Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/99/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912208566
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7912208566.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr.

Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu U. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom U., S. XXX,
zastúpeného JUDr. Jurajom Ferenčíkom, advokátom advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach,
Krivá 23 proti žalovanému F. V., nar. XX.X.XXXX, bytom V., C. XXXX/X, zastúpeného JUDr. Štefanom
Hajdu, advokátom advokátskej kancelárie so sídlom v Trebišove, Štefánikova 68/9, o náhradu škody, o
odvolaní žalobcu i žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov č.k. 11C/37/2012-205 zo dňa
1.12.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.050,- eur, ako

aj vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že p r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému
plnú náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.050,00 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej

časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním a po právnom posúdení veci podľa § 123, § 420 ods. 1, 3 a § 442 ods.
1 a § 443 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žaloba žalobcu voči žalovanému je dôvodná,
lebo boli naplnené všetky znaky zákonnej zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorú mu spôsobil.
Škoda žalobcu vznikla za situácie, keď jemu patriaci objekt skladu nadobudnutý kúpnou zmluvou
bol umiestnený na pozemku vo vlastníctve žalovaného. Kúpnu zmluvu uzavrel na strane kupujúcej

žalobca spolu s manželkou, žalobu však podal voči F.Á. V. len sám, čo žalovaný spochybnil. Súd danú
situáciu nepovažoval za dôvod na zamietnutie žaloby, lebo žalobca je v spore aktívne legitimovaný aj
bez účasti manželky. Zo zisteného skutkového stavu jednoznačne vyplynulo, že celú záležitosť okolo
sporného skladu riešil len žalobca sám. Žalovaný vyzýval žalobcu na vypratanie, ale bez výsledku.
Nakoniec pristúpil sám k jeho demolácii, čím sa dopustil protiprávneho konania, spočívajúceho v tom, že
svoje právo na vypratanie nehnuteľnosti neuplatnil na súde, ale sa dopustil voči žalobcovi svojpomoci,
ktorá je v rozpore s článkom 46 Ústavy SR. Nikto nie je oprávnený svojpomocne si dopomáhať k

svojmu právu, ani ho svojpomocne chrániť, ak bolo porušené. V oboch prípadoch sa má obrátiť na
príslušný štátny orgán (súd) a požiadať ho, aby mu právnu ochranu poskytol. Občianske právo vo
výnimočných prípadoch za splnenia všetkých zákonných podmienok pripúšťa tzv. svojpomoc, teda
možnosť ohrozeného vlastnými silami bezprostredne hroziaci neoprávnený zásah inej osoby do svojhopráva sám odvrátiť a to primerane okolnostiam. O takú situáciu sa však v danom prípade nejednalo
(chýbala predovšetkým podmienka bezprostrednosti hroziaceho zásahu).

3. Protiprávnym konaním žalovaného, ktorý dňa 26.5.2011 zdemoloval a následne odstránil zo svojho
pozemku sporný sklad žalobcu spôsobil tomuto škodu spočívajúcu v zmenšení jeho majetku, naviac
uvedenie skladu do pôvodného stavu nie je možné. Žalovaný zdemoloval sklad žalobcu úmyselne za
účelom jeho odstránenia z priestoru, kde chcel a aj vytvoril nový vstup do areálu.

4. Pri určení výšky škody vychádzajúc z ust. § 443 OZ, ktoré ustanovuje, že pri určení výšky škody na
veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia, na stanovenie výšky škody ustanovil súdneho znalca Ing.
Ščerbu, ktorému zadal úlohu stanoviť všeobecnú hodnotu sporného skladu ku dňu 25.6.2011. Ohľadom
výšky škody znalec z dôvodu zničenia skladu a z dôvodu neexistencie žiadnej dokumentácie k nemu
pracoval len s informáciami od účastníkov, svedkov a z listín. Najdôležitejším údajom podľa znalca
bolo stanovenie rozmerov betónovej podložky skladu, čo má vplyv na zatriedenie skladu do kategórie

riadnych stavieb alebo do kategórie drobných stavieb, pri určovaní hodnoty ktorých platí rozdielna
metodika. Údaje o rozmeroch skladu boli zisťované z výpovede účastníkov sporu, z výpovede svedkov,
z listín poskytnutých katastrom a z ohliadky na mieste samom. Rozmery podložky skladu boli spornými
stranami a nimi navrhnutými svedkami prezentované rozdielne tak, že nebolo možné ustáliť, či tento
objekt patrí medzi riadne stavby, alebo medzi drobné stavby. Ostatné opisy skladu boli obomi stranami v

spore podané približne rovnako a bolo možné ich overiť aj na predloženej fotodokumentácii. Na ohliadke
na mieste samom vzhľadom na zmenenú situáciu v teréne oproti roku 2011 nebolo možné zistiť žiadne
priame dôkazy o rozmeroch skladu, to nebolo možné zistiť ani z fotodokumentácie. Súd na ohliadke
premeral panely uskladnené v areáli (5 ks o rozmeroch 2 krát 1,5 metra a jeden o rozmere 3 krát 2
metra), o ktorých žalovaný tvrdil, že tvorili podložku sporného skladu. Následne žalovaný zakreslil aj

ich uloženie na zemi. Žalobca poprel, aby bola podložka skladu vytvorená práve ohliadnutými panelmi.
Tvrdil, že na danom mieste v areáli bolo umiestnených viac kusov panelov, časť z nich si vzal nedávno
pán A. zo C.. Tvrdenia žalovaného boli tiež spochybnené svedkami a to jeho zamestnancami, ktorí
rozdielne vypovedali o počte a rozmeroch panelov tvoriacich podložku skladu. Svedkovia vypovedali, že
podložku rozrušil bager, ktorý zničil cementový poter. Podľa svedka Z. niektoré panely boli celé, iné boli

rozlomené. O zničení panelov bagrom vypovedal aj svedok U. Z. X.. a svedok E.. D., ktorý vypovedal,
že z panelov ostala len suť. Preto ani nákres rozloženia panelov nepovažoval súd za pravdivý dôkaz o
rozmeroch podložky. Pritom panely popísané a zakreslené žalovaným sa nezmestili v plnom rozsahu na
podložku 5 krát 3 metre, ale z nej prečnievali. Prvoinštančný súd z dôkazov zameraných na stanovenia
rozmerov podložky skladu za najhodnovernejší vyhodnotil dôkaz z katastra, ktorým je meračský náčrt č.

XXX k.ú. Sečovce o miestnom vyšetrovaní pri technicko-hospodárskom mapovaní v rokoch 1984-1986
Geodéziou, národný podnik Prešov (čl. 130,131). Z grafickej časti meračského náčrtu č. 670 je zrejmé,
že sklad PHM bol zameraný, nachádzajú sa tu ceruzkové poznámky meračov, ktorí zameriavali objekty.
Kataster na podklade daných údajov poskytol súdu omerné miery podložky skladu a súd uložil znalcovi,
aby tieto údaje použil pri stanovení všeobecnej hodnoty skladu. Žalovaný neuznal výmeru predloženú

katastrálnym úradom z dôvodu, že predmetný sklad nebol spojený so zemou pevným základom a nie
je ani zrejmé, akým spôsobom meranie bolo prevedené. Naopak za najreálnejšie informácie o podložke
skladu označil žalovaný výpovede svojich zamestnancov Z., Z., X. L. Z., ktorí priamo demolovali sporný
sklad. Títo svedkovia pri svojej druhej výpovedi pred súdom zhodne popísali podložku skladu ako
obdĺžniksrozmermi5krát3metre.Všetciuviedli,žejetoichsubjektívnyodhad.SvedokZ.všakprisvojej

prvej výpovedi udal rozmer podložky 3,5 metra krát 2 metre. Daný rozpor odstrániť nevedel. Svedok
F. L.Č. pri prvej výpovedi uviedol, že podložka skladu zaberala plochu asi 7 m2. Pri druhej výpovedi
ozrejmil, že sa jednalo len o jeho súkromný odhad, lebo keď v areáli zameriaval iné objekty, videl aj
daný sklad a tento sa mu zdal ako malý objekt. Následne však v roku 2001 na objednávku zameriaval
daný areál a v ňom určené objekty. Vtedy zakreslil do geometrického plánu aj tento sklad, bez presného

merania (nebolo to jeho úlohou) ako obdĺžnik o rozmeroch 7 krát 4 metre približujúcich sa realite. Z
uvedených informácii od svedkov súd dospel k záveru, že tieto nie sú pre konanie použiteľné, keďže
sa jedná len o subjektívne odhady. Je to zreteľne vidieť hlavne z výpovedí svedka F. L.. Tento dlhé
roky pracoval ako geometer (správne geodet) a je u neho teda predpoklad, že jeho odhad omerných
mier objektov by sa mal k realite približovať čo najviac. Tento svedok však v druhej výpovedi potvrdil,

že sa pomýlil, keď pôvodne vypovedal o ploche skladu 7 m2, lebo to nie je reálne, vzhľadom na ďalšie
informácie z ním vyhotoveného geometrického plánu z roku 2001. Naviac u zamestnancov žalovaného
súd vzal do úvahy aj ich vzťah ku žalovanému vedúci k snahe pomôcť mu v spore a ich výpovede
nepovažoval za hodnoverné. Daní zamestnanci žalovaného síce pri svojej druhej výpovedi rovnakouviedli rozmery podložky skladu ako 5 krát 3 metre, na druhej strane každý z nich uvádzal iné informácie,
z koľkých betónových panelov bola podložka vytvorená, ani ako boli tieto panely rozložené, aké mali
rozmery. Dôkaz z katastra - meračský náčrt 670 považoval súd za autentickú listinu z rokov 1984-1986

vypracovanú odborníkmi - geodetmi, ktorí pri technicko-hospodárskom mapovaní zamerali aj sporný
objekt. Túto listinu uloženú na katastri súd považoval za nespochybniteľnú a výhrady žalovaného k nemu
len za jeho účelovú obranu v snahe privodiť pre seba priaznivejšie rozhodnutie. Nie je totiž rozhodujúce
pre posúdenie veci, či daný sklad bol alebo nie pevne spojený so zemou. Dôležitým údajom sú omerné
miery podložky skladu, ktoré boli z meračského náčrtu zistené a tieto sú jednoznačne objektívnejšie

ako subjektívne výpovede osôb, ktoré daný objekt nemerali, len si vytvorili vlastnú predstavu o jeho
rozmeroch. Znalec Ing. Ščerba vychádzajúc z údajov katastra o ploche podložky 33,7 m2 stanovil v
dodatku k svojmu znaleckému posudku východiskovú, technickú a všeobecnú hodnotu skladu k dátumu
jeho zničenia 25.06.2011.

5. Prvoinštančný súd v rozhodnutí vychádzal zo všeobecnej hodnoty skladu určenej znalcom na sumu

3.050,00 eur a nevychádzal z technickej hodnoty, ktorú určil znalec vo výške 6.096,00 eur, lebo
vychádzajúczust.§443Občianskehozákonníkapriškodespôsobenejnastaršíchpoužitýchačiastočne
už opotrebovaných veciach je potrebné zistiť ich všeobecnú cenu, ktorú mali v čase poškodenia alebo
zničenia, keďže trhová cena je najpravdepodobnejšia cena, ktorú by mohol tento objekt dosiahnuť na
trhu v podmienkach voľnej súťaže. Žalobca žijúci v danom regióne kúpil daný objekt na podnikanie a

i iný prípadný kupec by ho kupoval len s využitím v danej lokalite, preto súd použil metódu polohovej
diferenciácie so zohľadnením miestnych pomerov na stanovenie všeobecnej hodnoty skladu. Keďže
žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 6.000,00 eur, prvoinštančný súd v prevyšujúcej
časti nad prisúdenú istinu 3.050,00 eur žalobu zamietol.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.

7. Žalovaný v odvolaní napadol výrok v napadnutom vyhovujúcom výroku. Navrhol zmeniť rozsudok
tak, že zaviaže žalovaného na náhradu škody len po sumu 977,73 eur a žalobcu zaviaže na náhradu

trov konania žalovaného, alternatívne navrhol zrušil rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku a
vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. b/
a d/ O.s.p., teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci a okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa
žalovaného sa okresný súd dopustil vážnych pochybení, keď neuviedol skutočnosti, ktoré považoval

za preukázané a z ktorých dôkazov vychádzal pri rozhodovaní o podanej žalobe, z akých dôvodov
ostatné dôkazy nebral do úvahy, čím zaťažil svoje rozhodnutie inou vadou, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Zároveň žalovaný namietal, že súd nedostatočným spôsobom zdôvodnil
svoje rozhodnutie, zvlášť s prihliadnutím na ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Neuviedol, prečo ďalšie vykonané
dôkazy, napr. výsluchy svedkov L., Z.S., Z., X. považoval za nepodstatné pre rozhodnutie vo veci

samej a zároveň ničím nezdôvodnil, prečo ohliadka na mieste samom, vrátane nákresu rozloženia
panelov pred súdom nebola pravdivým dôkazom o rozmeroch podložky plechového skladu a ani to, čo
viedlo súd k tomu, že nepovažoval výpovede vyššie už uvedených svedkov za hodnoverné zvlášť s
prihliadnutím k tomu, že sa jednalo o svedkov, ktorí predmetný sklad búrali, teda videli ho na vlastné
oči vrátane jeho podložky, vedia sa vyjadriť k jeho rozmerom, čo aj učinili. Ich výpovede súd nebral za

hodnoverné, pretože sú zamestnancami žalovaného, z čoho sa nedá dôvodiť, že samotná skutočnosť,
že keď je svedkom zamestnanec, nie je jeho výpoveď hodnoverná už len z titulu, že je zamestnancom,
pričom na toto svoje konštatovanie súd neprodukoval žiadne iné právne relevantné vysvetlenie, z
ktorého by bolo zrejmé, aké dôvody viedli súd k takémuto konštatovaniu výpovede vyššie už uvedených
svedkov v konaní, ktorí plechový sklad demontovali. Rovnako podľa žalovaného neobstojí ani záver

okresného súdu, že meračský náčrt ako dôkaz z katastra, je autentickou listinou, ktorú súd považuje za
nespochybniteľnú s tým, že nie je rozhodujúce, či daný bol pevne alebo nebol pevne spojený so zemou.
S týmto konštatovaním súdu sa žalovaný nestotožňuje už aj z toho dôvodu, že predmetom merania,
ktoré malo byť vykonané v roku 1984 až 1986 (THM) vykonanom v kat. úz. Sečovce, meračským
oddielom Prešov, Geodéziou národný podnik Prešov, boli podľa samotného uvedenia katastrálneho

odboru OÚ v Trebišove zo dňa 12.2.2014 všetky stavby pevne spojené so zemou. Súdom citovaný
meračský náčrt č. 670 predložený Katastrálnym úradom v Trebišove o plechovom sklade, teda je
nehodnoverný, sklad ako plechová búda nebol nehnuteľnosťou, nebol pevne spojený so zemou, nebol
zakreslený ani v geometrických plánoch z roku 1991, ani zapísaný na listoch vlastníctva v katastri.Preto konštatovanie súdu o nespochybniteľnom dôkaze, ako listine - meračský náčrt - je podľa názoru
žalovaného na pováženie, pretože nemá oporu v súdom konštatovaných tvrdeniach a sú zrejmé
pochybnosti o správnosti zamerania a teda aj správnosti rozmeru uvádzaného v náčrte, ktorým bola

zameraná podložka plechového skladu. Dá sa totiž vážne pochybovať aj o tom, že pokiaľ boli v
roku 1984-1986 zameriavané nehnuteľnosti, kto a akým spôsobom identifikoval predmetný sklad na
vypracovanom náčrte, že sa jedná o tento sklad PHM a pokiaľ nebol zapísaný na LV svedčí to o tom,
že sa nejednalo o nehnuteľnosť, čo výrazne znižuje dôkaznú hodnotu meračského náčrtu č. 670 z
hľadiska jeho použiteľnosti ako dôkazu - listiny s prihliadnutím na omerné miery v ňom uvedené, a

vyznačené v grafickej časti len ako ceruzkový zápis. Keďže sú značné pochybnosti o pravdivosti a
použiteľnosti meračského náčrtu č. 670, mal súd podľa žalovaného za preukázateľné brať výpovede
svedkov vrátane geodeta p. L., preto podľa odvolateľa súd na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, keď neodôvodnenie uprednostnil meračský náčrt č. 670 pred inými
vykonanými dôkazmi ako sú výsluchy svedkov a ohliadka na mieste samom. Okresný súd nedostatočne
odôvodnil a nevysvetlil, aké úvahy ho viedli k tomu, že svedkovia, ktorí sklad búrali sú nehodnoverní

a rovnako neodôvodnil nepoužiteľnosť vykonanej ohliadky na mieste samom, ktorou bolo preukázané
samotnými podkladovými panelmi, že plechový sklad mal výmeru 5 x 3 m2.

8. Žalobca podaným odvolaním napadol výrok rozsudku v jeho napadnutej zamietajúcej časti vrátane
súvisiaceho výroku o trovách konania. Navrhol zmeniť rozsudok a žalobe v celom rozsahu vyhovieť,

alternatívne zrušiť rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Uplatnil
odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že
pôvodnou žalobou sa domáhal náhrady škody vo výške 5.000,00 eur, v priebehu konania rozšíril žalobu
o čiastku 1.000,00 eur a po pripustení zmeny žaloby uznesením okresného súdu predmetom sporu
bola náhrada škody vo výške 6.000,00 eur. Okresný súd správne vyhodnotil, že uvedenie skladu do

pôvodného stavu nie je možné, žalovaný svoje právo na vypratanie nehnuteľnosti neuplatnil na súde,
ale dopustil sa voči žalobcovi svojpomoci a tým dňa 26.5.2011 spôsobil žalobcovi škodu spočívajúcu
v zmenšení jeho majetku. Znalec Ing. Peter Ščerba vypracoval znalecký posudok a stanovil hodnotu
demolovanej stavby na základe rozsiahlej fotodokumentácie, ktorú mu predložil žalobcu, pričom pre
výpočet zastavanej plochy stanovil v znaleckom posudku č. 21/13 znalec dve hodnoty predmetnej

stavby a to z dôvodov, že podľa žalobcu mal sklad rozmery pôdorysu 6 m x 5m, čiže 30 m2, podľa
čoho bola určená jeho všeobecná hodnota ku dňu demolácie na finančnú čiastku vo výške 2.914,84
eur. Podľa údajov zastavanej plochy, ktoré predložil žalovaný - 6 m x 3 m = 18 m2, výška 2 m
stanovil znalec všeobecnú hodnotu ku dňu demolácie vo výške 977,73 eur. Ani jednu finančnú čiastku
podľa citovaného znaleckého posudku žalovaný neuznal, nakoľko stále tvrdil, že predmetnú stavbu

neodstránil len ju rozobral na jednotlivé diely a tieto uložil na pozemok žalobcu, ktorý si mohol stavbu
skladu postaviť na svojom pozemku. Počas súdneho konania, ešte pred vypracovaním znaleckých
posudkov žalobca navrhol žalovanému súdny zmier, v rámci ktorého žiadal náhradu škody vo výške
4.000,00 eur, čo však žalovaný odmietol. Nakoľko žalovaný namietal a spochybňoval zastavanú plochu
demolovanej stavby, súd vyžiadal Okresný úrad v Trebišove, katastrálny odbor o predloženie dokladov,

na základe ktorých by bolo možné určiť zastavanú plochu skladu olejov. Katastrálny úrad zaslal
súdu meračský náčrt č. 670, kat. úz. Sečovce, vyhotovený pri technickohospodárskom mapovaní
v rokoch 1974-1986 vypracovaný Geodéziou, n.p. Prešov, z ktorého je zrejmé, že sklad PHM bol
zameraný a pre účel súdu bola predložená 2x zväčšená kópia grafickej časti meračského náčrtu č.
670. Katastrálny úrad správou zo dňa 27.3.2014 doplnil svoju pôvodnú odpoveď a zaslal aj zoznam

súradníc podrobných bodov spolu s výpočtom omerných mier, pričom tieto miery objektu skladu boli
pri obdĺžnikovom pôdoryse skladu určené na rozmery: šírka skladu 4,7 m a 4,29 m, dĺžka skladu
7,95m a 7,95 m, čiže zastavaná plocha sporného skladu predstavuje 33,7 m2. Na základe týchto
písomných dôkazov o rozmeroch pôdorysu skladu bol vypracovaný doplnok k znaleckému posudku pod
č. 52/2014, podľa ktorého určil súdny znalec: - východiskovú hodnotu (hodnota, za ktorú by bolo možné

nadobudnúť výstavbou posudzovanú stavbu v čase ohodnotenia) na 13.064,05 eur, - technickú hodnotu
(východisková hodnota stavby znížená o hodnotu opotrebenia) na 6.096,99 eur, - všeobecnú hodnotu
na 3.050,00 eur. Všeobecnú hodnotu stanovil znalec z technickej hodnoty krát koeficient polohovej
diferenciácie 0,501. Na súdnom pojednávaní dňa 4.2.2015 bol vypočutý súdny znalec Ing. Peter Ščerba,
ktorý zdôvodnil závery znaleckého posudku, vrátane jeho doplnku, pričom jednoznačne prehlásil, že z

troch uvedených hodnôt je pre vlastnícka rozhodujúca technická hodnota po odpočítaní amortizácie vo
výške 6.000,00 eur. Zároveň vo svojej výpovedi uviedol súdny znalec, že pre neho ako pre súdneho
znalca je rozhodujúca táto hodnota, čiže 6.000,00 eur. Taktiež znalec uviedol, že všeobecná hodnota
je o predaji, jedine, že by jedna strana chcela objekt predávať. Tieto údaje súdneho znalca mal podľažalobcu akceptovať súd pri rozhodovaní o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi titulom škody, ktorú
spôsobil žalovaný žalobcovi svojvoľným zbúraním stavby skladu, ktorá patrila do vlastníctva žalobcu. V
rozpore s obidvoma znaleckými posudkami, ako aj s výpoveďou súdneho znalca na pojednávaní dňa

4.2.2015 je tvrdenie prvoinštančného súdu, v ktorom súd uvádza, že pri stanovení výšky škody v danom
prípade nemožno vychádzať z technickej hodnoty zníženej o hodnotu jeho opotrebenia bez zohľadnenia
jeho tzv. trhovej ceny, t.j. najpravdepodobnejšej ceny, ktorú by mal tento objekt dosiahnuť na trhu v
podmienkach voľnej súťaže pri poskytnutí patričných informácií zo strany predávajúceho a patričnej
opatrnosti na strane kupujúcej. Toto tvrdenie súdu právne, ani prakticky neobstojí, pretože v uvedenom

prípadebolžalobcanútenýrealizovaťvýstavbunovéhoskladupohonnýchhmôt,nakoľkotentopotrebuje
v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Na výstavbu však musel žalobca použiť nový stavebný materiál,
nakoľko žalovaný po demolovaní stavby skladu odviedol postupne po jednotlivých dieloch demolovaný
stavebný materiál, čo bolo preukázané aj na miestnej obhliadke, ktorú súd vykonal na mieste samom.
Vychádzajúc z uvedeného je jednoznačne preukázané, že aj súdny znalec po preštudovaní súdneho
spisu stanovil a doporučil súdu rozhodnúť o výške náhrady škody vypočítanej ako technickej hodnoty,

čiže 6.096,00 eur. Týmto je tiež preukázané, že v danom prípade neprichádza do úvahy tzv. trhová
cena, ktorá by prichádzala do úvahy v prípade predaja, resp. kúpy tak, ako to uvádza súd. Súd v tomto
prípade nebral do úvahy skutočnosť, že žalovanému bolo preukázané, že spôsobil škodu úmyselne
a to svojim protiprávnym konaním, keď sám pristúpil k demolácii skladu a svoje právo na vypratanie
nehnuteľnosti neuplatnil na súde, čím spôsobil škodu žalobcovi spočívajúcu v zmenšení jeho majetku

a čo je dôležité, a čo uvádza súd v dôvodovej časti, uvedenie stavby skladu do pôvodného stavu nie
je možné. Súd správne konštatoval, že v danom prípade sa jedná o vzťah príčiny a následku a boli
naplnené všetky znaky zákonnej zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorú spôsobil žalobcovi, čo však
súd nerešpektoval pri vynesení napadnutého rozsudku.

9. Súdom uznaná výška náhrady škody a nepriznanie práv na náhradu trov konania podľa žalobcu
nepokrýva ani náklady vynaložené v uvedenom súdnom spore, keďže žalobca bol zaviazaný súdom
zaplatiť znalecký posudok, súdny poplatok a zúčastnil sa všetkých súdnych pojednávaní na úkor svojho
času v rámci pracovnej doby.

10. Žalovaný vo vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že tvrdenie žalobcu o tom, že je
potrebné vychádzať z technickej hodnoty určenej znalcom nemá oporu ani v doterajšej súdnej praxi,
ani v príslušnej judikatúre vzťahujúcej sa na hodnotenie škody, keďže východiskovou hodnotou musí
byť hodnota trhová a to tak pri škode spôsobenej na starších, použitých alebo opotrebovaných veciach,
kde je potrebné zistiť ich všeobecnú hodnotu, ktorú v čase poškodenia alebo zničenia mali. Preto pri

stanovení výšky škody nie je možné vychádzať z technickej hodnoty skladu bez toho, aby sa brala
do úvahy aj jeho trhová hodnota, t.j. najpravdepodobnejšia cena, ktorú by tento objekt mal na trhu v
podmienkach voľného súťaže. V konaní však bolo preukázané, že sa jednalo o sklad, ktorý nebol pevne
spojený so zemou, bol značne opotrebovaný zo zhrdzaveného plechu a sú značné pochybnosti o tom,
či jeho trhová hodnota zodpovedá cene určenej znalcom, lebo podľa žalovaného nemá vyššiu hodnotu

ako 1.000,00 eur.

11. Žalobca sa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného akcentoval na to, že súd správne vyhodnotil
výpovedesvedkov,zamestnancovžalovaného,ktoríbolivypočutísúdomnažiadosťžalovanéhodvakrát.
Okresný súd zaujal aj stanovisko k vykonanej ohliadke na mieste samom, kde bolo preukázané, že

na mieste samom sa v čase ohliadky nenachádzali priame dôkazy o rozmeroch skladu a tieto nebolo
možné zistiť ani z fotodokumentácie. O tom, že panely, ktoré tvorili podlahu stavby boli pri demolácii
zničené, vypovedali svedkovia - pracovníci žalobcu U. Z. X.. a svedok E.. X. D., z výpovedí ktorých jasne
vyplynulo, že po demolácii skladu ostala z panelov len suť a s odstupom času tak zvyšky panelov, ako
aj ostatný stavebný materiál vrátane plechov odviezol na neznáme miesto sám žalovaný bez súhlasu a

vedomia žalobcu, ktorého bol sklad PHM výlučným vlastníctvom. Preto podľa žalobcu neobstojí tvrdenie
žalovaného, že napadnutý rozsudok trpí vadami, na základe ktorých je nepreskúmateľný.

12. Odvolací súd doručil právnemu zástupcovi žalobcu vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu dňa
8.3.2017 a právnemu zástupcovi žalovaného vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného 9.3.2017 s

poučením podľa § 374 ods. 1 CSP, že sa môžu k podaným vyjadreniam vyjadriť v lehote 10 dní. Žalobca
dňa 23.3.2017 doručil vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného (repliku), pričom k vyjadreniu žalovaného
zo dňa 1.3.2016 uviedol, že žalovaný nemá pravdu v tom, keď tvrdí, že pri stanovení výšky škody
nie je možné vychádzať len z technickej hodnoty stavby bez toho, aby bola braná aj trhová hodnotatejto stavby. Žalobca zároveň uviedol, že pre neho je podstatné, aby mu súd určil náhradu škody
od žalovaného v takej výške, za ktorú by bolo možné vybudovať nový podobný objekt, nakoľko pre
prevádzku poľnohospodárskeho podniku žalobca potrebuje sklad olejov.

13. Odvolací súd doručil vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného právnemu zástupcovi žalovaného
29.3.2017.

14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,

ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu i žalovaného ako podané včas, oprávnenými osobami proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1
CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích
dôvodov žalovaným (§ 205 ods. 2 písm. b/ a d/ O.s.p.) a žalobcom (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. v spojení
s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je možné vyhovieť len vo
výroku o trovách konania a odvolanie žalovaného rovnako nie je dôvodné.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.4.2017 o 12,10 hod. v
pojednávacej miestnosti č.dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
bolo zverejnené dňa 20.4.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1,
3 a § 378 ods. 1 CSP.

16. Žalobca i žalovaný podali odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku.

17. Žalovaný v podanom odvolaní namietal aj nepreskúmateľnosť rozsudku (odvolací dôvod podľa

§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) tvrdiac, že okresný súd nedostatočným spôsobom zdôvodnil svoje
rozhodnutie s prihliadnutím na ust. § 157 ods. 2 O.s.p., neuviedol akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil a neuviedol, prečo ďalšie vykonané dôkazy napr. výsluchy svedkov L., Z., Z. L. X.
považoval za nepodstatné pre rozhodnutie vo veci a zároveň ničím nezdôvodnil, prečo ohliadka na
miestesamomvrátanenákresurozloženiapanelovpredsúdomnebolapravdivýmdôkazomorozmeroch

podložky plechového skladu a prečo nebral výpovede zamestnancov žalovaného za hodnoverné. Tento
odvolací dôvod žalovaného o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku neobstojí, lebo okresný súd v
odôvodnení rozsudku veľmi podrobne a jasne vysvetlil, ktoré skutočnosti v prejednávanej veci považoval
za rozhodujúce, k akým záverom na ich základe dospel a prečo nebolo možné vyhovieť obrane
žalovaného.

18. Rovnako neobstojí ani uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. Neobstojí
odvolacia námietka žalovaného, že súd nedôvodne uprednostnil meračský náčrt pred inými dôkazmi ako
sú výsluchy svedkov a ohliadka na mieste samom, keďže nesporne v rámci vykonanej ohliadky súd zistil,
že na mieste samom sa v čase ohliadky nenachádzali priame dôkazy o rozmeroch skladu, vypočutí

svedkovia-zamestnancižalovanéhovosvojichvýpovediachrozdielnevypovedaliorozmerochpodložky
skladu a nemožno prvoinštančnému súdu pri hodnotení dôkazov vytknúť, že z dôkazov zameraných na
stanovenie rozmerov podložky skladu za najhodnovernejší doklad vyhodnotil dôkaz katastra, ktorým je
meračský náčrt č. 670, kat. úz. Sečovce o miestnom vyšetrovaní pri technicko-hospodárskom mapovaní
v rokoch 1984-1986 Geodéziou, n.p. Prešov (č.l. 130-131). Z grafickej časti meračského náčrtu č.

670 je zrejmé, že sklad PHM bol zameraný, nachádzajú sa tu ceruzkové poznámky meračov, ktorí
objekty zameriavali. Kataster na podklade daných údajov poskytol súdu omerné miery podložky skladu
a okresný súd aj podľa názoru odvolacieho súdu správne uložil znalcovi, aby tieto údaje použil pri
stanovení všeobecnej hodnoty skladu.

19. Rovnako odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu o nesprávnom právnom
posúdení veci, ak súd pri určení výšky škody vychádzal zo všeobecnej hodnoty skladu určenej znalcom
na sumu 3.050,00 eur a nie z technickej hodnoty, ktorú určil znalec vo výške 6.096,00 eur a uplatneného
nároku žalobcu na náhradu škody vo výške 6.000,00 eur.

20. Ust. § 443 Občianskeho zákonníka vyjadruje zásadu, podľa ktorej pri určení výšky škody na veci (či
už hnuteľnej alebo nehnuteľnej) sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Ak však dôjde k zničeniu veci,
pod cenou veci pre účely odškodnenia, je treba rozumieť peňažný ekvivalent, za ktorý je možné v časepoškodenia v danom mieste obstarať obdobnú vec (teda rovnakého druhu a kvality) s prihliadnutím na
opotrebenie zničenej veci.

21. Odvolací súd konštatuje, že dôvody napadnutého rozsudku vo výroku vo veci samej, t.j. vo výroku,
ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu škody v sume 3.050,00 eur a v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol sú správne, logické a presvedčivé, preto sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením rozsudku vo veci samej a konštatuje správnosť dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).
Odvolací súd preto potvrdil rozsudok okresného súdu vo vyhovujúcom i zamietajúcom výroku ako vecne

správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

22. Odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania v súlade s § 388 CSP, lebo dospel
k záveru, že neboli splnené podmienky na potvrdenie rozsudku vo výroku o trovách ani na jeho
zrušenie. Okresný súd vo výroku o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. účinného v čase
rozhodnutia prvoinštančného súdu. Nebral zreteľ na ust. § 142 ods. 3 O.s.p., ktoré ustanovovalo: „Aj

keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak
mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého
posudkualeboodúvahysúdu;vtakomtoprípadesazákladnásadzbatarifnejodmeny advokátavypočíta
z výšky súdom priznaného plnenia. Od znaleckého posudku je závislé i vyčíslenie škody.“

23. Odvolací súd preto zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že priznáva žalobcovi proti
žalovanému plnú náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

24. O výške priznaných trov pred súdom prvej inštancie rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262
ods. 2 CSP.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
2 CSP. V odvolacom konaní vo veci samej nebol úspešný ani žalobca ani žalovaný, preto odvolací súd
náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznal.

26.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0.(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).