Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 25, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20Csp/52/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416209471
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6416209471.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu:

TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, v konaní právne zastúpený
JUDr.AlanStrelák,advokát,Navŕšku12,Bratislava,protižalovanej:H.K.,T..XX.XX.XXXX,trvalebytom
G. XX, W., v konaní o zaplatenie 741,05 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 475,05 Eur s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne z tejto sumy od 11.01.2015 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 28 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 14.10.2016 žiadal žalobca uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť sumu
741,05 Eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 04.01.2015 do zaplatenia. Dôvodil tým, že so
žalovanou ako dlžníčkou uzavrel dňa 24.04.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere na sumu 700,- Eur za
úrok vo výške 20 % z istiny, t. j. 140,- Eur a za servisný poplatok vo výške 18 % z úverovej sumy, t. j. 126,-
Eur. Úver mala žalovaná splatiť v 13 mesačných splátkach, no uhradila len sumu 224,95 Eur. Pretože

nesplácala podľa splátkového kalendára, po predchádzajúcom upozornení jej listom zo dňa 04.01.2015
oznámil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 03.01.2015.

2. Žalovaná prevzala žalobu spolu s príslušnými poučeniami dňa 14.02.2017, no k veci sa nevyjadrila.

3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) Civilného
sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), nakoľko sa jednalo o spotrebiteľskú vec, išlo iba o

otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšovala 1.000,- Eur.

4. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX datovanej dňom 24.04.2014 žalobca poskytol žalovanej úver
vo výške 700,- Eur. Úver bol poskytnutý na 13 mesiacov za úrok vo výške 20 % z istiny a okrem toho
si žalobca účtoval servisný poplatok za poskytnutie úveru vo výške 18 % z istiny. V čl. II zmluvy sa

žalovaná zaviazala uhradiť istinu 700,- Eur, úrok 140,- Eur a servisný poplatok 126,- Eur v 13 mesačných
splátkach.5. Z charakteru zmluvy z hľadiska jej formy ako formulára pripraveného žalobcom ako aj z postavenia
jej účastníkov niet pochýb, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú (čo koniec koncov vyplýva aj z jej
samotného označenia ako „zmluva o spotrebiteľskom úvere“) v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch.

6. Ku dňu uzavretia zmluvy 24.04.2014 uvedený zákon v § 9 ods. 2 písm. f) ako náležitosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vyžadoval uvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Tento
údaj je síce v bode 2 Obchodných podmienok obsiahnutých na rubovej strane zmluvy (ktoré žalovaná

podpísala)tak,že„Termínposlednejsplátkyúveru,t.j.konečnásplatnosťúveruje370.deňpouzatvorení
zmluvy, pričom doba trvania úveru je od uzatvorenia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru.“,
no takéto znenie nevyjadruje jednoznačne určiteľný deň, v ktorý má spotrebiteľ uhradiť poslednú
splátku. Platí to vo väzbe na skutočnosť, že splatnosť splátok úveru bola dohodnutá v čl. II zmluvy
tak, že prvá splátka je splatnou 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného
zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, čo znamená, že žalobca ako veriteľ

preniesol svoju povinnosť rešpektovať jasné zákonné znenie na spotrebiteľa v tom smere, aby si tento
sám vypočítaval, kedy nastane časový okamih splatnosti poslednej splátky. Navyše termín konečnej
splatnosti úveru určený v zmluve ako 370. deň po uzavretí zmluvy sa nezhoduje so splatnosťou splátok
ako sú vymedzené v čl. II zmluvy, pretože 370. deň po uzavretí zmluvy vychádza na deň 29.04.2015 (pri
počítaní času v súlade s ust. § 122 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka) a splatnosť poslednej splátky

podľa splatnosti splátok vymedzených v čl. II zmluvy vychádza na deň 04.05.2015.

7. Okrem toho v čase uzavretia zmluvy citovaný zákon vyžadoval v ust. § 9 ods. 2 písm. i) uvedenie
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. V predloženej zmluve je uvedený úrok 20 % z istiny 700,-
Eur a súčasne „servisný poplatok“ vo výške 18 % z istiny 700,- Eur, čo teda evokuje, že sa jedná o

peniaze poskytované pri 20 percentom úroku. Ako je však zo zmluvy zrejmé, išlo o spotrebiteľský úver
poskytovaný formou hotovostnej pôžičky (deklarácia v zmluve, že dlžník potvrdzuje podpisom zmluvy
prevzatie istiny) a preto podľa názoru súdu odmenou, či poplatkom za poskytnutie úveru žalobca v
skutočnosti prekrýva reálnu úrokovú sadzbu úveru, ktorá je vyššia.

8. Zhrnúc uvedené súd dospel k záveru, že kvôli nejednoznačne vymedzenému termínu konečnej
splatnosti úveru a kvôli uvedeniu úrokovej sadby v zmluve, ktorá nezodpovedá skutočnej úrokovej
sadzbe za poskytnutý úver je predmetný úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b)
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Preto
žalobca mal nárok len na vrátenie poskytnutej sumy 700,- Eur a pokiaľ žalovaná vrátili z tejto sumy

čiastku 224,95 Eur, je povinná uhradiť žalobcovi ešte zvyšok v sume 475,05 Eur. Vo zvyšku súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

9. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania
obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej

len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013, podľa ktorého je výška úrokov z omeškania o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca v dôsledku omeškania žalovanej s platením úveru
v súlade s čl. II zmluvy po predchádzajúcom písomnom upozornení zosplatnil úver listom zo dňa
04.01.2015 (č.l. 6 spisu). Tento list dal na poštovú prepravu dňa 07.01.2015 a teda prihliadajúc na

štandardný čas priebehu doručenia, do 10.01.2015 už bol žalovanej doručený do jej dispozičnej sféry.
Preto súd priznal úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 11.01.2015 do zaplatenia, keď ku dňu
11.01.2015 predstavovala základná úroková sadzba ECB hodnotu 0,05 % ročne.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ktorý hovorí, že ak

mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca sa domáhal úhrady čiastky 741,05
Eur s príslušenstvom, úspešný bol v rozsahu 475,05 Eur s príslušenstvom a teda jeho percentuálny
úspechpredstavujepozaokrúhlení64%.Zvyšokjeúspechomžalovanej,t.j.36%.Čistýúspechžalobcu
potom predstavuje rozdiel, t. j. 28 %, v ktorom rozsahu má žalobca nárok na náhradu trov konania voči

žalovanej. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, keď
s poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.