Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, April 28, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/378/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113237159
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4113237159.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35792752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, proti žalovanému: Y. L.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, H. V., XXX XX W., zastúpeného opatrovníkom Mesto Nitra

so sídlom Štefánikova 60, 950 06 Nitra, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného:
Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Fedinova 9, 851 01 Bratislava, o zaplatenie sumy 871,08 eura
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 19C/32/2014-55 zo dňa
28.11.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o zamietnutí žaloby, o určení neprijateľnej
zmluvnej podmienky a o trovách konania z r u š u j e a vec mu v tejto časti vracia na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
475,56 eura s 5,5% úrokom z omeškania ročne od 30.10.2013 do zaplatenia do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom súd žalobu vo zvyšku zamietol. Tretím výrokom určil, že
zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8400024116 zo dňa 24.03.2010, dojednaná v

bode 6, a to úroková sadzba vo výške 70 % ročne, je neprijateľnou podmienkou zmluvy. Posledným
výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 19,42 eura
pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 5,20 eura a z trov právneho
zastúpenia vo výške 14,22 eura na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Vo veci samej súd rozhodol na tom základe, že strany sporu uzatvorili dňa 24.03.2010 Zmluvu
o revolvingovom úvere č. 8400024116, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške

600 eur a žalovaný sa ho zaviazal splácať v 24 mesačných splátkach po 41,48 eura. Ročná percentuálna
miera nákladov (RPMN) bola v zmluve dojednaná vo výške 48,66 % a úroky vo výške 70 % ročne. V
Oznámení veriteľa o schválení úveru bola RPMN uvedená vo výške 64,41 %. Žalovaný uhradil žalobcovi
sumu 124,44 eura a keďže sa dostal do omeškania už so 4. splátkou viac ako 3 mesiace, žalobca
vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Žalobou si uplatnil sumu 871,08 eura s 9% úrokom z omeškania
ročne od 18.11.2010, t. j. odo dňa zosplatnenia, do zaplatenia. Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil

s odkazom na ustanovenie § 3 ods. 10, § 4 ods. 1, 2, 3, § 8aa ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1,2, § 53 ods. 4 písm. k), ods. 5, 8, § 517 ods. 2, § 544 ods. 1
Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 238/2008 Z. z. Zmluvu uzavretú medzi stranami
súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka.

2. Po vykonanom dokazovaní súd urobil záver o tom, že medzi stranami bola skutočne uzavretá
žalobcom tvrdená zmluva o revolvingovom úvere, ktorý posúdil ako úver spotrebiteľský, pričomžalovanémubolposkytnutýúvervovýške600euratensahozaviazalsplácaťv24mesačnýchsplátkach
po 41,48 eura. RPMN bola dojednaná vo výške 48,66 % a v Oznámení o schválení úveru bola uvedená
vo výške 64,41 %, pričom úroky boli dohodnuté vo výške 70 % ročne. Žalovaný uhradil celkovo 124,44

eura a žalobca úver zosplatnil ku dňu 18.11.2010; žalobou si uplatnil sumu 871,08 eura spolu s úrokom
z omeškania, pričom zo zaplatených súm si započítal sumu 25 eur na istinu a 16,48 eura na úroky. Súd
dojednané 70% úroky vyhodnotil za neprijateľnú zmluvnú podmienku vzhľadom na to, že boli dojednané
v neprimerane vysokej výške a v rozpore s dobrými mravmi, a rovnako vyhodnotil, že RPMN nebola
dojednanájednoznačne,keďvZmluveoúverevbode6.súuvedenéúdajeoschválenomúveresúdajom

o RPMN vo výške 48,66 eur (správne %), avšak v Oznámení o schválení úveru je RPMN už uvedená
v rozsahu 64,41 %; to znamená, že RPMN nebola dojednaná jednoznačne v súvislosti s konkrétnou
požičanou sumou a zmluvne dojednaným podmienkami a v zmysle „vyššie citovaného zákona“ potom
nebola splnená podmienka uviesť v zmluve RPMN. S ohľadom na nejednoznačne špecifikovanú RPMN
sa hľadí na úver ako na úver bez úrokov a bez poplatkov, a z toho dôvodu súd žalobcovi priznal len
časť žalovanej sumy 475,56 eura, čo činí rozdiel požičanej sumy 600 eur a sumy 124,44 eura, ktorú

žalovaný zaplatil, pričom žalobu vo zvyšku ako nedôvodnú zamietol. Žalobca si v konaní uplatňoval aj
úroky z omeškania odo dňa 18.11.2010, kedy mal žalovaný na základe výzvy zo strany žalobcu žalovanú
sumu uhradiť; žalobca však nezdokladoval, že výzvu - Oznámenie o zosplatnení žalovanému doručil,
preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania až od podania žaloby dňa 30.10.2013 v zákonnej výške
v zmysle § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a vo zvyšku žalobu zamietol.

3. Súd konštatoval, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky
napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku
spotrebiteľa),aleajpodmienka,ktorájeneurčitáalebojevrozpores"ratiolegis"zákonnéhoustanovenia,

podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z. z.). Za
neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za
plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa
(tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských
úverových vzťahoch). Výrok o trovách konania súd odôvodnil podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963

Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len
„ Občiansky súdny poriadok“ alebo „OSP“) s ohľadom na pomerný úspech účastníkov.

4. Proti tomuto rozsudku v druhom, treťom a štvrtom výroku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca,
ktorý žiadal rozsudok v napadnutej časti vo veci samej zmeniť a priznať mu celý zvyšok žalovanej

sumy a náhradu trov konania. Uviedol, že z rozsudku nie je možné zistiť žiadny dôvod, na základe
ktorého zákonného ustanovenia, akých konkrétnych skutkových zistení a právnych záverov súd dospel
k záveru o tom, že ustanovenie o ročnej úrokovej sadzbe má predstavovať neprijateľnú podmienku. Súd
neuvádza ani konkrétne skutkové okolnosti a ani sa nevyporiadal s tým, aby v rozsudku uviedol, v čom
konkrétne by uvedené dojednanie malo spĺňať zákonom stanovené znaky neprijateľnej podmienky v

zmysle§53Občianskehozákonníka.Zdôvodnenierozsudkujetakvrozpores§157ods.2Občianskeho
súdneho poriadku a rozsudok je teda nepreskúmateľný. Posudzovanie otázky odplaty a jej výšky je
vyčlenené z aplikácie § 53 ods. 1 a 4 a naopak má byť zaradené pod osobitný režim, ktorý vyjadruje.
Záverom súdu odporuje nielen výslovné znenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale aj celková
štruktúra § 53, pretože odsek 6 daného ustanovenia nadväzuje na odsek 1, kde je posudzovanie

výšky odplaty upravené samostatne, pričom jej posudzovanie, resp. dojednanie o nej ako neprijateľnej
podmienky zákon vylučuje. Súd otázku odplaty a jej primeranosti v rozsudku žiadnym spôsobom
nevyhodnotil. Nedá sa totiž zistiť, či sa otázkou odplaty zaoberal z hľadiska nejakých vecných kritérií.
Tiež nie je jasné, či sa súd vôbec zaoberal relevantnými zákonnými ustanoveniami, ktoré boli potrebné
na posúdenie otázky odplaty aplikovať a na ktoré žalobca poukázal v písomnom vyjadrení zo dňa

24.11.2014. Výška odplaty za úver podľa zmluvy bola nižšia ako maximálne povolená odplata, a teda
v súlade s obmedzením vyplývajúcim zo zákona č. 258/2001 Z. z. a príslušného nariadenia vlády. Je
nesprávnym preto záver súdu, aby dohoda o odplate v zmluve o revolvingovom úvere (úroková sadzba
úveru) bola neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi, ak je táto dohoda v súlade s tým ustanovením
zákona, ktoré stanovuje maximálnu výšku danej odplaty. Ak celkové náklady sú tvorené len jednou

položkou, ako v tomto prípade, aj vtedy prichádza do úvahy ich posudzovanie cez ustanovenie § 53
ods. 6 Občianskeho zákonníka, a pokiaľ ich výška je v súlade s právnymi predpismi, potom nie je možný
iný záver. K záveru súdu o tom, že ide o úver bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že RPMN nebola
dojednaná jednoznačne, žalobca namietal, že súd sa pri hodnotení listinných dôkazov nedostatočneoboznámil s ich obsahom; v zmluve v bode 6 ako aj v oznámení o schválení úveru je uvedená rovnaká
hodnota schváleného úveru a to RPMN výške 64,41 % a údaj, ktorý si súd nesprávne zamieňa, je
hodnota RPMN prípadného revolvingu, ktorý však poskytnutý nebol a nie je predmetom konania.

5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 01.07.2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) rozhodujúc bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej časti vo veci
samej v 2. a 3. výroku ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania je nutné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanieanovérozhodnutiepodľa§389ods.1písm.b)a§391ods.1CSP.Rozsudokv1.výroku,ktorým
súd žalobe čiastočne vyhovel, nadobudol z dôvodu absencie odvolania žalovaného právoplatnosť.

7. Súd prvej inštancie v tejto veci rozhodoval za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol

dňom 01.07.2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase
účinnosti Civilného sporového poriadku postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1, ods. 2 prvej
vety CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnostitohtozákona,zostávajúzachované.CivilnýsporovýporiadokzObčianskehosúdnehoporiadku

neprevzal inštitút vedľajšieho účastníctva a tento nový procesný predpis upravuje inštitút tzv. vedľajšej
intervencie vo všeobecných ustanoveniach § 81 - § 88, pričom intervenientom je len ten, kto sa
zúčastňuje na konaní buď na strane žalobcu alebo na strane žalovaného z dôvodu, že má právny
záujem na výsledku konania, čo znamená, že intervenient má záujem na tom, aby strana, ktorú v
konaní podporuje, spor vyhrala, keďže to ovplyvní aj jej právne postavenie. O takúto situáciu v tejto veci

nejde,pretožeobčianskezdruženie,vystupujúcedo30.06.2016vpozíciivedľajšiehoúčastníkanastrane
žalovaného, zriadené na ochranu práv spotrebiteľov, by mohlo žalovaného v konaní zastupovať len na
základe plnej moci podľa § 291 CSP. V súčasnosti platný procesnoprávny predpis inštitút vedľajšieho
účastníctva nepozná, pričom v tomto smere neobsahuje ani prechodné ustanovenie.

8. Odvolací súd bol v odvolacom konaní viazaný nielen rozsahom odvolania (napadnutý 2., 3. a 4.
výrok rozsudku), ale aj samotnými dôvodmi odvolania, ktoré žalobca založil na nedostatočnom odôvodní
prvoinštančného rozsudku v nadväznosti najmä na nesprávne právne posúdenie. Odvolanie podal z
dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f), h), podľa § 205 ods. 2 písm. e) v
spojení s § 205a ods. 1 písm. b) a podľa § 205 ods. 2 písm. c),d),f) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho

súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“ alebo „OSP“).

9. V zmysle § 205 ods. 2 písm. a) OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1 písm. f),h) OSP, podľa ktorého súd rozhodnutie zruší, len ak: f) účastníkovi konania sa postupom

súdu odňala možnosť konať pred súdom, h) súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

10. V zmysle § 205 ods. 2 písm. e) OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože

sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a). Podľa § 205a ods.
1 písm. b) OSP skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, sú pri
odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak b) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci samej.

11. V zmysle § 205 ods. 2 písm. c),d),f) OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: c) súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d)
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f)

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Odvolací súd na podklade citovaných odvolacích dôvodov primárne zisťoval, či napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v jeho odôvodnení zodpovedá ustanoveniu § 157 ods. 2 OSP, podľa ktorého vodôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo
veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri

hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
nato,abyodôvodnenierozsudkubolopresvedčivé.Sohľadomnauvedenéznenieprocesnéhopredpisu,
účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (t. j. súdu prvého stupňa) odvolací súd konštatoval,
že odvolací dôvod uvedený v odvolaní žalobcu, spočívajúci najmä v nedostatočnom odôvodnení
rozsudku, je opodstatnený. Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 221 ods. 1 písm. f) OSP

je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces,
ktoré zaručuje v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a
nasl. Ústavy Slovenskej republiky aj článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Rozsudok súdu prvej
inštancie nie je úplne v súlade so zákonnými požiadavkami v časti jeho odôvodnenia čo sa týka záveru
o tom, že predmetný úver je bez úrokov a bez poplatkov a že vo výroku citovaná zmluvná podmienka je

neprijateľná. Tieto závery súd prvej inštancie neodôvodnil tak, aby jednoznačne konštatoval konkrétny
právny záver na podklade skutkových zistení. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutie je
odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré
sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej
strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania odníma možnosť riadne skutkovo

aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia opravného prostriedku. Nedostatok
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie a táto
vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania.

13. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia mal vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami a jeho myšlienkový postup mal byť v odôvodnení jednoznačne vysvetlený nielen s
odkazomnavšetkyskutočnostizistenévykonanýmdokazovaním,aletiežspoukazomnaprávnezávery,
ktoré mali byť náležite vysvetlené. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku v časti po citovaní
niektorých zákonných ustanovení a po teoretickom vysvetlení pojmu neprijateľnej zmluvnej podmienky
stručne skonštatoval, že dojednané úroky úveru vo výške 70 % ročne vyhodnotil za neprijateľnú zmluvnú

podmienku vzhľadom na to, že boli dojednané v neprimerane vysokej výške a v rozpore s dobrými
mravmi, pričom konštatoval rozpor vo výške RPMN v zmluve a v oznámení o schválení úveru, v
dôsledku čoho RPMN nebola riadne dojednaná. Pri závere o neprimerane vysokých 70% úrokoch bolo
potrebné tento záver porovnať po priradení ku konkrétnemu zákonnému ustanoveniu zároveň s nejakou
konkrétnouprimeranouvýškouúrokov.Zrozsudkutedanevyplýva,akýmiúvahamisasúdprvejinštancie

pri svojom rozhodovaní riadil a v čom spočívala neprimeranosť dojednanej výšky úrokov. Navyše v
odôvodnení rozsudku bolo nutné vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami žalobcu, ktoré k žalobe v časti
odplaty za úver prezentoval aj v písomnom vyjadrení zo dňa 21.07.2014. Odvolací súd poznamenáva,
že aj záver o počiatku dni omeškania v súvislosti s nárokom žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania
podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie úplne správne neodôvodnil; ak

totiž nemal za preukázané, kedy žalobca pred začatím konania doručil žalovanému oznámenie o
zosplatnení úveru, bolo možné prijať len taký záver o omeškaní žalovaného, ktorý by sa v nadväznosti
na ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka opieral o deň doručenia žaloby, obsahujúcej požiadavku
žalobcu na zaplatenie dlhu voči žalovanému (ide o hmotnoprávny úkon). Podľa uvedeného ustanovenia
totiž ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je

dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. K námietke žalobcu, ktorý
namietal nielen nedostatok právneho posúdenia ale aj jeho nesprávnosť, odvolací súd poukazuje na to,
že v odôvodnení rozsudku nestačí zákonné ustanovenie citovať, ale je potrebné konkrétne ustanovenia
právneho predpisu priradiť ku konkrétnemu záveru súdu. Nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu
má za následok jeho nepreskúmateľnosť s následným záverom, že v dôsledku toho došlo k porušeniu

základného práva strán sporu na spravodlivý súdny proces a tým im bola odňatá možnosť konať pred
súdom.

14. Odvolací súd s ohľadom na uvedené nemal dostatok podkladov pre to, aby rozsudok v napadnutej
časti potvrdil alebo zmenil. Preto z dôvodov opísaných v bode 13. tohto odôvodnenia napadnutý

rozsudok ako nepreskúmateľný podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP v 2., 3. a 4. výroku zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vec v rozsahu
zrušenia znovu prejedná a rozhodne, pričom v novom rozhodnutí svoje skutkové závery z právneho
hľadiska odôvodní s priradením v tom čase platných právnych predpisov tak, aby nové rozhodnutiezodpovedalo požiadavke presvedčivosti súdneho rozhodnutia a v rámci toho aj jeho preskúmateľnosti.
V novom rozhodnutí rozhodne zároveň aj o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 396
ods. 3 CSP).

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).