Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 26, 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/126/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716204281
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5716204281.4

Rozhodnutie

OkresnýsúdMartinsudkyňouJUDr.MáriouGazdačkovouvprávnejvecižalobcuIntrumJustitiaSlovakia
s. r. o. so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, žalovaného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom
v Bratislave, Karadžičova 8 proti žalovanému C. V., W.. XX. XX. XXXX, F. Y., H. Y. XX/XX, v konaní o
zaplatenie 382,00 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 272,30 € spolu s úrokom z omeškania

8,5 % ročne zo sumy 38,90 € od 20. 05. 2013 do zaplatenia,
8,5 % ročne zo sumy 38,90 € od 21. 05. 2013 do zaplatenia,
8,5 % ročne zo sumy 38,90 € od 21. 06. 2013 do zaplatenia,
8,5 % ročne zo sumy 38,90 € od 21. 07. 2013 do zaplatenia,
8,5 % ročne zo sumy 38,90 € od 21. 08. 2013 do zaplatenia,
8,5 % ročne zo sumy 38,90 € od 21. 09. 2013 do zaplatenia a

8,5 % ročne zo sumy 38,90 € od 21. 10. 2013 do zaplatenia,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

III. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 42 % celkovo vzniknutých
trov konania žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 19. 04. 2016 sa pôvodný žalobca - obchodná spoločnosť
Consumer Finance Holding a.s. so sídlom v Kežmarku, IČO: 35 923 130 proti žalovanému domáhal
zaplatenia sumy 382 € spolu s 8,50 % úrokom z omeškania ročne od 20. 05. 2013 do zaplatenia a
náhrady trov konania.

2. Žalobu pôvodný žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že strany sporu 11. 12. 2012 uzavreli zmluvu
o pôžičke evidenčné číslo 203403350, na základe ktorej žalobca ako veriteľ žalovanému ako dlžníkovi
poskytol pôžičku vo výške 427,90 €. Túto sa žalovaný zaviazal zaplatiť 10-timi mesačnými splátkami
v sume 38,90 €, avšak z tejto sumy zaplatil len 38,90 € a zvyšok pôžičky nezaplatil, a to ani na
výzvu veriteľa. Pre porušovanie povinnosti riadne a včas splácať pôžičku pôvodný žalobca listom z 11.

05. 2013, ktorý navzval predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného k okamžitej úhrade jednotlivých
splátok jednorázovo. Žalovaný napriek tomu pôžičku nezaplatil a preto bol žalobca nútený obrátiť sa
žalobou na súd.

3. Na dôkaz svojich tvrdení pôvodný žalobca pripojil k žalobe listinné dôkazy, a to zmluvu o pôžičke
zo dňa 11. 12. 2012 vrátane všeobecných obchodných podmienok veriteľa, predžalobnú upomienku zo

dňa 11. 05. 2013, fotokópiu vrátenej doporučenej zásielky a prehľad splátok a úhrad.4. V priebehu konania novozvolený právny zástupca pôvodného žalobcu ale súčasne aj obchodnej
spoločnosti uvedenej v záhlaví tohto rozsudku podaním z 11. 11. 2016 požiadal súd o pripustenie
zmeny strán na strane žalobcu v zmysle ust. § 80 ods. 1 C. s. p. s odôvodnením, že pôvodný žalobca

na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej s obchodnou spoločnosťou uvedenou v záhlaví
tohto rozsudku ako postupníkom ku dňu 19. 09. 2016, postúpil pohľadávku žalobou vymáhanú proti
žalovanému na obchodnú spoločnosť uvedenú v záhlaví tohto rozsudku. Na dôkaz tohto tvrdenia pripojil
do spisu oznámenie adresované žalovanému od obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding a.s.
so sídlom v Kežmarku z 30. 09. 2016 o tom, že pohľadávka proti nemu bola postúpená na iný subjekt

- žalobcu uvedeného v záhlaví tohto rozsudku.

5. Súd, majúc preukázané tieto skutočnosti uznesením sp. zn. 10C/126/2016 zo dňa 03. 01. 2017
pripustil zmenu subjektu tak, že na strane žalobcu vystúpil z konania pôvodný žalobca a na jeho miesto
vstúpila obchodná spoločnosť uvedená v záhlaví tohto rozsudku.

6. Nový žalobca napriek výzvam súdu na žalobe zotrval.

7. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci mu bola aj s prílohami a príslušným poučením súdu doručená
do vlastných rúk.

8. V zmysle § 297 písm. b/ C. s. p. v spojení s ust. § 219 ods. 3 C. s. p. dňa 26. 04. 2017 súd verejne
vyhlásil vo veci samej rozsudok bez nariadenia pojednávania.

9. Pri svojej rozhodovacej činnosti súd vychádzal z listín pripojených do spisu pôvodným žalobcom,
pričom vzhľadom na nečinnosť žalovaného v súlade s ust. § 151 ods. 1 C. s. p. považoval skutkové

tvrdenia pôvodného žalobcu v žalobe za nesporné.

10. Súd mal takto nesporne preukázané uzavretie zmluvy o pôžičke, ktorá bola podľa presvedčenia
súdu platnou zmluvou po spotrebiteľskom úvere medzi obchodnou spoločnosťou Consumer Finance
Holding a.s. so sídlom v Kežmarku ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom dňa 11. 12. 2012. Na

základe tejto zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj všeobecné obchodné podmienky veriteľa,
bola žalovanému na kúpu tovaru poskytnutá pôžička vo výške 389 €, pri 10 % akontácii v sume 38,90
€, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať 10-timi splátkami po 38,90 € v období od 20. 01. 2013 do 20.
10. 2013, pričom celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 38,90 €, suma skutočne žalovanému
poskytnutá predstavovala 350,10 €, ročná úroková sadzba bola dohodnutá na 26,27 %, priemerná

hodnota RPMN bola uvedená vo výške 40,60 % a RPMN tohto úveru bola uvedená vo výške 26,27 %
ročne.

11. Z prehľadu o splácaní úhrad bolo potom zrejmé, že žalovaný zaplatil len prvú splátku a to 11. 12.
2012,ktorábolavlastneakontáciou,aodvtedyúvernesplácal.Tátoskutočnosťzrejmeviedlapôvodného

veriteľa k tomu, že listom z 11. 05. 2013 oznámil žalovanému, že ho vyzýva k okamžitej úhrade všetkých
splátok jednorázovo v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami zmluvy a žiadal, aby celková
suma 400,67 € bola veriteľovi zaplatená do 3 dní od doručenia upomienky. Upomienka sa však vrátila
nedoručená, hoci bola zasielaná ako doporučená zásielka s doručenkou, keďže žalovaný na adrese
svojho trvalého bydliska si ju v odbernej lehote neprevzal.

12. V konaní nebol produkovaný dôkaz, že by žalovaný sumu, ktorú proti nemu pôvodný ale aj súčasný
žalobca uplatňoval žalobou, bol zaplatil ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu.

13. Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu nie je dôvodná

v celom rozsahu.

14. V čase rozhodovania súdu platilo ust. § 5b Zákona na ochranu spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z..

15. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada

aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.16. Premlčanie spotrebiteľských právnych vzťahov sa spravuje na základe ust. § 52 ods. 2 Obč. zák.
občianskoprávnymi predpismi, ktoré sú pre spotrebiteľa vždy priaznivejšie.

17. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

18. Podľa § 100 ods. 2 Obč. zák., premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho
práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená
pohľadávka.

19. Podľa § 100 ods. 3 Obč. zák., nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo
na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

20. Podľa § 101 Obč. zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

21. Podľa § 103 Obč. zák., ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba

jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý
dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

22. Žaloba žalobcu bola podaná na súd 19. 04. 2016, z toho vyplýva, že prvé tri splátky úveru, ktoré boli
zročné k 20. 01. 2013, k 20. 02. 2013 a k 20. 03. 2013, boli už pred podaním žaloby premlčané a na

toto premlčanie súd musel prihliadať z úradnej povinnosti. Celková suma premlčaných splátok potom
predstavovala 116,70 €. Ak mal žalovaný zaplatiť 10 splátok po 38,90 € v čase od 20. 01. 2013 do 20.
10. 2013, tak je potom zrejmé, že len posledných 7 splátok zročných v čase od 20. 04. 2013 do 20. 10.
2013 je nepremlčaných, čo spolu predstavuje sumu 272,30 €. Preto len túto sumu mohol súd žalobcovi
priznať tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

23. Naviac súd nemohol priznať žalobcovi úroky z omeškania tak, ako ich žiadal od 20. 05. 2013 z celej
sumy, ktorú žalovaný mal podľa žalobcu dlhovať. Súd sa totiž nestotožnil s tvrdením žalobcu a jeho
predchodcu, že na základe listu pôvodného veriteľa, ktorý nazval predžalobnou upomienkou zo dňa 11.
05. 2013 došlo k zosplatneniu dlhu. Právo veriteľa v prípade nesplácania dlhu, žiadať úhradu dlhu naraz,

nevyplýva totiž zo žiadneho zmluvného dojednania a to ani z dojednaní v základnej časti zmluvy, ani zo
všeobecných úverových podmienok pôvodného veriteľa. Možnosť (pri dohode splácať dlh v splátkach)
žiadať pre nesplácanie jednej prípadne viacerých splátok zaplatenie celého dlhu naraz, je upravená v
ust. § 565 Obč. zák., podľa ktorého ak ide o plnenie v splátkach môže veriteľ žiadať zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto

právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

24. Je zrejmé, že vyššie citované ustanovenie Občianskeho zákonníka predpokladá dohodu zmluvných
strán o práve veriteľa žiadať splatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. Naviac však
v roku 2013 platilo pre spotrebiteľské úvery ust. § 53 ods. 9 Obč. zák., podľa ktorého ak ide o plnenie

zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §
565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

25. Žalobca ani jeho právny predchodca neprodukovali dôkaz, že si počínali v súlade s vyššie citovanými

ustanoveniami Občianskeho zákonníka a preto právny úkon pôvodného veriteľa, a totiž výzva z 11. 05.
2013, ktorú nazval predžalobnou upomienkou, nemôže jednostranne modifikovať zmluvu v tom smere,
že by na základe takéhoto právneho úkonu pôvodného veriteľa došlo k zosplatneniu celého doposiaľ
nezaplateného dlhu pre nesplácanie predchádzajúcich splátok. Preto žalovaný mal dlh zaplatiť tak, ako
to bolo pôvodne dohodnuté, a teda v splátkach, ktoré boli zročné vždy k 20-temu dňu kalendárneho

mesiaca až do 20. 10. 2013. Žalovaný sa potom dostával do omeškania s úhradou jednotlivých splátok
vždy dňom, nasledujúcim po 20-tom dni v mesiaci, čiže 21.dňom toho, ktorého kalendárneho mesiaca.26. Preto omeškanie súd nemohol konštatovať od 20. 05. 2013 ale úroky z omeškania súd priznával
žalobcovi vždy od momentu vzniku omeškania s úhradou tej, ktorej splátky. Keďže však žalobca žiadal
úroky z omeškania najskôr od 20. 05. 2013, tak takto mu súd priznal úroky z omeškania zo splátky, ktorá

bola zročná v apríli 2013, a potom, až do 21. 10. 2013 priznával súd úroky z omeškania zo splátok, ktoré
boli zročné v máji až v októbri 2013, od 21-ho dňa v mesiaci.

27. Nárok žalobcu na zaplatenie zvyšku úveru nachádza právnu oporu v ust. § 497 a nasl. Obch. zák.,
ktorý predstavuje základný právny rámec pre úpravu úverovej zmluvy.

28. Podľa § 497 Obch. zák., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

29. Podľa § 502 ods. 1 Obch. zák., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z

nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

30. Nárok žalobcu na úroky z omeškania nachádza právnu oporu v ust. § 369 Obch. zák. s tým však,
že žalobca mohol v spotrebiteľskej zmluve žiadať a dohodnúť úroky z omeškania len v limitoch, ktoré
poskytovali občianskoprávne predpisy, konkrétne ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.
87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vznik

právneho vzťahu medzi stranami v roku 2012 bola potom výška úroku z omeškania o 8 % bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

31. Súd preto rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku a vo zvyšku uplatneného nároku

v časti istiny a v časti úrokov z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo. V tomto prípade, vzhľadom k priznanej istine mal žalobca úspech

približne v rozsahu 71 % a neúspech približne v rozsahu 29 %. Rozdiel medzi úspechom a neúspechom
predstavuje čistý úspech žalobcu v rozsahu 42 % celkovo uplatneného nároku a len v takomto rozsahu
mu súd priznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.