Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 9, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/339/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613205962
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7613205962.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Petra Tutka v právnej veci žalobcu CD Consulting s. r. o., Praha 1, Nové
Město, Politických vězňů 1272/21, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného Fridrich Paľko, s.
r. o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej U. P., F. Z., Y. XXX/X, o zaplatenie
929,86 € istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 6C/258/2013-117 z 28.4.2016 Okresného súdu
Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudku žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania

nepriznal.
2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čo žalobca v Návrhu na uplatnenie pohľadávky, podanom uňho
podľa čl.4 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.861/2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie) žiadal a čo v ňom v
časti údaje o pohľadávke uviedol. Ďalej uviedol: Žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na
území Českej republiky (ďalej len ČR), žalovaná ako fyzická osoba, ktorá má bydlisko na území
Slovenskej republiky (ďalej len SR) a žalovaná zmenka bola vystavená na území SR, kde je aj

platobné miesto. Žalobca určil ako príslušný súd, súd podľa bydliska žalovanej podľa čl.25 ods.1
písm. a/ Nariadenia. Podľa čl.5 ods.2 Nariadenia bolo zaslané žalovanej tlačivo C na odpoveď, ktoré
jej bolo doručené 11.12.2015. Odpoveď žalovanej mu doručená nebola. Citoval (nepresne) znenie
časti čl.5 ods.1 Nariadenia. Vzhľadom „k tomu“, ale aj vzhľadom „k povahe“ uplatnenej pohľadávky
žalobcom, povahe vystaviteľa zmenky (pôvodne oprávneného zo zmenky), ktoré nasvedčovali tomu,
že zmenka vychádzala, resp. zabezpečovala pôvodne nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, považoval
nariadenie pojednávania za potrebné a vo veci nariadil termín pojednávania. Pojednávanie vo veci

považoval za potrebné aj za účelom vykonania ďalšieho dokazovania oboznámením sa s listinnými
dôkazmi a to zmenkou, zmluvou o úvere a všeobecnými úverovými podmienkami poskytnutia úveru
(ďalej len VPPÚ) a umožnenie účastníkom vyjadriť sa k týmto dôkazom s poukazom na § 123 O. s.
p., pričom nebolo možné vzhľadom na povahu týchto listinných dôkazov uvedené zabezpečiť iným
spôsobom než nariadením pojednávania vo veci. Žalobca namietal jeho procesný postup, ktorým vytýčil
pojednávanie ako nesprávny z dôvodu, že mal povinnosť rozhodnúť o nariadení pojednávania formou
uznesenia a toto uznesenie riadne odôvodniť. V tejto súvislosti poukazuje na čl.5 ods.1 Nariadenia, z

ktorého nevyplýva jeho povinnosť v prípade ak považuje za potrebné nariadenie ústneho pojednávania
o tomto rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť. Rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť je povinný podľa
uvedeného čl. tretej a štvrtej vety v prípade odmietnutia žiadosti niektorej zo strán o nariadenie
ústneho pojednávania, čo sa nevzťahuje na tento prípad. Na pojednávanie určené na 28.4.2016 sažalobca a jeho zástupca nedostavili, lehota na prípravu na pojednávanie bola u nich zachovaná. Svoju
neprítomnosť písomne ospravedlnili, nežiadali o odročenie pojednávania a preto podľa § 101 ods.2 O.
s. p. pojednával v ich neprítomnosti. Žalovaná na pojednávaní potvrdila, že od Pohotovost-i čerpala

úver 15 000 Sk. Peniaze použila na domácnosť. Úver najprv aj splácala, zaplatila 4 splátky. Potom
musela splácať iné dlhy a je pravdou, že na tejto zmluve vznikol dlh. Ďalej uviedla, že si nepamätá,
aby okrem zmluvy podpisovala aj niečo iné. Nevie čo je to zmenka, ani dohoda o vyplnení zmenky,
počuje to prvý krát. Podmienky uvedené na druhej strane zmluvy si neprečítala. Vykonal dokazovanie,
vypočul žalovanú, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to zmenkou z 28.9.2009, zmluvou o úvere z

28.9.2009, VPPÚ, poštovými poukážkami a zistil tento skutkový stav: Žalobca na osvedčenie svojho
nároku predložil zmenku vystavenú žalovanou 28.9.2009 s údajmi, ktoré reprodukoval. Zo Zmluvy o
úvere č.XXXXXXXXX z 28.9.2009 bolo zistené, že predchodkyňa žalobcu Pohotovosť, s.r.o., Bratislava
(ďalej len Pohotovosť) ako veriteľ poskytla žalovanej ako dlžníkovi úver 500 €. Žalovaná ako dlžník
sa zmluvne zaviazala zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok 484 €, t.j. celkovo
984 € v 12 mesačných splátkach po 82 €, počnúc od 15.10.2009. Pred podpismi na zmluve sa

nachádza vyhlásenie dlžníka o tom, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy o úvere, ako
aj obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so VPPÚ, ktoré sú na zadnej strane tejto
zmluvy, nemá k ním žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Citoval znenie Dohody o vyplnení
zmenky, obsiahnutej v čl. 14 VPPÚ. Z poštových poukážok predložených žalovanou bolo zistené, že
táto uhradila predchodkyni žalobcu na základe predmetnej úverovej zmluvy 4 splátky po 82 € a to

12.10.2009, 12.1.2010, 20.1.2010 a 21.6.2010. Citoval znenie čl.2 ods.1, čl.5 ods.1,2, čl.7 ods.1,2,
čl.16 a 19 Nariadenia,§ 11 ods.1,§ 14 ods.1,§ 17,§ 48 ods.1,§ 75,§ 76 a § 77 ods.1,2 zák.č.191/50
Zb. Zákon zmenkový a šekový. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na zaplatenie istiny 929,86
€ s prísl., ktorý si uplatnil ako nárok z ním predloženej zmenky vystavenej 28.9.2009. Zo žalobcom
predloženejzmenkyjezrejme,žetátozabezpečovalapôvodneúverzozmluvyč.705600016.Vsúvislosti

s vykonaním dokazovania oboznámením sa s obsahom Zmluvy o úvere a VPPÚ poukazuje na to,
že cieľom Nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo
veci. Z čl.8 a 9 Nariadenia vyplýva, že aj v konaniach s nízkou hodnotou sporu je zachovaná jeho
možnosť vykonať potrebné dokazovanie a nariadiť pojednávanie, ak to považuje za potrebné. § 120
ods.1 O. s. p. umožňuje mu pritom vykonať aj dôkazy, ktoré neboli navrhované účastníkmi konania, ak

je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Vykonaným dokazovaním dospel jednoznačne
k záveru, že Zmluva o úvere č.705600016 z 28.9.2009 uzavretá medzi predchodkyňou žalobcu ako
veriteľom a žalovanou ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou podľa osobitných ust. zák.č.258/01 Z.
z., ako aj všeobecných ust. § 52 a n. O. z., platných v čase uzatvorenia tejto zmluvy. Z obsahu Zmluvy
o úvere č.705600016 je totiž zrejmé, že „sa jedná“ o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred

predchodkyňou žalobcu, ktorej obsah nemala žalovaná možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť, čo je
základnou črtou spotrebiteľských zmlúv. Na jednej strane ako účastníčka zmluvy vystupovala žalovaná,
ktorá nekonala pri uzavretí zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
na strane druhej vystupovala ako účastníčka zmluvy predchodkyňa žalobcu, teda právnická osoba
konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské

zmluvy je všeobecne charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za
zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto
podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. formulárové zmluvy), čo je zrejme aj v danej veci. Pokiaľ
sa týka skutočnosti uvedenej v zmluve a to, že úver bol žalovanej poskytnutý na výkon povolania, ide len
o všeobecný údaj, z ktorého nie je zrejme, aký konkrétny súvis má poskytnutý úver s výkonom povolania

a či žalovaná skutočne v čase uzatvorenia zmluvy konala v rámci nejakej svojej podnikateľskej činnosti.
Z výpovede žalovanej je pritom zrejme, že poskytnuté finančné prostriedky boli použité na domácnosť.
Dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má veriteľ, resp. jeho právny
nástupca, pričom táto dôkazná povinnosť z jeho strany splnená nebola. Základný právny vzťah medzi
pôvodným majiteľom zmenky a žalovanou má teda jednoznačne spotrebiteľskú povahu a teda zmenka

slúžila ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu. V danej veci, poukazujúc
na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, právnym názorom ktorého je podľa § 226 O. s. p.
viazaný, však neposudzoval zmenku predloženú žalobcom z hľadiska právnych predpisov na ochranu
spotrebiteľa, ale podľa Zmenkového a šekového zák. Pre nárok uplatnený na základe uvedeného zák.
je potrebné zistenie, či zmenka, ktorá je v origináli predložená žalobcom je platná a obsahuje všetky

náležitosti vlastnej zmenky upravené v § 75 Zák. zmenkového a šekového. Je zrejme, že v danej
veci zmenka bola prevedená predchodkyňou žalobcu Pohotovosť-ou na žalobcu, ktorý ako jej nový
majiteľ nadobudol všetky práva zo zmenky. Žalobcom predložená zmenka obsahuje označenie, že ide
o zmenku, je vyjadrená v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná, je v nej uvedený bezpodmienečnýsľub zaplatiť konkrétnu peňažnú sumu, údaj zročnosti, miesto kde sa má plniť a tiež meno, resp. na rad
koho sa má platiť. Taktiež obsahuje dátum, miesto a podpis vystaviteľa. Zmenka teda spĺňa formálne
náležitosti zmenky vyžadované § 75 Zák. zmenkového a šekového, okrem údaja zročnosti (splatnosti).

Absenciu tohto údaja však zmenkový a šekový zák. nesankcionuje neplatnosťou zmenky, pretože podľa
§ 76 ods.1 a 2 uvedeného zák. sa v prípade zmenky, v ktorej nie je uvedený dátum splatnosti „jedná“
o zmenku splatnú na videnie tzv. vistazmenku, ktorú musí vystaviteľ preplatiť pri jej predložení (§ 34
ods.1 Zák. zmenkového a šekového). Z predloženej zmenky nepochybne vyplýva, že bola vystavená
žalovanou a jej splatnosť je vymedzená formuláciou zaplaťte pri predložení. V predmetnej veci zo strany

žalovanej neboli uplatnené žiadne výhrady, resp. námietky že pri nadobúdaní zmenky konal vedome v
zlej viere a na jej škodu, čo by musela v konaní aj preukázať. Žalovaná potvrdila, že podpis na zmenke
je jej podpisom a túto vlastnoručne podpísala. Zo strany žalovanej nebolo v konaní tvrdené a teda ani
preukázané, aby žalobca ako majiteľ zmenky pri jej nadobudnutí konal nepoctivo a vedome na škodu
žalovanej. Podľa cit. § 17 ods.2 zák.č.191/50 Zb. v znení zák.č.438/15 Z. z. je však zrejme, že v prípade
tzv. spotrebiteľských zmeniek jeho povinnosťou je ex offo prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť

spotrebiteľ a to v prípadoch, že sa ich sám nedovolá. Uvedená jeho povinnosť je výslovne upravená zák.
Uvedené zákonné ust. má procesnoprávny charakter, keďže upravuje jeho procesnú činnosť. Vzhľadom
„k tomu“ že v zák.č.438/15 Z. z. chýbajú prechodné ust. k úprave účinnej od 23.12.2015, vzťahuje sa
táto úprava aj na konania začaté na súde pred účinnosťou uvedenej novely. Vzhľadom na uvedené a
na skutočnosť, že zmenkou bol zabezpečený úver zo spotrebiteľskej zmluvy a teda jej vystaviteľom je

spotrebiteľ, poukazujúc na § 17 ods.1,2 Zmenkového a šekového zák. sa zaoberal aj tým, či zmluva
neobsahujeneprijateľnézmluvnépodmienky.Zdokazovaniajezrejme,žezmenkapredloženážalobcom
bolavyplnenánazákladeDohodyovyplnenízmenky.Vznikuzmenkovéhovzťahumedzipredchodkyňou
žalobcu a žalovanou tak predchádzalo uzatvorenie tzv. zmenkovej zmluvy, t.j. Dohody o vyplnení
zmenky, ktorá je súčasťou VPPÚ. Dohoda o vyplnení zmenky je uvedená v čl.14 VPPÚ. Je súčasťou

dlhého textu, ktorý je vyhotovený drobným a nahusteným písmom. Ide o pomerne dlhý text obsahujúci
množstvo odbornej právnej terminológie. Spotrebiteľ má tak objektívne iba veľmi nejasnú predstavu o
obsahu zmluvných podmienok a to nielen vzhľadom na drobné a nahustené písmo, akým sú napísané,
ale aj pre komplikovanú slovnú formuláciu a množstvo zmluvných dojednaní, ktorých obsah spotrebiteľ
nie je ani schopný v krátkom čase pochopiť a zvážiť. Má za to, že bežný spotrebiteľ ani nevie vyhodnotiť

riziko, ktoré pre neho znamená podpísanie takejto Dohody o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou VPPÚ,
resp. blankozmenky a to, ako tým uľahčí vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa. Vzhľadom na uvedené
Dohodu o vyplnení zmenky nemožno považovať za individuálne dojednané zmluvné ust., pretože aj keď
žalovaná by mala možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy, nemohla ovplyvniť jej obsah. Zo
strany žalobcu v konaní nebol preukázaný opak. Uvedená Dohoda o vyplnení zmenky pritom spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pre
nezohľadnenie jeho práv a umožnenie vymáhať plnenie bez posudzovania náležitosti zmluvy o úvere
podľa spotrebiteľských predpisov. Dohoda o vyplnení zmenky je tak, poukazujúc na § 53 ods.1,5 O.
z., neplatná. V dôsledku neplatnosti Dohody o vyplnení zmenky predchodkyni žalobcu tak nevzniklo
právo na vyplnenie zmenky a teda ani právo na plnenie z takto vyplnenej zmenky. Z tohto dôvodu

bolo nevyhnutné návrh žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. Ďalej poukazuje aj na rozpor konania
predchodkyne žalobcu s platnými právnymi predpismi, keď predmetnú úverovú zmluvu zabezpečil
zmenkou vyplnenou na sumu, ktorá je v rozpore s cit. § 4 ods.6 zák.č.258/01 Z. z., platným v čase
uzavretia zmluvy, čo je ďalším dôvodom pre zamietnutie návrhu. Na základe úverovej zmluvy poskytla
právna predchodkyňa žalobcu žalovanej úver 500 €, ktorý mala splácať v 12 mesačných splátkach po 82

€,zaplatilabytedacelkove984 €. Úververiteľzabezpečilblankozmenkou,pričomdohodaojejvyplnení,
ktorá bola súčasťou zmluvných podmienok úverovej zmluvy je konštatovaná ako neprijateľná zmluvná
podmienka a teda je neplatná. Pokiaľ aj zabezpečovacia zmenka bola vyplnená, zmenková suma v čase
jej vyplnenia mohla byť len maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru
a prísl. vo výške 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. V tomto prípade ide o priamy rozpor

s § 4 ods.6 zák.č.258/01 Z. z., lebo veriteľ poskytol žalovanej úver 500 €, z ktorých 30 % predstavuje
150 €. Je tak zjavné, že veriteľ mohol od žalovanej prijať zmenku vyplnenú maximálne na 650 € a nie
na 929,86 €, ako bolo vyplnené v tomto prípade. Keďže zmenka zabezpečovala nároky zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a bola vyplnená v rozpore s § 4 ods.6 zák.č.258/01 Z. z., nie je možné z takejto
zmenky uplatňovať právo v rozhodcovskom, súdnom, či exekučnom konaní. Ak teda predchodkyňa

žalobcu zabezpečovala spotrebiteľské úvery zmenkami v rozpore s uvedeným ust. zák.č.258/01 Z. z.,
ide o úkon absolútne neplatný podľa § 39 O. z. s tým, že absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zák.
a k nej prihliada i bez návrhu z úradnej povinnosti. Žalobca, okrem už uvedeného, sa návrhom domáhal
priznaniaajzmenkovéhoúroku.Vzmenkáchsplatnýchnavideniemôževystaviteľustanoviťzúrokovaniezmenkovej sumy. Úroková miera bola v predmetnej zmenke uvedená sadzbou 0,25 % denne, čo
predstavuje úrok 91,25 % ročne. Zmenkový zák. výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo
vistazmenke neupravuje, jej určenie ponecháva na vystaviteľa. Pokiaľ zmenkový zák. neobsahuje inú

úpravu, posudzuje sa platnosť právnych úkonov na zmenke podľa všeobecných ust. O. z. Zmenkový
úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky,
preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu. Účelom úroku je viesť dlžníka k dobrovoľnému plneniu
povinnosti, avšak nie k získaniu neprimeraného plnenia v rozpore s dobrými mravmi. Za primeranú
odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov nie je možné považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate

rovná dlžnej istine alebo ju prevyšuje, kedy možno hovoriť už o úžere. Preto má za to, že žalobcom
uplatnený zmenkový úrok je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 O. z. a teda podľa § 39 O. z. je
neplatný. Zmenka predložená žalobcom nezohľadňuje ani skutočnosť, že Zmluva o úvere č.705600016
z 28.9.2009 uzavretá medzi jeho predchodkyňou a žalovanou nespĺňa všetky náležitosti uvedené § 4
ods.2 zák.č.258/01 Z. z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. V zmluve o úvere nie je uvedená
konečná splatnosť spotrebiteľského úveru. Predmetná zmluva obsahuje len údaj splatenia úveru v 12

mesiacoch počnúc od konkrétneho dňa. Takýto údaj nemožno považovať za presnú časovú dátumovú
špecifikáciu konečnej splatnosti úveru. Zmluva tiež neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedená len celková výška splátky a nie je z nej zrejme, aká suma
z uvedenej splátky je započítaná na istinu, úroky a iné poplatky. V úverovej zmluve ďalej absentuje údaj
o ročnej úrokovej sadzbe, ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej ročnej percentuálnej miere

nákladov.Podľa§4ods.3cit.zák.akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľaods.2
písm. a/,b/,d/-j/ a k/,l/ poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, teda spotrebiteľ má
vrátiťlensumuskutočneposkytnutéhoúveru.Keďžepredmetnáúverovázmluvazabezpečenázmenkou
predloženou žalobcom uvedené náležitosti neobsahuje, úver poskytnutý na základe tejto zmluvy je
teda bezúročný a bez poplatkov. Na záver uvádza, že Dohodu o vyplňacom práve blankozmenky a

tým aj samotnú zmenku možno považovať za neplatnú aj pre obchádzanie zák. O obchádzanie zák.
ide, ak právny úkon neodporuje výslovnému zneniu zák., avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ,
aby zák. dodržaný nebol. V danom prípade sa javí, že vystavením zmenky sa právna predchodkyňa
žalobcu snažila vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácii zák. o spotrebiteľských
úveroch a dodržaniu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takýto postup žalobcu

nemôže požívať právnu ochranu. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti návrh žalobcu zamietol. O
trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 a § 151 ods.1 O. s. p. Žalobcovi náhradu trov konania
nepriznal, pretože vo veci nebol úspešný. Úspešná žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila a preto
poukazujúc na § 151 ods.1 O. s. p., o náhrade jej trov konania nerozhodoval.
3. Proti rozhodnutiu podal žalobca v celosti v zákonnej lehote toto o d v o l a n i e z dôvodu, že a)

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205 ods.2 písm.
b) O. s. p.]; b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. - účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom [§ 205 ods.2 písm. a) O. s. p. v spojení s § 221 ods.l
písm. f) O. s. p.]; c) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods.2
písm. f) O. s. p.]. K dôvodom odvolania bližšie uviedol: 1. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza,

že vo veci vykonal dokazovanie, o. i., oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a
ďalšími listinnými dôkazmi. On a podľa dostupných informácií ani žalovaná však dokazovanie úverovou
zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. 2. Podľa § 120 O. s. p. dokazovanie
v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností
tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Prejednacia zásada úzko súvisí

s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom sporového konania vyplývajú z § 79
ods.1 a § 101 ods.1 O. s. p. Povinnosť tvrdenia znamená, že účastník musí uviesť skutkové tvrdenia
jasne, úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel, na základe akých okolností účastníkovi vyplýva jeho právo
alebo povinnosť. Ak účastník splní svoju povinnosť tvrdenia, hovoríme, že uniesol bremeno tvrdenia. 3.
Predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne

a materiálne náležitosti predpokladané zák.č.191/50 Sb. (Zákon zmenkový a šekový) dokázal jasne,
úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej prísl. Voči forme a obsahu zmenky
zo strany žalovanej žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala
vykonanie ďalších dôkazov „nevyhnutých“ pre rozhodnutie vo veci. 4. § 120 ods.1 O. s. p. in fine síce
súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania,

avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci; a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže
rozhodnúť; Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania (z
doterajších prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť opráve na úhradu zmenkovej sumy a jej prísl. len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov
sporových strán počas písomnej fázy konania („koncentračný“ zásada v zmysle čl.5 Nariadenia) a
vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať

ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Je potrebné uviesť, že súd musí k otázke vykonania iných ako účastníkmi
navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene, aby nedošlo k narušeniu rovnosti strán v spore. Svoj
postup musí v odôvodnení rozhodnutia „náležíte“ zdôvodniť. V danom konaní svoj postup súd vôbec
nezdôvodnil. 5. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu
zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo jeho právo. Vo vzťahu

k nemu ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným
nahradiť. 6. Žalovaná mohla na základe čl.5 ods.3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak
všakneurobila,musiabyťakékoľvekinénámietkyodmietnuté,ato„zo“dôvoduuplatneniakoncentračnej
zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa §
120 ods.1 veta „práva“ in fine O. s. p. vznášal námietky voči zmenke za žalovanú. Ak tak súd činil,
ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti

práva na spravodlivé súdne konanie. 7. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej a bez legitímneho
podnetu na jeho ťarchu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo jej charakter ako spotrebiteľa.
Žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolávala, uplatnenú pohľadávku nerozporovala,
svojim konaním ju prakticky uznala. Súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom
smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd

nevykonalžiadnedokazovanienadrámecnavrhnutýchdôkazovvprospechuplatnenejpohľadávky,teda
neobjektívne podporil žalovanú v tomto konaní. Navyše žalovaná o túto podporu nepreukázala žiadny
záujem. Súd teda túto ochranu žalovanej prakticky nanútil, bez jej vôle. 8. Uvedené správanie súdu je
neprijateľné v právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je
garantované čl.46 ods.1 Ústavy SR, ako aj čl.6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

9. Súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej
„interpretácii“ príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie (ďalej len EÚ). 10. Je majiteľom
zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka
je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným
záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než

sú na zmenke uvedené. Súd sa aplikáciou príslušných ust. o zmenke upravených v zák.č.191/50 Sb.
(ďalej aj ZŠZ; poznámka žalobcu) vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. 11. Je nevyhnutné
zdôrazniť, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. V konaní
uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovanej, že za zmenku zaplatí. Súd však vec posudzoval, akoby
išlo„k“bežnýzmluvnýzáväzok,čojeneprípustné.12.Súdpredovšetkýmignoroval§17ZŠZ(citovaljeho

znenie). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv.
kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky.
Keďžetakvsporovomkonanínemôžečiniťžalovaná,týmmenejtakmôžečiniťsámsúd.Vtejtosúvislosti
poukázal na rozsudok NS SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008 (z jeho odôvodnenia citoval). 13. Z uvedeného
vyplýva, že je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči nemu, avšak

námietka musí byť vznesená zo strany žalovanej a predovšetkým žalovaná v tejto situácii nesie dôkazné
bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto „úlohy“ a iniciatívu na seba (proti vôli
žalovanej) prevzal súd a suploval aktivitu žalovanej. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter,
preto v záujme zachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený žalovanú na nich ani upozorniť (§ 5 ods.1
O. s. p.). 14. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu

povinnosť súdu prekročením § 5 ods.1 O. s. p., „sud“ porušil ust. o vykonávaní jednotlivých dôkazných
prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali
byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Dôkaz: Rozsudok NS SR
5Obo 3/2008 z 22.10.2008. 15. Záver súdu však vychádza len z kauzálnych námietok, ktoré však nikto
v konaní nevzniesol, ani ich nikto z účastníkov nepreukazoval. Kauzálne námietky sú po indosovaní

v zásade neprípustné. Zmluvný vzťah medzi žalovanou a remitentom je po indosovaní irelevantný.
Navyše mu nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. Súd dospel k záveru, že na zmenke
napísaný zmenkový úrok sa prieči dobrým mravom a preto je neplatný a takisto dojednanie dohody
o vyplnení zmenky ohľadom zmenkového úroku súd považuje za podmienku, ktorá je nekalá, keď
ide o podmienku, ktorej dôsledkom a účinkom by bolo priznanie za nesplnenie záväzku zo strany

spotrebiteľa neprimerane vysokého prísl. pohľadávky. 16. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že
zmenku vystavila žalovaná. Túto dobrovoľne podpísala, pričom išlo o prejav jej slobodnej vôle. Sadzba
zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola jej známa v čase vystavenia zmenky. Žalovaná teda
mala vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25 % denne a s takouto sadzbouzmenkového úroku jednoznačne súhlasila. 17. V tejto súvislosti je na mieste poukázať na rozsudok
NS SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008 (z jeho odôvodnenia citoval). 18. Poukázal aj na rozsudok NS ČR
25Cdo 1839/2000 z 22.8.2002 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č.59/2004; aj z

jeho odôvodnenia citoval). 19. V okolnostiach rozhodnutia, súdu je potrebné poukázať predovšetkým
na nespornosť jej záväzku za zmenku zaplatiť. Nespornosť záväzku žalovanej za zmenku zaplatiť sa
nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok
žalovanej zaplatiť aj zmenkový úrok je „tade“ platný a má byť priznaný v súdnom konaní. Zmenkový
úrok má byť priznaný o to viac, ak žalovaná žiadne námietky voči uplatnenej zmenke neformulovala.

20. Významným sa javí aj fakt, že súd nepriznal žiadny zmenkový úrok, pričom z odôvodnenia je
nepochybné, že v rozpore s dobrými mravmi nie je každý zmenkový úrok, ale len zmenkový úrok,
ktorý je neprimerane vysoký. Z toho vyplýva, že rozporom s dobrými mravmi, a teda neplatnosťou
by (na základe argumentácie súdu - s ktorou nesúhlasí) mohla byť postihnutá len časť presahujúca
zmenkovýúrok,ktorásadobrýmmravomneprieči.Súdbytakmalzamietnuťlenčasťzmenkovéhoúroku
a priznať zmenkový úrok nepriečiaci sa dobrým mravom. 21. Súd však zamietol celý zmenkový úrok,

a teda nepochybne zamietol aj platnú časť uplatneného nároku na zmenkový úrok, ktorý sa dobrým
mravom neprieči. Uvedené závery potvrdzuje uznesenie Krajského súdu (ďalej len KS) v Prešove
10Co/79/2013 z 5.9.2013, ktoré bolo vydané v jeho skutkovo a právne zhodnej veci. Citoval, čo KS ako
odôvodnenie svojho rozhodnutia uvádza. Takisto uznesenie KS v Banskej Bystrici 43CoZm/10/2013 z
21.11.2013, ktoré bolo vydané v jeho skutkovo a právne zhodnej veci, potvrdzuje uvedené jeho závery.

Citoval, čo KS ako odôvodnenie svojho rozhodnutia uvádza. Považuje za potrebné obiter dictum vyjadriť
sa aj k záveru súdu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blanko zmenky by mala predstavovať
neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov. V tejto súvislosti poukázal na
to, že samotný zák. o spotrebiteľských úveroch č.258/01 Z. z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich
nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia

vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských
úverov mohla byť používaná. Zák. súčasne nelimituje použitie len istého druhu zmeniek, ani nevylučuje
použitie určitých doložiek a p. Z uvedeného vyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek
doložky a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve.
Súčasne z formulácie § 4 ods.6 a použitia spojenia v čase vyplnenia, ako aj zo slov vyplnenú veriteľom,

je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak
by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie znenie zo strany veriteľa. Z uvedeného
preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou
zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava explicitne
pripúšťala používanie blankozmeniek. Napadnuté rozhodnutie je zároveň prekvapivým rozhodnutím, čo

predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť napadnutého rozhodnutia vyplýva zo
skutočnosti, že žalovaná uplatnený nárok nepoprela, no napriek tomu súd uplatnený nárok zamietol, ale
najmävyplývazrozporunapadnutéhorozhodnutiaskonštantnoujudikatúrouNSSR,naktorúpoukazuje
v tomto odvolaní a ktorá má byť súdu známa. Záver súdu je teda nesprávny a vyplýva z nesprávneho
právneho posúdenia veci. S poukazom na uvedenú argumentáciu žiadal zmeniť rozsudok, tak že návrhu

na uplatnenie pohľadávky sa v celom rozsahu vyhovie a prizná sa mu náhrada trov odvolacieho konania:
51,45 € bez DPH za podané odvolanie a 8,39 € bez DPH režijný paušál, a to všetko navýšené o
DPH. Príloha: Rozsudok NS SR 5Obo/3/2008 z 22.10.2008, Uznesenie KS v Prešove 10Co 79/2013 z
5.9.2013, Uznesenie KS v Banskej Bystrici 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013.
4. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a rozsudok potvrdil
podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vo výroku vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom

rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič nemení ani odvolanie.
6. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
7. Odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods.2 O. s. p. zodpovedajú (v základných rysoch) odvolacie
dôvody podľa § 365 ods.1 CSP.
8. Podľa § 221 ods.1 O. s. p. súd rozhodnutie zrušil, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci
sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňalamožnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez

návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali a j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
9. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumel procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v
dôsledku ktorého účastník nemohol uplatniť konkrétne procesne práva priznané mu O. s. p.
10. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci [§ 205 ods.2 písm. b) O. s. p., teraz § 365 ods.1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v
chybnom postupe súdu prvej inštancie pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok,
ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších
nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním,
pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého
porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

11. Žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom a, žeby konanie na súde prvej inštancie bolo takou inou vadou postihnuté.
12. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému

skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkovéhostavupodľatýchtoust.vovzťahukpredmetukonaniaprávaapovinnostiaakobolapretovec
rozhodnutá. Použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie

k zistenému skutkovému stavu.
13. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.
14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť (§ 387 ods.3 CSP): Vzhľadom

na to, že na zmenke (fotokópia na č.l.4) je uvedené č. spotrebiteľskej zmluvy, žalobca pri nadobudnutí
zmenky vedel, že ide o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému
majiteľovi zmenky námietky podľa § 17 ZZŠ a z údaja o č. zmluvy (tzv. hodnotová doložka, informujúca o
kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť,
že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva žalobcu je tak v rozpore s dobrými mravmi

podľa § 3 ods.1 O. z. (Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi), ako aj so zák.č.258/01 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2008 do 31.12.2010, pretože indosácia
zmenky zabezpečujúcej záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy je - v posudzovaných okolnostiach
prejednávanej veci - v rozpore s § 4 ods.6,7 cit. zák.č.258/01 Z. z.

15. Napadnutý rozsudok je v úplnom súlade s ustálenou rozhodovacou súdnou praxou (§ 393
ods.3 CSP) formulovanou v SPOLOČNOM STANOVISKU občianskoprávneho kolégia NS SR a
obchodnoprávneho kolégia NS SR z 20.10.2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s
uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, uverejneným pod č.93/2015 v Zbierke
stanovísk NS a súdov SR 8/2015.

16. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
17. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
18. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech vo veci, preto nemá právo na náhradu jeho trov a
žalovanej v ňom žiadne trovy nevznikli.Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.