Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 28, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/443/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610204671
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7610204671.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobkyne P. C., narodenej XX.XX.XXXX, bytom
v M., B.. P. X, zastúpenej JUDr. Dušanom Hudákom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti
žalovanému TZB - komplet, s.r.o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Markušovská cesta 36/831, IČO: 36
575 852, zastúpenému JUDr. Michalom Bečarikom, advokátom, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Letná
37, o 47.035,14 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová
Ves zo dňa 29.04.2015 č. k. 1C/155/2010-395 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaný má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zo dňa
29.04.2015 č.k. 1C 155/2010-395 žalobu zamietol a uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému trovy
konania vo výške 11.921,97 € v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala zaplatenia sumy 47.035,14 € s príslušenstvom.
Žalobkyňa uviedla, že medzi stranami sporu bola v máji 2006 urobená ústna dohoda, na základe

ktorej mal žalovaný zhotoviť vodoinštalácie, kúrenie a odpad v rodinnom dome vrátane projektov
vodoinštalácie, kanalizácie a kúrenia. Práce boli dokončené v októbri 2008, kolaudácia bola vykonaná
v máji roku 2009 a dom bol obývaný. V súvislosti s vykonanými prácami jej vznikla škoda, nakoľko bolo
zistené, že boli nesprávnym spôsobom vykonané spoje, a žalovaný odmietol vadu odstrániť. Oslovila
firmu C. I. X., ktorej pracovníci spoj opravili a v dôsledku meraní vymenili aj vodoinštaláciu v celom
rodinnom dome. Na základe rozpočtu p. I. vyčíslil škodu na žalovanú sumu.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že pre žalobkyňu nevykonával žiadne práce na základe
zmluvy o dielo. Bol oslovený na zhotovenie rozpočtu na dodávku a montáž ústredného vykurovania.
Žalobkyňa nebola spokojná s navrhnutými cenami, a preto sa dohodli, že na vykonaní prác jej odporučia
iného inštalatéra p. F., a žalovaný zabezpečil len dodávku materiálu. Z uvedeného dôvodu namietal
svoju pasívnu legitimáciu.

4. Okresný súd konštatoval, že vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom 1C 155/2010-186 zo dňa 13.1.2012,

ktorý bol uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 9Co 103/2012-202 zo dňa 31.5.2013 zrušený a
vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.5. Po právnom posúdení veci podľa § 631, § 633, § 645, § 646, § 420 Občianskeho zákonníka okresný
súd podal výklad charakteristiky pojmu zmluva o dielo, jej podstatných náležitostiach, predpokladov
o zodpovednosti zhotoviteľa za vady zhotovenej veci a výklad predpokladov vzniku zodpovednosti

fyzických alebo právnických osôb za škodu.

6. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala, aby medzi
stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo. Okresný súd vychádzal z výpovede svedka Dohodu,
ktorý podrobne uviedol, že žalobkyňa dom stavala svojpomocne, nie prostredníctvom firiem, a žalovaná

dojednaných robotníkov osobne vyplácala. Jednotlivých robotníkov jej odporučil svedok Dohoda, pričom
jej navrhol i žalovaného ako fyzickú osobu na nákup materiálu, ktorý jej zároveň vyhotovil rozpočty.
Jednoznačne sa však vyjadril, že práce boli vykonávané bez dokladu s výplatou pre jednotlivých
robotníkov. Všetky remeselnícke práce žalobkyňa konzultovala s týmto svedkom. Svedok však nemal
časkontrolovaťvšetkypráce.VodovodnéainštalatérskeprácevykonávalpánF.vosvojommene,pričom
materiál na tieto práce bol zakúpený v obchode žalovaného, a práce boli vykonávané na čierno, t.j. bez

dokladu a s vyplatením na ruku alebo na osobný účet. Svedok poprel, že by žalovaný chodil kontrolovať
pána F.. Žalobkyňa výpoveď tohto svedka po jeho výsluchu 19.2.2014 nespochybnila, a urobila tak až po
vyše roku na pojednávaní dňa 29.4.2015, čo okresný súd vyhodnotil ako jej účelovú obranu. V rovnakom
duchuakovýpoveďsvedkaDohodusanieslavýpoveďsvedkaP..W.F.,avrovnakomduchu,ikeďmenej
podrobne sa vyjadrili vypočutí svedkovia C. F., F. E., Q. U. a svedok H. F.v. Svedok F. sa vyjadril, že

práceprežalobkyňuvykonávalsám,vosvojommene,aniktookremžalobkynejehoprácunekontroloval.
Objednávateľom diela bola žalobkyňa, s ktorou sa dohodol na cene za zhotovenie diela vo výške 15.000
Sk a jeho zhotoviteľom bol on sám. Boli vypočutí aj svedkovia C. I., U. C., Y. T., Y. T., P. T. a H. O.. Súd
však vzhľadom na skutočnosť, že vypočutí svedkovia U. C., Y. T. a P. T. sú priami príbuzní žalobkyne
a Y. T.Á. je bývalým manželom žalobkyne, na tieto skutočnosti prihliadal pri hodnotení ich výpovedí.

Svedok C.B. F. a F. E. potvrdili po predložení a oboznámení sa s fotodokumentáciou z miesta, kde bolo
prevŕtané potrubie, že prevŕtaná šrúbka bola v potrubí, a svedok F. vypovedal, že sa jednalo o miesto
pri podlahe. K žalobkyňou namietaným vadám materiálu, ktorý žalovaný žalobkyni dodal, súd poukázal
na to, že jej obrana neobstojí, i keď tento materiál spochybnil aj svedok U. C., brat žalobkyne tým, že sa
mu zdal nevhodný. Svedok F. E. vypovedal, že na stavbe žalobkyne použitý materiál pozná, odoberá ho

od žalovaného a bežne s ním pracuje, jedná sa o certifikovaný materiál. Svedok F. odoberá materiál od
žalovaného a žiadne výhrady k tomuto materiálu neudával. Z listinných dôkazov založených v súdnom
spise vyplynulo, že sa jedná o materiál certifikovaný. K predloženým faktúram týkajúcim sa úhrady
sumy 77.678,-Sk (faktúra č. 4721207) súd konštatoval, že bola zaúčtovaná v účtovníctve firmy G.. H. P.,
pričom táto faktúra bola vystavená žalobkyni dodávateľom G.. H. P. THERMAT a táto platba je riadne

zaevidovaná v účtovníctve spoločnosti a zodpovedajú tomu i doklady zaslané Daňovým úradom Košice,
pobočka Spišská Nová Ves. Okresný súd konštatoval, že neobstojí tvrdenie žalobkyne, že žalovaný
doručil faktúru vystavenú na uvedenú sumu až na pojednávaní, pretože z listinných dôkazov vyplynulo,
že táto faktúra bola vyplatená už pred začatím súdneho sporu. Z uvedeného dôvodu sa okresnému
súdu nejavila potreba znaleckého dokazovania na preukázanie dôvodu zaplatenia sumy 77.678,-Sk. Po

posúdení faktúry č. TTZB 1042006, vystavenej dňa 22.11.2006 na sumu 93.787,-Sk súd konštatoval,
že právny vzťah medzi stranami na základe tejto faktúry sa riadi režimom § 588 a nasl. Občianskeho
zákonníka, t.j. kúpnou zmluvou. Predmetom tohto konania však nebolo plnenie vyplývajúce z takéhoto
zmluvného vzťahu. Nasvedčuje tomu tá skutočnosť, že podľa listiny reklamačného listu z mája 2009
žalobkyňa reklamovala výrobok GIACOMINI RURA PEX GZ996 v máji 2009 s dátumom dodávky

10.11.2006. Popis vady tohto výrobku bol „Prevŕtaná rúrka pri poklade sadrokartónovej konštrukcie“.
Táto reklamácia nebola uznaná a „chyba nebola odstránená z toho dôvodu, že nešlo o vadu materiálu, a
aj z dôvodu neoprávneného arogantného nátlaku na prevzatie plnej zodpovednosti za vzniknutú situáciu
zo strany investora“, a teda nereklamovala vady diela. Žalobkyni v tejto súvislosti uplynula 24 mesačná
záručná lehota vo vzťahu k uvedenej faktúre, preto nemožno ani vyvodiť zodpovednosť žalovaného za

vady predanej veci v zmysle ust. § 619 Občianskeho zákonníka. Navyše faktúra na sumu 77.678,-Sk
sa žalovaného účastníka netýka, pretože jej vystaviteľom nebol žalovaný, t.j. spoločnosť TZB-komplet,
s.r.o., ale G.. H. P. THERMAT, t.j. úplne iný subjekt než ten, ktorý bol žalovaným účastníkom. Na základe
zistených skutočností po vyhodnotení dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti súd konštatoval,
že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, že došlo medzi stranami sporu k uzavretiu zmluvy o dielo.

Súd konštatoval aj nedostatok vecnej legitimácie žalovaného, a preto žalobu v plnom rozsahu zamietol.7. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 149 ods. 1 O.s.p.. Priznal
úspešnému žalovanému náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku z
odporu a trov právneho zastúpenia.

8. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. c/, d/, f/ O.s.p.. Považovala napadnutý rozsudok za nesprávny a nezákonný po právnej, ako aj
skutkovejstránke.Navýzvusúdužalobkyňadoplnilaodvolaniepodanímdoručenýmsúduprvejinštancie
dňa 9.9.2015. V uvedenom podaní rozšírila odvolacie dôvody, aj podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/, f/

O.s.p..

9. Žiadala, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

10. Konštatovala, že celý rozsudok súd prvej inštancie postavil na výpovedi svedka Dohodu, ktorému

bez akýchkoľvek pochybností uveril, aj keď jeho výpoveď nie je v súlade s inými, vo veci vykonanými
dôkazmi, v tejto sú podstatné rozpory, postráda hodnovernosť a je založená na sprostredkovaných
informáciách, ktoré súdu postačovali, aby svoje rozhodnutie o túto výpoveď oprel. Z obsahu výpovede
svedkavyplýva, že doporučoval rôznych remeselníkov pre žalobkyňu, pričom uviedol, že pri rokovaniach
nebol. Uviedla, že jeho výpoveď je absolútne zavádzajúca, keď bez toho, aby svedok bol k žalobkyni

v nejakom blízkom či pracovnom, prípadne odbornom vzťahu, ktorým by mohol mať informácie
akéhokoľvek druhu, tento svedok sa vyjadruje o tom, ako mala rokovať s rôznymi firmami, mala si
dať robiť rozpočty a všetky ďalšie podrobnosti pri výstavbe rodinného domu. Účelovosť výpovede
tohto svedka v prospech žalovaného v snahe zbaviť ho zodpovednosti za vady diela sú zrejme z ich
nadštandardných obchodných vzťahov, čo vyplynulo aj z výpovede svedka Dohodu. Výpoveď svedka

Dohodu, pokiaľ sa týka konkrétnych okolností týkajúcich sa predmetu veci, ktoré by mohli ovplyvniť
posúdenie pasívnej legitimácie žalovaného, sú len vo všeobecnej rovine bez konkrétnych skutočností.
Účelovosť jeho výpovede v prospech žalovaného videla nespornú aj v tom, že mal odporučiť žalovaného
akofyzickúosobu,pričomžalovanýjemajiteľomakonateľomobchodnejspoločnostiprepredajmateriálu
a výkon prác s tým spojených. Napriek tomu, že svedok vykonal na jej dome len tesárske práce, bol

zázračne informovaný o všetkom, čo sa na dome vykonávalo, ako keby tam vykonával stavebný dozor,
a to aj o ďalších činnostiach, napr. ako boli nakupované materiály u žalovaného, práce boli vykonávané
načierno, ako boli vyplácané peniaze F., a to na ruku, aj keď nakoniec sám uviedol, že žiadnych
jednaní sa nezúčastnil, len mal takéto vedomosti, ktorých pravdivosť však nevedel objektivizovať. Jeho
výpoveď, pokiaľ sa týka účasti žalovaného na dome, kde ho mal vidieť iba raz, je opäť v rozpore s

výpoveďami viacerých svedkov, ako aj samotného žalovaného, že tento na dome bol viackrát. Jeho
výpoveď ohľadne vyrovnania žalobkyne so žalovaným je len dedukciou, založenou na účelovej podpore
tvrdenia žalovaného, pretože aj keď nebol účastný ničoho, teda žiadnych jednaní, vypovedá v prospech
žalovaného založenom na pravdepodobnosti. Jeho výpoveď, že v rozpočte firmy TZB-komplet, s.r.o.,
neboli zahrnuté žiadne práce, len materiál, sú klamlivé, účelové a v rozpore s existujúcimi dôkazmi,

ako sú napr. dodacie listy, kde okrem ceny materiálu sú uvedené aj ceny za prácu, čo v konečnom
súčte jednotlivých položiek celková suma je vyššia ako cena len za materiál, ktorý mal žalovaný dodať.
Súd však v rámci hodnotenia dôkazov túto časť dôkazu nehodnotil. Klamlivá výpoveď svedka Dohodu
sa týka aj toho, že boli fakturované iba tovary, práce boli dohodnuté načierno bez faktúr, čím je len
potvrdený zámer žalovaného pri výkone jeho činnosti. Svedok uviedol, že dodacie listy vystavené

žalovaným nevidel, videl len prvotný rozpočet od p. P.. Namietala, že súd sa vôbec opieral a vychádzal
z výpovede tohto svedka, ktorý nebol prítomný pri ničom a nevidel žiadne listiny medzi žalobkyňou a
žalovaným. Svedok nevedel uviesť, čo bolo príčinou zatekania a nepotvrdil, aby zatekanie bolo z dôvodu
prevŕtania rúrky, pretože nevidel otvorenie celého priestoru z dôvodu jeho odkrytia počas reklamácie.
Ďalej konštatovala, že súd opomenul vyhodnotiť ďalšiu časť výpovede tohto svedka, kde sa mal stretnúť

so žalovaným ohľadne reklamácie, nakoniec priznal, že sa stretli spolu žalobkyňa a žalovaný, avšak
účelovo si už nepamätal, o čom sa rozprávali, pričom tento svedok počas celého súdneho konania
pamätal aj na to, kde nebol, čo nevidel, len predpokladal a tušil. Uviedla, že ak by si totiž spomenul,
musel by uviesť, že počas tohto stretnutia reklamovala nielen tovar, ale aj práce, ktoré žalovaný vykonal
chybne, na základe čoho sa dožadovala v rámci reklamácie, aby to opravil. V tomto prípade však by

svedok už musel vypovedať v neprospech žalovaného. Žalovaná rovnako poukázala na to, že svedok
Dohoda zavádzal, že F. vykonával práce na živnosť. Uviedol, že žalovaný mal navrhnúť kotolňu, čím len
potvrdil, že takáto činnosť nesúvisí s predajom materiálu, ale týka sa predprípravy na výkon prác. Ak
svedok uviedol, že žalovaný fakturoval len tovary a práce boli dohodnuté načierno bez faktúr svedčí too tom, že žalovaný jednoznačne dohodol výkon prác, avšak načierno, tieto jednoznačne riadil, pretože
svedok v rámci pokračovania svojej výpovede uviedol, že tieto boli vykonané bez faktúr. Z uvedeného
len potvrdzuje aktivitu žalovaného, že tento je v spore pasívne legitimovaným. Poukázala na ust. §

631 a § 633 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý zároveň citovala, a z ktorého vyvodila záver, že
práce na dome mohol fyzicky vykonávať okrem iného aj H. F., čo bez ďalšieho nevylučuje pasívnu
vecnú legitimáciu žalovaného v spore. Je nepodstatné, či v rozhodnom čase mal F. pracovný pomer so
žalovaným alebo bola iná dohoda medzi nimi. Rovnako poukázala na to, že súd nevyhodnotil pochybnú
výpoveď samotného F.. Skutočnosť, že svedok F. pracoval pre žalovaného je preukázaná aj inými

svedkami vo veci vypočutými, súd však uveril výpovedi aj napriek tomu, že z výpovede svedka F. vyplýva
zmätočnosť, úplná iracionalita a účelovosť, čo je možné vysvetliť tým, že svedok vykonával práce pre
žalovaného a mal problém zodpovedať a vysvetliť rôzne nezrovnalosti vo svojej výpovedi. V rozpore
s výpoveďou svedka Dohodu vypovedali aj samotní svedkovia žalovaného, ktorí jednoznačne potvrdili
prítomnosť žalovaného na stavbe počas výkonu prác, ako aj pri reklamácii, pričom popísali jeho reakcie
na uplatnenú reklamáciu. Aj svedok Dohoda mal vedomosť o tom, že žalovaný sa zúčastnil reklamácie

na jej dome, čo len preukazuje skutočnosť, že ak by žalovaný nemal žiaden súvis s výkonom prác na jej
dome, nemal dôvod sa zúčastniť reklamácie. Súd sa pri vyhodnotení týchto skutočností v odôvodnení
rozhodnutia vyhol.

11. Žalobkyňa namietala, že tvrdenie súdu o príčine zatekania otvorom cez prevŕtanú rúrku, je bez

opory vo vykonanom dokazovaní, pretože sa jedná o odbornú a technickú otázku, ktorá nebola
odborne preukázaná v konaní. Súd vychádzal len z tvrdenia žalovaného, že vada bola spôsobená
pracovníkmi, ktorí montovali sadrokartón, bez akéhokoľvek iného podporného dôkazu, prípadne
identifikácie pracovníkov a možnosti ich vyjadrenia. Z uvedeného dôvodu považovala túto konštatáciu
súdu nad rámec jeho kompetencie. Súd svoj záver hodnotil opäť spôsobom, že sa priklonil k čiastkovým

výpovediam niektorých svedkov na základe prvotných subjektívnych pohľadov na vec, ktorá mala byť v
rámci reklamácie vyriešená a uzavretá, pričom svedkovia k technickým otázkam neboli oficiálne odborne
znalí a oboznámení. V tejto súvislosti súd nevyhodnotil dôkaz výpoveď svedka I. z dôvodov, ktorý ako
jediný môže objektívne a odborne sa k veci vyjadriť, keďže technický problém a vady sám oficiálne
odstraňoval. Konštatovala, že žalovaný vlastnou vinou a pasivitou zavinil to, že odmietol sa podieľať

na odstránení závad v riadnom reklamačnom konaní, kde by mohol, prípadne relevantne svoje dôvody
uviesť, ktoré by takto mohli byť prípadne aj inou nezávislou osobou posúdené.

12. Poukázala na to, že súd je v sporovom konaní síce viazaný prejednávacou zásadou, ale aj vzhľadom
na článok 48 ods. 2 Ústavy SR musí súd vykonať dôkazy, ktoré vyplynú zo skutkového stavu z

doterajšieho priebehu konania, ktoré sú nevyhnutné. Ak tak súd neurobí, odňal tým účastníkovi možnosť
konať pred súdom podľa § 205 ods. 2 písm. d/, e/, f/ O.s.p., čo je dôvod na zrušenie rozsudku.

13. Súd pri vyhodnotení skutkového stavu sa nezaoberal výpoveďou svedka I., ktorého výpoveď nie
je spochybnená žiadnym iným dôkazom. Svedok potvrdil, že sa nejednalo o poškodenie materiálu

prevŕtaním rúry, čo je nesporné z výkonu jeho prác, ktoré na dome vykonával. Potvrdil, že práce
vykonávalnazákladeobjednávkyžalobkyneažpotom,čožalovanýodmietolvrámcireklamácievykonať
a odstrániť vady diela. Potvrdil, že žalovaný bol pri reklamácii na dome žalobkyne a bavili sa o nekvalitnej
práci osobne so žalovaným v rámci výkonu zmluvy o dielo. Potvrdil podrobne konflikt medzi žalobkyňou
a žalovaným, čo vyplynulo aj z iných výpovedí svedkov, potvrdil aj zatajovanie sa žalovaného, kedy až

na volanie jej brata dvihol mobil. Výpoveď svedka I. je nespochybniteľná preukázateľnou legitímnosťou
výkonu prác na dome žalobkyne na základe písomnej zmluvy o dielo, daňovými dokladmi, predložením
fotodokumentácie poškodeného rodinného domu, na základe čoho musel vykonať práce. Potvrdil, že v
dôsledku vadne vykonaných prác (nie prevŕtanej rúrky) došlo k masívnemu zatekaniu vody s fatálnymi
následkami. Na mieste reklamácie sa nezúčastnila žiadna iná osoba okrem žalovaného, ktorá by bola

objektom reklamácie. Všetkými prítomnými bol označený ako zhotoviteľ diela. Ak by žalovaný nebol
zhotoviteľom diela, nemal dôvod sa reklamácie zúčastniť. Táto výpoveď je potvrdená celým radom
svedkov, napr. svedkami F. E., C. F. a tieto výpovede sú v zhode aj s výpoveďou svedkov Y. T., P. T.,
Q. U. a Y. T., bez akýchkoľvek rozporov. Negáciu a ignoráciu svedeckej výpovede svedka I. považovala
žalobkyňa za účelovú a zaujatú. Záverom konštatovala, že súd prvej inštancie hodnotil vykonané dôkazy

podľa svojej úvahy a subjektívne, avšak v jej neprospech. Poukázala na to, že pokiaľ súd svoje tvrdenia
týkajúcich sa vád materiálu postavil na výpovedi vo veci nezainteresovaných svedkov bez akéhokoľvek
technického odborného vyjadrenia osoby spôsobilej na posúdenie konkrétnej vady materiálu, súdu pre
jeho závery postačovali čiastkové, neoficiálne a subjektívne názory svedkov, ktorí sa vyjadrovali k veci.Naproti tomu spochybnil a ako neodôvodnene vylúčil ako dôkaz svedka I., ktorý odstraňoval nekvalitnú
prácu, ako aj vady materiálu v rámci svojej činnosti, čo objektívne preukázal.

14. Žalobkyňa namietala, že súd nehodnotil objektívne ani ďalších vypočutých svedkov, a to svedka
U. C., ktorý potvrdil, že žalovaný zhotoviteľ bol prítomný pri reklamácii, a vyhýbal sa na jej účasti.
Svedok potvrdil, že práce boli objednávané u žalovaného v roku 2007 po postavení hrubej stavby.
Žalovaný mal zabezpečiť výkon kúrenárskych a vodárenských prác a odpadu, a zhodne s ďalšími
svedkami potvrdil a popísal správanie počas reklamačného konania, ktorý nakoniec reklamáciu neuznal.

Zhodne so svedkom I. uviedol aj dôvod zatečenia, vylúčil, aby to bolo z dôvodu prevŕtania rúrky.
Namietala zároveň hodnotenie výpovede svedkov U. C., Y. T., P. T. a Y. T., ktoré potvrdzujú pasívnu
legitimáciu žalovaného. Ich výpovede sa zhodujú s inými vykonanými dôkazmi v predmetnej veci,
a preto ich súd nemôže vylúčiť z hodnotenia dôkazov len z dôvodu, že sa jedná o jej príbuzných.
Rovnako sa to týka aj svedka H. O.. Ak súd pri hodnotení výpovede tohto svedka uviedol, že svedok
vypovedal na rozdiel od ostatných remeselníkov ináč, nie je zrejmé akých ostatných remeselníkov mal

súd na mysli, pretože žiadni vypočutí neboli. Vo veci bol vypočutý iba svedok Dohoda ako remeselník.
Poukázala na Nález Ústavného súdu SR z 9.6.2015 sp. zn. III.ÚS 276/2014, z ktorého vyplýva, že
spochybňovanieobjektívnostivýpovedísvedkovaúčastníkovkonaniaibanazákladekolegiálnehoalebo
iného rodinného, či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné
objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy jediným dostupným dôkazom

je práve iba výpoveď účastníkov konania, či svedkov majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k
nemožnostiuniesťdôkaznébremenonavrhovateľomazároveňbyviedlokvytvoreniuneakceptovateľnej
prezumpcie nepravdivosti svedeckých výpovedí, či tvrdení účastníkov konania.

15. Za účelovú časť výpovede svedka Dohodu považovala aj tú, keď sa vyjadroval k úhrade faktúry č.

XXXXXXX na sumu 77.678,- Sk, ktorá bola uhradená G.. H. P., a ktorá bola zaúčtovaná v účtovníctve
G.. H. P. THERMAT. Svedok sa vyjadril k účtovným záležitostiam žalovaného a odsúhlasil tento postup
ako správny bez toho, aby s ním bol v akomkoľvek právnom, či pracovnom vzťahu, ktorý by mu takúto
možnosť umožňoval. Svedok nebol žiadnym spôsobom zainteresovaný na vystavení tejto faktúry, ani
na žiadnej obchodnej činnosti súvisiacej s touto faktúrou. O tejto nemal žiadnu vedomosť, iba sa

vyjadroval na základe požiadania súdu. Mala za to, že svedok vypovedal klamlivo a musí niesť za
nepravdivú výpoveď tresnú zodpovednosť. Poukázala na to, že súd hodnotil vystavenie predmetnej
faktúry zmätočne a aj v rozpore so samotnou výpoveďou žalovaného. Žalovaný totiž uviedol, že finančné
prostriedky sa týkajú jeho obchodnej spoločnosti. Tieto však prijal na svoj osobný účet z dôvodu, že
žalobkyňa nemala dostatok financií na úhradu všetkého materiálu, čo je úplne v rozpore s hodnotením

tejto časti dokazovania súdom, že aktivity firmy H. P. THERMAT nemajú nič spoločné s týmto konaním.
Konštatovala, že s firmou H. P. THERMAT nemala žiaden právny vzťah, nikdy nič nekupovala a nemala
prečo tejto firme posielať nejaké finančné čiastky. Je úplne zavádzajúce a právne neodôvodniteľné, ak
súd tvrdil, že neobstojí jej tvrdenie, že žalovaný doručil vystavenú faktúru na sumu 77.678,- Sk až na
pojednávaní. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z obsahu súdneho spisu. Ak vyplýva z listinných

dôkazov niečo iné, tak tomu tak nie je a súd neuvádza na základe čoho. Konštatoval, že sa jedná o
účelovo vystavenú faktúru žalovaným, ktorý chcel takto legalizovať ďalšie finančné prostriedky, ktoré
mu poukázala za výkon prác. Jedná sa o finančné prostriedky, ktoré na základe požiadavky žalovaného
v súvislosti s výkonom prác na rodinnom dome vložila na jeho súkromný účet 17.1.2007 v PB č. ú. :
XXXXXXXX sumu 39.678,- Sk a toho istého dňa na ten istý účet sumu 38.000,- Sk, čo spolu predstavuje

čiastku 77.678,- Sk, bez akejkoľvek súvislosti s firmou G.. H. P. THERMAT. O tejto faktúre sa dozvedela
prvýkrát na pojednávaní, kedy žalovaný predložil predmetnú faktúru. Uviedla, že so žalovaným jednala
ako s konateľom obchodnej spoločnosti TZB - Komplet, s.r.o., u ktorej si aj objednávala práce na svojom
rodinnom dome. Účelom vystavenia tejto faktúry žalovaný sa snaží poprieť skutočnosť, že prijímal od
nej aj iné finančné prostriedky, okrem tých, ktoré uviedol, faktúra na 93.787,- Sk. Teda, že prijímal

finančné prostriedky nielen za tovar, ale aj za vykonané práce na jej rodinnom dome. Tvrdila, že žalovaný
počas pojednávania nikdy nespomenul, aby prijal od nej ešte nejaké iné finančné prostriedky, okrem
fakturovanej sumy 93.787,- Sk. Spomenul to až neskôr v čase, keď súdu predložila dôkazy o vkladoch
na jeho súkromné účty, keď predložil faktúru na sumu 77.678,- Sk. Tú vystavil ako živnostník. Žiadnym
spôsobom nie je preukázané jej doručenie. Z obsahu tejto faktúry vyplýva, že sa malo jednať o nejakú

dodávku ďalšieho materiálu, pričom tento bol už vyfakturovaný faktúrou č. XXXXXXX na sumu 93.787,-
Sk, ktorú žalovanému zaplatila 4.12.2006. Zároveň táto faktúra obsahuje dodanie tovaru, ktorý nikdy
nemohol byť dodaný na jej rodinný dom a presahuje rozpočet dodávky materiálu, čo malo byť zisťované
konfrontáciou účastníkov konania. Žalovaný v priebehu konania nepredložil dôkaz o tom, že finančnéprostriedky vo výške 77.678,- Sk, ktoré prijal na svoj súkromný účet sú peniazmi, ktoré zo svojho
súkromného účtu previedol do pokladne podnikateľského účtu s názvom G.. H. P. S., kde túto mal prijať
na základe vystaveného pokladničného dokladu pod č. P 124 zo dňa 31.12.2007, ktorý deklaroval ako

príjem od P. T.. Namietala, že nikdy žalovanému nedala osobne dňa 31.12.2007 do pokladne takýto
príjem, takže nemohol žalovaný ani vystaviť takýto doklad. Poukázala na to, že žalovaný sa rôznymi
finančnými a účtovnými operáciami iba snaží zlegalizovať sumu, ktorú mu poukázala na súkromný účet
z dôvodu výkonu prác. Prijímanie aj iných platieb na ruku potvrdila aj svedkyňa Y. T., a to v sume 80.000,-
Sk. Konštatovala, že súdu viackrát navrhla, aby bol do konania pribratý znalec z odboru ekonómia

a manažment, odvetvia financie účtovníctva a daňovníctvo, pričom aj formulovala otázky, ktoré bolo
potrebné položiť v rámci znaleckého dokazovania. Súd však k danému výkonu dokazovania nepristúpil,
na návrh o pribratie znalca nereagoval, až v deň vydania rozsudku a záverečných rečí. Je nesporné,
že v prípade neuvedenia finančných prostriedkov na súkromný účet žalovaného by tento aj naďalej
deklaroval len cenu za dodanie tovaru v sume 93.787,- Sk na základe faktúry TZB XXXXXXXX zo dňa
22.11.2006 a finančné čiastky na sumu 77.678,- Sk by neuvádzal, pretože tieto jednoznačne preukazujú

aktivity žalovaného na ďalšej činnosti, a to výkone prác na jej rodinnom dome. Celé konanie žalovaného
vylučuje jeho tvrdenie, že vo veci nie je pasívne legitimovaný. Prijatie vyššej sumy ako je cena za tovar
potvrdzuje, že vykonával práce na jej dome, z ktorej financoval ako F., tak aj iných pracovníkov a aktívne
sa podieľal na výkone prác ako zhotoviteľ.

16. Poukázala na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia,
je zmätočné a nevychádza zo skutkového stavu, ktorý bol zistený v priebehu dokazovania. Mala za to,
že bolo nesporné, že so žalovaným uzavrela zmluvu o dielo podľa § 631 OZ, ktorej platnosť nemusí byť
v písomnej podobe. S poukazom na § 645 OZ zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená
na zákazku pri prevzatí objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytujú po prevzatí veci v záručnej

dobe. Žalobkyňa dospela k záveru, že v rámci vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný
vykonával dielo na základe ich dohody, čím bolo vodárenské a kúrenárske práce ako celok spoločne
s dodaním vhodných materiálov. Zodpovednosť za vady je daná za nedostatky vlastného plnenia
zhotoviteľa a vedie k tomu, aby dojednané plnenie bolo odovzdané bez vád, čiže o vadu ide tam, kde
ujma spočíva vo vadnom prevedení diela. Čo sa týka zodpovednosti za škodu je pravdou, že táto je inou

ujmou ako vadné vykonanie diela, avšak táto je ako následok tohto vadného plnenia. Teda jedná sa o
majetkovú ujmu, ktorá nespočíva vo vadnosti samotného plnenia diela, ale v zhodnotení diela v dôsledku
vadného plnenia diela, a teda je škodou, ktorá z vady vznikla a odškodniteľná v rámci náhrady škody.
Porušenie záväzkovej povinnosti vykonať riadne dohodnuté dielo je predpokladom ako zodpovednosti
za vady, tak aj zodpovednosti za škodu. Žalobkyňa tvrdila, že preukázala príčinnú súvislosť medzi

protiprávnym úkonom ako pojmovým znakom škody, pretože nárok žalobkyne v sume 47.035,14 €
vznikol z dôvodu výkonu diela žalovaným, následne neuznaním reklamácie z dôvodu vadného plnenia a
neodstráneniavád,vdôsledkučohodošlokhrozbeažfatálnehozničeniarodinnéhodomu,jehototálnym
namoknutím a znehodnotením, keďže sa jedná o drevodom, v dôsledku čoho bola nútená vykonať
opravu diela, ako aj škôd súvisiacich zo zle vykonaným plnením diela žalovaným. Mala za to, že dodané

plnenie bolo vadné, a preto jej vzniklo právo zo zodpovednosti za vady, ako aj nárok na náhradu škody,
ktorú nebolo možné uspokojiť uplatnením niektorých nárokov z vád plnenia.

17. K reklamačnému listu z mája 2009, ktorým mala reklamovať s dátumom dodávky 10.11.2006 uviedla,
že sa jedná o reklamačný list vytvorený dodatočne žalovaným, ktorý nemá všetky podstatné náležitosti,

ktoré by preukazovali, že k tomu by skutočne došlo. Ak by reklamácia skutočne prebehla, žalovaný by
musel preukázať, že o vybavení reklamácie bola minimálne upovedomená.

18. Pokiaľ súd konštatoval, že neprihliadal k jej vyjadreniu na pojednávaní zo dňa 29.4.2015 z dôvodu,
že nenamietala obsah výpovede svedka Dohodu na pojednávaní dňa 19.2.2015 uviedla, že z obsahu

zápisnice z pojednávania zo dňa 29.4.2015 vyplýva, že poukázala na také skutočnosti, ku ktorým je
vyjadrenie svedka bezvýznamné, ako napríklad obdobie rozvodu 8.8.2008, spolužitie s manželom po
rozvode, rozpočet od žalovaného sa netýkal svedka, dôvod zatečenia, prevŕtanie rúrky, svedok sa k
tomu nevedel vyjadriť a podobne. Teda jeho vyjadrenia k jej výpovedí by boli bezvýznamné vzhľadom
na obsah jeho výpovede.

19. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že žalobkyňa podala odvolanie dňa 20.7.2015 a
opätovne dňa 9.9.2015. S poukazom na § 205 ods. 3 O.s.p. uviedol, že odvolateľ môže rozšíriť rozsahv akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie
žalobkyne z 20.7.2015 malo náležitosti riadneho odvolania. Preto nie je namieste postup žalobkyne
opätovne podávať odvolanie po zákonnej lehote na podanie odvolania.

20. K predmetu odvolania uviedol, že súd prvej inštancie v rozhodnutí podrobne uviedol výpovede
všetkých svedkov, a ich výpovede dostatočne vyhodnotil, a to jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti. Čo
sa týka výpovede svedka pána Dohodu a jeho spochybňovania zo strany žalobkyne uviedol, že svedok
Dohoda bol navrhnutý zo strany žalobkyne, a zároveň šlo o pokyn krajského súdu k jeho vypočutiu.

Žalobkyňa namietala, že sa rozsudok opiera výlučne o jeho výpoveď. V postoji žalobkyne vidno zmenu
správania, a síce všetky vykonané dôkazy, ktoré sama navrhla a ktoré nepotvrdzujú jej tvrdenia a priori
odmieta, resp. si ich vykladá podľa seba. Tvrdenie žalobkyne, že pán Dohoda mal len sprostredkované
informácie, a že nemal k žalobkyni, resp. k stavbe žiadny pracovný vzťah, odporuje tvrdeniu žalobkyne.
Sama totiž na pojednávaní dňa 19.1.2011 uviedla, že pán Dohoda jej mal realizovať stavbu (v odvolaní
už tvrdí, že mal vykonávať len tesárske práce). Z výpovede ostatných svedkov navrhnutých žalobkyňou

je zrejmé, že pán Dohoda komunikoval aj s inými remeselníkmi na stavbe, podieľal sa na organizácii
stavby, a preto mal vedomosť o priebehu a organizácii stavebných prác. Namietal akékoľvek vzťahy
so svedkom T. a v tomto tvrdení žalobkyne videl len snahu znížiť dôveryhodnosť svedka a navádzať
súd k rozhodnutiu v jej prospech. Poukázal na vyjadrenie svedka Dohodu, ktorý sa vyjadril, že práce
realizoval stále ten istý a bol to pán F.. Pokiaľ sa týka počtu ľudí, ktorí vykonávali vodovodné a inštalačné

práce, videl len F., kontrolovať ho nechodil nik. Žalovaný jeho prácu kontrolovať nechodil. Svedok T.
následne potvrdil pravdivosť výpovede svedka F., v danom prípade aj F., že všetky vodoinštalatérske
a kúrenárske práce vykonával sám bez cudzej pomoci. Aj toto tvrdenie vyvracia tvrdenia žalobkyne o
tom, že prácu vykonávali viacerí remeselníci, čím sa počas celého konania snažila klamlivo presvedčiť
súd o pasívnej vecnej legitimite žalovaného. Svedok mal vedomosť aj o tom, že žalobkyňa si práce na

dome vykonávala zväčša svojpomocne, nikto jej faktúry za práce nevystavoval, čo potvrdil aj v prípade
vyplácania svedka F..

21. K tvrdeniam žalobkyne, že svedok T. je zázračne informovaný o všetkom, čo sa na dome vykonávalo,
vyplýva priamo z jeho výpovede, že vykonanie každej remeselnej práce konzultovala žalobkyňa s ním.

T.j. o všetkých remeselných prácach a dodávkach vedel sprostredkovane od samotnej žalobkyne.

22. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že suma, ktorú vyplatila žalovanému vo výške cca 171.000,- Sk, t.j. 5.676 €
je suma, ktorá prekračuje hodnotu materiálu pre jej rodinný dom na vodoinštalácii a kúrení, uviedol, že
sama žalobkyňa sa vyjadrila, že s G.. P. sa mala dohodnúť na cene cca 400.000,- Sk, avšak neskôr tvrdí,

že cena 171.000,- Sk je suma, ktorá prevyšuje hodnotu na jeden rodinný dom. Ak by to bolo pravdou,
že sa so žalovaným dohodla na sume 400.000,- Sk, už pri takto určenej cenovej ponuke by si musela
byť vedomá, že ide o sumu, ktorá nezodpovedá rozsahu prác a materiálu. Sumu 400.000,- Sk dosiahla
žalobkyňa pravdepodobne sčítaním všetkých návrhov dodacích listov, rozpočtov a faktúr a niektoré
materiály museli byť spočítané duplicitne. Napríklad kotol, ktorý sa nachádza na vystavenej faktúre od

firmy THERMAT, je uvedený aj v návrhu rozpočtu, radiátory a podobne. Aj v týchto vyjadreniach videl
snahu akýmkoľvek spôsobom presvedčiť súd o tom, že zodpovedný má byť žalovaný. Poukázal na to,
že žalobkyňa vo svojom odvolaní vyťahuje z kontextu časti výpovede svedka T., označuje ich hrubým
písmom a vykladá výpoveď vo svoj prospech za účelom zmätenia odvolacieho súdu. Výpoveď svedka
T. v plnom rozsahu potvrdzuje ním tvrdené skutočnosti.

23. K výpovedi svedka F. uviedol, že ten opätovne vypovedal, že práce vykonával priamo pre žalobkyňu
nazákladeichvzájomnejdohody.Nazákladepokynovodvolaciehosúdudošlokukonfrontáciižalobkyne
so svedkom F.. Žalobkyňa bola účastná jeho doplňujúceho výsluchu, vyjadrovala sa k jeho výpovedi.
Kládlasvedkoviotázkyatentosapriamovyjadrovalkžalobkyni,čojezrejmézozápisnicezpojednávania

zo dňa 19.2.2014, kde si vzájomne vysvetľovali, že práce svedok F. vykonával sám, popisoval hmotnosť
kotla a zároveň rozhorčene reagoval na poznámku žalobkyne o nedoplatení peňazí.

24. Konštatoval, že samotná žalobkyňa na pojednávaní dňa 19.1.2011 priznala, že tam bola malá
dierka. Preto subjektívny názor súdu prvej inštancie je podložený objektívnymi skutočnosťami. Z dôvodu

defektu na vodovodnom potrubí, volal pán Markovič na miesto svedkov E. a F., ktorí jednoznačne
potvrdili prítomnosť šrubky vo vodovodnom potrubí, ktorí však nemali vedomosť o vzťahu žalobkyne so
žalovaným. Prítomnosť týchto svedkov na dome žalobkyne bola len logickým postupom žalovaného ako
poukázať na fakt, že zatečenie domu bolo spôsobené prevŕtaným potrubím, a nie vadou materiálu.25. Ak žalobkyňa namietala postup súdu vo vykonanom dokazovaní, resp. v hodnotení svedka I. uviedol,
že na základe iných dôkazov je zrejmé, že žalovaný nie je v tomto konaní pasívne vecne legitimovaný.

K výpovedi brata žalobkyne pána C. uviedol, že samotný svedok na pojednávaní 19.2.2014 vo svojej
výpovedi uviedol, že nemá vedomosť o tom, kto vykonával vodárenské, kúrenárske, inštalatérske práce.
Nevie ani kto mal vykonávať dozor nad týmito prácami. Nebol do týchto prác zainteresovaný. Obdobne
absolútne rozporuplné je aj svedectvo svedka O.. Jeho výpoveď je odlišná hlavne s výpoveďou tak
žalobkyne, ako aj jej rodinných príslušníkov, ako aj s výpoveďou svedka T., resp. I.. K spôsobu fakturácie

a výške fakturovaných súm sa podrobne a dostatočne vyjadril počas súdneho konania vo vyjadrení zo
dňa 13.3.2015. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie a priznal žalovanému
náhradu trov v odvolacom konaní.

26. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu bolo žalobkyni doručené dňa 22.10.2015.

27. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a z
hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/, f/ O.s.p. v spojení s ustanovením

§ 470 ods. 2 prvej vety CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.

28. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

29. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.04.2017 o 12,00 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 21.04.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

30. Žalobkyňa podala proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie dňa 20.07.2015 (doplnené dňa
09.09.2015), t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

31. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t. j. 01.07.2016).

32. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 prvá veta CSP, (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

33. Keďže odvolanie tu bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky prípustnosti odvolania, ako

aj jeho dôvody bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda
podľa príslušných ustanovení O.s.p..

34. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivej
ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej

istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak
neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1,2 CSP), ako aj o potrebe ústavne
konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 CSP).

35. Žalobkyňa namietala odvolací dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t. j. že súd

prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t. j. že súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p., t. j. že
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a), § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t. j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

36. Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods.2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvejinštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr.
preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy
stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci

vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý -
hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,
súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy
musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

37. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového
stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre
jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové

zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132
O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodovania, a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli
počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení

dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z
prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo
byť zistené spôsobom vyplývajúcim § 133 - 135 O.s.p. v znení účinnom v čase jeho rozhodovania.

38. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p. je daný, ak sú tu skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené a ktoré v zmysle ust. § 205a ods. 1 O.s.p. a/ sa týkajú podmienok konania,
vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu alebo obsadenia súdu, b/ má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ odvolateľ nebol
riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

39. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa

príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

40. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

41. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani
nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými

dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133
až § 135 O.s.p. účinných v čase jeho rozhodovania, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval
nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je
ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci.

42. Súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav. Vykonané
dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania a to každý dôkaz
hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko,

čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Z týchto dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.43. Mimoriadne podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania
nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky

žalobkyne nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého
rozsudku.

44.Žalobkyňavosvojomodvolaní(vjehopodstatnejčasti)lenzopakovalaapodrobnejšierozviedlasvoje
námietky a argumenty prednesené pred súdom prvej inštancie, a aj v odvolaní proti prvému rozsudku

súdu prvej inštancie, s ktorými sa súd v následnom konaní a v odôvodnení svojho rozhodnutia dôsledne
vyporiadal aj s tým, prečo na ne neprihliadol.

45. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobkyne
odvolací súd uvádza, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalobkyne v tom smere, že súd v rozpore s
vykonaným dokazovaním dospel k nesprávnemu záveru o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného

v konaní.

46. Podľa ustanovenia § 631 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten,
komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

47. Podľa ustanovenia § 633 ods. 2 Občianskeho zákonníka, od obsahu zmluvy a povahy diela závisí, či
je zhotoviteľ povinný vykonať ho osobne alebo či je oprávnený dať dielo vykonať na svoju zodpovednosť.

48. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pre posúdenie pasívnej
legitimácie strany sporu bolo nevyhnutné venovať pozornosť v prvom rade zisteniu, či došlo k uzavretiu

zmluvy o dielo medzi žalobkyňou a žalovaným.

49. Zmluva o dielo je uzavretá, len čo sa zhotoviteľ a objednávateľ dohodli o podstatných náležitostiach
zmluvy, a to 1/ o predmete diela, 2/ o tom, že zhotovenie diela bude odplatné, výška ceny (odmeny) za
zhotovenie diela nemusí byť dohodnutá.

50. Vedľa týchto (podstatných) náležitostí, bez ktorých zmluva o dielo nie je platne uzatvorená, sa môžu
účastníci dohodnúť na ďalších ustanoveniach v tzv. vedľajších náležitostiach, najmä na akosti diela, na
dobe jeho zhotovenia a na súčinnosti objednávateľa pri vykonávaní diela. Výška ceny nie je podstatnou
náležitosťouzmluvy,bezktorejby kuzatvoreniuzmluvynedošlo.Rovnakolehotanaplnenie(doba,kedy

má byť dielo zhotovené) ani miesto, kde má byť služba poskytnutá, nepatrí medzi podstatné náležitosti
zmluvy (R 12/1989).

51. Zmluva o dielo podľa Občianskeho zákonníka je perfektná, ak sa dosiahla dohoda o predmete
zmluvy medzi určenými zmluvnými stranami. Dohoda o cene, ani spôsob jej určenia, nie sú potrebné

pre perfektnosť zmluvy.

52. Pokiaľ zmluvné strany nedohodnú podstatné časti zmluvy, kedy jednou z nich je u zmluvy o dielo
aj dohoda o určení predmetu diela, k platnému uzavretiu zmluvy o dielo nedôjde (rozsudok NS ČR z
09.02.2016, sp. zn. 23 Cdo 2413/2015).

53. Pri posudzovaní konkrétnej veci bolo preto potrebné zistiť, či medzi žalobkyňou a žalovaným bola
uzavretá „ústna“ zmluva o dielo.

54. Správne súd prvej inštancie zisťoval, aký bol obsah ústnej dohody (uzavretej) medzi žalobkyňou a

žalovaným.

55.Vôľa(stránsporu)žalobkyneažalovanéhobolaurčujúcimhľadiskomnaposúdenie,čivznikla(ústna)
zmluva o dielo, či je platná alebo neplatná.

56. Až po náležitom zistení obsahu ústnej dohody mohol súd posúdiť, či na jej základe niekomu vznikla
povinnosť (R 11/2002).57. Okresný súd (nakoľko sa jedná o druhé rozhodnutie vo veci) doplnil dokazovanie a podrobne
vypočul strany sporu na odstránenie rozporov v ich tvrdeniach a vypočul ďalších svedkov uvedených
v rozhodnutí.

58. Podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo v zmysle § 631 Občianskeho zákonníka je (len) dohoda
o predmete zmluvy (diela) a o poskytnutie ceny za dielo, nie záväzok zhotoviteľa diela zhotoviť dielo
buď osobne zhotoviteľom, či inou (treťou) osobou. Skutočnosť, že dielo vykoná tretia osoba nič nemení
na tom, že dielo je vykonané na nebezpečenstvo zhotoviteľa a na jeho zodpovednosť (rozsudok

Najvyššieho súdu ČR 33 Odo 781/2002).

59. Tvrdenia žalobkyne a žalovaného ohľadne uzatvorenia zmluvy o dielo boli rozdielne. Žalobkyňa
tvrdila, že zmluvu uzatvorila so žalovaným. Žalovaný popieral uzavretie zmluvy o dielo so žalobkyňou.
Žalobkyňa nedisponuje písomnou zmluvou o dielo, čo by pre jej dôkaznú situáciu bolo jednoznačne v jej
prospech. Z uvedených dôvodov bolo nevyhnutné pre objektívne posúdenie náležitostí zmluvy o dielo

- predmetu zmluvného vzťahu a ceny diela, (ako aj zistenie, kto reálne práce vykonával), vyhodnotiť
výpovede aj iných svedkov.

60. Žiaden z vypočutých svedkov nebol priamo prítomný pri uzatvorení „zmluvy o dielo“ medzi stranami
sporu; ich výpovede boli iba sprostredkované. Jediný svedok, ktorý mohol odstrániť rozpory v tvrdeniach

strán sporu bol svedok F., ktorý práce na stavbe aj fyzicky vykonával. Z výpovede tohto svedka (výpoveď
bola opakovane konfrontovaná so žalobkyňou) jednoznačne vyplynulo, že práce v dome vykonával na
základe dojednania so žalobkyňou, ktorá ho oslovila. Práce vykonával výlučne vo svojom mene, nikto ho
nechodil kontrolovať (okrem žalobkyne). So žalobkyňou sa dohodol aj na odmene za zhotovenie diela
15.000 Sk, z čoho mu bolo uhradené iba 5.000 Sk. Zaplatenia zvyšnej časti ceny diela sa domáhal,

chcel sa so žalobkyňou stretnúť, stretnutie sa oddiaľovalo, potom to nechal tak.

61. Z výpovede svedka F. však vyplynulo, že sa na zhotovení diela pre žalobkyňu dohodol so žalobkyňou
sám vo vlastnom mene, a nebol poverený uskutočnením realizácie diela inou osobou, v tomto prípade
žalovaným.

62. V spore teda nebolo preukázané, že zmluva o dielo, predmetom ktorej boli práce špecifikované
žalobkyňou, bola uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným. Naopak, z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že zmluva bola uzavretá medzi žalobkyňou a svedkom F., ktorý práce následne aj vykonával.
Výpoveďou svedka F. bolo vyvrátené tvrdenie žalobkyne o uzavretí zmluvy o dielo so žalovaným.

Zároveň tým bola potvrdená výpoveď žalovaného, že zmluvu o dielo so žalobkyňou neuzavrel.

63. Aj napriek tomu, že okresný súd založil odôvodnenie rozsudku na výpovedi svedka Dohodu, čo
spochybňovala samotná žalovaná, rozhodol vecne správne, ak dospel k záveru o nedostatku pasívnej
legitimácie žalovaného v spore.

64. Z vyššie uvedených dôvodov, aj podľa názoru odvolacieho súdu, vyplýva, že svedok F. je ten, kto
uzavrel so žalobkyňou zmluvu o dielo, a preto zodpovedá za riadne (bezvadné) a včasné uskutočnenie
diela. Preto záver súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v konaní je vecne
správny.

65. Nedôvodná je aj odvolacia námietka žalobkyne, že súd nevyhodnotil aj výpovede iných svedkov.
Súd v odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadal aj so svedeckými výpoveďami svedkov, svedčiacich v
prospech ako aj neprospech žalobkyne. Skutočnosť, že neprihliadol na svedecké výpovede blízkych
príbuzných žalobkyne (U.Á. C., Y. T., P. T. a Y. T.), nemá na vecnú správnosť rozhodnutia súdu vplyv,

nakoľko uvedení svedkovia neboli prítomní pri uzatváraní samotnej zmluvy o dielo, pričom posúdenie
pasívnej legitimácie žalovaného bolo prvoradou úlohou pre ustálenie základu sporu, a to, kto nesie
zodpovednosť za správne vykonanie diela.

66. Rovnako nenáležitá je odvolacia námietka žalobkyne týkajúca sa ustálenia príčiny zatekania len

na subjektívnom názore súdu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že samotná žalobkyňa priznala
existenciu prevŕtanej rúrky. Defekt na potrubí spôsobený skrutkou a prevŕtaním potrubia bol potvrdený aj
svedeckými výpoveďami svedkov E. a F.. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a právne vyhodnotil
aj zodpovednosť žalovaného z titulu vád materiálu, ktorý bol žalobkyni dodaný práve žalovaným, pričomtáto skutočnosť v konaní sporná nebola. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania vyplynulo, že
materiáldodanýžalovanýmnevykazovalvadyajednalosaocertifikovanýmateriál.Zuvedenéhodôvodu
ani odvolacia námietka týkajúca sa nesprávneho posúdenia reklamácie nie je dôvodná.

67. Pokiaľ sa svedok I. vyjadroval k rozsahu prác, ktoré vykonával v dôsledku odstránenia vád
diela (vadných prác), tak tie spočívali vo vade diela a nie vo vade materiálu. Vo svetle vykonaného
dokazovania však vyplynulo, že práce vykonával sám a vo vlastnom mene tretí subjekt a nie žalovaný. Z
uvedeného dôvodu vyhodnotenie výpovede svedka I. k rozsahu prác na odstraňovaní vád diela nebolo

dôvodné, vzhľadom na záver súdu o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v spore.

68. Okresný súd sa náležitým spôsobom vysporiadal aj s otázkou fakturácií a v tomto smere vykonal
aj dokazovanie listinami zabezpečenými prostredníctvom Daňového úradu Spišská Nová Ves. Z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že zaúčtovanie faktúr bolo súladné s evidenciou účtovníctva
zasielanou daňovému úradu. Odôvodnil svoje myšlienkové pochody ohľadne vyhodnotenia jednotlivých

úhrad (suma 77.678 Sk a suma 93.787 Sk). Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie v
tejtočasti,naktorépoukazujeanatomtomiestehoneopakuje.Žalovanýnapojednávanídňa01.06.2011
a následne aj v písomnom vyjadrení zo dňa 13.03.2015 podal vysvetlenie k žalobkyňou namietanému
nesúladu súm (100.000 Sk, 400.000 Sk a 171.000 Sk), z ktorého vyplynul záver o tom, že žalovaný
predložil žalobkyni viaceré návrhy dodacích listov, rozpočtov a faktúr, a preto niektoré materiály boli

uvedené opakovane. Z uvedeného dôvodu sa aj podľa názoru odvolacieho súdu nejavila potreba
nariadenia znaleckého dokazovania navrhovaného žalobkyňou.

69. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
rozsudku, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane výroku o trovách konania, ako vecne

správny, potvrdil.

70. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne
úspešný, preto má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalobkyni. O výške

tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc ustanovenie § 251 CSP.

71. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).