Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 26, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/186/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512235034
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1512235034.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov

senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci žalobcu: ZSE Energy
Solutions, s.r.o., Bratislava, Čulenova č. 6, Bratislava, IČO: 35 859 423, zastúpený spoločnosťou
GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., Košice, Kováčska č. 53, IČO: 36 730 564, za ktorú koná
JUDr. Adrián Graban, PhD., JUDr. Imrich Torma, LL.M., proti žalovanému: N. R. K. Ň. K. V. L. Ý. ,
narodený dňa XX.X.XXXX, bytom R., Š. Č.. XX, o zaplatenie sumy 13.034,14 €, s príslušenstvom, na
odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 14. novembra 2013, č.k. 7
C 245/2013-48, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 14. novembra 2013, č.k. 7
C 245/2013-48, p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v anáhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo dňa 14.11.2013, č.k. 7 C 245/2013-48, vyhovel žalobe a
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi (pred zmenou názvu Enermont s.r.o.) sumu 13.034,14
€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo žalovanej istiny od 20.11.2009 do zaplatenia,
ako aj náhradu trov konania v sume 782,-- € (iné trovy) a náhradu trov právneho zastúpenia v sume

1.415,33 €, všetko v pravidelných mesačných splátkach po 1.086,16 € vždy do 30. dňa v mesiaci
počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod stratou výhody splátok. Sume 13.034,14 € zodpovedá
nezaplatená faktúra za vykonané práce na základe zmluvy o dielo uzavretá medzi stranami sporu. Súd
konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného (§ 101 ods. 2 O.s.p.), ktorý sa na súd nedostavil, svoju
neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

2.1.Súdprvejinštancietakrozhodolpotom,akomalzvykonanéhodokazovaniapreukázanýnasledovný

skutkový stav veci. Žalovaný so žalobcom uzavrel dňa 20.4.2009 zmluvu o dielo, na základe ktorej
sa žalobca zaviazal vykonať pre žalovaného montážne práce za cenu 10.053,06 € bez DPH. Zo
zisťovacieho protokolu zo dňa 3.11.2009 vyplýva, že žalovaný vykonané práce žalobcom odsúhlasil
v rovnakom rozsahu a cene, ako bolo dohodnuté v zmluve o dielo. Za uvedené práce aj s DPH
žalobca žalovanému fakturoval sumu 13.034,14 € faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 5.11.2009 splatnou dňa
19.11.2009, ktorú žalovaný neuhradil, nestalo sa tak aj napriek viacerými pokusom o zmier zo strany
žalobcu. Žalovaný listom zo dňa 12.7.2011 uznal pohľadávku žalobcu v celom rozsahu a požiadal ho o

plnenie v splátkach po 1.086,-- € mesačne. S takýmto spôsobom úhrady žalobca súhlasil. Žalovaný vo
svojich písomných vyjadreniach zo dňa 26.6.2013 a 13.11.2013 uznal, že došlo k uzavretiu predmetnej
zmluvy o dielo medzi stranami sporu, nenamietal ani výšku vyfakturovanej sumy, avšak v zmysle
ustanovenia § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka vzniesol námietku premlčania, keďže od dátumusplatnosti faktúry dňa 19.11.2009 do podania žaloby na súd dňa 14.12.2012 uplynula lehota dlhšia ako
3 roky. Z tohto dôvodu navrhol súdu žalobu zamietnuť.
2.2. Rozsudok právne odôvodnil ustanovením § 488, § 491 ods. l, § 52 ods. l, § 110 ods. l, § 517

ods. 2 Občianskeho zákonníka, nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. Vykonaným
dokazovaním zostalo nepochybné, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu. Zmluvu o dielo uzavretú
medzi stranami sporu dňa 20.4.2009 súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, žalovaný porušil jej
zmluvné podmienky tým, že nezaplatil za dielo (za predmet zmluvy o dielo) napriek tomu, že žalobca
splnil to, k čomu sa v tejto zmluve zaviazal. Žalovaný svoj dlh uznal čo do dôvodu a výšky listom zo dňa

12.7.2011 a navrhol jeho splnenie v splátkach. V danom prípade teda neobstojí námietka premlčania
vznesená žalovaným, nakoľko v zmysle § 110 Občianskeho zákonníka premlčacia doba je 10 rokov od
uznania dlhu, resp. od navrhnutej lehoty plnenia; žaloba na súd bola podaná dňa 14.12.2012, teda v
lehote kratšej ako 10 rokov. Keďže žalovaný nesplnil svoj dlh riadne a včas, žalobcovi priznal aj úroky
z omeškania spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého rozsudku. Výrok o náhrade trov konania
odôvodnil ustanovením § 142 ods. l O.s.p., vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb. Spôsob výpočtu náhrady trov konania, ich dôvodnosť,
súčasne odôvodnil.

3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie žalovaný dôvodiac ustanovením § 205
ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci). Naďalej trvá na tom, že nároky žalobcu sú premlčané a k premlčaniu došlo dňa 21.11.2012;
žalobca svoj nárok uplatnil na súde až dňa 14.12.2012. Súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový
stav veci, nesprávne vyhodnotil jeho písomný prejav ako uznanie dlhu. Jeho odpoveď zo dňa 12.7.2011
nie je možné považovať za uznanie dlhu s účinkami dlhšej premlčacej doby, pretože táto listina

nespĺňa zákonné formálne a obsahové náležitosti v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto
zákonného ustanovenia je nevyhnutné, aby boli kumulatívne splnené tieto podmienky: uznanie dlhu
čo do dôvodu a výšky, prísľub zaplatenia dlhu, písomná forma uznania dlhu, vôľa dlžníka smerujúca k
vzniku práv či povinností vyplývajúcich z ustanovenia § 110 ods. l Občianskeho zákonníka. Daná listina
tieto náležitosti nespĺňa. Síce nepoprel výšku dlhu v sume 13.034,14 €, avšak v nej chýba uznanie tejto

výšky dlhu čo do jej právneho dôvodu, ako aj prísľub zaplatenia; iba požiadal o možnosť splatenia dlhu
v splátkach. Okrem toho listina nespĺňa formálne náležitosti, keď podpis na nej nie je jeho. Znamená
to, že predmetná listina nebola prejavom jeho vôle, a preto s ňou nemôžu byť spojené účinky uznania
dlhu. Jeho vôľou nikdy nebolo uznanie dlhu v spojitosti s následkami v zmysle ustanovenia § 110 ods. l
Občianskeho zákonníka; v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky

sp.zn. 33 Odo 501/2004. Odvolaciemu súdu navrhol preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zmeniť tak, že žalobu zamietne a prizná mu (žalovanému) náhradu trov konania; prípadne napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Hoci odvolanie žalovaného
smerovalo proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vôbec nenamietal vecnú a právnu
správnosť rozsudku vo výroku o uložení sankcie pre nesplnenie povinnosti riadne a včas a vo výroku

o náhrade trov konania.

4. Žalobca odvolanie nepodal. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol odvolaciemu súdu
odvolanie odmietnuť z dôvodu, že nemá náležitosti podľa ustanovenia § 205 ods. l a 2 O.s.p. V prípade,
že sa odvolací súd s týmto nestotožní, navrhol odvolanie žalovaného zamietnuť, napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný v podstate
namieta hmotnoprávne účinky právneho úkonu a uvádza nové skutočnosti, ktoré v konaní pred súdom
prvejinštancieneuviedol,hocimubolojehovyjadreniekodporuriadnedoručené.Vyplývatoajzpodania
žalovaného zo dňa 12.11.2013 označené ako ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a vyjadrenie,
v ktorom sám uviedol, že podáva vyjadrenie v nadväznosti na vyjadrenie žalobcu zo dňa 28.8.2013.

Žalovaný teda obdržal jeho vyjadrenie k odporu proti platobnému rozkazu, mal reálnu možnosť sa k
nemu vyjadriť, tiež k dôkazu, ktorým (žalobca) preukazoval uznanie záväzku. Zdôraznil, že skutočnosti
uvádzané v odvolaní mal žalovaný možnosť uplatniť v konaní na súde prvej inštancie, čo neurobil, a
tak nadväzne na ustanovenie § 120 ods. 4 v spojení s § 205a O.s.p. na dôvody uvedené v odvolaní už
nemožnoprihliadaťanemôžubyťodvolacímdôvodom.Vzmysleustanovenia§205aO.s.p.saodvolacie

konanie riadilo princípom neúplnej apelácie, čo znamená, že strany nemohli s výnimkami v zákone
ustanovenými navrhovať nové skutočnosti alebo dôkazy, než ktoré boli uplatnené pred súdom prvej
inštancie. Odvolací súd zásadne nesmie prihliadať na skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnenépred súdom prvej inštancie. Zdôraznil, že jeho nárok je dôvodný, nie je premlčaný, uznanie záväzku
žalovaného spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti.

5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§
470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od
1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné

podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to
dôležitýverejnýzáujem;§385ods.lC.s.p.)adospelkzáveru,žeodvolaniužalovanéhonemožnopriznať
úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26. apríla 2017; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli
strany sporu, právny zástupca žalobcu, upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1,
ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a
keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody

neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za
potrebné uviesť ešte nasledovné.

7. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli
najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania [za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku

(zákon č. 99/1963 Zb., O.s.p.), ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. s účinnosťou od 1.7.2016],
majúc na zreteli ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (predovšetkým
podľaustanovenia§204ods.l,§205,§205a,§212ods.1,ods.3,§213ods.lO.s.p.).Rozhodujúcimpre
posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo

vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia
jeho rozsudku. Napokon táto zákonná zásada platí aj po 1.7.2016 (§ 383 C.s.p.). Odvolateľ v odvolaní
neuvádzalpodstatné,rozhodujúce,konkrétneprávneskutočnosti,ktorébyodôvodňovaliinérozhodnutie
odvolacieho súdu. Osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo
výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť sankciu pre nesplnenie dlhu riadne a včas,

vo výroku o náhrade trov konania, keďže žalovaný nesprávnosť rozsudku v uvedenom rozsahu vôbec
nenamietal a žalobca odvolanie nepodal. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v
ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.

8. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a

vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo
ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 157
O.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 212
ods. 3 O.s.p., takú ani sám odvolateľ netvrdil, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na
ktoré by musel odvolací súd prihliadať.

9. Medzi stranami sporu zostalo nepochybné, že dňa 20.4.2009 uzavreli zmluvu o dielo č. R.
XXXXa, ani jej obsah, ani to, že žalobca svoju povinnosť splnil; nebola sporná ani cena za vykonané
dielo, jej splatnosť, doručenie faktúry, upomienok, žalovanému. Sporné nie je ani to, že žalovaný
žalobcovi zaslal list zo dňa 12.7.2011 označený ako pokus o zmier - odpoveď. V ňom žalovaný uvádza,

že žiada o splátkový kalendár, uvedenú dlžnú čiastku 13.034,14 € uznáva a nepopiera nárok žalobcu,
záväzok doteraz nesplnil z dôvodu administratívneho omylu a v závere odpovede žiadal, aby žalobca
nesporný nárok neuplatňoval na súde. Súd prvej inštancie žalovanému účinne doručil (dňa 17.10.2013)
vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu, v ktorom žalovaný (už) vzniesol
námietku premlčania nárokov žalobcu. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril, hoci súdu prvej

inštancie pred rozhodnutím napadnutým rozsudkom adresoval ďalšie podanie (zo dňa 12.11.2013);
vôbec sa žalovaný nevyjadroval k obsahu podania zo dňa 12.7.2011, k podpisu na ňom. Súd prvej
inštancie poskytol stranám sporu rovnaké práva, rovnaké zákonné poučenie vrátane § 120 ods. 4 O.s.p.
(právnemu zástupcovi žalobcu ho doručil dňa 19.8.2013, žalovanému dňa 28.8.2013). Žalovaný sa bez
vážnych dôvodov neodstavil na pojednávanie konané dňa 14.11.2013, nepožiadal z dôležitého dôvodu

o odročenie pojednávania, napokon sám súhlasil, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, a tak
súd prvej inštancie správne postupoval podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. Svojím vlastným konaním
sa žalovaný zbavil možnosti pred ukončením dokazovania namietať skutočnosti, dôkazy, uvádzané vodvolaní, a tak nie sú dané zákonné podmienky pre úspešnosť žalovaného v odvolacom konaní, pre
úspešné namietanie skutočností a dôkazov vyplývajúcich z ustanovenia § 205a O.s.p.

10. Pre úplnosť odvolací súd ešte uvádza, že nároky žalobcu premlčané nie sú, nárok na súde
bol uplatnený riadne a včas (§ 110 ods. l Občianskeho zákonníka). Obsah listu žalovaného zo dňa
12.7.2011 spĺňa náležitosti uznania dlhu čo do dôvodu a výšky; žalovaný písomne uznal, že zaplatí
svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky, existencia dlhu a jeho nespornosť v čase uznania (§ 558
Občianskeho zákonníka). Sám žalovaný konal v rozpore s dobrými mravmi, keď v mesiaci júl 2011

nabádal žalobcu nedomáhať sa svojho práva na súde, ale už v mesiaci jún 2013 vzniesol námietku
premlčania nárokov žalobcu. Spotrebiteľský vzťah nezbavuje spotrebiteľa zodpovednosti a povinností.
Odvolací súd považoval tvrdenie žalovaného, že podpis na liste zo dňa 12.7.2011 nie je jeho, za účelové
tvrdenie, ktoré prezentoval až v odvolacom konaní. Tento dôvod neuvádzal v celom konaní pred súdom
prvej inštancie, hoci mal k tomu reálne možnosti.

11. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých
svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako
aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná.
Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva
strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument strany sporu nie je súd

povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa
nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008]. Právo na spravodlivý súdny proces
je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych
noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v
zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do

práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (II. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bola
strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I.
ÚS 50/2004).

12. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým

odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

13. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákonpripúšťa (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým

sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§

435 C.s.p.).