Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200029
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7017200029.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.
Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci
žalobcu: K.. N. J., N.W. XXXX/X, J., práv. zast.: KubalaLegal s.r.o., advokátska kancelária, Mlynárska
16, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica,
v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 104245263/2016 zo dňa 07.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 07.11.2016 č. 104245263/2016 a v r a c i a vec
žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného uvedeným v záhlaví tohto rozsudku žalovaný podľa
ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správne daní (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Košice č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 09.09.2016, ktorým bola podľa ust.

§ 155 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. b) Daňového
poriadku uložená pokuta vo výške 60,- eur za nesplnenie registračnej povinnosti v lehote do 31.08.2016
ustanovenej podľa § 49a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. V
odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný argumentoval nasledovne: „Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky preskúmalo odvolaním napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Košice v rozsahu uvedenom
v ustanovení § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a

doplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„Daňovýporiadok“).Daňovýsubjekt
K.. N. J., N. XXXX/X, XXX XX J., IČO XXXXXXXX, DIČ XXXXXXXXXX (ďalej len „daňový subjekt“),
podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 29.09.2016 (doručené Daňovému úradu Košice
dňa 10.10.2016), proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice (ďalej len „správca dane“) č. XXXXXXXXX/
XXXX zo dňa 09.09.2016, ktorým mu bola uložená pokuta za nesplnenie registračnej povinnosti podľa
§ 49a ods. 2 zákona č. 595/2003Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov“). Daňový subjekt v podanom odvolaní uviedol, že dňa 11.07.2016

začal prenajímať nehnuteľnosť ako daňový subjekt. V zmysle § 49a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.
z. o dani z príjmov, bol teda povinný požiadať správcu dane o registráciu v lehote do 31.08.2016.
Žiadosť o registráciu na príslušnom tlačive odoslal poštou dňa 26.08.2016 (ohľadne tejto skutočnosti
predložil doklad - kópiu podacieho lístka, ktorý tvorí prílohu odvolania), t. j. v lehote podľa § 49a
ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Nakoľko žiadosť o registráciu bola odovzdaná na
poštovú prepravu dňa 26.08.2016 (čo vyplýva nielen z pečiatky podacej pošty na obálke, ale aj z

priloženého potvrdenia), daňový subjekt považuje lehotu na registráciu uvedenú v ustanovení § 49a
ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov za dodržanú. Vzhľadom na znenie ustanovenia §
27 ods. 5 Daňového poriadku nie je tvrdenie správcu dane o oneskorenej žiadosti na registráciu dňa02.09.2016 pravdivé a uloženie pokuty nie je dôvodné. Na základe vyššie uvedených skutočností a
kópie podacieho lístka v prílohe, žiada daňový subjekt o zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia č.
XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 09.09.2016, a to v celom rozsahu. Prílohou odvolania je Einlieferungsbeleg/

Quittunng(podacílístok-kópia),SendungsnummerW.spoznámkou,ževNemeckejspolkovejrepublike
sa na podacom lístku neuvádza adresát zásielky, ale len číslo zásielky W., a to z dôvodu ochrany
osobných údajov. Preto je potrebné overiť uvedené číslo zásielky a dátum jej odoslania. Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky po preskúmaní v odvolaní uvedených skutočností zistilo tento skutkový
stav: Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných

právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 154 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku,
správneho deliktu sa dopustí ten, kto nesplní registračnú povinnosť v ustanovenej lehote. Podľa §
155 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku, správca dane uloží pokutu od 60 eur do 20 000 eur za
správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. b). Podľa § 27 ods. 5 Daňového poriadku, lehota je zachovaná,
ak je v posledný deň lehoty vykonaný úkon u správcu dane alebo podanie odovzdané na poštovú

prepravu alebo prijaté elektronickými prostriedkami. V zmysle ustanovenia § 49a ods. 2 zákona č.
595/2003 Z. z. o daní z príjmov, je fyzická osoba, ktorá nie je registrovaná podľa odseku 1, povinná v
lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom na území Slovenskej republiky
začala vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo v ktorom na území Slovenskej republiky
prenajala nehnuteľnosť okrem pozemku, požiadať správcu dane o registráciu. Nakoľko daňový subjekt

začal prenajímať nehnuteľnosť 11.07.2016, v zmysle § 49a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani
z príjmov, bol povinný požiadať správcu dane o registráciu v termíne do 31.08.2016. Z predloženého
spisového materiálu vyplynulo, že podkladom pre uloženie pokuty bola skutočnosť, že správcovi dane
bola žiadosť o registráciu daňového subjektu doručená oneskorene, dňa 02.09.2016 (podľa pečiatky
daňovéhoúradunažiadostioregistráciu).Daňovýsubjekttvrdí,žežiadosťoregistráciupodalnapoštovú

prepravu dňa 26.08.2016, teda v zákonom stanovenej lehote a ako dôkaz priložil kópiu podacieho
lístka nemeckej pošty (číslo zásielky W.), na ktorom je uvedený dátum prijatia zásielky 26.08.2016 a
dokument o sledovaní zásielky A.. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky po preskúmaní spisového
materiálu zistilo, že predložené potvrdenie o podaní zásielky na pošte v Spolkovej republike Nemecko,
rovnako ako aj dokument o sledovaní zásielky A., neobsahujú údaj o tom, kto je odosielateľom a kto je

adresátompredmetnejzásielky,akomubolatátozásielkadňa02.09.2016doručená.Predloženímtýchto
dôkazov daňový subjekt hodnoverne nepreukázal, že zásielka, ktorá bola podaná na pošte v Spolkovej
republike Nemecko dňa 26.08.2016, obsahovala žiadosť o registráciu daňového subjektu adresovanú
správcovi dane, a že si tak daňový subjekt splnil svoju registračnú povinnosť podaním odovzdaným na
poštovú prepravu (v zmysle § 27 ods. 5 Daňového poriadku) v lehote podľa § 49a ods. 2 zákona č.

595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky zo spôsobu spracovávania
daňových dokumentov správcom dane a na základe pečiatky a evidenčného čísla s čiarovým kódom
(barkód) správcu dane na žiadosti o registráciu daňového subjektu (ev. č. X/XXXXXXXX/XXXX) zistilo,
žepredmetnážiadosťoregistráciudaňovéhosubjektunebolasprávcovidanedoručenáprostredníctvom
poskytovateľa poštových služieb. Z týchto zistení vyplýva, že daňový subjekt nesplnil povinnosť požiadať

správcu dane o registráciu v zákonom stanovej lehote, t. j. dopustil sa správneho deliktu nesplnenia
registračnej povinnosti v ustanovenej lehote podľa § 154 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku. Na základe
uvedených skutočností Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky konštatuje, že dôvody uvedené v
odvolaní nepreukazujú neodôvodnenosť uloženia pokuty a námietka ohľadne splnenia registračnej
povinnosti v zákonom ustanovenej lehote podaním odovzdaným na poštovú prepravu v zmysle § 27

ods. 5 Daňového poriadku je neopodstatnená. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, vzhľadom na
kogentný charakter ustanovenia § 155 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku a uvedenú skutočnosť, že
daňový subjekt svoju registračnú povinnosť nesplnil v zákonom stanovenej lehote, považuje uloženie
pokuty za správne a v súlade s citovanými ustanoveniami platných právnych predpisov. Správca dane
uložilpokutuvovýške60,00eur,t.j.nadolnejhranicizákonomstanovenéhorozpätia,pričompriukladaní

pokuty prihliadol podľa § 155 ods. 4 Daňového poriadku na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho
stavu. Na základe vyššie uvedených dôvodov Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodlo tak,
ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.“ Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi
dňa 18.11.2016.

2. Včas podanou žalobou, podanou osobne na podateľni Krajského súdu v Košiciach dňa 17.01.2017, sa
žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku a vrátenia veci
žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe žalobca citujúc na jeho vec sa vzťahujúce zákonné ustanovenia
a poukazujúc na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 23S/16/01 argumentovalnasledovne: „Žalobca považuje postup žalovaného pri rozhodovaní o odvolaní žalovaného proti
rozhodnutiu Daňového úradu č. XXXXXXXXX/XXXX za nesprávny, vykonané dokazovanie ktoré viedlo
k vydaniu rozhodnutia FR SR č. 104245752/2016 za nedostatočné a závery ku ktorým správny orgán

v rámci tohto dokazovania dospel za nesprávne, v dôsledku čoho žalobca považuje rozhodnutie FR
SR č. 104245752/2016 za nezákonné a vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu.
Žalobcasvojužalobuodôvodňujevnasledovnomrozsahu:Sodvolanímsanavyššieuvádzanéskutkové
okolnosti a citovanú právnu úpravu aplikovateľnú na situáciu žalobcu bol žalobca v súlade s ust.
§ 49a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. povinný požiadať správcu dane o registráciu v lehote do

31.08.2016. Žiadosť o registráciu podľa ust. § 49a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. žalobca odovzdal
na poštovú prepravu dňa 26.08.2016 v Nemeckej spolkovej republike, čo žalobca preukázal v odvolaní
proti rozhodnutiu Daňového úradu č. XXXXXXXXX/XXXX prostredníctvom kópie potvrdenia o odoslaní
zásielky Einlieferungsbeleg/Quittung (podací lístok), Sendungsnummer (číslo zásielky) W., zo dňa
26.08.2016. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nedisponoval (a v súčasnosti nedisponuje) obálkou,
v ktorej bola doručená správcovi dane predmetná žiadosť žalobcu o registráciu podľa ust. § 49a

ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z., žalobca na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení uvádzaných v
tomto odvolaní súčasne navrhol žalovanému ako dôkaz vykonať porovnanie čísla zásielky uvedeného
na obálke doručenej správcovi dane obsahujúcej žiadosť o registráciu s číslom obsiahnutým na
podacom lístku predloženom žalobcom ako dôkaz v predmetnom odvolaní (Kópia podacieho lístku -
Einlieferungsbeleg/Quittung, s číslom zásielky - Sendungsnummer W.). Žalobca považuje za potrebné

poukázať na skutočnosť, že v Nemeckej spolkovej republike, na rozdiel od Slovenskej republiky, sa na
podacom lístku neuvádza odosielateľ a ani adresát zásielky, a to z dôvodu ochrany osobných údajov.
Preto jediným verifikačným údajom, prostredníctvom ktorého je možné overiť totožnosť zásielky podľa
podacieho lístka, je číslo zásielky uvedené na obálke doručenej správcovi dane a jeho porovnanie s
číslomnapodacomlístku.Natietoskutočnostiupozornilžalobcažalovanéhovodvolaníprotirozhodnutiu

Daňového úradu č. XXXXXXXXX/XXXX. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia FR SR
č. 104245752/2016, žalovaný bez uvedenia akýchkoľvek dôvodov tento rozhodujúci dôkaz nevykoval
a pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu č. XXXXXXXXX/XXXX sa
obmedzil len na formálne posúdenie dôkazov predložených žalobcom. Žalobca je toho názoru, že
rozdielnosť formy podacieho lístka, ktorý žalobca ako dôkaz predkladá na preukázanie svojich tvrdení,

ktorá súčasne vyplýva z odlišnej právnej úpravy platnej v Nemeckej spolkovej republike, nemôže byť
dôvodom pre nepriznanie právnych účinkov právneho úkonu žalobcu (podanie žiadosti o registráciu
podľa ust. § 49a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. na poštovú prepravu dňa 26.08.2016 v Nemeckej
spolkovej republike). Už aj pri použití základných zásad logiky je zjavný omyl žalovaného, ktorý pri
posudzovaní včasnosti splnenia registračnej povinnosti hovorí o tom, že správcovi dane bola žiadosť

o registráciu „doručená“ dňa 02.09.2016, pričom Daňový poriadok v ust. § 27 ods. 5 o hovorí o
„odovzdaní zásielky na poštovú prepravu“. Z uvedených pojmov vyplýva, že medzi odovzdaním zásielky
a jej doručením vzniká časová medzera, ktorá je odôvodnená potrebou fyzického presunu zásielky
od odosielateľa jeho príjemcovi prostredníctvom poštových služieb a poštovým poriadkom v tej ktorej
krajine. Čiže žalovaný nesprávne vychádzal z dátumu, kedy mu bola doručená zásielka, pričom mal

prihliadať na dátum, kedy bola predmetná zásielka odovzdaná na poštovú prepravu. Ak teda bola
zásielka žalovanému fyzicky doručená dňa 02.09.2016, tak z toho jednoznačne vyplýva, že zásielka
musela byť odovzdaná na poštovú prepravu pred uvedeným dátumom (t. j. 01.09.2016 a skôr), o to
s väčším časovým predstihom, keďže išlo o doručovanie z Nemeckej spolkovej republiky. Žalobca
na preukázanie správnosti svojich tvrdení priložil k odvolaniu proti rozhodnutiu Daňového úradu č.

XXXXXXXXX/XXXX taktiež Potvrdenie o sledovaní zásielky A. č. W., z ktorého vyplýva nasledovný
pohyb zásielky, ktorá obsahovala žiadosť o registráciu daňového subjektu: Po, 29.08.16 17:01 Slovakia:
Zásilka dorazila do cílové zeme. St, 31.08.16 08:30 Slovakia: Zásilka je pripraveno ve schránce príjemce
k vyzvednutí. Príjemce byl obeznámen. Pá, 02.09.1612:11 Slovakia: Zásilka byla úspešne dorucena.
Z vyššie uvedeného dokumentu teda vyplýva, že predmetná zásielka bola v dispozičnej sfére správcu

dane už dňa 31.08.2016, o čom bol správca dane aj oboznámený. Žalobca je s prihliadnutím na vyššie
uvedené skutočnosti názoru, že tvrdenie žalovaného, podľa ktorého žalobcom (v odvolaní) predložené
dokumenty neobsahujú údaje o tom kto je odosielateľom a kto adresátom zásielky, v dôsledku čoho
žalobca hodnoverne nepreukázal, že zásielka podaná na pošte v Nemeckej spolkovej republike dňa
26.08.2016 obsahovala žiadosť o registráciu daňového subjektu adresovanú správcovi dane a že si

tak žalobca splnil svoju registračnú povinnosť v lehote podľa § 49a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.
z., vychádza z nesprávne a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, a preto ako podklad pre
vydanie napadnutého rozhodnutia neobstojí. Žalovaný nesúhlasí ani s tvrdením žalovaného o tom, že
predmetná žiadosť o registráciu nebola doručená prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb,nakoľko sa toto tvrdenie nezakladá na pravde. Žalobca odovzdal žiadosť o registráciu na poštovú
prepravu na pobočke A. N. O. v meste K., ktorá je poskytovateľom poštových služieb v Nemeckej
spolkovej republike. Pre uvedenú spoločnosť sa používa aj názov A. N. A., nakoľko v roku 2002 bola

spoločnosť A. prevzatá koncernom A. N., a A. je teda jednou z dcérskych spoločností tohto koncernu.
Doručovanie zásielok a balíkov teda v Nemeckej spolkovej republike zabezpečujú spoločne A. N. a
A., ktorí používajú aj spoločný názov A. N. A. Z.. Viac informácií o uvedenej štruktúre spoločností je
možné získať aj na webovej stránke: H.:/..A..P..H.. Podľa názoru žalobcu však táto skutočnosť nemá
žiaden vplyv na doručovanie zásielok správcovi dane, nakoľko vlastnícke štruktúry a spôsob prepravy

zásielokprostredníctvomA.N.niejevec,ktorúbyžalobcamoholovplyvniť.Nakoľkožiadosťoregistráciu
adresovaná Daňovému úradu Košice bola žalobcom odovzdaná na poštovú prepravu dňa 26.08.2016,
považuježalobcalehotunaregistráciuuvedenúvust.§49aods.2zákonač.595/2003Z.z.zadodržanú.
Na základe uvedených skutočností a citovaných ustanovení právnych predpisov žalobca zastáva názor,
že registračnú povinnosť uloženú ust. § 49a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. neporušil a uloženie pokuty
správcom dane považuje za nedôvodné. Rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého

stupňa považuje žalobca za nezákonné, ktorými bol ukrátený na svojich subjektívnych právach. Obidva
správne orgány, ako prvostupňový, tak aj odvolací, postupovali v rozpore s ustanoveniami § 3 ods. 1
až 3 a § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. a v rozpore s ustanovením čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, pretože
rozhodnutia oboch správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie
skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a zároveň

skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Žalobca súčasne navrhuje, aby súd
ako dôkaz v prejednávanej veci vyžiadal od príslušného správcu dane predloženie obálky, v ktorej bola
doručená žiadosť žalobcu o registráciu podľa ust. § 49a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. a porovnal
číslo zásielky uvedené na tejto obálke spolu s tým, ktoré je na podacom lístku predloženom žalobcom

v prílohe tejto žaloby ako dôkaz. Žalobca si súčasne uplatňuje aj trovy súdneho konania vypočítané ku
dňu podania žaloby vo výške 382,34 eur pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 70 eur a náhrady
trov právneho zastúpenia vo výške 312,34 eur (náhrada trov právneho zastúpenia v súdnom konaní je
vypočítaná v súlade s § 11 ods. 4 v spojení s § 13a vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ako tarifná odmena za 2 úkony právnej služby,

a to: (1) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, (2) písomné podanie na súd.
Jeden úkon právnej služby je vypočítaný vo výške 147,33 eur + režijný paušál vo výške 8,84 eur).“
K žalobe žalobca pripojil potvrdenie o odoslaní zásielky zo dňa 26.08.2016 a potvrdenie o sledovaní
zásielky A. č. W., ako aj dokument preukazujúci prepojenie A. N. a A.. Taktiež pripojil rozhodnutie
prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu a odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového

správneho orgánu.

3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 07.03.2017, v ktorom uviedol: „Žalovaný k
žalobným dôvodom žalobcu uvádza, že na základe informácií z administratívneho spisu, konkrétne zo
žiadosti o registráciu žalobcu nevyplýva, že predmetná žiadosť bola podaná resp. doručená správcovi

dane tak, ako to tvrdí žalobca. Pri spracovaní daňových dokumentov správca dane označí prijatý
dokument prezentačnou pečiatkou a do dolnej časti dokumentu vľavo, nalepí jedinečný evidenčný kód
(ďalej len „barkód“). Nálepka s barkódom sa skladá z dvoch častí (väčšia vodorovná časť a menšia zvislá
časť), na ktorých je vyznačený rovnaký barkód. V prípade, ak bol daňový dokument doručený osobne,
obe časti nálepky s barkódom sa nalepia na daňový dokument. Ak bol ale daňový dokument doručený

poštou, väčšia (vodorovná časť) časť sa nalepí na daňový dokument a menšia (zvislá časť) sa nalepí na
obálku, aby bolo možné jasne priradiť daňový dokument k obálke v ktorej bol doručený. V danom prípade
boli obe časti nálepky s barkódom nalepené na žiadosti o registráciu, na základe čoho je zrejmé, že
predmetná žiadosť nebola doručená správcovi dane prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb,
ako to tvrdí žalobca, ale osobne dňa 02.09.2016. Žalovaný, na základe žalobcom predložených dôkazov

nijakým spôsobom nespochybnil, že zásielka s číslom W. (správne má byť W., poznamenáva súd) bola
podaná v Spolkovej republike Nemecko dňa 26.08.2016 a že v dňoch 29.08.2016 až 02.09.2016 dorazila
do Slovenskej republiky a bola doručená adresátovi. Žalovaný spochybnil to, že adresátom predmetnej
zásielky bol správca dane, nakoľko z predložených dôkazov nie je zrejmý odosielateľ, ani adresát
predmetnej zásielky. Na základe týchto skutočností žalovaný považoval za nepreukázané doručenie

predmetnej žiadosti žalobcu správcovi dane v zákonom stanovenej lehote, a v nadväznosti na tieto
skutočnosti potvrdil rozhodnutie správcu dane o uložení pokuty.“4. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 07.03.2017 sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 21.04.2017, v ktorom
uviedol v bode II. ad 1.: „Tvrdenie žalovaného, že žiadosť žalobcu o registráciu pre daň z príjmov bola
správcovi dane doručená osobne, je pre žalobcu úplne novým skutkovým tvrdením, nakoľko osobným

doručením žiadosti neargumentoval ani správca dane vo svojom rozhodnutí č. XXXXXXXXX/XXXX zo
dňa09.09.2016,rovnakoakoanižalovanývrozhodnutíč.104245752/2016zodňa07.11.2016.Žalovaný
až po podaní správnej žaloby vo veciach správneho trestania v prebiehajúcom konaní predkladá
takýto rozhodujúci argument, ku ktorému sa žalobca nemal možnosť vyjadriť v priebehu správneho
konania pred správcom dane, rovnako ako ani v konaní pred žalovaným, ktoré vyústilo do napadnutého

rozhodnutia žalovaného. Žalobca je názoru, že predmetná argumentácia žalovaného, jej načasovanie a
forma jej sprístupnenia žalobcovi v doterajšom konaní je účelová, nezakladá sa na pravde a predstavuje
len tendenčnú obranu žalovaného v spore. Opodstatnenosť tohto právneho názoru žalobcu potvrdzuje,
okrem iného, aj predkladacia správa správcu dane zo dňa 17.10.2016, v závere ktorej je obsiahnuté
písomné vyjadrenie správcu dane k odvolaniu žalobcu v nasledovnom znení: „Správca dane postupoval
pri vystavení rozhodnutia o uložení pokuty podľa zákona. Nakoľko daňový subjekt priložil k odvolaniu

potvrdenie o podaní zásielky na pošte v Nemecku na ktorej je uvedený iba dátum podania 26.08.2016
a nie je tam uvedený adresát, komu je zásielka zaslaná a dokument o sledovaní zásielky A., kde nie
je uvedený žiaden údaj o odosielateľovi ani adresátovi, správca dane na základe toho nevie posúdiť,
či skutočne bola v obálke zaslaná žiadosť na registráciu fyzických osôb.“ Z uvedeného vyplýva záver,
podľa ktorého správca dane ani v rozhodnutí, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta, rovnako ako ani v

priebehu konania po podaní odvolania žalobcom proti tomuto rozhodnutiu netvrdil, že žiadosť žalobcu
o registráciu pre daň mu bola doručená osobne. Práve naopak, z citovanej predkladacej správy zo dňa
17.10.2016 je zrejmé, že správca dane eviduje obálku v spojitosti so žiadosťou žalobcu o registráciu pre
daň, avšak z dôkazov predložených žalobcom nevie posúdiť, či v tejto obálke bola skutočne zaslaná
žiadosť žalobcu o registráciu pre daň.“ V bode ad 2. žalovaný uviedol: „Tvrdenie žalovaného, podľa

ktorého zo spôsobu nalepenia nálepiek na žiadosti žalobcu o registráciu pre daň (obe časti nálepky
s barkódom nalepené na žiadosti o registráciu) je zrejmé, že žiadosť bola správcovi dane doručená
osobne, nezakladá, podľa názoru žalobcu, nevyvrátiteľnú domnienku správnosti a ako argument nie
je postačujúce na preukázanie pravdivosti tohto tvrdenia. Právny zástupca žalobcu po nahliadnutí do
súdneho a k nemu pripojeného administratívneho spisu dňa 12.04.2017 zistil, že obálka, v ktorej žalobca

doručil správcovi dane jeho žiadosť o registráciu pre daň, sa v administratívnom spise žalovaného
nenachádza. Žalobca, s prihliadnutí na jeho ustálenú argumentáciu od začiatku správneho konania
pred správcom dane až po aktuálne prebiehajúce súdne konanie, návrhy na vykonanie dokazovania,
vrátanevšetkýchdoposiaľuvádzanýchargumentovzastávanázor,žepríčinaabsencieobálkyvsúdnom,
resp. administratívnom spise môže spočívať buď v pochybení zamestnanca podateľne správcu dane,

ktorý predmetnú zásielku prijal a obálku (nedopatrením) vyhodil, alebo žalovaný úmyselne zatajil resp.
nesprístupnilobálku,vktorejbolažiadosťoregistráciužalobcovidoručenázaúčelomzmareniahlavného
dôkazu v prebiehajúcom konaní. III. Žalobca súčasne dáva do pozornosti konajúcemu súdu postup
žalovaného, ktorý na základe žalobcom predložených dôkazov nijakým spôsobom nespochybnil, že
zásielka s číslom W. (správne má byť W., poznamenáva súd) bola podaná v Spolkovej republike

Nemecko dňa 26.08.2016 a že v dňoch 29.08.2016 až 02.09.2016 dorazila do Slovenskej republiky a
bola doručená adresátovi. Žalovaný spochybnil len to, že adresátom predmetnej zásielky bol správca
dane, nakoľko z predložených dôkazov nie je zrejmý odosielateľ, ani adresát predmetnej zásielky.
Žalobca nad rámec argumentov a dôkazov uvádzaných v žalobe zo dňa 17.1.2017 v súvislosti s
citovaným tvrdením žalovaného uvádza, že spochybnenie odosielateľa predmetnej zásielky nepovažuje

za relevantné, pretože nik iný ako odosielateľ (v tomto prípade žalobca) nemôže disponovať podacím
lístkom k zásielke. Adresáta zásielky spochybňuje žalovaný aj napriek tomu, že mu žiadosť o registráciu
bola doručená dňa 02.09.2016, a to presne v súlade s tým, čo tvrdí žalobca a vyplýva to aj z už vyššie
zmieneného Potvrdenia o sledovaní zásielky A. č. W., ktoré už bolo v konaní predložené ako dôkaz.
Vzhľadom k tomu, že vyjadrenie žalovaného v tejto časti neobsahuje žiadne nové skutkové ani právne

tvrdenia, žalovaný sa nevysporiadal s argumentáciou a dôkazmi predloženými žalobcom v žalobe zo
dňa 17.1.2017, žalobca v tejto časti opätovne odkazuje na svoju predchádzajúcu argumentáciu a dôkazy
obsiahnuté v žalobe zo dňa 17.1.2017. Žalobca ako podporný argument na preukázanie pravdivosti
svojich tvrdení uvádza, že (žalobca) dlhodobo žije aj pracuje v zahraničí, konkrétne od XX.XX.XXXX
pracuje v Nemeckej spolkovej republike, v meste K., ktoré je fyzicky vzdialené od sídla správcu dane

viac ako 1360 km. Žalobca súčasne konajúcemu súdu predkladá dôkaz o tom, že dňa 02.09.2016,
kedy mala byť predmetná žiadosť (podľa tvrdenia žalovaného) osobne doručená správcovi dane, sa
žalobca nachádzal v Nemecku. Podľa názoru žalobcu je v rozpore so základnými princípmi logiky, aby
si pri potrebe doručenia žiadosti o registráciu správcovi dane žalobca zvolil osobné doručenie, a navyšepo lehote uvedenej v ust. § 49a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších
predpisov, namiesto možnosti odoslania tejto žiadosti poštou z miesta výkonu zamestnania vzdialeného
viac ako 1360 km od sídla správcu dane.“ K svojím tvrdeniam ako dôkaz predložil pracovnú zmluvu zo

dňa 05.07.2015 a rozpis dovolenky za rok 2016.

5. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ustanovení § 177 a nasl.
Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu
žalovaného, po vypočutí účastníkov konania na pojednávaní súdu dňa 27.04.2017 dospel k záveru, že

žaloba žalobcu je dôvodná z ďalej uvedených dôvodov.

6. Na pojednávaní súdu právny zástupca žalobcu uviedol: „V celom rozsahu sa pridržiavame žaloby,
ako aj následných písomných vyjadrení. Nad rámec toho, čo bolo uvedené vlastne v našich písomných
podaniach, chceme poukázať iba na jednu skutočnosť. Finančné riaditeľstvo v napadnutom rozhodnutí
uvádza, že skúmalo dôkazy predložené žalobcom, ktorými žalobca preukazoval, že odoslal žiadosť

poštou. Z tohto procesného postupu vyplýva, že žalovaný pripustil možnosť doručenia žiadosti poštou,
resp. v napadnutom rozhodnutí vôbec nevylúčil. Takýto postup by ale logicky pripadal do úvahy v
prípade, ak by žalovaný nemal žiadne pochybnosti o tom, že bola žiadosť doručená osobne. Ako sme
uviedli v písomných podaniach, dôvod, pre ktorý na podacom lístku nie sú uvedené údaje odosielateľa
spočíva v právnej úprave Spolkovej republiky Nemecka. Otázkou je, ako by žalovaný postupoval, keby

na podacom lístku boli údaje odosielateľa a príjemcu preukazujúce, že žalobca bol odosielateľom
a žalovaný bol prijímateľom zásielky obsahujúcej žiadosť žalobcu pre registráciu. Išlo by o nejaký
priamy rozpor v tvrdeniach, keby na jednej strane by bolo preukázané, že žalobca zaslal a doručil
zásielku a na druhej strane tvrdenie žalovaného, že žiadosť bola doručená osobne. Postup žalovaného
podľa nášho názoru vyvoláva tak závažné pochybnosti o správnosti jeho záverov, ako aj konania,

ktoré mu predchádzalo, ktoré podľa nás odôvodňujú žalobný návrh spočívajúci v zrušení napadnutého
rozhodnutia. Už len demonštrácia, vzor obálky, ktorú používa prepravca na doručovanie. Chyba ktorá
nastala v uskladnení tejto obálky, je podľa nášho názoru veľmi prekvapivá, z praktického hľadiska
si vieme predstaviť, že ak porovnám obyčajnú A4 s veľkosťou obálky, ktorá je dvakrát taká veľká, u
zamestnanca žalovaného, ktorý prijíma poštu, je komplikovaná na archiváciu, a nevylučujeme teda, že

už v procese prijímania zásielky mohlo dôjsť k jej zničeniu, vyhodeniu, či už úmyselne alebo náhodne k
znehodnoteniu obálky. Žalovaná doručenie zásielky žalobcu poštou spochybňuje.“

7. Na pojednávaní súdu poverený zástupca žalovaného uviedol: „Ja sa pridržiavam nášho vyjadrenia zo
dňa 07.03.2017 a k doručovaniu zásielok ešte uvádzam. Žalobca podľa nášho názoru nepreukázal, že,

my sme nespochybnili to, že vlastne niečo bolo doručované z Nemecka nemeckou poštou 26.08.2016 a
že to bolo doručené do Slovenskej republiky 02.09.2016, avšak na základe dokumentov predložených
žalobcom nie je možné vyhodnotiť, či, že v danej zásielke boli tieto žiadosti. K druhej žiadosti uvádzam,
že z toho dôvodu, že mám ešte iné konanie, kde iný subjekt, ktorý je zároveň manželkou žalobcu,
uvádza rovnaké číslo zásielky ako žalobca.“ Poverený zástupca žalovaného z podnetu súdu predložil

súdu fotokópiu obálky od zásielky, v ktorej bolo doručené odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Daňového
úradu Košice zo dňa 09.09.2016 č. XXXXXXXXX/XXXX a ktoré bolo podané dňa 29.09.2016 v Spolkovej
republike Nemecko (č.l. 45 spisu súdu).

8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu ešte dodal, že: „V nadväznosti na to, čo už bolo

povedané uvádzam, že aj odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného bolo doručované
poštou. A ani v tomto prípade obálka sa v administratívnom spise nenachádzala a túto predložil až na
dnešnom pojednávaní vo fotokópii poverený zástupca žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že zjavne
opakovane nastala situácia, kedy v podateľni správcu dane nie je pripojená obálka, v ktorej bolo
doručené odvolanie k predmetnému rozhodnutiu rovnako ako je tomu v prípade žiadosti o registráciu.

Podľa mňa táto obálka rozporuje tvrdenie žalovaného, ktorý preukazuje, že postup archivácie obálok
spočíva v tom, že sa na ňu nalepí bar kód, aby ho bolo možné priradiť k dokumentu, ktorý je v obálke.
Ani v tomto prípade to tak nie je, pokiaľ ide o fotokópiu obálky od odvolania proti prvostupňovému
rozhodnutiu podanej na pošte v Spolkovej republike Nemecko 29.09.2016.“

9. Podľa ust. § 49a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o daní z príjmov fyzická osoba, ktorá nie je
registrovaná podľa ods. 1, je povinná v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca,
v ktorom na území Slovenskej republiky začala vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo vktorom na území Slovenskej republiky prenajala nehnuteľnosť okrem pozemku, požiadať správcu dane
o registráciu.
Podľa ust. § 3 ods. 1 až 3 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných

právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej
súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a
povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá
je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie

prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na
všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa ust. § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie,
pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom
viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa ust. § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo
môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je
získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových
subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách,
zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi

a doklady k nim.
Podľa ust. § 27 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku lehota je zachovaná, ak je v posledný
deň lehoty vykonaný úkon u správcu dane alebo podanie odovzdané na poštovú prepravu alebo prijaté
elektronickými prostriedkami a urobené v súlade s § 13 ods. 5 na adresu elektronickej podateľne, ktorú
prevádzkuje finančné riaditeľstvo, alebo na adresu elektronickej podateľne správcu dane, ktorým je

obec. Ak nemožno doručiť podanie do elektronickej podateľne z dôvodov na strane správcu dane, lehota
sa považuje za zachovanú, ak je podanie doručené najbližší nasledujúci pracovný deň po odstránení
prekážok na strane správcu dane. Rovnako je lehota zachovaná, ak najneskôr v piaty pracovný deň je
podanie urobené podľa § 13 ods. 6.
V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, ak sa nepreukáže opak (ust. § 27 ods. 6 Daňového

poriadku).

10. Úlohou súdu v tomto konaní bolo, či žalobca ako fyzická osoba, ktorá nie je registrovaná podľa
ust. § 49a ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“),
si splnil registračnú povinnosť uvedenú v ust. § 49a ods. 2 zákona o dani z príjmov v lehote do

konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom na území Slovenskej republiky prenajal
nehnuteľnosť, a teda, či požiadal správcu dane o registráciu v zákonom stanovenej lehote.

11.Podľaprávnehonázorusúdužalovanývovecižalobcupostupovalprílišformálne,akhodnotildôkazy,
ktoré žalobca predložil pre posudzovanie včasnosti splnenia si registračnej povinnosti a ktoré pripojil

k odvolaniu podávanému proti prvostupňovému rozhodnutiu (potvrdenie o odoslaní zásielky zo dňa
26.08.2016 č. W., potvrdenie o sledovaní zásielky A. č. W. a doklad preukazujúci prepojenosť A. N. a
A.) a z ktorých jednoznačne vyplýva, že ak zásielka žalobcu bola podaná na pošte v Spolkovej republike
Nemeckodňa26.08.2016(piatok),dňa29.08.2016(pondelok)doraziladoSlovenskejrepubliky,kedybol
štátny sviatok, dňa 31.08.2016 (streda) bola pripravená v schránke príjemcu k vyzdvihnutiu a oznámená

Daňovému úradu Košice, ktorý si ju vyzdvihol dňa 02.09.2016 (piatok), keďže dňa 01.09.2016 bol štátny
sviatok, potom súd má za to, že zásielka žalobcu bola podaná včas v zmysle vyššie citovaného ust. §
27 ods. 5 Daňového poriadku. To by však žalovaný na základe žalobcom pripojených dôkazov mohol
zistiť jedine vykonaním dokazovania, napr. prostredníctvom medzinárodných informácií, dožiadaním
u príslušnej inštitúcie v Spolkovej republike Nemecko, čo žalovaný ani prvostupňový správny orgán

nevykonal.

12. Včasnosť splnenia si registračnej povinnosti žalobcu podľa názoru súdu by nebola vôbec sporná,
pokiaľ by prvostupňový správny orgán si bol ponechal obálku od zásielky, resp. pokiaľ by si bol urobil
fotokópiu obálky od predmetnej zásielky a túto pripojil k podaniu žalobcu, ako to prvostupňový správny

orgán urobil v prípade zásielky, ktorou žalobca podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu
správneho orgánu (č.l. 45 spisu súdu) a ktorú poverený zástupca žalovaného predložil súdu na
pojednávaní vo fotokópii.13. Ako vyplýva z vyššie citovaného ust. § 27 ods. 6 Daňového poriadku, pokiaľ žalovaný nevykonal
dokazovanie uvedené v bode 13 tohto rozsudku a žalobcovi na základe ním predložených dôkazov
nepreukázal opak, potom mal postupovať v zmysle tohto zákonného ustanovenia a považovať lehotu

za zachovanú, a teda mal mať za to, že žalobca si svoju registračnú povinnosť splnil včas, pretože kto
iný ako žalobca by si plnil registračnú povinnosť za žalobcu, ak nie žalobca.

14. Podľa názoru súdu nemôže byť na ťarchu žalobcu to, že žalovaný od predmetnej zásielky si
nezachoval obálku, z ktorej by bolo jednoznačne zistiteľné, kto zásielku odovzdal na poštovú prepravu

a komu bola zásielka určená.

15. Z dôvodov vyššie uvedených súd akceptoval argumentáciu žalobcu uvedenú v jeho žalobe a v jeho
vyjadrení k vyjadreniu žalovaného, ako aj prednesy žalobcu, v skutočnosti jeho právneho zástupcu na
pojednávaní (bod 2, 4, 6 a 8 tohto rozsudku), pretože táto argumentácia bola logická a argumentácia
žalovaného v žalovanom rozhodnutí a vo vyjadrení k žalobe (bod 1 a 3 tohto rozsudku) nebola pre

súd logická, a preto nebola ani prijateľná. Podľa názoru súdu nezákonnosť žalovaného rozhodnutia
spôsobila obálka od podania žalobcu, ktorou si plnil svoju registračnú povinnosť, podaním zásielky na
poštovú prepravu v Spolkovej republike Nemecko včas 26.08.2016, a ktorú obálku žalovaný si nepripojil
k tomuto podaniu žalobcu, resp. vzhľadom na jej veľkosť a tvrdosť si nevyhotovil z nej fotokópiu, ako v
prípade zásielky s odvolaním žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Daňového úradu Košice.

16. Preto súd z vyššie uvedených dôvodov, považujúc žalobné námietky žalobcu za dôvodné, žalobou
napadnuté rozhodnutie zrušil podľa ust. § 191 ods. 1 písm. e) SSP, pretože zistenie skutkového stavu
orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a preto vrátil vec žalovanému na
ďalšie konanie.

17. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní vzhľadom na všetky okolnosti prípadu žalobcu, najmä
nedostatky pri manipulácii s obálkou od zásielky, ktorou si žalobca plnil svoju registračnú povinnosť,
bude buď postupovať podľa ust. § 27 ods. 6 Daňového poriadku a považovať lehotu na splnenie si
registračnej povinnosti žalobcu v zmysle vyššie citovaného ust. § 27 ods. 5 Daňového poriadku za

zachovanú, alebo vykonať ďalšie dokazovanie, ako je to vyššie v bode 13 tohto rozsudku naznačené, za
účelom zistenia u príslušnej inštitúcie v Spolkovej republike Nemecko na základe dôkazov, ktoré žalobca
pripojilkodvolaniuprotirozhodnutiuDaňovéhoúraduKošice,zaúčelomzisteniaskutkovéhostavuveciv
smere, že žalovaný buď preukáže žalobcovi opak, ak mal pochybnosti o tom, či si registračnú povinnosť
splnil žalobca, alebo preukáže, že si túto povinnosť žalobca nesplnil.

18. Súd žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal právo na úplnú náhradu trov konania v
súlade s ust. § 167 ods. 1 SSP.

19. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s ust. § 175 ods. 2 SSP.

20. Senát krajského súdu v predmetnej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde
v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno

odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo

sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akomrozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.