porozumeli, osvedčili svoj záujem byť
viazaní obsahom Splátkového kalendára.

21. Súd taktiež poznamenáva, že spôsob, akým si žalobkyňa a žalovaný rozdelili kúpnu cenu za byt,

bolo výlučne na ich dohode a nebolo úlohou súdu skúmať, či zaplatením kúpnej ceny sú ich vzťahy bezo
zvyšku finančne vyrovnané. Predmetom sporu totiž bolo plnenie zo splátkového kalendára a keďže súd
dospel k záveru o platnosti toho zmluvného vzťahu, priznal žalobkyni nárok na plnenie tak, ako si ho
uplatnila v časti istiny, zníženú o sumu 400 eur (3.200 eur - 400 eur = 2.800 eur), pretože čiastka 400
eur, ktorú žalobkyňa stotožnila ako poslednú splátku zo dňa 20.12.2013, jej bola dobrovoľne uhradená,
a preto súd v tejto zvyšnej časti (ohľadne sumy 400 eur) žalobu zamietol. Súd žalobkyni priznal taktiež

nárok na zákonné úroky z omeškania počítajúc odo dňa nasledujúceho po dni omeškania, tak ako bolo
dohodnuté v Splátkovom kalendári.

22. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov

konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods.
2 Civilného sporového poriadku, po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.